Jozef Mihál
14.04.14,14:12
V daňovom priznaní za rok 2014 sa po prvý raz uplatnia nové pravidlá odpočítavania straty podľa § 30 a § 52za ods. 4 zákona:

1. Strata z roka 2009 sa uplatňuje počas 5 rokov.

Rok 2014 je tak posledný - piaty rok, kedy si daňovník môže uplatniť stratu alebo jej doteraz neuplatnenú časť z roka 2009.

2. Neuplatnené straty z rokov 2010 až 2013 sa spočítajú do jednej sumy a z tejto sumy sa jedna štvrtina uplatní v daňovom priznaní za rok 2014.

Ďalšie štvrtiny sa uplatnia postupne v daňových priznaniach za roky 2015, 2016 a 2017.

Daňovník, ktorý si v daňovom priznaní za rok 2014 uplatní stratu z predchádzajúcich rokov, vyplní v tlačive daňového priznania za rok 2014 časť 1D na deviatej strane.

***

To znamená, že daňovník tak už nebude môcť sám rozhodnúť, v ktorom daňovom priznaní (za aký rok) si uplatní stratu z predchádzajúcich rokov a v akej výške.

Ďalej platí, že stratu z predchádzajúcich rokov si daňovník môže odpočítať v DP za rok 2014 len:

- od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, teda z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a

- od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8, pozor, tu si daňovník môže odpočítať len stratu z roka 2009, a to tú časť, ktorú si neodpočítal od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

Najlepšie bude ukázať si to na príkladoch.

Príklad

Pán Peter v daňovom priznaní za rok 2014 dosiahne základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 10000 eur.

V predchádzajúcich rokoch dosiahol straty a následne si ich uplatnil takto:

- za rok 2009 dosiahol stratu 5000 eur, v daňových priznaniach za rok 2010 a 2011 si z nej neuplatnil ani časť, v daňovom priznaní za rok 2012 si uplatnil sumu 500 eur a v daňovom priznaní za rok 2013 si uplatnil sumu 800 eur, neuplatnená časť je 3700 eur,
- za rok 2010 dosiahol stratu 4000 eur, v daňových priznaniach za rok 2011 až 2013 si z nej neuplatnil ani časť, neuplatnená časť je 4000 eur,
- za rok 2011 dosiahol stratu 2400 eur, v daňových priznaniach za rok 2011 až 2013 si z nej neuplatnil ani časť, neuplatnená časť je 2400 eur.

Za roky 2012 a 2013 stratu nemal.

Pán Peter si tak môže v daňovom priznaní za rok 2014 od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 odpočítať:

1. Celú neuplatnenú časť straty z roka 2009, teda sumu 3700 eur.
2. Jednu štvrtinu súčtu neuplatnených strát z rokov 2010 až 2013, výpočet:

Neuplatnená časť straty z roka 2010 = 4000 eur
Neuplatnená časť straty z roka 2011 = 2400 eur.

Súčet = 6400 eur

Jedna štvrtina = 6400/4 = 1600 eur.

(ďalšie štvrtiny vo výške 1600 eur si pán Peter uplatní postupne v DP za roky 2015, 2016 a 2017)

Spolu si tak pán Peter odpočíta sumu 3700 + 1600 = 5300 eur.

Základ dane pána Petra v DP za rok 2014 z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 po znížení o stratu tak bude 10000 - 5300 = 4700 eur. Od tohto základu dane si pán Peter ďalej odpočíta nezdaniteľné časti (na daňovníka, na manželku,...).

Príklad

Pán Pavol v daňovom priznaní za rok 2014 dosiahne základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 6000 eur.

V predchádzajúcich rokoch dosiahol straty v rovnakej výške ako pán Peter (viď predchádzajúci príklad) a následne si ich uplatnil rovnako ako pán Peter a rovnako ako pán Peter si od základu dane odpočíta sumu straty 5300 eur.

Po znížení o stratu tak pán Pavol bude mať základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 6000 - 5300 = 700 eur.

Základ dane si ďalej zníži o nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3803,33 eura. To vlastne znamená, že nevyužije celú nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Na príklade pána Pavla vidíme, že pre neho sú nové pravidlá uplatňovania straty nevýhodné, pretože v DP za rok 2014 "musí" uplatniť sumu straty 5300 eur, hoci by bolo pre neho výhodnejšie uplatniť menšiu sumu a viac si "nechať pre budúce roky.

Príklad

Pani Petra v daňovom priznaní za rok 2014 dosiahne základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 6000 eur a ďalej základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 (príjem z prenájmu) vo výške 4000 eur.

V predchádzajúcich rokoch dosiahla straty v rovnakej výške ako pán Peter (viď prvý príklad) a následne si ich v ďalších rokoch uplatnila rovnako ako pán Peter.

Zopakujme teda, že:

- za rok 2009 dosiahla stratu 5000 eur, z nej zostávajúca neuplatnená časť je 3700 eur,
- za rok 2010 dosiahla stratu 4000 eur, neuplatnená časť je celých 4000 eur,
- za rok 2011 dosiahla stratu 2400 eur, neuplatnená časť je celých 2400 eur.

Pani Petra si tak môže v daňovom priznaní za rok 2014 od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 odpočítať:

1. Neuplatnenú časť straty z roka 2009 alebo jej časť, teda sumu v rozmedzí od 0 do 3700 eur.

2. Jednu štvrtinu súčtu neuplatnených strát z rokov 2010 až 2013, teda 1600 eur.

Ďalej si pani Petra môže v daňovom priznaní za rok 2014 od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 odpočítať neuplatnenú časť straty z roka 2009, ktorú si neodpočíta od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

Vtip je v tom, že pani Petra sa môže rozhodnúť ako si rozdelí neuplatnenú časť straty z roka 2009 na zníženie základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 a zníženie základu dane podľa § 6 ods. 3.

V danom prípade je výhodné odpočítať celú neuplatnenú časť straty z roka 2009 od základu dane podľa § 6 ods. 3.

To bude znamenať, že:

Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 po znížení o stratu bude 6000 - 1600 (čo je jedna štvrtina straty z rokov 2010 a 2011) = 4400 eur.

Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 po znížení o stratu bude 4000 - 3700 (strata z roka 2009) = 300 eur.

Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sa zníži ešte o nezdaniteľnú časť na daňovníka: 4400 - 3803,33 = 596,67 eur.

Pri tomto riešení odpočítania straty pani Petra v rámci možností optimálne využije straty z minulých rokov a využije aj nezdaniteľnú časť na daňovníka.


Z predchádzajúcich príkladov je zrejmé, že uplatňovanie strát z rokov 2009 až 2013 "po novom" bude pre mnohých daňovníkov nevýhodnejšie, ako v minulosti.

V prípade, že daňovník si uplatňuje stratu z roka 2009 a má základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 a súčasne aj základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8, musí dobre porozmýšľať, ako na to, aby zbytočne neplatil daň z príjmu, keď nemusí. Videli sme to už na príklade pani Petry a ukážme si ešte jeden príklad.

Príklad

Pán Robert v daňovom priznaní za rok 2014 dosiahne základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vo výške 7000 eur a ďalej základ dane z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) (zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti) vo výške 3000 eur.

V daňovom priznaní za rok 2014 si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 3803,33 eur a nezdaniteľnú časť na manželku 496,67 eur. Úhrn nezdaniteľných častí je 4300 eur.

Pripomeňme si, že o nezdaniteľné časti si môže znížiť len základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

V predchádzajúcich rokoch dosiahol straty v rovnakej výške ako pán Peter (viď prvý príklad) a následne si ich v ďalších rokoch uplatnil rovnako ako pán Peter.

Zopakujme teda, že:

- za rok 2009 dosiahol stratu 5000 eur, neuplatnená časť je 3700 eur,
- za rok 2010 dosiahol stratu 4000 eur, neuplatnená časť je celých 4000 eur,
- za rok 2011 dosiahol stratu 2400 eur, neuplatnená časť je celých 2400 eur.

Pán Robert si tak môže v daňovom priznaní za rok 2014 od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 odpočítať:

1. Neuplatnenú časť straty z roka 2009 alebo jej časť, teda sumu v rozmedzí od 0 do 3700 eur.

2. Jednu štvrtinu súčtu neuplatnených strát z rokov 2010 až 2013, teda 1600 eur.

Ďalej si pán Robert môže v daňovom priznaní za rok 2014 od základu dane z príjmov podľa § 8 odpočítať neuplatnenú časť straty z roka 2009, ktorú si neodpočíta od základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

Pán Robert sa môže rozhodnúť ako si rozdelí neuplatnenú časť straty z roka 2009 na zníženie základu dane podľa § 6 ods. 1 a 2 a zníženie základu dane podľa § 8.

Ako bude postupovať:

1. Suma nezdaniteľnej časti (na daňovníka, na manželku) je 4300 eur. Aby pán Robert nezdaniteľné časti využil naplno, mal by si základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 znížiť o straty na sumu 4300 eur (nie na menej, ak je to možné).

2. Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 pred odpočítaním strát je 7000 eur. Od tejto sumy si musí najskôr odpočítať jednu štvrtinu strát z rokov 2010 až 2013, teda sumu 1600 eur. Zostane 5400 eur.

3. Od tejto sumy si ďalej odpočíta stratu z roka 2009 - nie však celú sumu 3700 eur ale len 1100 eur. Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 tak po odpočítaní 1600 eur a 1100 eur bude 4300 eur. Túto sumu si zníži o nezdaniteľné časti, teda o 4300 eur a výsledkom bude nulový základ z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (riadok 48 v daňovom priznaní).

4. Zvyšnú neuplatnenú sumu straty z roka 2009, teda sumu 2600 eur, si odpočíta od základu dane z príjmov podľa § 8. Od sumy 3000 eur odpočíta 2600 eur - výsledný základ dane podľa § 8 bude 400 eur (riadok 40 v daňovom priznaní).

5. Pán Robert si vypočíta a zaplatí daň 19% zo základu 400 eur.
Roxy
22.04.14,20:54
dobry den,

podnikatel planuje v r.2015 zrusit zivnost z dovodu odchodu do dochodku. Ma neuhradene pohladavky z roku 2009, ktore ani nikdy zaplatene nebudu, ale musi ich zdanit. V roku 2012 mu vznikla strata, ktoru by si chcel uplatnit prave az pri ukonceni podnikania - nie skor, pretoze by sa mu zvysili platby odvodov. Podla novely platnej od roku 2014 si vsak bde moct uplatnit len jej stvrtinu - na Ustavnom sude je podany navrh na zrusenie tejto novely, nakolko je retroaktivna. Myslite, ze bude uspesny? Kedy by sme sa mohli dozvediet vysledok?