charmy
19.05.14,10:50
Dobrý deň,
posledný rok sa zúčastňujem aktivačných prác malých obecných služieb. Práce bolo vždy dosť. V prípade potreby bola ochota dobrovoľne ostať v robote i dlhšie. Problém nastal v apríli, kedy nám začali platiť nové zmluvy. Podpisu predchádzalo stretnutie, na ktorom nám pani úradníčka sľubovala udržanie 60 hodín za mesiac. Nestalo sa. Pôvodných 15 hodín za týždeň nám bolo zvýšených na 20 hodín za týždeň. V zmluve sa udáva, že v práci máme byť prítomní 4 dni v týždni po 5 hodín. V novom zákone 417/2013 Z.z. sa v §12 ods. 3 písm.c píše, že aktivačná činnosť sa vykonáva v rozsahu maximálne 80 hodín mesačne. (Krátko pred podpisom zmluvy nám úradníčka tento údaj sama potvrdila.) Realita je však iná. V našom prípade nám podľa zmlúvnych podmienok niektoré mesiace vychádzajú nad tento rozsah ( v júli to bude napríklad až 95 hodín). Na upozornený problém s nami kompetentné úradníčky odmietajú komunikovať. Neustále sa odvolávajú jedna na druhú, prípadne na zákon č. 5/2004 Z.z.. Ako by ste postupovali v takom prípade?
Ďalej by ma zaujímalo, či pri aktivačných prácach existuje možnosť nadrobenia si hodín mimo zmluvou stanovený pracovný čas. Nie pravidelne a naozaj len minimálne, ale občas sa jednoducho stane, že si potrebujem niečo vybaviť ( úradné záležitosti, návšteva doktora, rodinné dôvody, pohovor,...). Doteraz som to riešila ústretovou komunikáciou s riaditeľkou inštitúcie, v ktorej pracujem a ktorá spadá pod samosprávu mesta. Ako píšem - síce nie v stanovený pracovný čas, ale všetky takéto hodiny som mala či už dopredu alebo dodatočne zakaždým riadne odrobené. Stačí o takýchto veciach i naďalej upovedomovať len riaditeľku inštitúcie alebo ako inak riešiť situácie, ktoré z hľadiska zákona možno nie vždy sú považované za vážne dôvody? V robote som 4 dni do týždňa a nie všetko sa dá vybaviť mimo pracovnej doby. Napríklad blíži sa leto a som pozvaná známymi na už rezervovaný týždenný pobyt k moru. Čo robiť v takomto prípade, aby mi následne z toho neboli vyvodené sankcie?
Viem, že mám byť rada za každú príležitosť privyrobenia si (do apríla tomu aj tak bolo), ale podmienky, pri ktorých pracujete skoro ako normálny zamestnanec a pritom nemáte nárok absolútne na nič, zavádzajú vás, bezdôvodne s vami jednajú ako s otrokom a odmietajú nájsť nejaké spoločné riešenie, človeka skôr demotivujú ako motivujú pracovať.
Je mi jasné, že už podpísanú zmluvu si budem musieť asi odrobiť. No sú aktivačné práce naozaj natoľko dobrovoľné, že keď najbližšie odmietnem zmluvu podpísať, nebude mi hroziť vyhodenie z celého ÚP?
Za všetky odpovede vopred ďakujem.
posledný rok sa zúčastňujem aktivačných prác malých obecných služieb. Práce bolo vždy dosť. V prípade potreby bola ochota dobrovoľne ostať v robote i dlhšie. Problém nastal v apríli, kedy nám začali platiť nové zmluvy. Podpisu predchádzalo stretnutie, na ktorom nám pani úradníčka sľubovala udržanie 60 hodín za mesiac. Nestalo sa. Pôvodných 15 hodín za týždeň nám bolo zvýšených na 20 hodín za týždeň. V zmluve sa udáva, že v práci máme byť prítomní 4 dni v týždni po 5 hodín. V novom zákone 417/2013 Z.z. sa v §12 ods. 3 písm.c píše, že aktivačná činnosť sa vykonáva v rozsahu maximálne 80 hodín mesačne. (Krátko pred podpisom zmluvy nám úradníčka tento údaj sama potvrdila.) Realita je však iná. V našom prípade nám podľa zmlúvnych podmienok niektoré mesiace vychádzajú nad tento rozsah ( v júli to bude napríklad až 95 hodín). Na upozornený problém s nami kompetentné úradníčky odmietajú komunikovať. Neustále sa odvolávajú jedna na druhú, prípadne na zákon č. 5/2004 Z.z.. Ako by ste postupovali v takom prípade?
Ďalej by ma zaujímalo, či pri aktivačných prácach existuje možnosť nadrobenia si hodín mimo zmluvou stanovený pracovný čas. Nie pravidelne a naozaj len minimálne, ale občas sa jednoducho stane, že si potrebujem niečo vybaviť ( úradné záležitosti, návšteva doktora, rodinné dôvody, pohovor,...). Doteraz som to riešila ústretovou komunikáciou s riaditeľkou inštitúcie, v ktorej pracujem a ktorá spadá pod samosprávu mesta. Ako píšem - síce nie v stanovený pracovný čas, ale všetky takéto hodiny som mala či už dopredu alebo dodatočne zakaždým riadne odrobené. Stačí o takýchto veciach i naďalej upovedomovať len riaditeľku inštitúcie alebo ako inak riešiť situácie, ktoré z hľadiska zákona možno nie vždy sú považované za vážne dôvody? V robote som 4 dni do týždňa a nie všetko sa dá vybaviť mimo pracovnej doby. Napríklad blíži sa leto a som pozvaná známymi na už rezervovaný týždenný pobyt k moru. Čo robiť v takomto prípade, aby mi následne z toho neboli vyvodené sankcie?
Viem, že mám byť rada za každú príležitosť privyrobenia si (do apríla tomu aj tak bolo), ale podmienky, pri ktorých pracujete skoro ako normálny zamestnanec a pritom nemáte nárok absolútne na nič, zavádzajú vás, bezdôvodne s vami jednajú ako s otrokom a odmietajú nájsť nejaké spoločné riešenie, človeka skôr demotivujú ako motivujú pracovať.
Je mi jasné, že už podpísanú zmluvu si budem musieť asi odrobiť. No sú aktivačné práce naozaj natoľko dobrovoľné, že keď najbližšie odmietnem zmluvu podpísať, nebude mi hroziť vyhodenie z celého ÚP?
Za všetky odpovede vopred ďakujem.
Iko-RV
14.09.14,22:35
Neviem, či sa to už u Vás vyriešilo. To isté sa deje u nás v Rožňave. Pýtal som sa na to ministerstva práce. Vyžadovať odpracovať viac ako 80h/mes. je v rozpore so zákonom.
Celá ich odpoveď:
Od januára 2014 vstúpil do platnosti zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi kladie dôraz na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť, ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi je motivačný pre jednotlivca, členov domácnosti, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity, napr. k vykonávaniu menších obecných služieb alebo inej práce, k účasti na aktívnych opatreniach trhu práce, k štúdiu či príprave na povolanie ako aj k zamestnaniu sa. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi sprísňuje a súčasne aj spresňuje sa podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok, ktorý je možné získať za výkon menších obecných služieb.
Podľa § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý má príjem zo zvislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, tiež ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pritom zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu, je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj (§52 zákona č. 5/2004 Z. z.), je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne, na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne, na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti, alebo ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby sa uzatvárajú na základe písomnej dohody medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny a obcou.
Nakoľko uvádzate, že Mesto Rožňava plnoletému práceschopnému občanovi, k tomu aby splnil nárok na aktivačný príspevok, ukladá povinnosť vykonávať menšie obecné služby v počte hodín, ktoré prevyšujú zákonom určený limít hodín odpracovania menších obecných služieb, čiže viac ako 80 hodín mesačne) vec odstupujeme na prešetrenie Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré vykonáva dohľad a kontrolu nad výkonom na úradoch práce, sociálnych vecí rodiny.
Celá ich odpoveď:
Od januára 2014 vstúpil do platnosti zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi kladie dôraz na to, aby bola v rámci systému poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečená adresnosť, zásluhovosť, ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi je motivačný pre jednotlivca, členov domácnosti, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity, napr. k vykonávaniu menších obecných služieb alebo inej práce, k účasti na aktívnych opatreniach trhu práce, k štúdiu či príprave na povolanie ako aj k zamestnaniu sa. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi sprísňuje a súčasne aj spresňuje sa podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok, ktorý je možné získať za výkon menších obecných služieb.
Podľa § 12 zákona o pomoci v hmotnej núdzi aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý má príjem zo zvislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, tiež ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pritom zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektov podľa osobitného predpisu, je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj (§52 zákona č. 5/2004 Z. z.), je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne, na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne, na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti, alebo ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť vykonávané najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby sa uzatvárajú na základe písomnej dohody medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny a obcou.
Nakoľko uvádzate, že Mesto Rožňava plnoletému práceschopnému občanovi, k tomu aby splnil nárok na aktivačný príspevok, ukladá povinnosť vykonávať menšie obecné služby v počte hodín, ktoré prevyšujú zákonom určený limít hodín odpracovania menších obecných služieb, čiže viac ako 80 hodín mesačne) vec odstupujeme na prešetrenie Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktoré vykonáva dohľad a kontrolu nad výkonom na úradoch práce, sociálnych vecí rodiny.
charmy
15.09.14,19:48
no...myslím, že ani samostatní kompetentní v tom nemajú nejak moc jasno....u nás sa situácia nevyriešila nijak....maximálne sme boli oboznámení so skutočnosťou, že aktivačné práce sa v tomto štáte spisujú minimálne podľa dvoch zákonov...každý má iné podmienky... ale že podľa čoho koho, ku ktorému prideľujú je otázne...