Jozef Mihál
12.04.14,20:33
Kedy je občan, ktorý pracuje v zahraničí, povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku
Občan SR, ktorý pracuje alebo podniká, respektíve dosahuje príjmy v zahraničí, je povinný podať daňové priznanie zo všetkých príjmov na Slovensku vtedy, ak sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov považuje za daňového rezidenta Slovenskej republiky, resp. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona.
Daňový rezident SR je povinný podať na Slovensku za rok 2014 daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy, dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a to v prípade, ak celkový (celosvetový) zdaniteľný príjem za rok 2014 presiahol sumu 1901,67 eura, respektíve ak pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu.
Nie je pritom podstatné, akú časť z celosvetových príjmov daňový rezident SR dosiahol na Slovensku a akú časť v zahraničí, v akej krajine atď. Môže ísť a často ide o prípady, kedy občan na Slovensku nemal žiadne zdaniteľné príjmy a mal zdaniteľné príjmy len v zahraničí.
Kto je daňový rezident SR
Podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona daňový rezident SR resp. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
- alebo sa tu obvykle zdržiava = ak sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Výnimkou je osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
Toto však platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi, neustanovuje inak.
Slovenská republika má k 1.1.2014 uzatvorených 64 medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ich zoznam nájdete na webe Finančnej správy, presná adresa:
https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Obcania/Dan_z_prijmov/zoznam_zmluv_o_zdz.pdf
Pri posudzovaní, či daňovník je daňový rezident SR alebo nie je, je bežné, že podľa predpisov štátu, v ktorom občan pracuje, sa považuje aj za daňového rezidenta tohto štátu.
Pokiaľ však ide o štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, tak platí, že občan môže byť daňový rezident len jedného zmluvného štátu. A to buď Slovenskej republiky alebo druhého zmluvného štátu.
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu
Takéto prípady sú jasné. Ak sa občan považuje podľa nášho zákona o dani z príjmov za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - je daňový rezident SR (viď vyššie), tak musí v SR podať daňové priznanie z celosvetových príjmov. A to bez ohľadu aké povinnosti si musí plniť v štáte, v ktorom mal príjmy a ako ich mal v tomto štáte zdanené.
Príklady štátov, s ktorými nemá SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia:
- Egypt
- Maroko
- Nový Zéland
- Spojené arabské emiráty
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu
Ak mal občan príjmy v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri posudzovaní či občan je daňový rezident SR a teda či má povinnosť podávať daňové priznanie v SR, postupuje sa podľa príslušnej zmluvy. Platí, že občan nemôže byť daňovým rezidentom aj v SR aj v druhom zmluvnom štáte. Pri určení "kam patrí" sa postupuje podľa rozhraničovacích kritérií uvedených v zmluve až kým sa jednoznačne určí, či je občan daňovým rezidentom SR alebo druhého zmluvného štátu.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú v drvivej väčšine prípadov robené podľa jednej "šablóny" a obvykle v článku 4 nájdeme rozhraničovacie kritéria a to v poradí:
1. Stály byt
Pod pojmom „stály byt“ sa nerozumie len „trvalé bydlisko“ v zmysle tohto pojmu, zaužívaného v slovenskom práve. „Stály byt“ znamená obydlie v najširšom slova zmysle (byt, dom, apartmán a pod.), ktoré je pre danú osobu dlhodobo k dispozícií. Môže ísť o obydlie vo vlastníctve danej osoby alebo obydlie dlhodobo prenajaté (dlhodobo prenajatý dom, apartmán, dlhodobo prenajatá izba v byte ...), alebo napr. v prípade „au-pair“ bývanie u „domácich“. Za stály byt sa nepovažuje krátkodobé ubytovanie v hoteli.
2. Stredisko životných záujmov
Pod pojmom „stredisko životných záujmov“ sa myslí ten štát, v ktorom daná osoba bližšie, výraznejšie rodinné vzťahy (kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia), ďalej ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a napokon hospodárske záujmy (napr. kde má nehnuteľnosti, účty v banke, respektíve pôžičky, hypotéky, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.).
3. Miesto kde sa obvykle zdržiava
Rozhoduje sa podľa toho, v ktorom štáte sa preukázateľne občan zdržiava častejšie.
4. Štátne občianstvo
5. Vzájomná dohoda oboch zmluvných štátov
V prípade, že daňovú rezidenciu nie je možné určiť ani podľa štátneho občianstva (v prípade dvojitého štátneho občianstva), musí dôjsť k dohode Finančnej správy SR a úradov druhého zmluvného štátu.
Podľa informácií získaných na webovej stránke Finančnej správy SR, Daňový úrad vydáva potvrdenie o daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka. Potvrdenie sa vydáva na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina).
Daňový úrad môže daňovému rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane týkajúcom sa uplatnenia nároku na oslobodenie alebo zníženie dane vymedzeného v príslušnej medzinárodnej zmluve alebo refundácie dane (časti dane) zrazenej v súlade s vnútroštátnymi daňovými predpismi zmluvného štátu. Ak daňovník je daňovým rezidentom SR a tlačivo ním predložené má vyplnené formálne náležitosti, daňový úrad mu potvrdí daňovú rezidenciu SR na tlačive zahraničného správcu dane.
Ak daňovému úradu daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničného správcu dane, musí si zabezpečiť preklad do slovenčiny (nemusí však ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá (doklady) prekladá spolu s originálom predmetného dokladu (resp. dokumentu). Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predloženého prekladu dokladu, môže v zmysle daňového poriadku od daňovníka požadovať úradne overený preklad tohto dokladu do slovenského jazyka.
Vydanie potvrdenia o daňovej rezidencií je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
Medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR
Dobrým príkladom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je zmluva č. 283/2003 Z. z. uzavretá medzi SR a ČR.
Článok 4 tejto zmluvy určuje príslušnosť občana ako daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo Českej republiky nasledovne:
1. Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta SR v súlade so (slovenským) zákonom č. 595/2003 Z. z., ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní.
Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta ČR v súlade s (českým) zákonom č. 586/1992 Sb. ak má na území Českej republiky bydlisko (stály byt) alebo sa na území Českej republiky zdržiava aspoň 183 dní. Za daňového rezidenta ČR sa však nepovažuje osoba, ktorá sa na území Českej republiky zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia.
2. Ak je fyzická osoba podľa bodu 1. daňovým rezidentom SR i ČR, určí sa daňová rezidencia takto:
- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Príklad
Anton študuje v Prahe, kde má k dispozícií izbu na internáte. Anton má trvalý pobyt u rodičov v Košiciach. Počas roka 2014 mal v Prahe niekoľko krátkodobých zamestnaní, z ktorých dosiahol príjem v úhrne 70000 Kč.
V zmysle § 2 slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa Anton považuje za daňového rezidenta SR - pretože má trvalé bydlisko na Slovensku.
V zmysle príslušných ustanovení českého zákona o dani z príjmov sa Anton nepovažuje za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia (krátkodobé zamestnania nie sú v tomto prípade dôležité).
Anton bude musieť za rok 2014 podať na Slovensku daňové priznanie, pretože výška jeho celosvetových príjmov (príjem 70000 Kč v ČR) je vyššia, ako 1901,67 eura.
Príklad
Jarmila pôsobí ako au-pair v Londýne. Na Slovensku má trvalý pobyt u rodičov v Žiline. V Londýne má k dispozícií samostatnú izbu v dome domácich, pre ktorých pracuje. Príjmy dosahuje z činnosti au-pair len vo Veľkej Británii, na Slovensku žiaden príjem nemala.
V zmysle príslušných ustanovení zákonov SR a Veľkej Británie (VB) by sa Jarmila považovala za daňového rezidenta SR i VB. Podľa predpisov platných vo Veľkej Británii je považovaná za rezidenta vo VB, pretože sa vo VB zdržiava viac ako 183 dní počas jedného „daňového“ roka (viď napr.http://www.hmrc.gov.uk/pdfs/ir20.htm)" target="_blank"> http://www.hmrc.gov.uk/pdfs/ir20.htm).
Stály byt má k dispozícií v oboch štátov. V takomto prípade sa podľa príslušnej zmluvy použije ďalšie kritérium - zváži sa, v ktorom štáte má Jarmila užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Rodičia Jarmily i ostatná jej rodina býva na Slovensku - z tohto pohľadu má Jarmila užšie osobné vzťahy na Slovensku. Jarmila má účty v britských bankách, v Londýne je členom folklórneho súboru i športového klubu. Z tohto pohľadu má Jarmila osobné i hospodárske vzťahy súčasne vo Veľkej Británii. Toto kritérium pri určení daňovej rezidencie preto tiež "nerozhodlo".
Ďalšie kritérium je skutočnosť, kde sa Jarmila obvykle zdržiava. V tomto prípade je to Veľká Británia, na Slovensko chodí len občas.
Podľa toho je Jarmila daňovým rezidentom Veľkej Británie a daňové priznanie na Slovensku podávať nemusí.
Uvedený (v praxi častý) prípad je však sporný. Ak chce mať Jarmila istotu, že na Slovensku nemusí podávať daňové priznanie, mala by si vyžiadať od príslušného úradu vo Veľkej Británii potvrdenie, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie. Súčasne odporúčame odsúhlasenie faktu, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie, na príslušnom daňovom úrade na Slovensku (podľa miesta trvalého pobytu na Slovensku).
Príklad
Pán Imrich je dlhodobo zamestnaný v Nemecku. V Nemecku má kúpený vlastný dom, v ktorom býva jeho rodina. Na Slovensku si ponechal trvalý pobyt a na Slovensku vlastní byt. Na Slovensku nemá žiadne aktivity ani príjmy.
Pán Imrich je daňovým rezidentom v Nemecku. Stály byt má síce v oboch štátoch, ale jeho stredisko životných záujmov je nespochybniteľne Nemecko.
Spôsob zdanenia príjmov dosiahnutých v zahraničí na Slovensku - dve metódy
To že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.
Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide a či s daným štátom je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a o aký druh príjmov ide.
Metóda zápočtu dane
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní, avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.
Ak sadzba dane v cudzom štáte je nižšia ako na Slovensku, resp. daňové zvýhodnenia v cudzom štáte sú výhodnejšie, ako na Slovensku, daňovník bude doplácať na Slovensku daň z príjmov v cudzom štáte - vo výške rozdielu.
Ak je to naopak a z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte daňovník zaplatil daň v cudzom štáte vyššiu, ako daň ktorá mu z týchto príjmov vyšla na Slovensku, nikto mu rozdiel vracať nebude.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:
- Austrália
- Belgické kráľovstvo
- Česká republika
- Chorvátska republika
- Írsko
- Izrael
- Maďarská republika
- Kanada
- Poľská republika
- Portugalsko
- Ruská federácia
- Spojené štáty americké
- Švajčiarska konfederácia
- Ukrajina
Metóda vyňatia príjmov
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov, na Slovensku z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte žiadnu daň doplácať nebude.
Metóda vyňatia príjmov je tak výhodnejšia ako metóda zápočtu dane.
Pri metóde vyňatia príjmov síce daňovník musí v daňovom priznaní podávanom na Slovensku uviesť zdaniteľný príjem dosiahnutý v cudzom štáte, samotná daň sa však z tohto príjmu nepočíta.
Rovnako ako pri metóde zápočtu dane sa však ani daňovníkovi žiadna daň nevracia, ak by mala byť daň na Slovensku potenciálne nižšia, ako daň zaplatená v zahraničí.
Pozor, metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal daňový rezident SR príjmy zo závislej činnosti:
- za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,
- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
- zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (teda aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti a zmluva obsahuje metódu zápočtu dane).
Ak to zhrnieme, možno konštatovať, že pre daňových rezidentov SR je nevýhodné, ak majú príjem iný ako zo závislej činnosti (napríklad majú príjem z podnikania) v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:
- Dánske kráľovstvo
- Francúzska republika
- Grécka republika
- Holandské kráľovstvo
- Nórske kráľovstvo
- Rakúska republika
- Spolková republika Nemecko
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
- Španielsko
- Švédske kráľovstvo
- Talianska republika
Dopad príjmov v zahraničí na výšku nezdaniteľných častí
V prípade, že daňový rezident SR má zdaniteľný príjem v zahraničí a súčasne má aj zdaniteľný príjem na Slovensku a to zo závislej činnosti (§ 5) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), v daňovom priznaní podávanom na Slovensku si uplatňuje v súlade so zákonom (pri splnení príslušných podmienok) nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manžela/manželku.
Tieto nezdaniteľné časti sa však pri vyššom základe dane postupne znižujú.
Pre nezdaniteľnú časť na daňovníka platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 19809 eur a pri základe dane nad 35022,32 eura je nezdaniteľná časť na daňovníka nulová.
Pre nezdaniteľnú časť na manžela/manželku platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 35022,31 eura a pri základe dane nad 50235,63 eura je nezdaniteľná časť na manžela/manželku nulová.
Príjem dosiahnutý v zahraničí tak môže byť dôvodom zníženia týchto nezdaniteľných častí a príčinou vyššej dane z príjmov dosiahnutých na Slovensku.
Príklad
Pán Juraj mal za rok 2014 zdaniteľné príjmy zo živnosti na Slovensku a súčasne mal aj príjem zo závislej činnosti v Českej republike. Základ dane zo živnosti dosiahol sumu 18000 eur, základ dane zo závislej činnosti (ČR) po prepočte sumu 10000 eur. Príjmy z ČR pán Juraj zapísal do daňového priznania s tým, že si uplatnil metódu vyňatia.
Úhrnný základ dane dosiahol 28000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka sa tak zo sumy 3803,33 eura znížila na 1755,58 eura (o 2047,75 eura menej) a kvôli tomu pán Juraj zaplatil z príjmu zo živnosti, dosiahnutého na Slovensku, daň vyššiu o 389 eur.
Prepočet z cudzej meny na euro
Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:
- použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,
- použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene,
- použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok),
- použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí a výdavky (napr. pri príjmoch zo živnosti) sa prepočítajú rovnako, ako príjem.
Daň (na účely zápočtu dane) sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).
Kurzy, resp. priemerné kurzy voči vybraným menám nájdete na webovej stránke Národnej banky SR, www.nbs.sk. (http://www.nbs.sk/)
Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu
Aj daňovník, ktorý mal príjem v zahraničí, má nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku) tak ako to uvádzame vyššie.
Daňovník má pri splnení štandardných podmienok nárok aj na daňový bonus. Pri testovaní splnenia podmienky príjmu podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, za rok 2014 najmenej 2112 eur sa zohľadní aj príjem v zahraničí.
Lehota na podanie daňového priznania za rok 2014
Daňovník, ktorý poberal v roku 2014 príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 a to až o šesť mesiacov (teda až do 30.9.2015).
Ak sa daňovník rozhodne túto možnosť využiť, musí podať miestne príslušnému (podľa trvalého bydliska) daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a to najneskôr do 31.3.2015. V oznámení daňovník uvedie, že podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania na ......... z dôvodu, že mal zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Pritom koniec predĺženej lehoty musí byť daný ako posledný deň jedného zo šiestich možných mesiacov, teda 30.4.2015 alebo 31.5.2015 alebo 30.6.2015 alebo 31.7.2015 alebo 31.8.2015 alebo 30.9.2015.
To zároveň stačí, daňovník nemusí čakať, či mu daňový úrad predĺženú lehotu schváli.
V novej predĺženej lehote musí daňovník podať daňové priznanie a v tejto lehote je aj splatná daň. Pozor, ak by sa stalo, že by napokon v daňovom priznaní daňovník neuviedol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňový úrad mu vymeria pokutu za neskoré podanie daňového priznania.
Zdanenie jednotlivých druhov príjmov v zahraničí - závislá činnosť
Ak daňový rezident SR poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Ak však rezident SR zamestnanie vykonával v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu, svoje príjmy zdaní aj v SR v zmysle zákona o dani z príjmov.
Vo všeobecnosti platí, že príjmy zo zamestnania (zo závislej činnosti, § 5 zákona) sa zdania v štáte, kde sa činnosť vykonala. Samotné zdanenie príjmu, uznanie výdavkov, odpočítateľných položiek, výnimiek, použitie sadzieb dane je vecou príslušných predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku však daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy, výdavky (poistné zamestnanca v zahraničí) v súlade s "našim" zákonom.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch v štátoch, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu s metódou zápočtu dane si však daňovník môže vybrať a v súlade s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 zákona si môže zvoliť metódu vyňatia príjmov, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je to pre neho výhodnejšie (čo obvykle aj je).
Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia - pozor, v takomto prípade len vtedy, ak dané príjmy boli v danom štáte preukázateľne zdanené.
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
Ak mal daňový rezident SR príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy sú zdanené v zahraničí v závislosti od predpisov daného štátu, obvykle vtedy, ak má daňovník príjem z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni na území daného štátu.
Daňový rezident SR musí takéto príjmy uviesť aj v daňovom priznaní podanom v SR. Pritom postupuje podľa "nášho" zákona o dani z príjmov. Výdavky z príjmov dosiahnutých v zahraničí si uplatňuje v súlade s § 17 až 29 zákona.
Ak spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch v zahraničí uplatniť tzv. paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona.
Na zabránenie dvojitého zdanenia príjmov z podnikania sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Umelci a športovci
Ak daňový rezident SR mal príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Pri zdaňovaní príjmov z činnosti umelca alebo športovca sa postupuje podľa článku „Umelci a športovci“ príslušnej zmluvy. Konkrétny postup je daný predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve.
Príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí
Ak daňový rezident SR mal príjmy z prenájmu nehnuteľností v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z prenájmu nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ príslušnej zmluvy.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z prenájmu nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom. Aj pre príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí platí, že je (v súčte s prípadnými inými príjmami z prenájmu nehnuteľností a príležitostnými príjmami) oslobodený od dane do výšky 500 eur, zdaniteľný príjem je len časť príjmu presahujúca 500 eur.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príjem z predaja nehnuteľností v zahraničí
Postupuje sa podobne ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.
Ak daňový rezident SR mal príjmy z predaja nehnuteľnosti v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Zisky zo scudzenia majetku“ príslušnej zmluvy.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z predaja nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú podľa § 9 ods. 1 zákona od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pritom sa zohľadňuje spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa), resp. ak daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, či v nej mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred jej predajom.
Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý daňový rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Úroky zo zahraničia
Ak mal daňový rezident SR príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí, či sú to úroky z pôžičiek, ktoré poskytol, úroky z vkladov na bankových účtoch a podobne, postupuje sa podľa toho, či ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a ak áno, ako je zmluvne upravený takýto príjem v článku "Úroky" príslušnej zmluvy. Pri zdanení príjmu z úrokov sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve, avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou ich oslobodenia od dane v tomto štáte je preukázanie, že daňovník je daňovým rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške „maximálnej dane“ vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov). Podmienkou takéhoto „limitovaného“ zdanenia v tomto štáte je preukázanie rezidencie v SR a skutočného vlastníctva príjmov.
Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Dividendy“.
Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
Daňový rezident SR je povinný uviesť príjem z dividend vo svojom daňovom priznaní na Slovensku len vtedy, ak je tento príjem podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Platí, že dividendy vyplatené za obdobie po 1.1.2004 podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane a daňovník ich neuvádza v daňovom priznaní. V daňovom priznaní sa uvádzajú len dividendy vyplatené za obdobie pred 1.1.2004 (uvedú sa v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8 - iný príjem).
Výhry a ceny v súťažiach v zahraničí
Ak daňový rezident SR získal výhru alebo cenu v štáte, s ktorým má Slovensku uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tak vo väčšine prípadov sa takýto príjem zdaňuje len v SR. Zdaňovanie výhier a cien je v zmluvách vymedzené v článku „Iné príjmy“ alebo "Príjmy výslovne neuvedené".
Výnimkou je zmluva s ČR, podľa ktorej je možné zdanenie príjem z výhier v lotériách, súťažiach a pod. aj v štáte zdroja. Čiže ak daňový rezident SR získa výhru v ČR, právo zdaniť takýto príjem má aj ČR. Ďalší postup je potom daný podľa českého zákona o dani z príjmov.
Daňový rezident SR je povinný uviesť výhru alebo cenu získanú v zahraničí vo svojom daňovom priznaní v prípade, ak podľa "nášho" zákona ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pripomeňme, že od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia - viď § 9 ods. 2 písm. l) zákona.
Prijaté výhry a ceny podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona sú oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak cena alebo výhra prevyšuje sumu 350 eur, zdaniteľným príjmom je suma prevyšujúca túto hranicu. Napríklad pre cene v hodnote 500 eur sa v daňovom priznaní uvedie príjem 150 eur.
Dôchodky, materské, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, rodičovské príspevky a iné dávky vyplácané zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberá dôchodok (starobný, invalidný, vdovecký...), nemocenské dávky, materské a iné dávky porovnateľné so (slovenskými) dávkami zo sociálneho poistenia, tieto príjmy sú rovnako ako dávky zo sociálneho poistenia (zo Sociálnej poisťovne) oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.
To isté platí pre dávky, ktoré majú charakter dávok zo štátneho rozpočtu SR a sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona - napríklad prídavky na deti, rodičovské príspevky a iné sociálne dávky.
Pozor, v daňovom priznaní sa uvádza dôchodok prijatý zo zahraničia ak je vyplácaný z nepovinného poistenia resp. zabezpečenia.
Pojem „preukázateľne zdanený príjem“ v zahraničí
Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu.
Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak príslušný štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t.j. sadzba dane je vyššia ako nula.
Napríklad v SAE (Dubaj) sú príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane (sadzba dane je 0%) - daňový rezident SR tak pri ich zdanení v daňovom priznaní v SR nemôže použiť metódu vyňatia, ale musí ich zdaniť.
Daňové priznanie
V daňovom priznaní daňový rezident SR uvádza aj príjmy ktoré dosiahol v zahraničí, v súlade so zákonom o dani z príjmov. Príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, v daňovom priznaní neuvádza.
Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) dosiahnuté v zahraničí uvádza na riadkoch 34 až 35 V. oddielu.
Príjmy dosiahnuté v zahraničí z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a umeleckého výkonu uvádza v časti 1A.
Príjmy dosiahnuté v zahraničí z kapitálového majetku (§ 7) uvádza v časti 1B.
Ostatné príjmy dosiahnuté v zahraničí (§ 8) uvádza v časti 1C - napríklad príjmy z predaja nehnuteľností, ceny a výhry, dividendy, príjmy z prevodu cenných papierov...
V daňovom priznaní sa vyplní časť 4, ktorú daňový rezident SR vyplní podľa toho, v akých krajinách dosahoval príjmy, a aké metódy na elimináciu dvojitého zdanenia môže použiť.
V časti 6. uvedie jednotlivé druhy príjmov.
Občan SR, ktorý pracuje alebo podniká, respektíve dosahuje príjmy v zahraničí, je povinný podať daňové priznanie zo všetkých príjmov na Slovensku vtedy, ak sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov považuje za daňového rezidenta Slovenskej republiky, resp. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona.
Daňový rezident SR je povinný podať na Slovensku za rok 2014 daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy, dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a to v prípade, ak celkový (celosvetový) zdaniteľný príjem za rok 2014 presiahol sumu 1901,67 eura, respektíve ak pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu.
Nie je pritom podstatné, akú časť z celosvetových príjmov daňový rezident SR dosiahol na Slovensku a akú časť v zahraničí, v akej krajine atď. Môže ísť a často ide o prípady, kedy občan na Slovensku nemal žiadne zdaniteľné príjmy a mal zdaniteľné príjmy len v zahraničí.
Kto je daňový rezident SR
Podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona daňový rezident SR resp. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
- alebo sa tu obvykle zdržiava = ak sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Výnimkou je osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
Toto však platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi, neustanovuje inak.
Slovenská republika má k 1.1.2014 uzatvorených 64 medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ich zoznam nájdete na webe Finančnej správy, presná adresa:
https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Obcania/Dan_z_prijmov/zoznam_zmluv_o_zdz.pdf
Pri posudzovaní, či daňovník je daňový rezident SR alebo nie je, je bežné, že podľa predpisov štátu, v ktorom občan pracuje, sa považuje aj za daňového rezidenta tohto štátu.
Pokiaľ však ide o štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, tak platí, že občan môže byť daňový rezident len jedného zmluvného štátu. A to buď Slovenskej republiky alebo druhého zmluvného štátu.
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu
Takéto prípady sú jasné. Ak sa občan považuje podľa nášho zákona o dani z príjmov za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - je daňový rezident SR (viď vyššie), tak musí v SR podať daňové priznanie z celosvetových príjmov. A to bez ohľadu aké povinnosti si musí plniť v štáte, v ktorom mal príjmy a ako ich mal v tomto štáte zdanené.
Príklady štátov, s ktorými nemá SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia:
- Egypt
- Maroko
- Nový Zéland
- Spojené arabské emiráty
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu
Ak mal občan príjmy v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri posudzovaní či občan je daňový rezident SR a teda či má povinnosť podávať daňové priznanie v SR, postupuje sa podľa príslušnej zmluvy. Platí, že občan nemôže byť daňovým rezidentom aj v SR aj v druhom zmluvnom štáte. Pri určení "kam patrí" sa postupuje podľa rozhraničovacích kritérií uvedených v zmluve až kým sa jednoznačne určí, či je občan daňovým rezidentom SR alebo druhého zmluvného štátu.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú v drvivej väčšine prípadov robené podľa jednej "šablóny" a obvykle v článku 4 nájdeme rozhraničovacie kritéria a to v poradí:
1. Stály byt
Pod pojmom „stály byt“ sa nerozumie len „trvalé bydlisko“ v zmysle tohto pojmu, zaužívaného v slovenskom práve. „Stály byt“ znamená obydlie v najširšom slova zmysle (byt, dom, apartmán a pod.), ktoré je pre danú osobu dlhodobo k dispozícií. Môže ísť o obydlie vo vlastníctve danej osoby alebo obydlie dlhodobo prenajaté (dlhodobo prenajatý dom, apartmán, dlhodobo prenajatá izba v byte ...), alebo napr. v prípade „au-pair“ bývanie u „domácich“. Za stály byt sa nepovažuje krátkodobé ubytovanie v hoteli.
2. Stredisko životných záujmov
Pod pojmom „stredisko životných záujmov“ sa myslí ten štát, v ktorom daná osoba bližšie, výraznejšie rodinné vzťahy (kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia), ďalej ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a napokon hospodárske záujmy (napr. kde má nehnuteľnosti, účty v banke, respektíve pôžičky, hypotéky, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.).
3. Miesto kde sa obvykle zdržiava
Rozhoduje sa podľa toho, v ktorom štáte sa preukázateľne občan zdržiava častejšie.
4. Štátne občianstvo
5. Vzájomná dohoda oboch zmluvných štátov
V prípade, že daňovú rezidenciu nie je možné určiť ani podľa štátneho občianstva (v prípade dvojitého štátneho občianstva), musí dôjsť k dohode Finančnej správy SR a úradov druhého zmluvného štátu.
Podľa informácií získaných na webovej stránke Finančnej správy SR, Daňový úrad vydáva potvrdenie o daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka. Potvrdenie sa vydáva na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina).
Daňový úrad môže daňovému rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane týkajúcom sa uplatnenia nároku na oslobodenie alebo zníženie dane vymedzeného v príslušnej medzinárodnej zmluve alebo refundácie dane (časti dane) zrazenej v súlade s vnútroštátnymi daňovými predpismi zmluvného štátu. Ak daňovník je daňovým rezidentom SR a tlačivo ním predložené má vyplnené formálne náležitosti, daňový úrad mu potvrdí daňovú rezidenciu SR na tlačive zahraničného správcu dane.
Ak daňovému úradu daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničného správcu dane, musí si zabezpečiť preklad do slovenčiny (nemusí však ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá (doklady) prekladá spolu s originálom predmetného dokladu (resp. dokumentu). Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predloženého prekladu dokladu, môže v zmysle daňového poriadku od daňovníka požadovať úradne overený preklad tohto dokladu do slovenského jazyka.
Vydanie potvrdenia o daňovej rezidencií je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
Medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR
Dobrým príkladom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je zmluva č. 283/2003 Z. z. uzavretá medzi SR a ČR.
Článok 4 tejto zmluvy určuje príslušnosť občana ako daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo Českej republiky nasledovne:
1. Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta SR v súlade so (slovenským) zákonom č. 595/2003 Z. z., ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní.
Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta ČR v súlade s (českým) zákonom č. 586/1992 Sb. ak má na území Českej republiky bydlisko (stály byt) alebo sa na území Českej republiky zdržiava aspoň 183 dní. Za daňového rezidenta ČR sa však nepovažuje osoba, ktorá sa na území Českej republiky zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia.
2. Ak je fyzická osoba podľa bodu 1. daňovým rezidentom SR i ČR, určí sa daňová rezidencia takto:
- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Príklad
Anton študuje v Prahe, kde má k dispozícií izbu na internáte. Anton má trvalý pobyt u rodičov v Košiciach. Počas roka 2014 mal v Prahe niekoľko krátkodobých zamestnaní, z ktorých dosiahol príjem v úhrne 70000 Kč.
V zmysle § 2 slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa Anton považuje za daňového rezidenta SR - pretože má trvalé bydlisko na Slovensku.
V zmysle príslušných ustanovení českého zákona o dani z príjmov sa Anton nepovažuje za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia (krátkodobé zamestnania nie sú v tomto prípade dôležité).
Anton bude musieť za rok 2014 podať na Slovensku daňové priznanie, pretože výška jeho celosvetových príjmov (príjem 70000 Kč v ČR) je vyššia, ako 1901,67 eura.
Príklad
Jarmila pôsobí ako au-pair v Londýne. Na Slovensku má trvalý pobyt u rodičov v Žiline. V Londýne má k dispozícií samostatnú izbu v dome domácich, pre ktorých pracuje. Príjmy dosahuje z činnosti au-pair len vo Veľkej Británii, na Slovensku žiaden príjem nemala.
V zmysle príslušných ustanovení zákonov SR a Veľkej Británie (VB) by sa Jarmila považovala za daňového rezidenta SR i VB. Podľa predpisov platných vo Veľkej Británii je považovaná za rezidenta vo VB, pretože sa vo VB zdržiava viac ako 183 dní počas jedného „daňového“ roka (viď napr.http://www.hmrc.gov.uk/pdfs/ir20.htm)" target="_blank"> http://www.hmrc.gov.uk/pdfs/ir20.htm).
Stály byt má k dispozícií v oboch štátov. V takomto prípade sa podľa príslušnej zmluvy použije ďalšie kritérium - zváži sa, v ktorom štáte má Jarmila užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Rodičia Jarmily i ostatná jej rodina býva na Slovensku - z tohto pohľadu má Jarmila užšie osobné vzťahy na Slovensku. Jarmila má účty v britských bankách, v Londýne je členom folklórneho súboru i športového klubu. Z tohto pohľadu má Jarmila osobné i hospodárske vzťahy súčasne vo Veľkej Británii. Toto kritérium pri určení daňovej rezidencie preto tiež "nerozhodlo".
Ďalšie kritérium je skutočnosť, kde sa Jarmila obvykle zdržiava. V tomto prípade je to Veľká Británia, na Slovensko chodí len občas.
Podľa toho je Jarmila daňovým rezidentom Veľkej Británie a daňové priznanie na Slovensku podávať nemusí.
Uvedený (v praxi častý) prípad je však sporný. Ak chce mať Jarmila istotu, že na Slovensku nemusí podávať daňové priznanie, mala by si vyžiadať od príslušného úradu vo Veľkej Británii potvrdenie, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie. Súčasne odporúčame odsúhlasenie faktu, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie, na príslušnom daňovom úrade na Slovensku (podľa miesta trvalého pobytu na Slovensku).
Príklad
Pán Imrich je dlhodobo zamestnaný v Nemecku. V Nemecku má kúpený vlastný dom, v ktorom býva jeho rodina. Na Slovensku si ponechal trvalý pobyt a na Slovensku vlastní byt. Na Slovensku nemá žiadne aktivity ani príjmy.
Pán Imrich je daňovým rezidentom v Nemecku. Stály byt má síce v oboch štátoch, ale jeho stredisko životných záujmov je nespochybniteľne Nemecko.
Spôsob zdanenia príjmov dosiahnutých v zahraničí na Slovensku - dve metódy
To že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.
Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide a či s daným štátom je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a o aký druh príjmov ide.
Metóda zápočtu dane
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní, avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.
Ak sadzba dane v cudzom štáte je nižšia ako na Slovensku, resp. daňové zvýhodnenia v cudzom štáte sú výhodnejšie, ako na Slovensku, daňovník bude doplácať na Slovensku daň z príjmov v cudzom štáte - vo výške rozdielu.
Ak je to naopak a z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte daňovník zaplatil daň v cudzom štáte vyššiu, ako daň ktorá mu z týchto príjmov vyšla na Slovensku, nikto mu rozdiel vracať nebude.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:
- Austrália
- Belgické kráľovstvo
- Česká republika
- Chorvátska republika
- Írsko
- Izrael
- Maďarská republika
- Kanada
- Poľská republika
- Portugalsko
- Ruská federácia
- Spojené štáty americké
- Švajčiarska konfederácia
- Ukrajina
Metóda vyňatia príjmov
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov, na Slovensku z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte žiadnu daň doplácať nebude.
Metóda vyňatia príjmov je tak výhodnejšia ako metóda zápočtu dane.
Pri metóde vyňatia príjmov síce daňovník musí v daňovom priznaní podávanom na Slovensku uviesť zdaniteľný príjem dosiahnutý v cudzom štáte, samotná daň sa však z tohto príjmu nepočíta.
Rovnako ako pri metóde zápočtu dane sa však ani daňovníkovi žiadna daň nevracia, ak by mala byť daň na Slovensku potenciálne nižšia, ako daň zaplatená v zahraničí.
Pozor, metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal daňový rezident SR príjmy zo závislej činnosti:
- za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,
- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
- zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (teda aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti a zmluva obsahuje metódu zápočtu dane).
Ak to zhrnieme, možno konštatovať, že pre daňových rezidentov SR je nevýhodné, ak majú príjem iný ako zo závislej činnosti (napríklad majú príjem z podnikania) v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov má Slovenská republika uzatvorenú napr. so štátmi:
- Dánske kráľovstvo
- Francúzska republika
- Grécka republika
- Holandské kráľovstvo
- Nórske kráľovstvo
- Rakúska republika
- Spolková republika Nemecko
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
- Španielsko
- Švédske kráľovstvo
- Talianska republika
Dopad príjmov v zahraničí na výšku nezdaniteľných častí
V prípade, že daňový rezident SR má zdaniteľný príjem v zahraničí a súčasne má aj zdaniteľný príjem na Slovensku a to zo závislej činnosti (§ 5) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), v daňovom priznaní podávanom na Slovensku si uplatňuje v súlade so zákonom (pri splnení príslušných podmienok) nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manžela/manželku.
Tieto nezdaniteľné časti sa však pri vyššom základe dane postupne znižujú.
Pre nezdaniteľnú časť na daňovníka platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 19809 eur a pri základe dane nad 35022,32 eura je nezdaniteľná časť na daňovníka nulová.
Pre nezdaniteľnú časť na manžela/manželku platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 35022,31 eura a pri základe dane nad 50235,63 eura je nezdaniteľná časť na manžela/manželku nulová.
Príjem dosiahnutý v zahraničí tak môže byť dôvodom zníženia týchto nezdaniteľných častí a príčinou vyššej dane z príjmov dosiahnutých na Slovensku.
Príklad
Pán Juraj mal za rok 2014 zdaniteľné príjmy zo živnosti na Slovensku a súčasne mal aj príjem zo závislej činnosti v Českej republike. Základ dane zo živnosti dosiahol sumu 18000 eur, základ dane zo závislej činnosti (ČR) po prepočte sumu 10000 eur. Príjmy z ČR pán Juraj zapísal do daňového priznania s tým, že si uplatnil metódu vyňatia.
Úhrnný základ dane dosiahol 28000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka sa tak zo sumy 3803,33 eura znížila na 1755,58 eura (o 2047,75 eura menej) a kvôli tomu pán Juraj zaplatil z príjmu zo živnosti, dosiahnutého na Slovensku, daň vyššiu o 389 eur.
Prepočet z cudzej meny na euro
Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:
- použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,
- použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene,
- použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok),
- použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí a výdavky (napr. pri príjmoch zo živnosti) sa prepočítajú rovnako, ako príjem.
Daň (na účely zápočtu dane) sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).
Kurzy, resp. priemerné kurzy voči vybraným menám nájdete na webovej stránke Národnej banky SR, www.nbs.sk. (http://www.nbs.sk/)
Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu
Aj daňovník, ktorý mal príjem v zahraničí, má nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku) tak ako to uvádzame vyššie.
Daňovník má pri splnení štandardných podmienok nárok aj na daňový bonus. Pri testovaní splnenia podmienky príjmu podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, za rok 2014 najmenej 2112 eur sa zohľadní aj príjem v zahraničí.
Lehota na podanie daňového priznania za rok 2014
Daňovník, ktorý poberal v roku 2014 príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 a to až o šesť mesiacov (teda až do 30.9.2015).
Ak sa daňovník rozhodne túto možnosť využiť, musí podať miestne príslušnému (podľa trvalého bydliska) daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a to najneskôr do 31.3.2015. V oznámení daňovník uvedie, že podľa § 49 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania na ......... z dôvodu, že mal zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Pritom koniec predĺženej lehoty musí byť daný ako posledný deň jedného zo šiestich možných mesiacov, teda 30.4.2015 alebo 31.5.2015 alebo 30.6.2015 alebo 31.7.2015 alebo 31.8.2015 alebo 30.9.2015.
To zároveň stačí, daňovník nemusí čakať, či mu daňový úrad predĺženú lehotu schváli.
V novej predĺženej lehote musí daňovník podať daňové priznanie a v tejto lehote je aj splatná daň. Pozor, ak by sa stalo, že by napokon v daňovom priznaní daňovník neuviedol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňový úrad mu vymeria pokutu za neskoré podanie daňového priznania.
Zdanenie jednotlivých druhov príjmov v zahraničí - závislá činnosť
Ak daňový rezident SR poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Ak však rezident SR zamestnanie vykonával v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu, svoje príjmy zdaní aj v SR v zmysle zákona o dani z príjmov.
Vo všeobecnosti platí, že príjmy zo zamestnania (zo závislej činnosti, § 5 zákona) sa zdania v štáte, kde sa činnosť vykonala. Samotné zdanenie príjmu, uznanie výdavkov, odpočítateľných položiek, výnimiek, použitie sadzieb dane je vecou príslušných predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku však daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy, výdavky (poistné zamestnanca v zahraničí) v súlade s "našim" zákonom.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch v štátoch, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu s metódou zápočtu dane si však daňovník môže vybrať a v súlade s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 zákona si môže zvoliť metódu vyňatia príjmov, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je to pre neho výhodnejšie (čo obvykle aj je).
Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia - pozor, v takomto prípade len vtedy, ak dané príjmy boli v danom štáte preukázateľne zdanené.
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
Ak mal daňový rezident SR príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy sú zdanené v zahraničí v závislosti od predpisov daného štátu, obvykle vtedy, ak má daňovník príjem z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni na území daného štátu.
Daňový rezident SR musí takéto príjmy uviesť aj v daňovom priznaní podanom v SR. Pritom postupuje podľa "nášho" zákona o dani z príjmov. Výdavky z príjmov dosiahnutých v zahraničí si uplatňuje v súlade s § 17 až 29 zákona.
Ak spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch v zahraničí uplatniť tzv. paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona.
Na zabránenie dvojitého zdanenia príjmov z podnikania sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Umelci a športovci
Ak daňový rezident SR mal príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Pri zdaňovaní príjmov z činnosti umelca alebo športovca sa postupuje podľa článku „Umelci a športovci“ príslušnej zmluvy. Konkrétny postup je daný predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve.
Príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí
Ak daňový rezident SR mal príjmy z prenájmu nehnuteľností v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z prenájmu nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ príslušnej zmluvy.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z prenájmu nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom. Aj pre príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí platí, že je (v súčte s prípadnými inými príjmami z prenájmu nehnuteľností a príležitostnými príjmami) oslobodený od dane do výšky 500 eur, zdaniteľný príjem je len časť príjmu presahujúca 500 eur.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príjem z predaja nehnuteľností v zahraničí
Postupuje sa podobne ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.
Ak daňový rezident SR mal príjmy z predaja nehnuteľnosti v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Zisky zo scudzenia majetku“ príslušnej zmluvy.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z predaja nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú podľa § 9 ods. 1 zákona od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pritom sa zohľadňuje spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa), resp. ak daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, či v nej mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred jej predajom.
Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý daňový rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Úroky zo zahraničia
Ak mal daňový rezident SR príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí, či sú to úroky z pôžičiek, ktoré poskytol, úroky z vkladov na bankových účtoch a podobne, postupuje sa podľa toho, či ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a ak áno, ako je zmluvne upravený takýto príjem v článku "Úroky" príslušnej zmluvy. Pri zdanení príjmu z úrokov sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve, avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou ich oslobodenia od dane v tomto štáte je preukázanie, že daňovník je daňovým rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške „maximálnej dane“ vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov). Podmienkou takéhoto „limitovaného“ zdanenia v tomto štáte je preukázanie rezidencie v SR a skutočného vlastníctva príjmov.
Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Dividendy“.
Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
Daňový rezident SR je povinný uviesť príjem z dividend vo svojom daňovom priznaní na Slovensku len vtedy, ak je tento príjem podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Platí, že dividendy vyplatené za obdobie po 1.1.2004 podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane a daňovník ich neuvádza v daňovom priznaní. V daňovom priznaní sa uvádzajú len dividendy vyplatené za obdobie pred 1.1.2004 (uvedú sa v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8 - iný príjem).
Výhry a ceny v súťažiach v zahraničí
Ak daňový rezident SR získal výhru alebo cenu v štáte, s ktorým má Slovensku uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tak vo väčšine prípadov sa takýto príjem zdaňuje len v SR. Zdaňovanie výhier a cien je v zmluvách vymedzené v článku „Iné príjmy“ alebo "Príjmy výslovne neuvedené".
Výnimkou je zmluva s ČR, podľa ktorej je možné zdanenie príjem z výhier v lotériách, súťažiach a pod. aj v štáte zdroja. Čiže ak daňový rezident SR získa výhru v ČR, právo zdaniť takýto príjem má aj ČR. Ďalší postup je potom daný podľa českého zákona o dani z príjmov.
Daňový rezident SR je povinný uviesť výhru alebo cenu získanú v zahraničí vo svojom daňovom priznaní v prípade, ak podľa "nášho" zákona ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pripomeňme, že od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia - viď § 9 ods. 2 písm. l) zákona.
Prijaté výhry a ceny podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona sú oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak cena alebo výhra prevyšuje sumu 350 eur, zdaniteľným príjmom je suma prevyšujúca túto hranicu. Napríklad pre cene v hodnote 500 eur sa v daňovom priznaní uvedie príjem 150 eur.
Dôchodky, materské, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, rodičovské príspevky a iné dávky vyplácané zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberá dôchodok (starobný, invalidný, vdovecký...), nemocenské dávky, materské a iné dávky porovnateľné so (slovenskými) dávkami zo sociálneho poistenia, tieto príjmy sú rovnako ako dávky zo sociálneho poistenia (zo Sociálnej poisťovne) oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.
To isté platí pre dávky, ktoré majú charakter dávok zo štátneho rozpočtu SR a sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona - napríklad prídavky na deti, rodičovské príspevky a iné sociálne dávky.
Pozor, v daňovom priznaní sa uvádza dôchodok prijatý zo zahraničia ak je vyplácaný z nepovinného poistenia resp. zabezpečenia.
Pojem „preukázateľne zdanený príjem“ v zahraničí
Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu.
Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak príslušný štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t.j. sadzba dane je vyššia ako nula.
Napríklad v SAE (Dubaj) sú príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane (sadzba dane je 0%) - daňový rezident SR tak pri ich zdanení v daňovom priznaní v SR nemôže použiť metódu vyňatia, ale musí ich zdaniť.
Daňové priznanie
V daňovom priznaní daňový rezident SR uvádza aj príjmy ktoré dosiahol v zahraničí, v súlade so zákonom o dani z príjmov. Príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, v daňovom priznaní neuvádza.
Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) dosiahnuté v zahraničí uvádza na riadkoch 34 až 35 V. oddielu.
Príjmy dosiahnuté v zahraničí z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a umeleckého výkonu uvádza v časti 1A.
Príjmy dosiahnuté v zahraničí z kapitálového majetku (§ 7) uvádza v časti 1B.
Ostatné príjmy dosiahnuté v zahraničí (§ 8) uvádza v časti 1C - napríklad príjmy z predaja nehnuteľností, ceny a výhry, dividendy, príjmy z prevodu cenných papierov...
V daňovom priznaní sa vyplní časť 4, ktorú daňový rezident SR vyplní podľa toho, v akých krajinách dosahoval príjmy, a aké metódy na elimináciu dvojitého zdanenia môže použiť.
V časti 6. uvedie jednotlivé druhy príjmov.
olga84
09.05.14,10:36
Dobrý deň. Prosím o pomoc pri daňovom priznaní s príjmami zo zahraničia:
1. 1-3/2013 zamestnancom na Slovensku, uplatnená nezdaniteľná časť, základ
dane pred znížením o nezdaniteľnú časť 2.900,- €.
2. 4 - 12/2013 zamestnancom v zahraničí, daň zrazená, základ dane /hrubý
príjem mínus poistné/ 40.028,-€ po prepočte.
Použitá je metóda vyňatia. Podľa môjho názoru daňovník musí doplatiť daň z príjmu na Slovensku, pretože z celkového príjmu /Slovensko a zahraničie/ si nemôže uplatniť nezdaniteľnú položku, a pretože si ju uplatňoval za mesiace január až marec, tak za toto obdobie musí doplatiť daň. Daňovník ale tvrdí, že sa informoval u inej učtovníčky a daň, ktorú zaplatil na Slovensku sa mu má vrátiť. Preto prosím o Vašu radu.
A ešte by som chcela vedieť, či potvrdenie o mzde zo zahraničia môže byť priložené v origináli, alebo musí byť odborne preložené do slovenčiny.
Ďakujem veľmi pekne za odpovede.
1. 1-3/2013 zamestnancom na Slovensku, uplatnená nezdaniteľná časť, základ
dane pred znížením o nezdaniteľnú časť 2.900,- €.
2. 4 - 12/2013 zamestnancom v zahraničí, daň zrazená, základ dane /hrubý
príjem mínus poistné/ 40.028,-€ po prepočte.
Použitá je metóda vyňatia. Podľa môjho názoru daňovník musí doplatiť daň z príjmu na Slovensku, pretože z celkového príjmu /Slovensko a zahraničie/ si nemôže uplatniť nezdaniteľnú položku, a pretože si ju uplatňoval za mesiace január až marec, tak za toto obdobie musí doplatiť daň. Daňovník ale tvrdí, že sa informoval u inej učtovníčky a daň, ktorú zaplatil na Slovensku sa mu má vrátiť. Preto prosím o Vašu radu.
A ešte by som chcela vedieť, či potvrdenie o mzde zo zahraničia môže byť priložené v origináli, alebo musí byť odborne preložené do slovenčiny.
Ďakujem veľmi pekne za odpovede.
Jozef Mihál
11.05.14,08:47
Súhlasím s Vašim názorom - príjem zo závislej činnosti v zahraničí je natoľko vysoký, že spôsobuje zánik nároku na nezdaniteľnú časť na daňovníka (tzv. milionárska daň). Výsledkom daňového priznania by tak mal byť nedoplatok dane, pretože z príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých na Slovensku nebude možné vôbec uplatniť nezdaniteľnú časť.
Potvrdenia o príjme nemusia byť preložené do slovenčiny, je možné priložiť ich v origináli ale ak o to správca dane požiada, bude musieť daňovník zabezpečiť preklad.
Potvrdenia o príjme nemusia byť preložené do slovenčiny, je možné priložiť ich v origináli ale ak o to správca dane požiada, bude musieť daňovník zabezpečiť preklad.
TomosP
12.06.14,13:16
Zahraniční zaměstnanec na SlovenskuČeský zaměstnanec je svým českým zaměstnavatelem pronajat k firmě na Slovensko (není tedy zaměstnancem SK firmy).Zaměstnanec zůstal příslušný k českým pojistným předpisům (platí pojištění do ČR).Pojistné za něj odvádí jeho český zaměstnavatel, ze sumy všech příjmů (z ČR i ze SR). Z příjmů se zdrojem na Slovensku je však jeho slovenský "uživatel - plátce daně" povinen zaplatit daň. Podle § 5 odst. 8 zákona o daních z příjmů je v SR základem daně úhrn zdanitelných příjmů snížený o .... příspěvky zaměstnance na zahraniční pojištění stejného druhu. Otázka : V tomto případě se zahraničním pojistným zaměstnance rozumí : - pouze pojistné, které platí SK zaměstnavatel za SVÉHO zaměstnance do zahraničí, což v tomto případě není pravda - tento poplatník/pracovník není vůbec zaměstnancem SK firmy, pojistné platí český zaměstnavatel - nebo se odečítá i pojistné, které hradí za zaměstnance český, tedy právní zaměstnavatel? (ten však na Slovensku není plátcem daně)Předpokládám, že v tomto případě zřejmě bude správné řešení to první - pracovník není zaměstnancem SK firmy, ta za něj pojistné (ani v SR, ani do ciziny) neplatí, základem daně na Slovensku tedy budou pouze zdanitelné příjmy za práci v SR.Můžete se k tomu prosím vyjádřit?Díky, TomosP
TomosP
12.06.14,13:19
Zahraniční zaměstnanec na Slovensku
Český zaměstnanec je svým českým zaměstnavatelem pronajat k firmě na Slovensko (není tedy zaměstnancem SK firmy).
Zaměstnanec zůstal příslušný k českým pojistným předpisům (platí pojištění do ČR). Pojistné za něj odvádí jeho český zaměstnavatel, ze sumy všech příjmů (z ČR i ze SR).
Z příjmů se zdrojem na Slovensku je však jeho slovenský "uživatel - plátce daně" povinen zaplatit daň.
Podle § 5 odst. 8 zákona o daních z příjmů je v SR základem daně úhrn zdanitelných příjmů snížený o .... příspěvky zaměstnance na zahraniční pojištění stejného druhu.
Otázka :
V tomto případě se zahraničním pojistným zaměstnance rozumí :
- pouze pojistné, které platí SK zaměstnavatel za SVÉHO zaměstnance do zahraničí, což v tomto případě není pravda - tento poplatník/pracovník není vůbec zaměstnancem SK firmy, pojistné platí český zaměstnavatel
- nebo se odečítá i pojistné, které hradí za zaměstnance český, tedy právní zaměstnavatel? (ten však na Slovensku není plátcem daně)
Předpokládám, že v tomto případě zřejmě bude správné řešení to první - pracovník není zaměstnancem SK firmy, ta za něj pojistné (ani v SR, ani do ciziny) neplatí, základem daně na Slovensku tedy budou pouze zdanitelné příjmy za práci v SR.
Můžete se k tomu prosím vyjádřit?
Díky, TomosP
Český zaměstnanec je svým českým zaměstnavatelem pronajat k firmě na Slovensko (není tedy zaměstnancem SK firmy).
Zaměstnanec zůstal příslušný k českým pojistným předpisům (platí pojištění do ČR). Pojistné za něj odvádí jeho český zaměstnavatel, ze sumy všech příjmů (z ČR i ze SR).
Z příjmů se zdrojem na Slovensku je však jeho slovenský "uživatel - plátce daně" povinen zaplatit daň.
Podle § 5 odst. 8 zákona o daních z příjmů je v SR základem daně úhrn zdanitelných příjmů snížený o .... příspěvky zaměstnance na zahraniční pojištění stejného druhu.
Otázka :
V tomto případě se zahraničním pojistným zaměstnance rozumí :
- pouze pojistné, které platí SK zaměstnavatel za SVÉHO zaměstnance do zahraničí, což v tomto případě není pravda - tento poplatník/pracovník není vůbec zaměstnancem SK firmy, pojistné platí český zaměstnavatel
- nebo se odečítá i pojistné, které hradí za zaměstnance český, tedy právní zaměstnavatel? (ten však na Slovensku není plátcem daně)
Předpokládám, že v tomto případě zřejmě bude správné řešení to první - pracovník není zaměstnancem SK firmy, ta za něj pojistné (ani v SR, ani do ciziny) neplatí, základem daně na Slovensku tedy budou pouze zdanitelné příjmy za práci v SR.
Můžete se k tomu prosím vyjádřit?
Díky, TomosP
TomosP
17.06.14,05:46
Nikdo neví odpověď na otázku č. 4 http://www.porada.sk/t241439-p1-post.html#post2562151 ?:(
bahu
25.02.15,08:51
Dobrý deň,
Občan Srbska bol zamestnaný 01.01.2014 - 30.09.2014 v Srbsku ako zamestnanec. Dňa 01.10.2014 nastúpil na Slovensku ako zamestnanec, za ktorého sa platí SP a ZP v SR. Kde má podať daňové priznanie a je zamestnávateľ povinný mu spracovať DP, ak mal príjmy zo zahraničia?
Ďakujem
Barbora
Občan Srbska bol zamestnaný 01.01.2014 - 30.09.2014 v Srbsku ako zamestnanec. Dňa 01.10.2014 nastúpil na Slovensku ako zamestnanec, za ktorého sa platí SP a ZP v SR. Kde má podať daňové priznanie a je zamestnávateľ povinný mu spracovať DP, ak mal príjmy zo zahraničia?
Ďakujem
Barbora
Jozef Mihál
25.02.15,12:08
Dobrý deň,
Občan Srbska bol zamestnaný 01.01.2014 - 30.09.2014 v Srbsku ako zamestnanec. Dňa 01.10.2014 nastúpil na Slovensku ako zamestnanec, za ktorého sa platí SP a ZP v SR. Kde má podať daňové priznanie a je zamestnávateľ povinný mu spracovať DP, ak mal príjmy zo zahraničia?
Ďakujem
Barbora
Daňovník je daňový rezident v Srbsku, na Slovensku má postavenie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Pri posudzovaní či vykonať RZD tak skúmate aké mal príjmy na Slovensku, príjem v zahraničí Vás nezaujíma.
Z otázky vyplýva, že v SR mal príjmy len ako zamestnanec. Slovenský zamestnávateľ mu preto môže vykonať RZD.
V Srbsku je povinný podať daňové priznanie, v ktorom uvedie aj príjmy dosiahnuté na Slovensku. Detaily pokiaľ ide o povinnosti v Srbsku však treba pozrieť v legislatíve Srbska.
Občan Srbska bol zamestnaný 01.01.2014 - 30.09.2014 v Srbsku ako zamestnanec. Dňa 01.10.2014 nastúpil na Slovensku ako zamestnanec, za ktorého sa platí SP a ZP v SR. Kde má podať daňové priznanie a je zamestnávateľ povinný mu spracovať DP, ak mal príjmy zo zahraničia?
Ďakujem
Barbora
Daňovník je daňový rezident v Srbsku, na Slovensku má postavenie daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Pri posudzovaní či vykonať RZD tak skúmate aké mal príjmy na Slovensku, príjem v zahraničí Vás nezaujíma.
Z otázky vyplýva, že v SR mal príjmy len ako zamestnanec. Slovenský zamestnávateľ mu preto môže vykonať RZD.
V Srbsku je povinný podať daňové priznanie, v ktorom uvedie aj príjmy dosiahnuté na Slovensku. Detaily pokiaľ ide o povinnosti v Srbsku však treba pozrieť v legislatíve Srbska.
NAVA
02.03.15,18:10
Dobrý večer, SZČO počas rok 2014 pracoval aj na dohodu zhruba jeden mesiac pre firmu zo SR v Dánsku, mzdu mu vyplatila firma zo SR, z Dánska mu prišla na účet platba s názvom "holiday pay" predpokladám, že je to preplatená dovolenka . Nemá však od toho žiadny doklad len žiadosť, ktorú posielal do Dánska o preplatenie dovolenky. Kde zahrnúť túto platbu do daňového priznania? Je správne ak ju pripočítam k sume na riadku 34 a aj 34a DP typ B a danú sumu uvediem aj v XIV. oddiely kde uvediem kód štátu Dánska druh príjmu §5 ods. 4( ten ods. nie som si istá) a do výdavkov nič neuvádzam.
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
NAVA
04.03.15,12:55
Dobrý večer, SZČO počas rok 2014 pracoval aj na dohodu zhruba jeden mesiac pre firmu zo SR v Dánsku, mzdu mu vyplatila firma zo SR, z Dánska mu prišla na účet platba s názvom "holiday pay" predpokladám, že je to preplatená dovolenka . Nemá však od toho žiadny doklad len žiadosť, ktorú posielal do Dánska o preplatenie dovolenky. Kde zahrnúť túto platbu do daňového priznania? Je správne ak ju pripočítam k sume na riadku 34 a aj 34a DP typ B a danú sumu uvediem aj v XIV. oddiely kde uvediem kód štátu Dánska druh príjmu §5 ods. 4( ten ods. nie som si istá) a do výdavkov nič neuvádzam.
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
Prosím Veľmi by som potrebovala poradiť, rada by som to daňové odovzdala len neviem kde zahrnúť ten príjem.
Ešte raz Ďakujem, viem že nás čo potrebujú rady múdrejších a skúsenejších je veľmi veľa.
Nava
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
Prosím Veľmi by som potrebovala poradiť, rada by som to daňové odovzdala len neviem kde zahrnúť ten príjem.
Ešte raz Ďakujem, viem že nás čo potrebujú rady múdrejších a skúsenejších je veľmi veľa.
Nava
Jozef Mihál
04.03.15,15:15
Dobrý deň Nava, registrujem Vašu otázku a onedlho sa vyjadrím.
NAVA
04.03.15,15:36
Ďakujem Vám p. Mihál.
Jozef Mihál
04.03.15,19:08
Dobrý večer, SZČO počas rok 2014 pracoval aj na dohodu zhruba jeden mesiac pre firmu zo SR v Dánsku, mzdu mu vyplatila firma zo SR, z Dánska mu prišla na účet platba s názvom "holiday pay" predpokladám, že je to preplatená dovolenka . Nemá však od toho žiadny doklad len žiadosť, ktorú posielal do Dánska o preplatenie dovolenky. Kde zahrnúť túto platbu do daňového priznania? Je správne ak ju pripočítam k sume na riadku 34 a aj 34a DP typ B a danú sumu uvediem aj v XIV. oddiely kde uvediem kód štátu Dánska druh príjmu §5 ods. 4( ten ods. nie som si istá) a do výdavkov nič neuvádzam.
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
Uvedený príjem vyplatený dánskou firmou v súlade s dánskymi predpismi o "platbe na dovolenku" (Danish Holiday Act) je príjem zo závislej činnosti.
Ten, kto túto platbu vyplatil (dánska firma) by mal dať zamestnancovi potvrdenie v súlade s dánskymi predpismi na účel podania daňového priznania v SR (alternatíva nášho "potvrdenia o zdaniteľnej mzde"). Ak to nebude možné, "s prižmúrením oka" by mohlo postačovať aj to, čo už máte (snáď by to mohol DU akceptovať) = žiadosť + výpis z účtu.
Zamestnanec si bude musieť podať sám DP, stačí typ A. Ide o vyňatý príjem (lebo ide o príjem zo závislej činnosti).
Vyplatený príjem zapíše (pripočíta) do riadku 32 atď. Ďalej do riadku 48 atď. Ďalej do IX. oddielu - kód štátu, príjem.
Ak budete mať nejasnosti alebo problémy, napíšte.
Ďakujem za Vašu radu a čas.
NAVA
Uvedený príjem vyplatený dánskou firmou v súlade s dánskymi predpismi o "platbe na dovolenku" (Danish Holiday Act) je príjem zo závislej činnosti.
Ten, kto túto platbu vyplatil (dánska firma) by mal dať zamestnancovi potvrdenie v súlade s dánskymi predpismi na účel podania daňového priznania v SR (alternatíva nášho "potvrdenia o zdaniteľnej mzde"). Ak to nebude možné, "s prižmúrením oka" by mohlo postačovať aj to, čo už máte (snáď by to mohol DU akceptovať) = žiadosť + výpis z účtu.
Zamestnanec si bude musieť podať sám DP, stačí typ A. Ide o vyňatý príjem (lebo ide o príjem zo závislej činnosti).
Vyplatený príjem zapíše (pripočíta) do riadku 32 atď. Ďalej do riadku 48 atď. Ďalej do IX. oddielu - kód štátu, príjem.
Ak budete mať nejasnosti alebo problémy, napíšte.
NAVA
04.03.15,20:53
Ďakujem, podávam DP typ B FO je SZČO len mesiac pracoval aj na dohodu pre firmu zo Slovenka, ktorá ho vyplatila za prácu v Dánsku a dostal od firmy SR potvrdenie o zdaniteľ. mzde zo závislej činnosti.... O tento preplatok nazvem to tak požiadal on sám na základe odporučenia od firmy SR .Podľa adresy(United Federation of Danish Workers), na ktorú to posielal je to nejaký úrad v Dánsku predpokladám. Myslím správne, DP typ B:že ju teda uvediem do riadku 34 a teda aj na riadku 82 potom vyplním oddiel XIV. kod štátu §5ods. 4(to nie som istá) príjem.
Poslala so Vám aj tú žiadosť.
Ďakujem.
NAVA
Poslala so Vám aj tú žiadosť.
Ďakujem.
NAVA
vraňarka
07.03.15,06:06
Dobrý deň, p. Mihál, zmiatli ste ma vo výklade k dani oz príjmu z závislej činnosti daňového rezidenta SR (v súvislosti s jeho príjmom aj zo závislej činnosti v zahraničí) s tou uvedenou výnimkou:
zdanenie príjmu v zahraničí závislá činnosť a tam tie uvedené podmienky - treba to chápať tak, že tie podmienky musia byť splnené spoločne všetky?
ďakujem
zdanenie príjmu v zahraničí závislá činnosť a tam tie uvedené podmienky - treba to chápať tak, že tie podmienky musia byť splnené spoločne všetky?
ďakujem
Jozef Mihál
07.03.15,14:57
Prepáčte nerozumiem otázke, mohli by ste zacitovať príslušnú časť z otváracieho príspevku témy?
vraňarka
07.03.15,18:21
Prepáčte aj Vy, mne samej to znelo nezrozumiteľne.
Jedná sa o časť: Zdanenie jednotlivých druhov príjmov v zahraničí - závislá činnosť, konkrétne 6. odsek tejto časti:: "Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala alo len na Slovensku je prípad, kedy:" . a teraz nasledujú tie 4 odrážky .
Moja otázka smerovala k tomu, či tá výnimka platí len v prípade, že sú všetky 4 odrážky splnené súčasne.
Zaujíma ma to preto, že:
Študent ukončil vysokoškolské vzdelanie v 06. 2014. V mesiacoch január-február 2014 mal počas štúdia uzatvorenú dohodu o brigádnickej prácu študentov a z nej príjem cca 200 €, z ktorého mu zamestnávateľ odviedol daň. Od 01.08. pracuje pre poľského zamestnávateľa v Poľsku na základe pracovnej zmluvy. Tento jeho zamestnávateľ mu vypláca mzdu a odvádza odvody a dane, samozrejme v Poľsku. Vystavil mu potvrdenie o vyplatených príjmoch, odvodoch a odvedenej dani.
Preto by som sa chcela uistiť, že aj keď sú prvé podmienky z vyššie menovanej časti splnené - je daňový rezident SR, s Poľskom máme zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a v cudzine pracuje v roku 2014 menej ako 183 dní, má byť správny postup taký, že
1. musí v Poľsku podať daňové priznanie a "nechať tam" odvedenú daň
2. v SR podá daňové priznanie s vyňatím príjmov z Poľska
Jedná sa o časť: Zdanenie jednotlivých druhov príjmov v zahraničí - závislá činnosť, konkrétne 6. odsek tejto časti:: "Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala alo len na Slovensku je prípad, kedy:" . a teraz nasledujú tie 4 odrážky .
Moja otázka smerovala k tomu, či tá výnimka platí len v prípade, že sú všetky 4 odrážky splnené súčasne.
Zaujíma ma to preto, že:
Študent ukončil vysokoškolské vzdelanie v 06. 2014. V mesiacoch január-február 2014 mal počas štúdia uzatvorenú dohodu o brigádnickej prácu študentov a z nej príjem cca 200 €, z ktorého mu zamestnávateľ odviedol daň. Od 01.08. pracuje pre poľského zamestnávateľa v Poľsku na základe pracovnej zmluvy. Tento jeho zamestnávateľ mu vypláca mzdu a odvádza odvody a dane, samozrejme v Poľsku. Vystavil mu potvrdenie o vyplatených príjmoch, odvodoch a odvedenej dani.
Preto by som sa chcela uistiť, že aj keď sú prvé podmienky z vyššie menovanej časti splnené - je daňový rezident SR, s Poľskom máme zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a v cudzine pracuje v roku 2014 menej ako 183 dní, má byť správny postup taký, že
1. musí v Poľsku podať daňové priznanie a "nechať tam" odvedenú daň
2. v SR podá daňové priznanie s vyňatím príjmov z Poľska
Jozef Mihál
10.03.15,17:04
Vraňarka,
ešte raz prepíšem to, čo je v úvodnom príspevku témy:
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Všetky tieto 4 podmienky musia platiť súčasne.
ešte raz prepíšem to, čo je v úvodnom príspevku témy:
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Všetky tieto 4 podmienky musia platiť súčasne.
ErikaDP
29.03.15,09:31
Dobrý deň,
K veci: príjem zo ZČ zo zahraničia , súbežne príjem z nájmu v tuzemsku a nezdaniteľná časť
Prosím Vás o pomoc ak máte informácie ohľadne stanoviska finančnej správy k „chybe“ tlačiva B , ktorá je v prospech daňovníka .
Daňovník má príjmy z §5 len so zahraničia a z §6 ods.3 z nájmu v tuzemsku. Príjmy zo zahraničia sú pomerne nízke . Po vyplnení tlačiva B a uplatnení metódy vyňatia konštrukcia daňového priznania spôsobí, že daňovník nezaplatí žiadnu daň z príjmu v tuzemsku z príjmov z § 6 ods. 3. t. j. reálne sa stane že uplatnenie nezdaniteľnej časti pri príjmoch z §5 ktoré sa následne vyjmú zo zdanenia bude mať vplyv na to že z pasívnych príjmov vlastne nezaplatí daň ( pritom uplatnenie NČ sa neumožňuje pri pasívnych príjmoch). Je to tým že celkový základ dane na r.80 ( súčet §5 a § 6ods.3 po odpočítaní NČ) je menší ako celkové vyňaté príjmy zo ZČ zo zahraničia a potom r.83 celkový základ dane po vyňatí je nulový. Tým vzniká nezrovnalosť: takýto daňovník vlastne nezaplatí daň z príjmov z nájmu a v porovnaní s daňovníkom ktorý ma príjmy z nájmu len z tuzemska ten daň zaplatí.
Tu na porade sa daný problém rozoberal – niektorí poraďáci sa informovali na infolinke finančného riaditeľstva, kde ich uistili že daný postup v prospech daňovníka je akceptovaný nakoľko vyplýva z daňové ho priznania ...
Otázka: prosím o informáciu či pán Mihál alebo pani Motyčková majú podobné informácie k danej veci.
ďakujem
K veci: príjem zo ZČ zo zahraničia , súbežne príjem z nájmu v tuzemsku a nezdaniteľná časť
Prosím Vás o pomoc ak máte informácie ohľadne stanoviska finančnej správy k „chybe“ tlačiva B , ktorá je v prospech daňovníka .
Daňovník má príjmy z §5 len so zahraničia a z §6 ods.3 z nájmu v tuzemsku. Príjmy zo zahraničia sú pomerne nízke . Po vyplnení tlačiva B a uplatnení metódy vyňatia konštrukcia daňového priznania spôsobí, že daňovník nezaplatí žiadnu daň z príjmu v tuzemsku z príjmov z § 6 ods. 3. t. j. reálne sa stane že uplatnenie nezdaniteľnej časti pri príjmoch z §5 ktoré sa následne vyjmú zo zdanenia bude mať vplyv na to že z pasívnych príjmov vlastne nezaplatí daň ( pritom uplatnenie NČ sa neumožňuje pri pasívnych príjmoch). Je to tým že celkový základ dane na r.80 ( súčet §5 a § 6ods.3 po odpočítaní NČ) je menší ako celkové vyňaté príjmy zo ZČ zo zahraničia a potom r.83 celkový základ dane po vyňatí je nulový. Tým vzniká nezrovnalosť: takýto daňovník vlastne nezaplatí daň z príjmov z nájmu a v porovnaní s daňovníkom ktorý ma príjmy z nájmu len z tuzemska ten daň zaplatí.
Tu na porade sa daný problém rozoberal – niektorí poraďáci sa informovali na infolinke finančného riaditeľstva, kde ich uistili že daný postup v prospech daňovníka je akceptovaný nakoľko vyplýva z daňové ho priznania ...
Otázka: prosím o informáciu či pán Mihál alebo pani Motyčková majú podobné informácie k danej veci.
ďakujem
Jozef Mihál
30.03.15,06:49
Dobrý deň,
K veci: príjem zo ZČ zo zahraničia , súbežne príjem z nájmu v tuzemsku a nezdaniteľná časť
Prosím Vás o pomoc ak máte informácie ohľadne stanoviska finančnej správy k „chybe“ tlačiva B , ktorá je v prospech daňovníka .
Daňovník má príjmy z §5 len so zahraničia a z §6 ods.3 z nájmu v tuzemsku. Príjmy zo zahraničia sú pomerne nízke . Po vyplnení tlačiva B a uplatnení metódy vyňatia konštrukcia daňového priznania spôsobí, že daňovník nezaplatí žiadnu daň z príjmu v tuzemsku z príjmov z § 6 ods. 3. t. j. reálne sa stane že uplatnenie nezdaniteľnej časti pri príjmoch z §5 ktoré sa následne vyjmú zo zdanenia bude mať vplyv na to že z pasívnych príjmov vlastne nezaplatí daň ( pritom uplatnenie NČ sa neumožňuje pri pasívnych príjmoch). Je to tým že celkový základ dane na r.80 ( súčet §5 a § 6ods.3 po odpočítaní NČ) je menší ako celkové vyňaté príjmy zo ZČ zo zahraničia a potom r.83 celkový základ dane po vyňatí je nulový. Tým vzniká nezrovnalosť: takýto daňovník vlastne nezaplatí daň z príjmov z nájmu a v porovnaní s daňovníkom ktorý ma príjmy z nájmu len z tuzemska ten daň zaplatí.
Tu na porade sa daný problém rozoberal – niektorí poraďáci sa informovali na infolinke finančného riaditeľstva, kde ich uistili že daný postup v prospech daňovníka je akceptovaný nakoľko vyplýva z daňové ho priznania ...
Otázka: prosím o informáciu či pán Mihál alebo pani Motyčková majú podobné informácie k danej veci.
ďakujem
Pre mňa je uvedené novinka a môj názor je, že daň z prenájmu sa bude musieť zaplatiť. Zákon je viac ako tlačivo daňového priznania. FS SR to predpokladám nejako "vymyslí".
K veci: príjem zo ZČ zo zahraničia , súbežne príjem z nájmu v tuzemsku a nezdaniteľná časť
Prosím Vás o pomoc ak máte informácie ohľadne stanoviska finančnej správy k „chybe“ tlačiva B , ktorá je v prospech daňovníka .
Daňovník má príjmy z §5 len so zahraničia a z §6 ods.3 z nájmu v tuzemsku. Príjmy zo zahraničia sú pomerne nízke . Po vyplnení tlačiva B a uplatnení metódy vyňatia konštrukcia daňového priznania spôsobí, že daňovník nezaplatí žiadnu daň z príjmu v tuzemsku z príjmov z § 6 ods. 3. t. j. reálne sa stane že uplatnenie nezdaniteľnej časti pri príjmoch z §5 ktoré sa následne vyjmú zo zdanenia bude mať vplyv na to že z pasívnych príjmov vlastne nezaplatí daň ( pritom uplatnenie NČ sa neumožňuje pri pasívnych príjmoch). Je to tým že celkový základ dane na r.80 ( súčet §5 a § 6ods.3 po odpočítaní NČ) je menší ako celkové vyňaté príjmy zo ZČ zo zahraničia a potom r.83 celkový základ dane po vyňatí je nulový. Tým vzniká nezrovnalosť: takýto daňovník vlastne nezaplatí daň z príjmov z nájmu a v porovnaní s daňovníkom ktorý ma príjmy z nájmu len z tuzemska ten daň zaplatí.
Tu na porade sa daný problém rozoberal – niektorí poraďáci sa informovali na infolinke finančného riaditeľstva, kde ich uistili že daný postup v prospech daňovníka je akceptovaný nakoľko vyplýva z daňové ho priznania ...
Otázka: prosím o informáciu či pán Mihál alebo pani Motyčková majú podobné informácie k danej veci.
ďakujem
Pre mňa je uvedené novinka a môj názor je, že daň z prenájmu sa bude musieť zaplatiť. Zákon je viac ako tlačivo daňového priznania. FS SR to predpokladám nejako "vymyslí".
ErikaDP
31.03.15,05:49
Pre mňa je uvedené novinka a môj názor je, že daň z prenájmu sa bude musieť zaplatiť. Zákon je viac ako tlačivo daňového priznania. FS SR to predpokladám nejako "vymyslí".
Dobrý deň,
ďakujem za odpoveď. Je to podľa mňa taká časovaná bomba. Zákon je jasný, daňovníci musia mať rovnaké podmienky pri zdanení a preto nie je možné aby ten kto ma prijem výlučne z tuzmeska mal iné podmienky pri zdanení ako ten kto má takú istu výšku príjmov len v kombinácii zahraničie+tuzemsko. Je jasné že ten kto má príjmy z nájmu nemôže si uplatniť nezdaniteľnu časť ZD. Na druhej strane zakon hovorí že daňove priznanie je podané len ak je podané na predpísanom aktuálne platnom vzore tlačiva. No a tlačivo pri použití metódy vyňatia spôsobí že NČ ma vlastne vpylv na "nezdanenie" príjmov zo najmu. To iba v prípade že riadok 80: súčet základov z paragr.5+ paragr.6 ods. 3 po odpočítaní NČ z príjmov z par.5 je nižší ako riadok 73t.j. vyňatý príjem. Nakoľko neviem najsť v zákone oporu na postup inak vyplniť tačivo daňoveho priznania ako jeho konštrukcia káže, tak mám za to, že správca dane nemôže napadnúť výsledok daňového priznania. Musela by som nejako nasilu upravit sumu v riadku 82 aby nesposobovala danu nelogickosť. Zdá sa že daný stav je "trpený" a predpokladám že niekedy v budúcnosti to bude predmetom upravy tlačiva.
Dobrý deň,
ďakujem za odpoveď. Je to podľa mňa taká časovaná bomba. Zákon je jasný, daňovníci musia mať rovnaké podmienky pri zdanení a preto nie je možné aby ten kto ma prijem výlučne z tuzmeska mal iné podmienky pri zdanení ako ten kto má takú istu výšku príjmov len v kombinácii zahraničie+tuzemsko. Je jasné že ten kto má príjmy z nájmu nemôže si uplatniť nezdaniteľnu časť ZD. Na druhej strane zakon hovorí že daňove priznanie je podané len ak je podané na predpísanom aktuálne platnom vzore tlačiva. No a tlačivo pri použití metódy vyňatia spôsobí že NČ ma vlastne vpylv na "nezdanenie" príjmov zo najmu. To iba v prípade že riadok 80: súčet základov z paragr.5+ paragr.6 ods. 3 po odpočítaní NČ z príjmov z par.5 je nižší ako riadok 73t.j. vyňatý príjem. Nakoľko neviem najsť v zákone oporu na postup inak vyplniť tačivo daňoveho priznania ako jeho konštrukcia káže, tak mám za to, že správca dane nemôže napadnúť výsledok daňového priznania. Musela by som nejako nasilu upravit sumu v riadku 82 aby nesposobovala danu nelogickosť. Zdá sa že daný stav je "trpený" a predpokladám že niekedy v budúcnosti to bude predmetom upravy tlačiva.
mblaskova
09.06.15,11:16
Dobrý deň,
dovoľujem si Vás požiadať o radu - ako postupovať v prípade vyslania zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi na Ukraine - príjem im bude vyplatený od nás ako zamestnávateľa - budú teda posudzovaní podľa našich zákonov a bude im príjem zdanený v SR?
Ďakujem.
dovoľujem si Vás požiadať o radu - ako postupovať v prípade vyslania zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi na Ukraine - príjem im bude vyplatený od nás ako zamestnávateľa - budú teda posudzovaní podľa našich zákonov a bude im príjem zdanený v SR?
Ďakujem.
Analytik1
30.09.15,07:43
Dobrý deň,
chcem sa spýtať: ak je zamestnanec vyslaný do zahraničia, mzda sa mu zdaňuje v zahraničí, avšak zamestnávateľ mu prispieva aj na účelové sporenie a na 3. pilier. Príspevky zamestnávateľa by mali byť tiež zdanené v zahraničí alebo na SR?
Ďakujem
chcem sa spýtať: ak je zamestnanec vyslaný do zahraničia, mzda sa mu zdaňuje v zahraničí, avšak zamestnávateľ mu prispieva aj na účelové sporenie a na 3. pilier. Príspevky zamestnávateľa by mali byť tiež zdanené v zahraničí alebo na SR?
Ďakujem
veronika1
13.01.16,20:20
Zamestnávateľ zo Slovenska vysiela svojich zamestnancov do sesterskej spoločnosti v Nemecku na zaškolenie z dôvodu zavedenia novej výrobnej linky. Predpokladá sa, že tam zotrvajú niekoľko mesiacov. Akú povinnosť má v uvedenom prípade zamestnávateľ?
- Musíme dodržať Nemeckú minimálnu mzdu?
- Je potrebné vybaviť formulár A1?
- Ako to bude s platením dane ?
. Čo v prípade, ak vyslanie bude trvať viac ako 183 dní?
Kto má skúsenosti, mohol by sa s nimi podeliť. Každá rada pomôže,
ďakujem
- Musíme dodržať Nemeckú minimálnu mzdu?
- Je potrebné vybaviť formulár A1?
- Ako to bude s platením dane ?
. Čo v prípade, ak vyslanie bude trvať viac ako 183 dní?
Kto má skúsenosti, mohol by sa s nimi podeliť. Každá rada pomôže,
ďakujem
Orsz
07.03.16,13:11
Dobrý deň, mám prosbu ohľadom daňovníka SR, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti zo Švajčiarska. Platil si tam samostatne zdravotné poistenie - ktoré si platí každý individuálne ako podmienku pobytu vo Švajčiarsku, t.j. nie je to v rámci stŕhania z hrubej mzdy. Môže si daňovník SR pri podaní DP uplatniť toto zdravotné poistenie ako zaplatené poistné na zníženie základu dane zo Švajčiarska (teda ako výdavok) ? Daňovník mal príjem aj zo SR, a v prípade, ak si nebude môcť uplatniť toto zdravotné poistenie zo Švajč., ktoré by mu pomohlo, vyjde mu nulová nezdaniteľná časť a tým aj doplatok dane. Prosím o radu. Ďakujem.
zlolen
10.03.16,10:42
Dobrý deň, prosíme poradiť, zamestnávame občana ČR na PZ od 1.10.2015, do 30.09.2015 pracoval v ČR, musí si podať Daňové priznanie aj na Slovensku, jeho príjem je vyšší ako 1901,67€ alebo stačí len v ČR a musí si doma priznať aj príjem od nás?
Ďakujeme
Ďakujeme
evire
14.03.16,07:41
Pekný deň, prosím o radu ako mám zdaniť príjem - výnos z cenných papierov, krajina Luxemburg , ako uviesť príjem do DP B ?
ďakujem
ďakujem
matuma
19.03.16,15:00
Prosím o radu ohľadom vyplnenia DPFO B. Daňovník si založil v r. 2015 v Rakúsku živnosť. Vyplnila som daňové priznanie, kde som uplatnila vyňatie príjmov. Neviem ale či je potrebné vypĺňať aj prílohu 2. FO bola najprv evidovaná na ÚPRaSV, potom dobrovoľne nezamestnaná (uhradila zdrav.poistenie) a potom živnostník v Rakúsku. Treba v tomto prípade vyplniť prílohu 2 a ak áno čo tam uvediem ak nie je poistencom v SR. Vopred ďakujem za pomoc.
olga84
24.03.16,13:10
Dobrý deň. Prosím Vás, ak je z Českej republiky potvrdenie o zdanitel. príjmoch zo záv. činnosti plynúcich na základe dohôd o vykonaní práce a daň je vybraná zrážkou zo mzdy podľa zvláštnej sadzby dane, dáva sa tento príjem do daňového priznania na Slovensku, alebo je to už vysporiadaná daň a netreba to priznávať ani na Slovensku?
olga84
29.03.16,20:32
Prosím o odpoveď.
Jana Motyčková
30.03.16,08:00
Postupuje sa rovnako, ako by to bola bežná daň. Náš zákon pri zamedzení dvojitého zdanenia nerozlišuje zrážkovú a inú daň v zahraničí. Zmluva s ČR tiež nerieši, že by sa inak malo postupovať pri zrážkovej dani. Takže kopírujem zo stránky FS :
Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2015 sú vyššie ako suma 1901,67 eur), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR daňovník použije metódu zápočtu dane v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 22 zmluvy. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.
Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).
Rezident SR je povinný na území SR vysporiadať si svoju tzv. celosvetovú povinnosť. To znamená, že daňovník (rezident SR), ktorý v zdaňovacom období poberal príjmy plynúce zo zdrojov v ČR a vyplynie mu povinnosť na podanie daňového priznania v zmysle § 32 zákona o dani z príjmov (ak jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2015 sú vyššie ako suma 1901,67 eur), má povinnosť uviesť tieto príjmy v daňovom priznaní podanom v SR. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo zdrojov v ČR daňovník použije metódu zápočtu dane v zmysle § 45 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 22 zmluvy. Ak však boli predmetné príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie, v súlade s § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov môže na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v ČR uplatniť metódu vyňatia príjmov.
Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky).
olga84
30.03.16,14:22
Ďakujem, p. Motyčková.
Orsz
11.06.16,08:45
Dobrý deň, prosím vychádza správne nasledovný výpočet: daňovník pracoval celý rok 2015 v Taliansku (závislá činnosť), popri tom prenajímal byt na Slovensku (má pridelené DIČ). Pri spracovaní DPFO, to vychádza, že príjem zo zahraničia sa v znižuje pri predbežnom výpočte dane o nezdaniteľnú čiastku. A nakoľko základ dane z prenájmu nehnuteľnosti je cca v sume 1400 eur (ZD) a po zadaní základov dane vyňatých z príjmov (pri metóde vyňatia príjmov zo zahraničia) vychádza základ dane 0 a daň 0. Tým pádom príjmy zo zahraničia akoby uplatnením nezdaniteľnej čiastky stiahli aj možnosť vyčíslenia základu dane z prenájmu nehnuteľnosti v SK - podľa môjho názoru, by sa toto malo vyčleniť, no po zadaní všetkého do tlačiva DPFO cez Alfu ale skúšala som aj cez finančnú správu - elektronický formulár, to vychádza na daňovú povinnosť 0, to znamená, že z prenájmu nehnuteľnosti v SK nemusí doplácať žiadnu daň. Je to takto správne?
Orsz
13.06.16,15:04
Prosím viete mi poradiť?
Jana Motyčková
13.06.16,16:03
Ja neporadím, možno niekto iný.
Mila123
13.06.16,16:49
Dobrý deň, prosím vychádza správne nasledovný výpočet: daňovník pracoval celý rok 2015 v Taliansku (závislá činnosť), popri tom prenajímal byt na Slovensku (má pridelené DIČ). Pri spracovaní DPFO, to vychádza, že príjem zo zahraničia sa v znižuje pri predbežnom výpočte dane o nezdaniteľnú čiastku. A nakoľko základ dane z prenájmu nehnuteľnosti je cca v sume 1400 eur (ZD) a po zadaní základov dane vyňatých z príjmov (pri metóde vyňatia príjmov zo zahraničia) vychádza základ dane 0 a daň 0. Tým pádom príjmy zo zahraničia akoby uplatnením nezdaniteľnej čiastky stiahli aj možnosť vyčíslenia základu dane z prenájmu nehnuteľnosti v SK - podľa môjho názoru, by sa toto malo vyčleniť, no po zadaní všetkého do tlačiva DPFO cez Alfu ale skúšala som aj cez finančnú správu - elektronický formulár, to vychádza na daňovú povinnosť 0, to znamená, že z prenájmu nehnuteľnosti v SK nemusí doplácať žiadnu daň. Je to takto správne?
áno, máš to správne, je chyba v DP, o ktorej FS SR vie, ale necháva to zatiaľ tak..... na Porade sa to riešilo už viackrát, skús niečo pohľadať, dokonca ak by si oslovila fi Kros, tá ti určite moje tvrdenie potvrdí......
i ja takéto DP som podávala aj tento rok
áno, máš to správne, je chyba v DP, o ktorej FS SR vie, ale necháva to zatiaľ tak..... na Porade sa to riešilo už viackrát, skús niečo pohľadať, dokonca ak by si oslovila fi Kros, tá ti určite moje tvrdenie potvrdí......
i ja takéto DP som podávala aj tento rok
Orsz
13.06.16,17:27
Ďakujem Mila 123. Stretla som sa s tým prvýkrát - nezdaniteľnú čiastku sme tam napokon nedali, nezadali ... lebo tá by sa mala vzťahovať len na príjmy zo ZČ, a tie na SK nemala, len tie z prenájmu. Vychádzalo to, že by príjem v SK potom nebol zdanený a príjmy zo zahraničia išli metódou vyňatia (podľa zmluvy o zamedz.dvojakého zdan., nie možnosťou voľby) - a hlavne ide o skutočnosť, že na príjmy z prenájmu sa nevzťahuje nezdanit.čiastka - nechali sme teda z toho vyčíslenú daň bez zadania odpočít. čiastky. No asi urobíme obe možnosti ... a spýtam sa na DU priamo :(.