nikula
03.04.14,11:43
Mám 9 ročnú dcéru a 7 ročného chlapca, ktorí na seba žiarlia. Keď som pri jednému, tak druhý žiarli a opačne, keď češem dcére vlasy, tak chlapec ju už vytíska preč, aby mohol ísť on.
Ide o to, že málokedy sa nám podarí robiť niečo spoločne bez dobrého konca (hráme karty, hry (http://www.porada.sk/hry#__AUTOKW), ak ten druhý prehráva, už je zle - čítame knihu pred spaním, tak sa hádajú, v čej izbe - niečo vyrábame, ale nechcú si požičať farbičky, lebo to sú jedného z nich a pod.)
Chlapec ju tiež "zneužíva", musí mu "slúžiť" (napr:doniesť knihy, naliať vodu), ak ona neurobí, využíva jej slabosť na bábiky a vyhráža sa jej, že ich zoberie.
Vždy im vysvetľujem, že sa majú starať a chrániť jeden druhého, nie si robiť zle. Snažím sa im venovať rovnako, ale už ma štve, že s každým osobitne. Ako to riešiť, nájsť tú zlatú strednú cestu.
Ide o to, že málokedy sa nám podarí robiť niečo spoločne bez dobrého konca (hráme karty, hry (http://www.porada.sk/hry#__AUTOKW), ak ten druhý prehráva, už je zle - čítame knihu pred spaním, tak sa hádajú, v čej izbe - niečo vyrábame, ale nechcú si požičať farbičky, lebo to sú jedného z nich a pod.)
Chlapec ju tiež "zneužíva", musí mu "slúžiť" (napr:doniesť knihy, naliať vodu), ak ona neurobí, využíva jej slabosť na bábiky a vyhráža sa jej, že ich zoberie.
Vždy im vysvetľujem, že sa majú starať a chrániť jeden druhého, nie si robiť zle. Snažím sa im venovať rovnako, ale už ma štve, že s každým osobitne. Ako to riešiť, nájsť tú zlatú strednú cestu.
alaya1
03.04.14,10:26
"Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa - svojho súrodenca. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa - zdanlivo na jeho úkor - venuje. Dieťa sa cíti zanedbávané a opustené.
Niektoré deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) svoju žiarlivosť prejavujú otvoreným nepriateľstvom, ba sú schopné aj telesne ublížiť mladšiemu súrodencovi. Iné (http://www.porada.sk/ine#__AUTOKW) žiarlivé deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) zasa v úsilí upútať na seba pozornosť rodičov strácajú už nadobudnuté návyky a osvojené detské zručnosti, zrazu sa nevedia samy obliecť, umyť a pod. a žiadajú rodičov, aby im pomáhali. U niektorých žiarlivých detí (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) sa zasa objavia neurotické poruchy a rozličné ťažkosti, ako sú rečové poruchy, nočné pomočovanie, tiky, vzdorovitosť, odvrávanie, nechuť do jedla, prejavy neposlušnosti, nespokojnosť, nápadné cmúľanie prstov, nočné zdesenie, poruchy spánku, agresívnosť, bitkárstvo, zádrapčivosť a žalovanie.
Všetky prejavy detskej žiarlivosti majú kompenzačný charakter, dieťa sa nimi pokúša vynahradiť si to, o čo bolo v skutočnosti alebo len vo svojich predstavách ukrátené a čo by chcelo mať. Dieťa, ktoré je pre svoj vzhľad predmetom posmechu spolužiakov, môže chorobne žiarliť a mať nepriateľský postoj aj voči celému žiackemu kolektívu, z ktorého ho vrstovnici alebo spolužiaci vylučujú a v ktorom ho ponižujú.
Žiarlivosť má mnoho prejavov. Pre citový vývin dieťaťa je horšie, keď svoju žiarlivosť skrýva, tají a uzatvára do seba, ako keď ju dáva najavo agresiou. V takýchto prípadoch sa obyčajne žiarlivosť prejaví spomenutým návratom na nižší stupeň. Detskú žiarlivosť obyčajne podnietia v deťoch sami rodičia, napríklad tým, že jedno dieťa dávajú za príklad druhému. Táto metóda je zlá, neosvedčila sa, lebo dieťa sa cíti ponížené, odstrčené a rodič tým dosahuje opačný výsledok, než chcel.
takze na tlmenie detsklej žiarlivosti neexistuje uiniverzálna rada, matka, rodič musí násjť ten soprvávny postup, ako pristupovať k obidvom deťom, aby sa cítili rovnocenné. Dobrá pomôcka je denný režim, kde bude presne definované, kedy sa matka venuje, jednému, keby druhému dieťaťu. pri výrobe detského režimu, môžu spolupracovať aj deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW), napr. kreslením a vytváraním režimu dňa.
Niektoré deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) svoju žiarlivosť prejavujú otvoreným nepriateľstvom, ba sú schopné aj telesne ublížiť mladšiemu súrodencovi. Iné (http://www.porada.sk/ine#__AUTOKW) žiarlivé deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) zasa v úsilí upútať na seba pozornosť rodičov strácajú už nadobudnuté návyky a osvojené detské zručnosti, zrazu sa nevedia samy obliecť, umyť a pod. a žiadajú rodičov, aby im pomáhali. U niektorých žiarlivých detí (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) sa zasa objavia neurotické poruchy a rozličné ťažkosti, ako sú rečové poruchy, nočné pomočovanie, tiky, vzdorovitosť, odvrávanie, nechuť do jedla, prejavy neposlušnosti, nespokojnosť, nápadné cmúľanie prstov, nočné zdesenie, poruchy spánku, agresívnosť, bitkárstvo, zádrapčivosť a žalovanie.
Všetky prejavy detskej žiarlivosti majú kompenzačný charakter, dieťa sa nimi pokúša vynahradiť si to, o čo bolo v skutočnosti alebo len vo svojich predstavách ukrátené a čo by chcelo mať. Dieťa, ktoré je pre svoj vzhľad predmetom posmechu spolužiakov, môže chorobne žiarliť a mať nepriateľský postoj aj voči celému žiackemu kolektívu, z ktorého ho vrstovnici alebo spolužiaci vylučujú a v ktorom ho ponižujú.
Žiarlivosť má mnoho prejavov. Pre citový vývin dieťaťa je horšie, keď svoju žiarlivosť skrýva, tají a uzatvára do seba, ako keď ju dáva najavo agresiou. V takýchto prípadoch sa obyčajne žiarlivosť prejaví spomenutým návratom na nižší stupeň. Detskú žiarlivosť obyčajne podnietia v deťoch sami rodičia, napríklad tým, že jedno dieťa dávajú za príklad druhému. Táto metóda je zlá, neosvedčila sa, lebo dieťa sa cíti ponížené, odstrčené a rodič tým dosahuje opačný výsledok, než chcel.
takze na tlmenie detsklej žiarlivosti neexistuje uiniverzálna rada, matka, rodič musí násjť ten soprvávny postup, ako pristupovať k obidvom deťom, aby sa cítili rovnocenné. Dobrá pomôcka je denný režim, kde bude presne definované, kedy sa matka venuje, jednému, keby druhému dieťaťu. pri výrobe detského režimu, môžu spolupracovať aj deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW), napr. kreslením a vytváraním režimu dňa.
cacka
03.04.14,13:41
Mne sa zdá, že to už nie sú také maličké deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW), aby na seba takto žiarlili. Ja mám 10r. syna a 8 r. dcéru, ale toto sme prežívali možno tak do 3 roku ich života. V tomto veku už sú deti (http://www.porada.sk/deti#__AUTOKW) ako tak samostatné a mali by sa vedieť aj zabaviť. Moji hrávajú spoločenské hry (http://www.porada.sk/hry#__AUTOKW) spolu, keď dcéra ešte nevedela čítať, tak jej čítal starší brat, brával ju von, keď ešte bola menšia, skrátka som ich viac nechávala zabávať sa spolu a tým sa medzi nimi vytvorilo celkom pekné puto. Tým nechcem povedať, že občas nemáme doma škriepky, alebo že sa navzájom nejedujú...ale to je prirodzené a treba, aby vedeli kde sú hranice.