" ....obyčajne ich iba pretrpím...."

Nie som síce sám , ALE DETTO ...
Vianoce sú pre deti ...Veľká Noc o ožranoch ...
Takže nie je čo riešiť ...

Aspoň , že máme chalupu ...

a prečo chceš pred nimi utekať? Jednoducho si ich nevšímaj, keď ti nič nehovoria. Ber to iba ako dni voľna a zariaď sa podľa toho. Proste rob iba to, čo ťa baví. Je jedno, čo to bude.

ano, ale v tej samote je to ajtak zlozitejsie.

Mne vadí na nich to plytvanie jedlom.Nikto nemá dva žalúdky cez sviatky a viem,že po sviatkoch sa jedlo vo veľkom vyhadzuje.Nuž,každý nech si vstúpi do svedomia...
Ja som síce sama,ale necítim sa osamelá,urobím si program;mám dve fenky o ktoré sa starám a ony mi za to robia radosť.Je lepšie mať nejaké záľuby,skôr to človek zvládne a vôbec mu nebude vadiť,že sa vymyká z tradície prežívania týchto sviatkov.
Doplním:nakoniec vysvitlo,že celý problém je depka zo života a nielen zo sviatkov...
Medziľudské vzťahy sú veľmi krehké a treba ich pestovať.Mnohí po svadbe zatvorili dvere bytu za sebou a pretŕhali všetky kontakty s priateľmi z detstva,zo škôl a susedmi a ako plynuli roky,deti sa rozleteli po svete,partner opustil tento svet a nastal pocit samoty.Rada pre mladých - udržiavajte si tieto vzťahy,mnohí si teraz neuvedomujete,že ako veľmi sú dôležité,ale sú.Tiež je dôležité mať pod kontrolou svoje chovanie pri stretnutí s priateľmi,nerozoberať svoje problémy,ale radosti,problémov má každý dosť a keď sa budeš takto chovať,ľudia budú vyhľadávať tvoju spoločnosť.Ja som na tom podobne,manžel zomrel pred 18-timi mesiacmi,starala som sa oňho 5 rokov,dcéru mám v zahraničí,sadnem do rýchlika a idem na pár dní k nej a teším sa z každého rána.A úsmevy na susedov,rodinu,spolužiakov,bývalých kolegov (nemáš obľúbenú?) alebo aj na cudzích ľudí.A málokto vie (okrem najbližších),čo som posledné roky prežívala.Vyhni sa ľuďom,ktorí ťa oberajú o energiu a budeš jej mať dosť aj na rozdávanie okolo seba.Myslím,že aj návšteva odborníka,by v tvojom prípade nebola od veci.Dbaj o svoje zdravie,lebo všetko začína v hlave.

Keď má človek záhradu, dvor, hydinu či iný zverinec, tak tie sviatky prežije akosi ľahšie. Nemôže sa zavrieť v byte a čumieť do bedne. Má režim, lebo kravu treba podojiť každý deň. Každý.

Netreba pretrpieť,naplánuj si nejaký zaujímavý wellnes.

možno Vianoce - ale prečo Veľká noc?
Ja som teraz cez sviatky tiež sama a užívam si to. Mám voľno, poflakujem sa, čítam, pracujem na záhrade, hrám sa na počítači. Ak by tu niekto bol, musela by som navariť, pobehovať, riešiť.

Nie je ľahké radiť o problematike, ktorú sme nezažili. Ja som sa týchto dní kedysi obávala. Žila som v nefunkčnom vzťahu, z ktorého som sa bála odísť kvôli pocitu osamotenia. Došli sme však do štádia, keď odísť bolo priechodnejšie, ako ostať. Odvtedy prešlo päť rokov. A ja... Ja sa teším z maličkostí, ktoré si mnoho ľudí ani neuvedomuje. Dnes hovorím, že som sa nikdy lepšie nemala. O sebe rozhodujem len ja, robím to, k čomu ma vedú povinnosť a to, čo sa mi chce. Mám slobodu, o ktorej sa mi kedysi ani nesnívalo. Nemám sa zle a radosť nachádzam aj v maličkostiach. Tieto dni sú - aj keď sa mnohým nezdá také ako iné, je to len o tom, tešiť sa z nich. Tebe želám, aby si našla v prvom rade sama seba a v druhom rade - aby si našla potešenie v živote. Mnohokrát stačí pozrieť sa okolo seba.

nikdy nie je dôvod na debku, aj keď je človek sám
keď ma sviatky nebavia, robím si dni po svojom a teším sa, že sa môžem venovať tomu, čo ma baví, na čo inokedy možno ani nemám čas

"Veľká noc a Vianoce sú sviatky, kedy osamelí ľudia sú ešte osamelejší.Nenávidím tieto sviatky. Ponižuje ma to, nechce sa mi žiť... obyčajne ich iba pretrpím. Nemám kam pred nimi ujsť... "

Héééééj! A my čo? My sme tu ľuft? Šak si tu s nami!

ja teda nemozem tvrdit ze som osamelí ale vianoce aj velka noc to pre mna nocna mora...4 dni v kuse iba zereme ,cumime von z hlavy a pozerame pripecene programy v tv...takze tiez tpim ale uz len par hodin a spravim zajtra taky lomoz okolo seba...zapnem naraz cirkular,motorovu pilu,kosacku aj krovinorez a budem stastny z toho hluku :)

A ešte niečo: na hlavnej stránke vpravo máš Šuták - tam sa môžeš "vykecávať" do aleluja (bo furt tam dakto ďatľuje do klábosnice :D), alebo chod do Srandičiek a potom sa budeš rehliť až sa od smiechu aj toto potento.....;)

snažím sa, ale všade sú rodiny, alebo páry a moja samota ma bije do hlavy

Vďaka, ale chladná obrazovka počítača mi nikdy nenahradí živú bytosť, ale aj tak vďaka...

Je to pekné, ale ja som typ, ktorý potrebuje mať niekoho po svojom boku, niekoho, kto súhlasí s mojimi názormi a je potvrdením mňa samej... a počas sviatkov sa tento deficit vyhrocuje ešte viac...

Vám mužom je hej.... ja ako žena sa cítim nesamostatná, keď nemám niekoho po svojom boku.... nie som a ani som nikdy nebola nejaká "mancika", rozumej emancipovaná feministka. Chýba mi aj nejaká kamarátka, s ktorou by som si rozumela...

To by som rada urobila pre niekoho, lebo len tak by to malo zmysel....

Milá Terka, ľahko sa to povie, ťažšie vykoná.... mne chýba motivácia, a nasilu sa nič nedá, a osamote človeka často prenasledujú dotieravé myšlienky....

Niella, skadial si a kolko máš rokov ?

niella, su aj horsie pripady,nie si na tom tak najhorsie...
Si predstav ludi, co si napr. kvoli chorobe sviatkov neuziju...
Alebo zienky, co maju doma male deti,ale musia pracovat...

Tiez sa mi parkrat stalo, ze som kvoli praci nebola cele sviatky doma. Musela som byt v cudzine, myslou som stale bola doma, moji doma tiez nemali zo sviatkov nic, lebo (aj ked som vsetko vopred nachystala), vraj bez maminy to nie je ono...
No, co, zvykli sme si...

Ak mas nejaku rodinu, mozno by si sa mohla ponuknut nenapadne, ze prides stravit sviatky s nimi, aspon budete mat cas na pokecanie.
Ak nemas ziadnu rodinu a trpis osamelostou, mozno by si mohla pouvazovat nad nejakym domacim mazlikom, napr.psikom. Je to vyborna terapia,kasles na to, ci su sviatky,alebo nie...s havom treba ist na prechadzku, bude ti vdacny. A to vytesene ,pobehujuce zvieratko ti zazenie vsetky smutne myslienky.
Ja tiez nemam rada velkonocne sviatky. Zvykli sme si chodit na vylet do prirody na nedaleky hrad.
Z roka na rok je tam viac ludi. Cele rodiny,ale aj osameli ludia so psikmi na prechadzke, opekaju,rozpravaju sa...je to super.
Ak nemas rada vylet do prirody, pozri na nete, vzdy byvaju nejake ponuky na pobyty v kupeloch,na wellnesoch a pod.Tam sa schadza vela ludi, ktori nechcu sviatkovat samy doma...
Moznosti je dnes vela, len staci chciet a nesediet doma. Drzim palce,aby si si nasla nieco, co ta potesi :-)

Založ klub osamelých :) Kde bývaš? ... že by sme ti nejakých poslali

"Je to pekné, ale ja som typ, ktorý potrebuje mať niekoho po svojom boku, niekoho, kto súhlasí s mojimi názormi a je potvrdením mňa samej... "
nechcem byt zly, ale ako toto myslis? Nie je prave toto dovod, ze si sama? My sme so zenou v mnohych veciach ako voda a ohen.
Ak Ti samota vdi, nesnaz sa odstranovat, alebo zmiernovat jej nasledky. Ziadny psik, ani wellness Ti moc nepomoze. Skus odstranit pricinu tej samoty. To mozes, len Ty sama.

Arizona, vďaka za rozsiahly príspevok, máš vo všetkom pravdu, rodinu (ženatého brata) mám, oni sú inak založení. Psíkov sme mali doma päť - postupne, teraz, keď som sama (syn je v zahraničí, manžel zomrel) by to bola pre mňa guľa na nohe. Zvieratá a prírodu milujem, ale do prírody nemám možnosť sama sa dostať - je to aj pre ženu dnes dosť nebezpečné. S klubom turistov idem raz za čas, ale nevyhovuje mi vždy ich tempo. Kúpele - to nie, nemám rada mestá, ani preplnené kúpele či turistické destinácie. Veľmi ti ďakujem za snahu mi pomôcť.

Košice, 65

je to ťažké, keď nemá človek nejaký zmysel života, a len tak prežíva zo dňa na deň. Život väčšiny ľudí "napĺňa" rutina, nuda, nezáujem.

Ako ti tu už píšu, treba nájsť niečo, čo ťa bude napĺňať. Určite pomáha fyzická aktivita rôzneho druhu, v závislosti na fyzických predpokladoch. Ja keď si dobre zacvičím, prejde ma všetka ťažoba, čo sa za deň nazbiera, a mám čistú hlavu. Keby som nemal s kým tráviť dni voľna, šiel by som niekde do Álp a poriadne sa zničil na turistike či lyžovačke.

Tvoju samotu môže poriešiť kontakt s ľuďmi. Zaradenie sa do určitej skupiny ľudí, ktorí nie sú pokrvnou rodinou, ale môžu poskytnúť ešte bližšie zväzky. Len to by si musela mať nejaké záujmy - od háčkovania cez psíčkárenie po paraglajding. Poznám bezdetné rodiny, ktorí si svoj deficit vyriešili prácou s deťmi, mládežou, alebo čo ja viem.

Mimochodom, nevieš, o čo prichádzaš. V úvodzovkách prichádzaš. Ak by si mala s kým tráviť sviatky, tak je to veľmi často nuda, rutina, rodina si lezie na nervy, nebaví sa navzájom, a podobne. Šťastné a naplnené prežitie sviatkov nie je zaručené tým, že ich ľudia netrávia sami. Ľudia sú sami, aj keď nie sú sami.

...je vela utulkov, co hladaju docasnu opateru pre psikov, kratkodobo,aj dlhodobo. Mozno by stalo za to to vyskusat,aspon na kratku dobu, uvidis,ci ti psik ozivi zivot,alebo by bol naozaj gulou na nohe. Pomohla by si nejakemu zivemu stvoreniu,bola by si niekomu uzitocna...a aspon na kratku dobu by si mala pocit,ze nie si celkom osamela :-)

he he, veru, voda a oheň. Ale občas stojí za to, uvedomiť si, že je veľmi veľa vecí, kde si rozumiete a dopĺňate sa navzájom. A rozporné veci by nemali tvoriť veľkú časť spoločného života.

Mimochodom, postrehol si, že píše (syn je v zahraničí, manžel zomrel)? Do takej situácie sa moc vžiť neviem. Ale samozrejme, môže to vyriešiť sama. Len to asi nie je také jednoduché, ako by sme si predstavovali.

neviem kolko mate rokov, tak len moj postreh z okolia. V nasom bytovom dome je klub dochodcov. Clovek by si predstavil babicky a deduskov, co sa ledva pohybuju ale veru nie. Su to stale aktivni ludia, co nechcu travit cas sami. Maju tu spevacky zbor - chodia niekam na sutaze. Robia stale nejake oslavy (co pocut ako vyspevuju), cestuju na vylety i do zahranicia, vyrabaju na rozne sviatky rozne drobnosti. Ak ste v tomto veku, mozno by nebolo zle sa poobzerat po svojom okoli...Ja zase poslednu dobu mam chut nieco tvorit (aj ked nie som nejaky umelecky typ) ale pred Vianocami ma chytilo ozdobovanie polystyrenovych gulí stuhami, teraz by som velmi chcela skusit lepenie kavy na polystyren, len nemam na to zial pri rodine cas...existuju centra volneho casu a myslim ze nielen pre deti..treba si najst zmysel zivota. Drzim palce.

hmmm, ked som to vcera pisal, tak niella tieto info este neuviedla, takze som to nevedel. To samozrejme vrha na celu situaciu uplne ine svetlo. A preto je teraz moj vcerajsi prispevok v zasade bezpredmetny

rozmýšľam nad tým už nejaký čas, zatiaľ som sa k tomu nedostala, útulok v KE je dosť od ruky, nedá sa ta zaskočiť kedykoľvek, ak človek nemá povoz a pešo je to dosť ďaleko od električky

ak si vyhliadnes nejakeho psika, urcite sa da s nimi dohodnut, ze by ti zabezpecili prevoz...Len netreba hladat vyhovorky, ze to nejde, musis sa premoct a aj ty nieco urobit .-)
ak si ma FB, pozri tu https://www.facebook.com/KastracnyProgram/photos_albums

Neviem, odkiaľ si, ale skúsila si to s turistikou? Nie je problém prísť medzi turistov - uvidíš, akí zlatí ľudkovia tam sú. Zopár nenáročných túr a budeš mať kamarátov, kamarátky na vychádzky. A takéto túry sa robia aj počas Veľkej noci a Vianoc.

Som z Košíc, s turistami občas chodím, len nie vždy mi vyhovuje ich tempo a "stádovitosť" a preto mám radšej individuálnu turistiku. Vďaka za tip.

My sme dve, ale tentoraz som mala naozaj poriadnu depku z Veľkej noci. Pred 13 rokmi mám umrel ocino, no viacmenej umrel, tie 3 týždne čo bol v nemocnici ani sa neprebral.V štvrtok umrela jedna suseda z vedľajšieho vchodu a včera suseda pod nami, takže tak.

S tou rodinou....... niekedy je to tak! I keď je vás plno, nik tam nie je.....

Ako arizona naznačila - nemusíš mať psíka NATRVALO - stačí, ak pôjdeš do útulku a budeš sa túlať s tuláčikom na potulke :D - a to štvornohé čudo bude rado, že je vonku.....a okrem neho i ten, ktorého to čudo na vodítku ťahá......

Plus.

ona by sa mala mať v prvom rade rada!

Nič v zlom, ale nadobúdam pocit, že na každú radu odpovedáš systémom: je to dobré, ale......Ako som už písala: keď si nebudeš chcieť pomôcť sama, naše rady ostanú len radami. Ak chceš niečo zmeniť, silu musíš nájsť v sebe. O tom to celé je.

Plus.

Niekoľko postrehov k samote v starobe.
Psychológovia radia, aby si aj manželské páry, nielen singl zabezpečili priateľov z dôvodu prichádzajúceho veku, najneskôr do štyridsiatky. To je hraničný čas. Deti sa budú osamostaňtovať, dospelí začnú odchádzať na večnosť. Príde zákonitý druh samoty a vtedy je neskoro nadväzovať kvalitné pevné dôverné vzťahy, i keď nie sú výnimkou.
Človek by mal predsa len trochu vždy plánovať dopredu aby nezostal zaskočený.
.
Rada by som sa ťa spýtala, či si mala v živote nejaký koníček, to je výborná barlička pre psychiku, trávenie a vyplnenie času.
.
Bolo tu spomínaný psík. Viem jeho funkciu oceniť, pretože v dňoch, keď sa necítim najlepšie, aspoň on mi rozhýbe v byte energiu. :-) Alebo ma zohreje.
.
Nemusíš robiť turistiku, stačí ak si sadneš do mestského parku v lete, máš čo pozorovať, a podľa mňa, ak sa pekne upravíš, aj spoločnosť príde. Keď nevieš žiť sama, kde sa chceš zoznámiť? Mám odpozorované, kde a ako sa dvojica zoznámi, taký bude kvalitný i vzťah dvojice po celý život.
.
Mám priateľku, roky som ju držala psychicky nad vodou, tým, že som jej zároveň v jej situácii tolerovala pri každej jednej návšteve, že ako prišla rozprávala až kým neodišla. Hlavná téma jej deti a len deti, žiadny úsmev iba starosti. Snažila som sa to regulovať, až som doregulovala tým spôsobom, deti sa jej osamostanili a už sa nenechám využívať. Radšej byť sama, ako neustále počúvať egocentrické ponosy na všetko a všetkých. Ja som bola vždy bútľavou vŕbou, ale toto som nejako tolerovala, dnes viem prečo a aj som to intuitívne cítila, "povinnosť" som splnila. Na SMS neodpovedám, tel. nedvíham. Radšej ani nenapíšem koľko rokov, ale chce sa kontaktovať stále.
.
Platí zásada - Koľko lásky dáš, toľko dostaneš. Ak sa niekto pustí s tebou do rozhovoru, v rámci svojho pudu sebazáchovy ho nezahlť svojimi nárekmi nad osudom. Zvoľ opak. Ľudia majú dosť starostí i bez teba, vyjdi im v ústrety. Ak to nedokážeš, tak sa radšej do toho ani nepúšťaj.
.
Myslela som si, že žiješ v menšej obci. Na takéto situácie sú dobré, pokiaľ je človek sebestačný, čo najväčšie mestá, u nás napr. Praha. Veľa parkov a záhrad, veľa výkladov, človek sa môže po meste poflakovať v anonymite, aj zájsť do kina, či divadla, prechádzať sa po nábreží. Toto ani Bratislava nezabezpečí.
.
Ja som začala chodiť u nás napr. do Nostalgie http://www.nostalgia.sk/, výber z filmov, žiadne TV ikskrátne reprízy. Otvorilo sa v meste ďalšie http://www.filmeurope.sk/cinema. Niečo máte aj v Košiciach http://www.k13.sk/chutny-tyzden-francuzskeho-filmu-creme-de-la-creme/.
.
V rodine sme mali raritný prípad. Stará mama sa ťahala mermomocou do starobinca. Ja by som tam svoju mamu nikdy nedala, ale ona mala to šťastie, že ako mala postupne svoje deti, tak sa rodili i vnúčatá, tak mala pre koho stále žiť. To je veľkou oporou v starobe, pokiaľ je rodina súdržná a žije pokope a mladí nie sú v zahraničí. Vrátim sa k myšlienke. Tú babku by doma mladí ani reťazami neudržali, babka vdova mala asi dobrú intuíciu, netrvalo dlh, v starobinci si našla lásku a bola svadba po 70-tke.
.
Snaž sa nejakou cestou problížiť k ľuďom. Nečakaj, že budú vyhľadávať špeciálne teba, keď o tebe nevedia. Skús sa spýtať napr. v Červ. kríži, či by si nemohla nevidomým čítať knihy, robiť spoločnosť iným osamelým, veľa slobodných matiek chodieva neskoro z práce, dajú sa robiť s dieťaťom i cudzím domáce úlohy, čo by jedna matka, ktorá je sama v meste bez rodičov za to dala. Ked neskúsiš, nezistíš akú spriaznenú dušu máš ešte možno spoznať, môžeš získať puto o ktorom sa ti teraz ani nesníva, ale musíš byť ústretová predovšetkým ty.
Najspriaznejšiu dušu som ja našla v 40-tke v osobe kolegyne mojej mamy. Mala 75, Židovka, ani raz mi nespomenula svoju pohnutú minulosť keď prišla o celú rodinu, bola už vdovou, deti mala, ale ako sme si spolu rozumeli bolo nad rámec pochopenia. Vždy sa usmievala, pričom trpela depresiami celý život.
.
Záver. Každý človek prechádza rôznymi krízami. Čo vysielaš, to dostávaš. Koľko lásky dáš, toľko dostaneš.
Eventuelne si kúp takú malú knižôčku od LuiseL. Hay Mocné myšlenky. Je v nej 365 afirmácií pre každý deň. Ak ti bude počas dňa mrkotno, môžeš si ju kdekoľvek a kedykoľvek otvoriť, každá jedna myšlienka ťa ihneď presmeruje na inú pozitívnejšiu koľaj a ver mi, tvoj život sa začne meniť.
Všade vstupuj s nefalšovaným úsmevom a na ľudí sa usmievaj čo najčastejšie.
Veľa šťastia.

Milá Korela, veľmi ti ďakujem za tvoj príspevok. Mnoho z toho, čo píšeš o správaní, robím aj som robievala, mnohé nesprávne som si uvedomila až po vlastných skúsenostiach. Držím sa naozaj toho, že čo zaseješ to zožneš, alebo ako ty píšeš, čo vysielaš, to dostaneš. Najviac však bolí, keď len vysielaš a nedostávaš... Po čase človek rezignuje aj pre nedostatok energie. A výsledok je známy. Tá knižočka ma zaujíma. Pozriem aj tie webstránky. Vďaka.

Misoft, máš pravdu, ja mám práve problém, že sa stretávam len s ľuďmi, ktorí sú len fyzicky prítomní, ale duševná spriaznenosť je ta-tam...

Liptáčik, nemaj obavy, robím a robila som, a budem robiť...niekedy však nastane situácia, ako tá, pre ktorú som sem dala svoj príspevok, že to akoby "márne úsilie" človeka "zomelie dovnútra"...

"Keby som nemal s kým tráviť dni voľna, šiel by som niekde do Álp a poriadne sa zničil na turistike či lyžovačke."......ked je dostatok penazi, aj toto je dobry napad :)

To je trochu smutné - ale (na margo) - prečo si sa ešte nezapojila do Šutáku? I keď sme "elektronickí", ale za klábosnicami sedia človekovia :D, ktorý skutočnými palčokmi ťukajú do klapiek....a reagujú tak, ako mi to v gebuliach práve letí...... A by si sa čudovala, koľko srandy je tam....