stretla som sa s týmto prípadom. Na základe uplatnenia si práva v zmysle zmluvy sa veriteľ stal vlastníkom veci. Tú predal, podpísala sa zmluva o výkone tohto práva. a v tej dohode bola uvedená cena. Vec kúpil veriteľ a vzájomne si započítali PaZ..... toto bol trochu iný prípad.
Mám zto, že by mal byť podobný postup aj v tomto prípade. Nový vlastník by si mal uspokojiť svoju pohľadávku a zvyšok výnosu vrátiť.
Ale závisí od konkrétnych ustanovení v predmetnej zmluve. Zvykne tam byť napr. ustanovenie, že ju účastníci podpísali bez nátlaku a nie v tiesni....

osobne si myslim, ze napriek tomu, ak je v zmluve napisane, ze ju podpisali bez natlaku a pod, nema to ziadny zmysel, ak Ti drzia pistol pri hlave, podpises aj to, ze ju podpisujes bez natlaku, nie? :)

to je pravda... ale zmluva je zmluva. Coje psáno... to je dáno. Žiaľ.

trocha odbornejsia otazka pre pravnikov: na zabezpecenie pohladavky v hodnote 1.000.000,-sk previedol zabezpecovacim prevodom prav dlznik na veritela nehnutelnost v hodnote 5.000.000,-sk (nebol znalecky v case prevodu, ten je spraveny az teraz). dlznik dlh riadne a vcas nesplatil. v zmluve o zabezpecovacom prevode prav bolo ustanovenie, ze v pripade nesplatenia sa stane veritel definitivne vlastnikom a nemusi nic vracat dlznikovi (ani v pripade ponechania si nehnutelnosti ani v pripade predaja).
je sanca, ze dlznik uspeje zalobou na sude proti tej zmluve o zabezpecovacom prevode prav s argumentom, ze zmluva bola za napadne nevyhodnych podmienok a proti dobrym mravom?
resp. odporucili by ste svojmu klientovi, aby takuto nehnutelnost od veritela (ktory sa stal definitivne nesplatenim dlhu vlastnikom nehnutelnosti) s kludnym svedomim kupil?
nevztahuju sa tu analogicky ustanovenia o zaloznom prave (kedze ide iba o zabezpecovaci institut) a veritel by si mal uspokojit svoju pohladavku a zostatok vratit dlznikovi?
ak mate konkretne skusenosti alebo iba nazor, dik za odpoved.
1.Súhlasím, je to pre právnikov, ale ani právnik bez predmetnej zmluvy nedokáže zodpovedne zaujať stanovisko, pretože v takýchto zmluvách je potrebné čítať aj medzi riadkami.
2. ako vyplýva z dotazu jedná sa o zabezpečovací prevod práva. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo.
3.Z praxe poznám takýto prípad, ale dlžník dostal to, čo bolo naviac nad zabezpečený záväzok. Bolo to však v zmluve ošetrené.
4. A opäť zmluva, zmluva, zmluva .....to je základ všetkého, z nej treba vychádzať a hľadať nejaký napadnuteľný dôvod. Verím, že sa tam niečo nájde.

Zacnime od konca - v sudnom spore musi dlznik preukazat, ze zmluvu uzatvaral pod natlakom alebo v tiesni. Dokazne bremeno je teda na nom. Je jedna vec, ci mal pri hlave pistol - a druha, ci na to najde svedkov.... osobne o tom dost silno pochybujem.
Ak zmluvu uzatvaral dobrovolne a bez natlaku, nie v nudzi (alebo ak toto nevie preukazat), sudny spor by bol len dalsim zbytocnym zvysovanim nakladov, bez perspektivy uspokojiveho vysledku.
Podla mojich skusenosti je pojem "dobre mravy" vo vztahu k zavazkom vyhradne knizny termin, pretoze sudom nic nehovori vo vztahu k uzernickym pozickam nebankovych spolocnosti. Zial.

V teoretickej rovine by prichádzalo do úvahy argumentovať vo vzťahu k platnosti úkonu dobrými mravmi - v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý sa síce neprieči zákonu ani ho neobchádza, ale z hľadiska mravných zásad, na ktorých spočíva spoločnosť sa považuje za nežiaduci. V tomto prípade ide naozaj o dosť veĺký nepomer, ktorý nie je primeraný situácii.
Po praktickej stránke však s takýmto postupom nemám osobné skúsenosti:o , takže chcelo by to vyjadrenie aj ďalších poraďákov:)

Samozrejme, ako už bolo povadané, všetko sa odvíja od znenia zmluvy. :)

dana

Myslím si, že vlastník nie je povinný nič vracať, ibaže by to bolo v zmluve výslovne dohodnuté. Úprava zabezpečovacieho prevodu práva je v OZ veľmi stručná. V minulosti prebehla rozsiahla diskusia o spôsobe zápisu zabezpečovacieho prevodu práva pri nehnuteľnostiach, ktorú ukončilo až stanovisko ÚGKK, ktoré bolo zverejnené aj v katastrálnom bulletine. Pokiaľ ide o povinnosť vrátiť finančnú čiastku, táto nemé oporu v zákone. Všetko závisí od dohody zmluvných strán. Je však otázne, či by takéto dojednanie nezmenenilo povahu celého záväzku resp. či by šlo o zabezpečovací prevod práva. Namietať rozpor s dobrými mravmi je samozrejme možné, ale prakticky zbytočné. Viete o nejakom judikáte? Otázne je aj čo by nasledovalo ak by súd určil, povedzme po 3-4 rokoch, že zmluva resp. jej časť je abs. neplatná od počiatku. Aký typ žaloby by mal dlžník použiť, ak je napr. zabezpečenie upravené pramo v základnej zmluve. Vyslovenie abs. neplatnosti je jedna vec, vrátenie plnení druhá........
Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, prichádzajú vôbec do úvahy, ak bol zab. prevod práva dojednaný tak, že si zmluvné strany dohodli výslovne cez § 262 OBCHZ pôsobnosť OBCHZ, ktorý tieseň a nápadne nevýhodné podmienky nepozná ?

súhlasím, vždy si treba premyslieť čo podpísať a byť si vedomý následkov.

dakujem vsetkym za odpovede.