FeFan
08.05.14,19:17
V sučasnosti plati: '5/2004 Z. z. Zákon o službách zamestnanosti', ale potrebujem zistiť aký zákon platil v roku 1990.
Idem mi o §34, odsek 2. Zákon č. 5/2004 Z.z., kde sa píše:
(2) Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie...
V roku 1991 platil Predpis č. 1/1991 Zb. §7 odsek 1.:
(1) Občan, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti, nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným ani členom družstva odmeňovaným za prácu formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov2b) považuje za príjem zo závislej činnosti, neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť alebo činnosť spolupracujúcej osoby,2c) ani sa nepripravuje sústavne na povolanie a osobne sa na územnom orgáne práce (§ 4 ods. 2) uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „uchádzač o zamestnanie“) odo dňa podania tejto žiadosti. Ak taký občan požiadal o sprostredkovanie vhodného zamestnania najneskôr do troch pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
Aká bola lehota na zaevidovanie sa na úrad prace, po skončení zamestnania v roku 1990 (mesiac september)
(Od 1.2.1991 to bolo do 3 pracovných dní,v súšasnosti je to do 8 kalendárnych dní)
Idem mi o §34, odsek 2. Zákon č. 5/2004 Z.z., kde sa píše:
(2) Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie...
V roku 1991 platil Predpis č. 1/1991 Zb. §7 odsek 1.:
(1) Občan, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti, nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným ani členom družstva odmeňovaným za prácu formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov2b) považuje za príjem zo závislej činnosti, neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť alebo činnosť spolupracujúcej osoby,2c) ani sa nepripravuje sústavne na povolanie a osobne sa na územnom orgáne práce (§ 4 ods. 2) uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „uchádzač o zamestnanie“) odo dňa podania tejto žiadosti. Ak taký občan požiadal o sprostredkovanie vhodného zamestnania najneskôr do troch pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
Aká bola lehota na zaevidovanie sa na úrad prace, po skončení zamestnania v roku 1990 (mesiac september)
(Od 1.2.1991 to bolo do 3 pracovných dní,v súšasnosti je to do 8 kalendárnych dní)
avalik
08.05.14,17:26
1/1991 Zb. Zákon o zamestnanosti bol účinný od 1.2.1991 a v ňom sa uvádza:
§ 32
Zrušujú sa:
1. zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily,
2. vládne nariadenie č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily, v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 168/1980 Zb.,
....
_______
doplnenie:
Aká bola lehota na zaevidovanie sa na úrad prace, po skončení zamestnania v roku 1990 (mesiac september)
(Od 1.2.1991 to bolo do 3 pracovných dní,v súšasnosti je to do 8 kalendárnych dní)
Naposledy upravil FeFan : Dnes at 19:34
________
Úrady práce pomáhajú nezamestnaným už 21 rokov
Úrady práce vznikli na základe zákona SNR č. 444 z 29. októbra 1990 o zriadení úradov práce. Spočiatku ich riadil odbor úradov práce na ministerstve práce.
„Do vzniku úradov práce nezamestnanosť na Slovensku neexistovala, lebo bola uzákonená povinnosť pracovať. Po víťazstve nežnej revolúcie bola zrušená pracovná povinnosť a začala intenzívna reštrukturalizácia ekonomiky. Najmä v dôsledku reštrukturalizácie zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená na strednom a východnom Slovensku prevažne vo veľkých podnikoch s počtom zamestnancov 10 000 - 15 000 osôb, začala vznikať nezamestnanosť a v pomerne krátkom čase dosiahla úroveň až 500-tisíc osôb. To bol hlavný dôvod vzniku úradov práce," hovorí prvá riaditeľka odboru úradov práce na ministerstve Mária Janušová.
Úrady práce vznikli z odborov pracovných síl, ktoré počas socializmu pôsobili na okresných úradoch. Úrad práce hlavného mesta Bratislava a Úrad práce Košice sa vytvoril z odborov pracovných síl na krajských úradoch. Na Slovensku bolo pôvodne 38 úradov práce, dnes ich je 46 a ich služby sa od pôvodnej evidencie nezamestnaných a vyplávanie dávky v nezamestnanosti významne rozšírili.
ref.: http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/urady-prace-pomahaju-nezamestnanym-uz-21-rokov.html?page_id=153155
152/1970 Zb.Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o povinnostiach organizácií a občanov pri zabezpečovaní práce občanom
§ 6
(1) Občania, ktorých pracovný (učebný) pomer sa v prípadoch uvedených v § 1 písm. a) a v § 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia skončil výpoveďou, prerokúvajú svoje ďalšie pracovné uplatnenie s okresným národným výborom spravidla už v priebehu výpovednej lehoty.
(2) Občania, ktorí neprerokujú s okresným národným výborom svoje ďalšie pracovné uplatnenie už v priebehu výpovednej lehoty, a tí občania, ktorých pracovný (učebný) pomer sa skončil okamžitým zrušením alebo dohodou [§ 1 písm. b), § 2 ods. 2 a 3], a študenti, ktorí prerušili štúdium alebo boli zo štúdia vylúčení (§ 4 ods. 1), ustanovia sa na prerokovanie ďalšieho pracovného uplatnenia na okresný národný výbor do troch pracovných dní po skončení ich pracovného (učebného) pomeru, prípadne štúdia, pokiaľ v rovnakej lehote nepredložia doklad o tom, že už uzavreli pracovnú (učebnú) zmluvu. Rovnakú povinnosť majú mladiství, ak odstúpili od pracovnej (učebnej) zmluvy.
(3) Ďalšie svoje pracovné uplatnenie prerokuje občan s okresným národným výborom, prípadne doklad podľa odseku 2 predloží okresnému národnému výboru, v obvode ktorého má sídlo organizácia (jej nižšia zložka), s ktorou bol v pracovnom pomere. Rovnako konajú mladiství občania (učni, študenti) na okresnom národnom výbore, v obvode ktorého majú bydlisko.
§ 32
Zrušujú sa:
1. zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily,
2. vládne nariadenie č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily, v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 168/1980 Zb.,
....
_______
doplnenie:
Aká bola lehota na zaevidovanie sa na úrad prace, po skončení zamestnania v roku 1990 (mesiac september)
(Od 1.2.1991 to bolo do 3 pracovných dní,v súšasnosti je to do 8 kalendárnych dní)
Naposledy upravil FeFan : Dnes at 19:34
________
Úrady práce pomáhajú nezamestnaným už 21 rokov
Úrady práce vznikli na základe zákona SNR č. 444 z 29. októbra 1990 o zriadení úradov práce. Spočiatku ich riadil odbor úradov práce na ministerstve práce.
„Do vzniku úradov práce nezamestnanosť na Slovensku neexistovala, lebo bola uzákonená povinnosť pracovať. Po víťazstve nežnej revolúcie bola zrušená pracovná povinnosť a začala intenzívna reštrukturalizácia ekonomiky. Najmä v dôsledku reštrukturalizácie zbrojárskej výroby, ktorá bola sústredená na strednom a východnom Slovensku prevažne vo veľkých podnikoch s počtom zamestnancov 10 000 - 15 000 osôb, začala vznikať nezamestnanosť a v pomerne krátkom čase dosiahla úroveň až 500-tisíc osôb. To bol hlavný dôvod vzniku úradov práce," hovorí prvá riaditeľka odboru úradov práce na ministerstve Mária Janušová.
Úrady práce vznikli z odborov pracovných síl, ktoré počas socializmu pôsobili na okresných úradoch. Úrad práce hlavného mesta Bratislava a Úrad práce Košice sa vytvoril z odborov pracovných síl na krajských úradoch. Na Slovensku bolo pôvodne 38 úradov práce, dnes ich je 46 a ich služby sa od pôvodnej evidencie nezamestnaných a vyplávanie dávky v nezamestnanosti významne rozšírili.
ref.: http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/urady-prace-pomahaju-nezamestnanym-uz-21-rokov.html?page_id=153155
152/1970 Zb.Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o povinnostiach organizácií a občanov pri zabezpečovaní práce občanom
§ 6
(1) Občania, ktorých pracovný (učebný) pomer sa v prípadoch uvedených v § 1 písm. a) a v § 2 ods. 2 a 3 tohto nariadenia skončil výpoveďou, prerokúvajú svoje ďalšie pracovné uplatnenie s okresným národným výborom spravidla už v priebehu výpovednej lehoty.
(2) Občania, ktorí neprerokujú s okresným národným výborom svoje ďalšie pracovné uplatnenie už v priebehu výpovednej lehoty, a tí občania, ktorých pracovný (učebný) pomer sa skončil okamžitým zrušením alebo dohodou [§ 1 písm. b), § 2 ods. 2 a 3], a študenti, ktorí prerušili štúdium alebo boli zo štúdia vylúčení (§ 4 ods. 1), ustanovia sa na prerokovanie ďalšieho pracovného uplatnenia na okresný národný výbor do troch pracovných dní po skončení ich pracovného (učebného) pomeru, prípadne štúdia, pokiaľ v rovnakej lehote nepredložia doklad o tom, že už uzavreli pracovnú (učebnú) zmluvu. Rovnakú povinnosť majú mladiství, ak odstúpili od pracovnej (učebnej) zmluvy.
(3) Ďalšie svoje pracovné uplatnenie prerokuje občan s okresným národným výborom, prípadne doklad podľa odseku 2 predloží okresnému národnému výboru, v obvode ktorého má sídlo organizácia (jej nižšia zložka), s ktorou bol v pracovnom pomere. Rovnako konajú mladiství občania (učni, študenti) na okresnom národnom výbore, v obvode ktorého majú bydlisko.
Mária27
08.05.14,19:58
Ústava ČSSR 1990
Čl.21
(1) Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu.
(2) Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3) Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
Čl.21
(1) Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu.
(2) Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3) Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
avalik
09.05.14,16:58
doplnila som odpoved
FeFan
10.05.14,04:57
Ďakujem, veľmi ste mi pomohli.