Jana Acsová
11.04.06,12:10
Účtovanie kalkulovanej ceny stravnéhoffice
Alternatívne riešenia nákupu stravných lístkov
V rámci uvádzaných riešení vychádzame v príkladoch z hodnoty jedného stravného lístka. Pri účtovaní faktúry je celá čiastka násobkom vypočítanej kalkulácie a množstva odobratých stravných lístkov. Príklady vychádzajú z diskusie, čo je to "CENA JEDLA".
Riešenie č. 1
Ak by sme považovali cenu jedla iba za východisko pre výpočet dane z pridanej hodnoty, ktorú máme zinkasovať od zamestnanca, inkaso od zamestnanca by pozostávalo zo súčtu takto vypočítanej DPH a rozdielu medzi základom DPH nakúpených stravných lístkov u zamestnávateľa po odpočítaní jeho príspevku a príspevku zo sociálneho fondu. Úhrada (inkaso) od zamestnanca za stravný lístok a určenie základu dane pre účely DPH sú dve rôzne veličiny, ktoré v tomto prípade nie sú súhlasné. Pri výpočte príspevku zamestnávateľa a zo sociálneho fondu berieme do úvahy cenu s daňou, avšak táto je iba východiskom pre zistenie čiastky, ktorou zamestnávateľ má prispieť na stravovanie svojich zamestnancov. Do daňových nákladov nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, nakoľko táto je odpočítaná v zmysle zákona. Výpočet kalkulácie stravného podľa tohto riešenia ilustruje Príklad č. 1.
Príklad č. 1 (pre názornosť použité čiastky z príkladu zo strany 137 Poradca 10/2005, rovnaké hodnoty sa uvádzajú aj v príklade zverejnenom v rámci všeobecných daňových informácií). Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením odpočítania DPH pri nákupe služby stravovania medzi platiteľmi:
V príklade č. 1 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka (stravy) bez DPH t.j. 70,00 Sk. Pri následných prepočtoch s aplikáciou východísk podľa tohto článku vieme, že 44,00 Sk prispieva zamestnávateľ a 2,00 Sk je príspevok zo sociálneho fondu. Dostávame sa k protihodnote zamestnanca pre účely výpočtu DPH, ktorá predstavuje čiastku 37,30 Sk s daňou a teda k tomu prislúchajúcej DPH vo výške 5,60 Sk. Ostane nám prijať od zamestnanca ešte 24,00 Sk, t.j. celkom od neho prijmeme 29,60 Sk (5,60+24) a nie vypočítaných 37,30 Sk. Uvedeným účtovaním sa vyrovná aj účet 213, kde účtujeme príspevok zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a úhradu od zamestnanca bez DPH (44+2+24=70). Uvádzaný nesúlad je spôsobený tým, že protihodnota zamestnanca sa počíta z ceny jedla s daňou a účtovná jednotka zároveň uplatní plné odpočítanie dane pri nákupe stravných lístkov – služby stravovania. Rozdiel predstavuje 7,70 Sk, čo je vlastne rozdiel medzi DPH odpočítanou a zaplatenou (13,30-5,60=7,70).
Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Riešenie č. 2
Ak by sme chceli rozdielovú čiastku 7,70 Sk zinkasovať od zamestnanca, museli by sme doúčtovať napríklad realizáciu predaja služby stravovania (v tomto prípade ako sprostredkovateľ služby) napr. predpisom tržby 335/602. Vzhľadom k tomu, že subjekt nemá, alebo nemusí mať v predmete činnosti poskytovanie závodného stravovania, alebo sprostredkovanie, uvedené riešenie nie je vhodné. Dosahovanie tržby z predaja stravných lístkov by sa dostalo podľa nášho názoru do rozporu s § 2 Obchodného zákonníka a § 5 Zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v platnom znení, t.j. subjekt by vykonával činnosť (realizoval tržby), na ktorú nemá oprávnenie.
Príklad č. 2
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením odpočítania DPH pri nákupe služby stravovania medzi platiteľmi a s doúčtovaním tržby vo výške rozdielu medzi úhradou od zamestnanca a zistenou protihodnotou s daňou:
V príklade č. 2 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka bez DPH t.j. 70,00 Sk. Rovnakým výpočtom ako v príklade č. 1 sme sa dostali k protihodnote zamestnanca pre účely výpočtu DPH a k tomu prislúchajúcej DPH. Nakoľko však úhrada od zamestnanca vychádza iba vo výške 24,00 Sk, doúčtujeme vzniknutý rozdiel ako predpis tržby voči zamestnancovi. V konečnom dôsledku bude úhrada od zamestnanca totožná s protihodnotou pre účely DPH, t.j. 37,30 Sk (5,60+24+7,70) a vyrovná sa aj účet 213. Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Riešenie č. 3
Ak by sme neuplatnili právo na odpočítanie dane zo služby stravovania, dostali by sme k úhrade od zamestnanca totožnej s protihodnotou za stravovanie. V tomto prípade je však ťažké argumentovať, z čoho bol uhradený príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, nakoľko matematicky vychádza, že pomerne aj z neuplatnenej dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo uplatnené právo na jej odpočítanie t.j. tento spôsob môže byť posudzovaný ako rozpor s ustanovením § 21 ods. 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie je daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov podľa § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad. Daňovým výdavkom sa teda stáva iba daň z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ tejto dane povinný odviesť pri zrušení registrácie a ak na odpočítanie dane, alebo jej pomernej časti nemá nárok (bližšie viď spomínaný § 21 ZDP a § 19 ods. 3 písm. k). Z uvedeného vyplýva, že platiteľ, ktorý má právo na odpočítanie dane a môže si ho uplatniť v zmysle ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty, nemôže zahrnúť túto daň do daňových výdavkov.
Príklad č. 3
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov medzi platiteľmi bez uplatnenia odpočítania DPH pri nákupe služieb stravovania:
V príklade č. 3 sme neuplatnili nárok na odpočítanie dane a vychádzali sme z predpokladu, že hodnota stravného lístka je jeho cena vrátane DPH t.j. 83,30 Sk. Rovnakým výpočtom ako v príklade č. ffice:smarttags" />
Nakoľko tento príklad bol použitý len pre úplnosť všetkých súvislostí, nie je potrebné abstraktne domýšľať zaúčtovanie vzniknutého rozdielu. Riešenie č. 3 nie je v platných právnych podmienkach aplikovateľné.
Riešenie č. 4
Ak by sme si pri nákupe služby stravovania uplatnili právo na odpočítanie dane a pri výpočte protihodnoty od zamestnanca vychádzali z ceny jedla bez DPH, nakoľko DPH je vylúčená z daňových výdavkov podľa § 21 ods. 2 písm. i), dostali by sme sa k rozdielu medzi základom dane pre účely DPH, ktorý má tvoriť protihodnotu od zamestnanca vypočítanú podľa zásad vychádzajúcich zo Zákonníka práce a z vysvetlenej ceny jedla.
Príklad č. 4
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením práva na odpočítanie DPH medzi platiteľmi a s výpočtom dane uplatnenej voči zamestnancovi zo základu dane t.j. z ceny jedla bez DPH:
V príklade č. 4 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka bez dane 70,00 Sk. Túto hodnotu sme následne brali ako východisko pri ďalších výpočtoch tak, že sme odpočítali príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, čím sme sa dostali k čiastke 24,00 Sk (70-44-2). Túto cenu sme považovali za základ dane pre zamestnanca, ku ktorej pripočítame prislúchajúcu daň, ktorú má zamestnanec uhradiť. Následným výpočtom sa dostávame k protihodnote od zamestnanca vo výške 28,60, ktorá predstavuje skutočnú úhradu od zamestnanca s daňou. Úhrada od zamestnanca sa v tomto prípade rovná aj súčtu základu dane a k nemu prislúchajúcej DPH, avšak vypočítaná daň je nižšia ako daň prislúchajúca zistenej protihodnote pre účely DPH od zamestnanca.
Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Posledný výpočet je pre účtovnú jednotku síce najľahší a najviac pripomína účtovanie ostatných prijatých a poskytnutých plnení, avšak dochádza k rozdielu medzi DPH inkasovanou od zamestnanca a DPH, ktorá by vznikla výpočtom z ceny jedla, t.j. z ceny vrátane dane z pridanej hodnoty.
Riešenie č. 4 je zo skúsenosti autorky najčastejšie používaným v účtovných jednotkách a rovnako bolo prezentované aj v rámci všeobecných daňových informácií k § 22 ZDPH na stránke DR SR.
Zrnutie k alternatívnym riešeniam účtovania stravných lístkov:
Riešenie č. 1:
-príspevok zamestnávateľa možno uplatniť v správnej výške, vychádza z ceny jedla za súčasného uplatnenia odpočítania DPH z prijatej služby stravovania u platiteľa DPH,
-príspevok zo sociálneho fondu možno uplatniť v správnej výške z ceny jedla, rovnako za súčasného uplatnenia odpočítania DPH z prijatej služby stravovania u platiteľa DPH,
-DPH je vypočítaná zo základu dane určeného z ceny jedla po odpočítaní príspevku zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, teda je vypočítaná po aplikácii názoru Európskeho súdneho dvora na základ dane pri úhrade služieb stravovania zamestnancom,
-výška protihodnoty od zamestnanca pre účely DPH vychádza zo správne odpočítaného príspevku zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a zo správneho výpočtu základu dane pre zamestnanca,
-vypočítaná DPH zodpovedá zistenému základu dane,
-súčet základu dane z protihodnoty od zamestnanca pre účely výpočtu DPH a vypočítanej dane nie je od zamestnanca skutočne inkasovaný, nakoľko zamestnávateľ uplatnil odpočítanie DPH z prijatej služby stravovania. Prijatá úhrada od zamestnanca je nižšia o rozdiel DPH uplatnenej pri odpočítaní a inkasovanej od zamestnanca pri úhrade za poskytnutú službu stravovania. Táto podmienka však priamo nevyplýva z existujúcej právnej úpravy, takže nie je s ňou ani v rozpore.
Riešenie č. 4:
-príspevok zamestnávateľa možno uplatniť v rovnakej výške ako v riešení č. 1, ale vychádza z ceny jedla bez dane,
-príspevok zo sociálneho fondu možno uplatniť v rovnakej výške ako v riešení č. 1, ale vychádza z ceny jedla bez dane,
-DPH je vypočítaná zo základu dane určeného z ceny jedla bez dane, čo je v rozpore s ustanovením Zákonníka práce pri súčasnej aplikácii Zákona o cenách a výpočte základu dane pre zamestnanca, je nižšia nakoľko nezodpovedá zistenému základu dane z protihodnoty stravného od zamestnanca pre účely DPH,
-protihodnota od zamestnanca vychádza z ceny jedla bez dane odpočítaním príspevku zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a z výpočtu DPH pre zamestnanca z nesprávneho základu dane.
Ostatné riešenia boli použité pre názornosť možného prepočtu kalkulácie stravného. Z hľadiska účtovnej praxe autorka nepredpoklaldá ich aplikovateľnosť.
Účtovanie nakupovanej stravy:
Pre ilustráciu problematiky účtovania bol v príkladoch 1-4 použitý výpočet kalkulácie stravného lístka. Postup pri obstaraní stravy je obdobný. Z dôvodu komplexného pohľadu na problematiku uvádzame aj účtovanie, keď poskytovateľ fakturuje odobraté jedlo, napríklad obed. Postup účtovania naznačuje príklad č. 5 a 6.
Z dôvodu vyššie uvedeného zhrnutia sa v príkladoch aplikujú iba riešenia č. 1 a 4.
Príklad č. 5
Účtovanie nákupu fakturovaných služieb stravovania medzi platiteľmi s uplatnením odpočítania DPH:
V príklade č. 5 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane. Následne sme odpočítali príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu. Dostali sme nezúčtovanú hodnotu jedla vo výške 24,00, ktorú sme predpísali k úhrade zamestnancom spolu s vypočítanou DPH z protihodnoty od zamestnanca pre účely DPH, t.j. z ceny jedla. Od zamestnanca bude prijatá úhrada vo výške 29,60 Sk.
Poskytnutú stravu zamestnávateľ preukazuje evidenciou stravníkov.
Príklad č. 5 je obdobou 1. riešenia, mení sa iba spôsob účtovania vyplývajúci z nákupu stravy bez predchádzajúcej fakturácie stravných lístkov.
Príklad č. 6
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravy s uplatnením práva na odpočítanie DPH medzi platiteľmi a s výpočtom dane uplatnenej voči zamestnancovi zo základu dane t.j. z ceny jedla bez DPH:
V príklade č. 6 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane. Následne sme odpočítali príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu. Dostali sme nezúčtovanú hodnotu jedla vo výške 24,00, ktorú sme predpísali k úhrade zamestnancom. Túto úhradu sme považovali za základ dane pre účely DPH a k tomu prislúchajúca daň predstavuje 4,60 Sk. Pri výpočte protihodnoty od zamestnanca sme nevychádzali z ceny jedla podľa Zákonníka práce ale z ceny bez DPH. V tomto prípade bude od zamestnanca prijatá úhrada vo výške 28,60 Sk.
Poskytnutú stravu zamestnávateľ preukazuje evidenciou stravníkov.
Príklad č. 6 je obdobou 4. riešenia, mení sa iba spôsob účtovania vyplývajúci z nákupu stravy bez predchádzajúcej fakturácie stravných lístkov.
Účtovanie nákupu stravných poukážok:
Podmienky formy stravovania realizovanej cez sprostredkovateľa boli bližšie uvedené v v spomínanom článku Poradca 10/2005 str. 139. Účtovanie by bolo nasledovné:
Príklad č. 7
Účtovanie nákupu stravných poukážok medzi platiteľmi.:
Zamestnávateľ – platiteľ DPH uplatní odpočítanie DPH z dodanej služby sprostredkovania, ktorú na faktúre účtuje na účet 518. K prijatým poukážkam pristúpi ako k nákupu ceniny, ktorú ďalej nezdaňuje, nakoľko služba stravovania bude zdanená prislúchajúcou daňou z pridanej hodnoty pri jej poskytnutí, t.j. v reštauračnom zariadení, kde sa poukážka predloží ako úhrada za jedlo. Poskytnuté stravovacie poukážky zamestnávateľ preukáže evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Pri účtovaní stravných poukážok nevzniká u zamestnávateľa problém výpočtu DPH, ktorú by mal od zamestnanca prijať, nakoľko s prijatými poukážkami narába ako s ceninou a jej poskytnutie zamestnancom nie je pre zamestnávateľa zdaniteľným plnením.
Banská Bystrica, jún 2005
Článok bol spracovaný za platnosti maximálneho stravného pri pracovnej ceste 5-12 hodín vo výške 80,00 Sk. S účinnosťou od 1.1.2006 je maximálna výška stravného 89,00 a teda mení sa aj výška maximálneho možného príspevku zamestnávateľa na stravovanie hradeného z nákladov na 48,95 Sk. V kontexte predmetného článku však nie je podstatná výška príspevku, ale ilustrácia účtovania stravovania.
Alternatívne riešenia nákupu stravných lístkov
V rámci uvádzaných riešení vychádzame v príkladoch z hodnoty jedného stravného lístka. Pri účtovaní faktúry je celá čiastka násobkom vypočítanej kalkulácie a množstva odobratých stravných lístkov. Príklady vychádzajú z diskusie, čo je to "CENA JEDLA".
Riešenie č. 1
Ak by sme považovali cenu jedla iba za východisko pre výpočet dane z pridanej hodnoty, ktorú máme zinkasovať od zamestnanca, inkaso od zamestnanca by pozostávalo zo súčtu takto vypočítanej DPH a rozdielu medzi základom DPH nakúpených stravných lístkov u zamestnávateľa po odpočítaní jeho príspevku a príspevku zo sociálneho fondu. Úhrada (inkaso) od zamestnanca za stravný lístok a určenie základu dane pre účely DPH sú dve rôzne veličiny, ktoré v tomto prípade nie sú súhlasné. Pri výpočte príspevku zamestnávateľa a zo sociálneho fondu berieme do úvahy cenu s daňou, avšak táto je iba východiskom pre zistenie čiastky, ktorou zamestnávateľ má prispieť na stravovanie svojich zamestnancov. Do daňových nákladov nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, nakoľko táto je odpočítaná v zmysle zákona. Výpočet kalkulácie stravného podľa tohto riešenia ilustruje Príklad č. 1.
Príklad č. 1 (pre názornosť použité čiastky z príkladu zo strany 137 Poradca 10/2005, rovnaké hodnoty sa uvádzajú aj v príklade zverejnenom v rámci všeobecných daňových informácií). Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením odpočítania DPH pri nákupe služby stravovania medzi platiteľmi:
| Položka | Sk | Účet |
| Nákup stravných lístkov, z toho: | ||
| - hodnota stravného lístka bez dane | 70,00 | 213/321 |
| - 19 % DPH | 13,30 | 343/321 |
| - hodnota stravného lístka s daňou | 83,30 | |
| Čerpanie stravných lístkov, z toho: | ||
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/213 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/213 |
| Protihodnota pre účely DPH od zamestnanca s daňou: | 37,30 | |
| - z toho 19 % DPH | 5,60 | 335/343 |
| - z toho základ dane | 31,70 | |
| Doúčtovanie úhrady od zamestnanca | 24,00 | 335/213 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
V príklade č. 1 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka (stravy) bez DPH t.j. 70,00 Sk. Pri následných prepočtoch s aplikáciou východísk podľa tohto článku vieme, že 44,00 Sk prispieva zamestnávateľ a 2,00 Sk je príspevok zo sociálneho fondu. Dostávame sa k protihodnote zamestnanca pre účely výpočtu DPH, ktorá predstavuje čiastku 37,30 Sk s daňou a teda k tomu prislúchajúcej DPH vo výške 5,60 Sk. Ostane nám prijať od zamestnanca ešte 24,00 Sk, t.j. celkom od neho prijmeme 29,60 Sk (5,60+24) a nie vypočítaných 37,30 Sk. Uvedeným účtovaním sa vyrovná aj účet 213, kde účtujeme príspevok zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a úhradu od zamestnanca bez DPH (44+2+24=70). Uvádzaný nesúlad je spôsobený tým, že protihodnota zamestnanca sa počíta z ceny jedla s daňou a účtovná jednotka zároveň uplatní plné odpočítanie dane pri nákupe stravných lístkov – služby stravovania. Rozdiel predstavuje 7,70 Sk, čo je vlastne rozdiel medzi DPH odpočítanou a zaplatenou (13,30-5,60=7,70).
Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Riešenie č. 2
Ak by sme chceli rozdielovú čiastku 7,70 Sk zinkasovať od zamestnanca, museli by sme doúčtovať napríklad realizáciu predaja služby stravovania (v tomto prípade ako sprostredkovateľ služby) napr. predpisom tržby 335/602. Vzhľadom k tomu, že subjekt nemá, alebo nemusí mať v predmete činnosti poskytovanie závodného stravovania, alebo sprostredkovanie, uvedené riešenie nie je vhodné. Dosahovanie tržby z predaja stravných lístkov by sa dostalo podľa nášho názoru do rozporu s § 2 Obchodného zákonníka a § 5 Zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v platnom znení, t.j. subjekt by vykonával činnosť (realizoval tržby), na ktorú nemá oprávnenie.
Príklad č. 2
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením odpočítania DPH pri nákupe služby stravovania medzi platiteľmi a s doúčtovaním tržby vo výške rozdielu medzi úhradou od zamestnanca a zistenou protihodnotou s daňou:
| Položka | SK | Účet |
| Nákup stravných lístkov, z toho: | ||
| - hodnota stravného lístka bez dane | 70,00 | 213/321 |
| - 19 % DPH | 13,30 | 343/321 |
| Hodnota stravného lístka s daňou | 83,30 | |
| Čerpanie stravných lístkov, z toho: | ||
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/213 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/213 |
| Protihodnota pre účely DPH od zamestnanca s daňou | 37,30 | |
| - z toho 19 % DPH | 5,60 | 335/343 |
| - z toho základ dane | 31,70 | |
| Doúčtovanie úhrady od zamestnanca | 24,00 | 335/213 |
| Doúčtovanie predpisu tržby za predaj stravných lístkov | 7,70 | 335/602 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
V príklade č. 2 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka bez DPH t.j. 70,00 Sk. Rovnakým výpočtom ako v príklade č. 1 sme sa dostali k protihodnote zamestnanca pre účely výpočtu DPH a k tomu prislúchajúcej DPH. Nakoľko však úhrada od zamestnanca vychádza iba vo výške 24,00 Sk, doúčtujeme vzniknutý rozdiel ako predpis tržby voči zamestnancovi. V konečnom dôsledku bude úhrada od zamestnanca totožná s protihodnotou pre účely DPH, t.j. 37,30 Sk (5,60+24+7,70) a vyrovná sa aj účet 213. Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Riešenie č. 3
Ak by sme neuplatnili právo na odpočítanie dane zo služby stravovania, dostali by sme k úhrade od zamestnanca totožnej s protihodnotou za stravovanie. V tomto prípade je však ťažké argumentovať, z čoho bol uhradený príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, nakoľko matematicky vychádza, že pomerne aj z neuplatnenej dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo uplatnené právo na jej odpočítanie t.j. tento spôsob môže byť posudzovaný ako rozpor s ustanovením § 21 ods. 2 písm. i) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie je daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov podľa § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad. Daňovým výdavkom sa teda stáva iba daň z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ tejto dane povinný odviesť pri zrušení registrácie a ak na odpočítanie dane, alebo jej pomernej časti nemá nárok (bližšie viď spomínaný § 21 ZDP a § 19 ods. 3 písm. k). Z uvedeného vyplýva, že platiteľ, ktorý má právo na odpočítanie dane a môže si ho uplatniť v zmysle ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty, nemôže zahrnúť túto daň do daňových výdavkov.
Príklad č. 3
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov medzi platiteľmi bez uplatnenia odpočítania DPH pri nákupe služieb stravovania:
| Položka | SK | Účet |
| Nákup stravných lístkov, z toho: | ||
| - hodnota stravného lístka bez dane | 70,00 | 213/321 |
| - 19 % DPH | 13,30 | 213/321 |
| Hodnota stravného lístka s daňou | 83,30 | |
| Čerpanie stravných lístkov, z toho: | ||
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/213 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/213 |
| Protihodnota pre účely DPH od zamestnanca s daňou | 37,30 | |
| - z toho 19 % DPH | 5,60 | 335/343 |
| - z toho základ dane | 31,70 | 335/213 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
V príklade č. 3 sme neuplatnili nárok na odpočítanie dane a vychádzali sme z predpokladu, že hodnota stravného lístka je jeho cena vrátane DPH t.j. 83,30 Sk. Rovnakým výpočtom ako v príklade č. ffice:smarttags" />
Nakoľko tento príklad bol použitý len pre úplnosť všetkých súvislostí, nie je potrebné abstraktne domýšľať zaúčtovanie vzniknutého rozdielu. Riešenie č. 3 nie je v platných právnych podmienkach aplikovateľné.
Riešenie č. 4
Ak by sme si pri nákupe služby stravovania uplatnili právo na odpočítanie dane a pri výpočte protihodnoty od zamestnanca vychádzali z ceny jedla bez DPH, nakoľko DPH je vylúčená z daňových výdavkov podľa § 21 ods. 2 písm. i), dostali by sme sa k rozdielu medzi základom dane pre účely DPH, ktorý má tvoriť protihodnotu od zamestnanca vypočítanú podľa zásad vychádzajúcich zo Zákonníka práce a z vysvetlenej ceny jedla.
Príklad č. 4
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravných lístkov s uplatnením práva na odpočítanie DPH medzi platiteľmi a s výpočtom dane uplatnenej voči zamestnancovi zo základu dane t.j. z ceny jedla bez DPH:
| Položka | SK | Účet |
| Nákup stravných lístkov, z toho: | ||
| - hodnota stravného lístka bez dane | 70,00 | 213/321 |
| - 19 % DPH | 13,30 | 343/321 |
| Hodnota stravného lístka s daňou | 83,30 | |
| Čerpanie stravných lístkov, z toho: | ||
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/213 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/213 |
| Protihodnota pre účely DPH od zamestnanca s daňou: | 28,60 | |
| - z toho 19 % DPH | 4,60 | 335/343 |
| - z toho základ dane | 24,00 | 335/213 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
V príklade č. 4 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane a dostali hodnotu stravného lístka bez dane 70,00 Sk. Túto hodnotu sme následne brali ako východisko pri ďalších výpočtoch tak, že sme odpočítali príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, čím sme sa dostali k čiastke 24,00 Sk (70-44-2). Túto cenu sme považovali za základ dane pre zamestnanca, ku ktorej pripočítame prislúchajúcu daň, ktorú má zamestnanec uhradiť. Následným výpočtom sa dostávame k protihodnote od zamestnanca vo výške 28,60, ktorá predstavuje skutočnú úhradu od zamestnanca s daňou. Úhrada od zamestnanca sa v tomto prípade rovná aj súčtu základu dane a k nemu prislúchajúcej DPH, avšak vypočítaná daň je nižšia ako daň prislúchajúca zistenej protihodnote pre účely DPH od zamestnanca.
Odobraté stravné lístky zamestnávateľ preukazuje evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Posledný výpočet je pre účtovnú jednotku síce najľahší a najviac pripomína účtovanie ostatných prijatých a poskytnutých plnení, avšak dochádza k rozdielu medzi DPH inkasovanou od zamestnanca a DPH, ktorá by vznikla výpočtom z ceny jedla, t.j. z ceny vrátane dane z pridanej hodnoty.
Riešenie č. 4 je zo skúsenosti autorky najčastejšie používaným v účtovných jednotkách a rovnako bolo prezentované aj v rámci všeobecných daňových informácií k § 22 ZDPH na stránke DR SR.
Zrnutie k alternatívnym riešeniam účtovania stravných lístkov:
Riešenie č. 1:
-príspevok zamestnávateľa možno uplatniť v správnej výške, vychádza z ceny jedla za súčasného uplatnenia odpočítania DPH z prijatej služby stravovania u platiteľa DPH,
-príspevok zo sociálneho fondu možno uplatniť v správnej výške z ceny jedla, rovnako za súčasného uplatnenia odpočítania DPH z prijatej služby stravovania u platiteľa DPH,
-DPH je vypočítaná zo základu dane určeného z ceny jedla po odpočítaní príspevku zamestnávateľa a zo sociálneho fondu, teda je vypočítaná po aplikácii názoru Európskeho súdneho dvora na základ dane pri úhrade služieb stravovania zamestnancom,
-výška protihodnoty od zamestnanca pre účely DPH vychádza zo správne odpočítaného príspevku zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a zo správneho výpočtu základu dane pre zamestnanca,
-vypočítaná DPH zodpovedá zistenému základu dane,
-súčet základu dane z protihodnoty od zamestnanca pre účely výpočtu DPH a vypočítanej dane nie je od zamestnanca skutočne inkasovaný, nakoľko zamestnávateľ uplatnil odpočítanie DPH z prijatej služby stravovania. Prijatá úhrada od zamestnanca je nižšia o rozdiel DPH uplatnenej pri odpočítaní a inkasovanej od zamestnanca pri úhrade za poskytnutú službu stravovania. Táto podmienka však priamo nevyplýva z existujúcej právnej úpravy, takže nie je s ňou ani v rozpore.
Riešenie č. 4:
-príspevok zamestnávateľa možno uplatniť v rovnakej výške ako v riešení č. 1, ale vychádza z ceny jedla bez dane,
-príspevok zo sociálneho fondu možno uplatniť v rovnakej výške ako v riešení č. 1, ale vychádza z ceny jedla bez dane,
-DPH je vypočítaná zo základu dane určeného z ceny jedla bez dane, čo je v rozpore s ustanovením Zákonníka práce pri súčasnej aplikácii Zákona o cenách a výpočte základu dane pre zamestnanca, je nižšia nakoľko nezodpovedá zistenému základu dane z protihodnoty stravného od zamestnanca pre účely DPH,
-protihodnota od zamestnanca vychádza z ceny jedla bez dane odpočítaním príspevku zamestnávateľa, zo sociálneho fondu a z výpočtu DPH pre zamestnanca z nesprávneho základu dane.
Ostatné riešenia boli použité pre názornosť možného prepočtu kalkulácie stravného. Z hľadiska účtovnej praxe autorka nepredpoklaldá ich aplikovateľnosť.
Účtovanie nakupovanej stravy:
Pre ilustráciu problematiky účtovania bol v príkladoch 1-4 použitý výpočet kalkulácie stravného lístka. Postup pri obstaraní stravy je obdobný. Z dôvodu komplexného pohľadu na problematiku uvádzame aj účtovanie, keď poskytovateľ fakturuje odobraté jedlo, napríklad obed. Postup účtovania naznačuje príklad č. 5 a 6.
Z dôvodu vyššie uvedeného zhrnutia sa v príkladoch aplikujú iba riešenia č. 1 a 4.
Príklad č. 5
Účtovanie nákupu fakturovaných služieb stravovania medzi platiteľmi s uplatnením odpočítania DPH:
| Položka | SK | Účet |
| Fakturácia za stravu, z toho: | ||
| - hodnota jedla bez DPH | 70,00 | |
| - 19 % DPH | 13,30 | |
| Hodnota jedla s DPH | 83,30 | |
| Účtovanie odobratej stravy: | ||
| - odpočítanie 19 % DPH | 13,30 | 343/321 |
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/321 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/321 |
| - úhrada od zamestnanca z hodnoty jedla | 24,00 | 335/321 |
| - úhrada 19 % DPH zamestnancom | 5,60 | 335/343 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
Poskytnutú stravu zamestnávateľ preukazuje evidenciou stravníkov.
Príklad č. 5 je obdobou 1. riešenia, mení sa iba spôsob účtovania vyplývajúci z nákupu stravy bez predchádzajúcej fakturácie stravných lístkov.
Príklad č. 6
Účtovanie nákupu služieb stravovania fakturáciou stravy s uplatnením práva na odpočítanie DPH medzi platiteľmi a s výpočtom dane uplatnenej voči zamestnancovi zo základu dane t.j. z ceny jedla bez DPH:
| Položka | SK | Účet |
| Fakturácia za stravu, z toho: | ||
| - hodnota jedla bez DPH | 70,00 | |
| - 19 % DPH | 13,30 | |
| Hodnota jedla s DPH | 83,30 | |
| Účtovanie odobratej stravy: | ||
| - odpočítanie 19 % DPH | 13,30 | 343/321 |
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | 44,00 | 527/321 |
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/321 |
| - úhrada od zamestnanca z hodnoty jedla | 24,00 | 335/321 |
| - úhrada 19 % DPH zamestnancom | 4,60 | 335/343 |
| *Poznámka: počíta sa z ceny 83,30 |
V príklade č. 6 sme uplatnili nárok na odpočítanie dane. Následne sme odpočítali príspevok zamestnávateľa a zo sociálneho fondu. Dostali sme nezúčtovanú hodnotu jedla vo výške 24,00, ktorú sme predpísali k úhrade zamestnancom. Túto úhradu sme považovali za základ dane pre účely DPH a k tomu prislúchajúca daň predstavuje 4,60 Sk. Pri výpočte protihodnoty od zamestnanca sme nevychádzali z ceny jedla podľa Zákonníka práce ale z ceny bez DPH. V tomto prípade bude od zamestnanca prijatá úhrada vo výške 28,60 Sk.
Poskytnutú stravu zamestnávateľ preukazuje evidenciou stravníkov.
Príklad č. 6 je obdobou 4. riešenia, mení sa iba spôsob účtovania vyplývajúci z nákupu stravy bez predchádzajúcej fakturácie stravných lístkov.
Účtovanie nákupu stravných poukážok:
Podmienky formy stravovania realizovanej cez sprostredkovateľa boli bližšie uvedené v v spomínanom článku Poradca 10/2005 str. 139. Účtovanie by bolo nasledovné:
Príklad č. 7
Účtovanie nákupu stravných poukážok medzi platiteľmi.:
| Položka | SK | Účet |
| Hodnota stravnej poukážky: | 70,00 | 213/321 |
| Čerpanie stravovacích poukážok: | 40,00 | 527/213 |
| - 55 % príspevku zamestnávateľa, najviac 44,00 Sk* | ||
| - príspevok zo sociálneho fondu* | 2,00 | 472/213 |
| - úhrada od zamestnanca | 28,00 | 335/213 |
Zamestnávateľ – platiteľ DPH uplatní odpočítanie DPH z dodanej služby sprostredkovania, ktorú na faktúre účtuje na účet 518. K prijatým poukážkam pristúpi ako k nákupu ceniny, ktorú ďalej nezdaňuje, nakoľko služba stravovania bude zdanená prislúchajúcou daňou z pridanej hodnoty pri jej poskytnutí, t.j. v reštauračnom zariadení, kde sa poukážka predloží ako úhrada za jedlo. Poskytnuté stravovacie poukážky zamestnávateľ preukáže evidenciou o ich pridelení zamestnancom.
Pri účtovaní stravných poukážok nevzniká u zamestnávateľa problém výpočtu DPH, ktorú by mal od zamestnanca prijať, nakoľko s prijatými poukážkami narába ako s ceninou a jej poskytnutie zamestnancom nie je pre zamestnávateľa zdaniteľným plnením.
Banská Bystrica, jún 2005
Článok bol spracovaný za platnosti maximálneho stravného pri pracovnej ceste 5-12 hodín vo výške 80,00 Sk. S účinnosťou od 1.1.2006 je maximálna výška stravného 89,00 a teda mení sa aj výška maximálneho možného príspevku zamestnávateľa na stravovanie hradeného z nákladov na 48,95 Sk. V kontexte predmetného článku však nie je podstatná výška príspevku, ale ilustrácia účtovania stravovania.
Jana Acsová
11.04.06,11:00
Nakoľko sa mi to veľmi zle formátuje, prikladám časť týkajúcu sa účtovania aj vo Worde.
Marína
28.07.07,14:40
Prosím, nezadávajte otázky pri vypracovanom článku. Zadajte ich do príslušnej porady.