Akurát vybavujem veci okolo zateplenia a vyregulovania sústavy. Mala som pozvaných odborníkov na obhliadku domu a tí odporučili tento postup:
Najskôr zatepliť, prípadne vymeniť aj okná, dvere a potom vyregulovať. V prípade, že sa najskôr vyreguluje sústava, tie prepočty na jej správne nastavenie sa robia z existujúceho stavu domu. Ak zateplíte, museli by ste znovu vyregulovať a prestaviť všetky tie hodnoty. Na to ma upozornil, preto radil zatepliť a potom vyregulovať. Sme na tom tak isto ako vy.

My sme si dali urobiť termografické meranie vonkajších plôch obvodových plášťov (pekne odborne napísané ) a zistili sme, že úniky sú len cez vchodové dvere a chodbové okná. Múry sú úplne v pohode. Takže treba zvážiť, či je zateplenie nutné. Hydraulické vyregulovanie máme už urobené.

Je to individuálne, záleží od typu domu, veku domu, stavu stavby, finančných možností. Najrýchlejšia úspora je jednoznačne v zavedení termo-hydroregulácie. Vtedy si reguluješ potrebu tepla, keď nie je zavedená termohydroregulácia, si odkázaný na dodávateľa tepla a ten ti tlačí teplo, ktoré ty zaplatíš a keď Ti je teplo, otvoríš okno ak nemáš funkčné ventily. Ostatné /aj doregulovanie po zateplení, ktoré je vždy potrebné pri takých zmenách/ závisí od toho ako sa dohodnete na zhromaždení vlastníkov, na výške úveru atď. My ideme tento rok robiť kompletnú obnovu. Aj s montážou meračov, výmenou okien, zateplením suterénu, strechy, výmenou a prestavbou vchodových dverí, výmenou okien na pivniciach. Podľa projektu úspora 50% nákladov na kúrení. Už sa teším. Za január sme za teplo a TÚV platili 300000,-. Strach a hrôza. Za rok 2005 sme na kúrení spálili 1850 GJ. Vedľajšia bytovka s rovnakým počtom a rozmerom bytov, je zateplená a mali spálených 850 GJ. U nás tento rok stojí 1 GJ 650,-, tak to máš hneď 650 000,-. Nie je čo riešiť.

Akurát vybavujem veci okolo zateplenia a vyregulovania sústavy. Mala som pozvaných odborníkov na obhliadku domu a tí odporučili tento postup:
Najskôr zatepliť, prípadne vymeniť aj okná, dvere a potom vyregulovať. V prípade, že sa najskôr vyreguluje sústava, tie prepočty na jej správne nastavenie sa robia z existujúceho stavu domu. Ak zateplíte, museli by ste znovu vyregulovať a prestaviť všetky tie hodnoty. Na to ma upozornil, preto radil zatepliť a potom vyregulovať. Sme na tom tak isto ako vy.
Gabi tak to vyšlo s tým zateplením? Mám z toho dobrý pocit, že sa ti to podarilo. Držím palce.

...Gabi tak to vyšlo s tým zateplením? Mám z toho dobrý pocit, že sa ti to podarilo. Držím palce....

No sme na najlepšej ceste doriešiť to, ale zatiaľ ešte nemáme to nešťastné rozhodnutie vlastníkov bytov, schôdza bude o 2 týždne, takže potom budem môcť povedať, že hurá, ideme do toho. Aj keď viem, že to najhoršie nás potom len bude čakať, ale oveľa lepšie sa niečo robí, ak nemáš zviazané ruky. Takže zatiaľ robím prieskumy, na schôdzi to preberieme a potom ideme na to. Dúfam, že to všetko dobre dopadne, lebo naše náklady na kúrenie oproti tomu, čo si ty písala sú ÚK + TÚV 900.000,- Sk. Takže ešte väčšia hrúza, ako u vás.

Ahoj Marek,

my sme začali energetickým auditom, v ktorom auditor zhodnotil aktuálnu situáciu, a na základe tejto analýzy navrhol varianty, ktoré posúdil z hľadiska veľkosti investície, úspor, času návratnosti, a nadväznosti súvisiacich opatrení. V našom prípade je optimálne urobiť kompetnú obnovu domu, t.j. všetko naraz.

Pozri sa do témy o SVB (http://www.porada.sk/t2253-p51-spoloenstvo-vlastnkov-bytov.html), uviedol som v nej informácie o práve pripravovaných prezentáciách na tému znižovania spotreby energie v bytových domoch s názvom "Energetické audity a certifikáty bytových domov", ktoré pripravuje ZSVB a prof. Petráš z STU.

Btw už dávnejšie som chcel založiť tému o obnove bytových domov. O otázkach súvisiacich s úsporami energie sme už viac krát a z rôznych pohľadov diskutovali, bolo by možno fajn mať pokope všetky relevantné skúsenosti a názory o obnove domov.

Ak sa nenahneváš, použijem túto Tvoju tému, len trochu upravím názov, aby bol všeobecnejší, ok?

...Gabi tak to vyšlo s tým zateplením? Mám z toho dobrý pocit, že sa ti to podarilo. Držím palce....

No sme na najlepšej ceste doriešiť to, ale zatiaľ ešte nemáme to nešťastné rozhodnutie vlastníkov bytov, schôdza bude o 2 týždne, takže potom budem môcť povedať, že hurá, ideme do toho. Aj keď viem, že to najhoršie nás potom len bude čakať, ale oveľa lepšie sa niečo robí, ak nemáš zviazané ruky. Takže zatiaľ robím prieskumy, na schôdzi to preberieme a potom ideme na to. Dúfam, že to všetko dobre dopadne, lebo naše náklady na kúrenie oproti tomu, čo si ty písala sú ÚK + TÚV 900.000,- Sk. Takže ešte väčšia hrúza, ako u vás.
Gabi to ste platili 900000,- za jeden mesiac? My sme platili 300000,- len za január. Za rok 2005 1300000,- + - .

Ďakujem za rady. My budeme tiež pravdepodobne robiť energetický audit, ale väčšina ľudí chce tento rok reguláciu vykurovania a merače. Ja by som tiež počkal a urobil zateplenie,reguláciu kúrenia, výmenu vchod. dverí a ďalšie veci naraz. Veď keď sa u nás 10 rokov nič nedialo, 1 rok sa už môže počkať, kým sa vybavia úvery (chceme časť financovať z vlastných zdrojov FPOU, časť z úveru, časť zo ŠFRB). Pomáha nám s tým ZSVB, takže už len verím, že ľudí na zhromaždení presvedčíme.

Marek.

Ďakujem za rady. My budeme tiež pravdepodobne robiť energetický audit, ale väčšina ľudí chce tento rok reguláciu vykurovania a merače. Ja by som tiež počkal a urobil zateplenie,reguláciu kúrenia, výmenu vchod. dverí a ďalšie veci naraz. Veď keď sa u nás 10 rokov nič nedialo, 1 rok sa už môže počkať, kým sa vybavia úvery (chceme časť financovať z vlastných zdrojov FPOU, časť z úveru, časť zo ŠFRB). Pomáha nám s tým ZSVB, takže už len verím, že ľudí na zhromaždení presvedčíme.

Marek.
To čo opisuješ mi je veľmi blízke. U nás sa tiež ako sme SVB, to je od roku 1997 nič nerobilo. A teraz chceme mať všetko. Ale to je asi klasika.

Gabi to ste platili 900000,- za jeden mesiac? My sme platili 300000,- len za január. Za rok 2005 1300000,- + - .

Preboha nie za mesiac, ja som to asi zle pochopila. Tak 300000,- za jeden mesiac je teda riadna pálka. My sme mali za január 175000,- za február 130000, za marec 130000. Takže tých 900000 je za rok. Potom teda ste na tom horšie ako my, z takýchto faktúr ako máte vy by som zošalela. Už teraz mám problém splatiť tieto mesačné, teraz mám na účte 45000 a do 24.4. mám zaplatiť 130000. Už som 2x presúvala peniaze z fondu opráv a asi budem musieť znovu. Takže takto sa trápime každú vykurovaciu sezónu a je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Samozrejme aj vyúčtovanie urobiť čo najskôr, lebo aj tie nedoplatky, ktoré majú vlastníci mi chýbajú, lepšie povedané akoby som ich od minulého roka dotovala z peňazí všetkých. Keď nedoplatky budú uhradené, môžem vrátiť peniaze naspäť do FO. Ale predpokladám, že toto nie je iba môj problém.

Preboha nie za mesiac, ja som to asi zle pochopila. Tak 300000,- za jeden mesiac je teda riadna pálka. My sme mali za január 175000,- za február 130000, za marec 130000. Takže tých 900000 je za rok. Potom teda ste na tom horšie ako my, z takýchto faktúr ako máte vy by som zošalela. Už teraz mám problém splatiť tieto mesačné, teraz mám na účte 45000 a do 24.4. mám zaplatiť 130000. Už som 2x presúvala peniaze z fondu opráv a asi budem musieť znovu. Takže takto sa trápime každú vykurovaciu sezónu a je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Samozrejme aj vyúčtovanie urobiť čo najskôr, lebo aj tie nedoplatky, ktoré majú vlastníci mi chýbajú, lepšie povedané akoby som ich od minulého roka dotovala z peňazí všetkých. Keď nedoplatky budú uhradené, môžem vrátiť peniaze naspäť do FO. Ale predpokladám, že toto nie je iba môj problém.
Veru realita v energiách. A to sa ešte niekto snaží prekrútiť fakt, že vzhľadom k platom máme najdrahšie energie široko, ďaleko. Privatizácia je privatizácia. A bude ešte horšie. Aj ja som musela presúvať peniaze z FO. Ale aj som musela využiť služby dražobnej spoločnosti u nás. Takže peniaze, ktoré nemali od minulého roka zrazu našli a ešte k tomu poplatky, ktoré si účtujú. Keďže ideme brať úver zo ŠFRB nemôžeme si dovoliť tolerovať opakovaných neplatičov. Niečo doplatia, potom zas nejaké 2-3 mesiace neplatia. Keby ich bol bývalý správca zo začiatku takto obháňal, máme takého problémy za sebou. A vieš čo je zaujímavé? Keď sme zaplatili tých 300000,- v 1/2006 za 2/2006 si všimli, že na merači je iná hodnota a mali nám vrátiť nejakých 38000,-. To si mala vidieť ako chodili zo servisu, kontrolovali plomby na merači, zrazu bolo potrebné ciachovať merač a neviem ešte kde hľadali, len neverili že došlo pri odpisovaní stavu z merača k omylu. Jedinej mne sa to nepáčilo, taká platba, ale veď bol studený január, tak nechápali čo sa mi nezdá, keď som to spomenula pred dodávateľom.

No dievčatá keď som videl tie vaše ceny v prvom momente som mal dojem, že ste sa sekli o jedno miesto, miesto 90 000 ste napísali 900 000 to je teda riadna pálka. Koľko bytov to prezentuje takáto spotreba?
Ale vrátme sa k téme. Podľa mňa je dobré spraviť energetický audit, ale neviem koľko to stojí. Alebo aspoň infrafotografie domu kde budú pekne vidieť najväčšie úniky tepla.
Podľa mňa sú to neutesnené okná a dvere, obvodové múry a strecha. Potom by mala prísť na radu hydraulická regulácia a termostatizácia.
Najlepšie by však bolo urobiť všetko naraz.
Čo sa týka nedostatku peňazí my sme vlani vracali preplatky až v novembri za predchádzajúci rok. Odsúhlasili sme to tak na schôdzi. A na peniaze FO šiahame skoro pravidelne.

To čo som tu napísal ako by to malo byť však robíme úplne naopak. Máme urobenú hydraulickú reguláciu a termostatizáciu a teraz by sme potrebovali zatepliť a porobiť okná. Ale ludia s tým nechcú nejako súhlasiť.
Teraz niekedy chystám schôdzu uvidíme ako tam dopadnem. Splácame totiž dva úvery 1 600 000.- Sk a 1 200 000.- Sk a už nechcú ďalší úver na zateplenie obvodových múrov a strechy, ktorý odhadujem na 4 500 000.- Sk

Orim v mojom prípade to je 48 bytový dom. Som ale z Turca, takže sa nemôžem porovnávať s niekým z teplejších oblastí. Samozrejme, že to je aj polohou domu. To je jasné. Ako som už písala, tento rok ideme robiť kompletnú obnovu. Úver zo ŠFRB môžeš čerpať len raz, tak som to vysvetlila aj susedom. Komplet znamená-strecha, suterén, okná, chodbové okná /máme presklené/, vchodové dvere, suterén, zateplenie od pivníc, výmena okien na pivniciach, merače na ÚK a výmena vodomerov. Už aby to bolo. Už som dávala minulý rok na MÚ tzv. vyjadrenie sa k zámeru o vlastnej kotolni. No a reakcie dodávateľa... Ale pri dnešných cenách za GJ Sk 650,- a reálne to môže ísť hocikedy hore. Som presvedčená že tá obnova urobí veľa, ale s vodou na bytových meračoch a účtovanou, riadna hrôza.

Nás vychádza 1 GJ v roku 2005 na cca 306 Sk, v roku 2006 to bude okolo 395 Sk. Máme vlastnú kotolňu na zemný plyn.

Cena tepla ale nie je jediné kritérium, dôležitá je najmä merná spotreba tepla na vykurovanie objektu [kWh/(m3.rok)] podľa normy STN 730540-2. U nás je veľmi vysoká, a to najmä vďaka:
(1) zlým teplo-technickým vlastnostiam obvodového plášťa,
(2) pomerne nepriaznivej geometrickej charakteristike objektu (index plocha/objem budovy máme až 0,73), a
(3) neefektívnej vykurovacej sústave.

Už som to tu dakde spomínal - máme starú tehlovú bytovku, 32 bytov, cca 70 obyvateľov, obytná plocha 1981 m2, stavebná sústava T12/52, z roku 1956. Keďže bola samozrejme stavaná podľa v tom čase platných noriem (obvodové murivo hrúbky 45 cm, z plných tehál), jej teplo-technické vlastnosti sú cca 5x horšie ako je súčasná norma.

Chceme zrealizovať komplexnú obnovu domu zameranú na zníženie prevádzkových nákladov, predĺženie jeho životnosti, a zvýšenie komfortu bývania, t.j.:
- zateplenie obvodového plášťa (múrov, suterénu, strechy) + sanácia omietky, krovu, odkvapových rúr...
- výmena všetkých otvorových výplní (okná v bytoch a spol. priestoroch, dvere)
- obnova vykurovacieho systému (máme ÚK) - t.j. nové kotly (buď na plyn alebo biomasu), nové rozvody a radiátory + inštalácia termoregulačných ventilov a pomerových rozdeľovačov
- výmena rozvodov studenej a ohriatej pitnej vody a centralizácia prípravy ohriatej pitnej vody (s možnosťou využitia solárnych kolektorov na predohrev OPV)
- oprava kanalizácie
- obnova protipožiarnych zariadení a oprava bleskozvodov
- výmena rozvodov el. energie v spol. priestoroch a do bytov
- vybudovanie šachty na vedenie dátových rozvodov (káblovka, internet, domáce telefóny...)

Všetko chceme urobiť naraz - všetko to spolu súvisí a keď už raz zoberieme úver, kým ho nesplatíme, veľmi ťažko dostaneme druhý. Celkový rozpočet na komplexnú obnovu nášho domu sa predbežne pohybuje od 10 do 20 mil. Sk, v závislosti od zvoleného riešenia (najmä to závisí od cieľovej mernej spotreby tepla na vykurovanie - s tým súvisí požadovaná úroveň tepelného odporu stien, otvorových výplní, stropu suterénu a strechy; a od spôsobu obnovy ÚK a rozvodov vody).

Klimatická oblast, v ktorej sa dom nachádza, je len jedna z okolností, ktoré ovplyvňujú náklady na zateplenie na zvolenú úroveň tepelného odporu. Veľmi orientačne - južná časť Slovenska má určenú výpočtovú teplotu -12, severná časť a hory -18, ostatné územie -15 °C. Ďalej sa posudzuje požadovaná priemerná vnútorná teplota v objekte (zvyčajne 18 alebo 19 °C), expozícia voči svetovým stranám, umiestnenie v krajine (rovina, svah, kotlina), zatienenie objektu (kvôli solárnym ziskom), atď.

- peniaze: komerčné úvery sú krátke (do 8-10 rokov) v porovnaní s návratnosťou energeticky úsporných opatrení (12-15 r) preto hľadám aj iné možnosti financovania - SZRB, ŠFRB, min. výstavby, fondy EÚ. Sám takýto projekt ale určite nezvládnem, takže hľadám v NR firmu ,ktorá to celé organizačne zabezpečí.

- podľa energetického auditu po realizácii spomínanej obnovy ušetríme min. 50 % nákladov na energie + časť nákladov na údržbu fasády a strechy (lebo budú nové). Z týchto úspor by som chcel hradiť väčšiu časť splátok úveru.

- starší a neuvedomelí ľudia: u nás na nich platia 3 argumenty
(1) máte deti, vnukov, nech vám teraz pomôžu, lebo ináč po vás zdedia starý byt v dome, ktorý je v zlom stave a jeho prevádzka je nákladná
(2) ak sa podarí prefinancovať projekt vyššie spomínaným spôsobom, nebude potrebné dramaticky navyšovať mesačné platby. V prípade nerealizácie obnovy pôjdu prevádzkové náklady stále hore (vypočítal som im koľko to bude o 2-3 roky, a skoro padli na zadok images/smilies/smile.gif t.j. čím sme chudobnejší (myslím obyvatelia domu) tým skôr treba šetriť energie, lebo o pár rokov nebudeme vládať platiť a prídeme o byty v dražbe ako neplatiči
(3) trhová hodnoda bytu v zateplenom a opravenom dome je vyššia, ako v dome v pôvodnom stave. To sa týka nielen prípadného predaja, ale napr. aj úveru...

Ešte je pár argumentov ako vyšší komfort bývania, bezpečnosť, úspora na obsluhe kotolne, na opravách v súčasnosti dožívajúcich TZB, smernica EÚ o energetickom známkovaní budov... Ale na toto reflektujú skôr tí "uvedomelejší" images/smilies/smile.gif

Cena energetického auditu závisí od jeho rozsahu, náročnosti, vašich požiadaviek, veľkosti domu, a firmy. V našom prípade (32 bytov, požiadavka na maximálnu komplexnosť a rozsah auditu) sme mali ponuky od cca 15 do 170 tisíc Sk. Vybrali sme si tú najlacnejšiu ponuku, t.j. za 15 tis. Sk, lebo v tomto prípade neplatilo, že najlacnejšie je najhoršie. Robila nám ho SEA, pobočka v TN.

Myslím si, že by mali byť oddelené veci ako audit, projekt, realizácia, financovanie a riadenie projektu, a stavebný dozor. Ináč môže dôjsť k účelovým manipuláciám - napr. k skresleniu auditu a projektu podľa toho, ako to vyhovuje realizačnej firme.

Naše spotreby 48 bytov plocha 3464,48 m2 výška 2,6 m

rok ----- GJ
1998 -- 1245,3
1999 -- 1203,2
2000 -- 1177,7
2001 -- 1227,2
2002 -- 1189,0

27.11.2002 vykonaná čiastočná hydraulická regulácia (HR) a termostatizácia (T)
1. vchod všetko
2. nič
3. HR

2003 -- 1060,4

v priebehu roka 2003, v 2. polovici dokončené všetko vo vchode 2 a 3

2004 -- 749,5
2005 -- 778,533

od 16.5.2005 začala fungovať kotolňa

myslím že nič nepokazíčš ak najprv vyreguluješ a ako hovorí Monika múry môžu byť ok ja som s vyregulovaním za prvý rok ušetril cca 300 GJ a dostal som sa na 0.29Gj/m2 zatial bez zateplenia

Tie hodnoty čo som uviedol su tiež bez zateplenia, naviac sme hned znížili platby asi o 300.- Sk čo prešlo bez problémov ale teraz by som potreboval abysme platili viac aby bolo na splátky, s tým už nechcú nejako ludia súhlasiť, uvidíme ako to dopadne na schôdzi.

Tak tieto hodnoty vám môžem akurát tak závidieť. U nás je priemerná reálna spotreba tepla (t.j. prepočítaná na 100 % efektívnosť zdroja tepla) na vykurovanie okolo 0,7 GJ/m2, a nominálna spotreba energie v palive na výrobu tepla 0,82 GJ/m2. Svetlú výšku máme len 2,45 m.

pre PeterNR:

Mas pravdu, aj nas to caka, len nie v takom rozsahu, ale tie argumenty pre ludi sa mi zidu, vdaka. A taktiez to o tom oddeleni projektu od realizacie a riadenia a stav. dozoru.

Marek.

Ako vas tak citam, beha mi mraz po chrbte.
Nas bytovy dom - 4podlazny, bol postaveny podla projektu na klasicke 8-9 podlazne panelaky, a preto vsetky rozvody (vratane plynovych) boli naddimenzovane tak, ze sme sa mohli odpojit od centralneho kurenia a urobit si kurenie vlastne - v kazdom byte kotol so samostatnym rozvodom a ohrevom TUV. Odvod spalin sa z troch poschodi zaustil do kominov vedenych vo vetracej sachte, na hornych poschodiach maju vonkajsi vyvod.
Investicia na byt (pred 4 rokmi) cca 35000 Sk (za to moze mnozstevna zlava na kotle i na pracu - 24 bytov).
Napriek tohorocnej zime je moja spotreba nieco cez 600 m2 plynu, pri maximalnej tepelnej pohode... a bez rizika, ze pri navrate zo sluzobky neskoro v noci na mna zvysi iba studena voda, a bez hadok medzi susedmi, kto na ukor ostatnych vetra a tym naciera do spolocneho.

Ahoj Elli,

znie to dobre, mať vlastné kúrenie a teplú vodu, a byť nezávislý, ako v rodinnom dome. Aj keď všeobecne platí pravidlo, že väčší zdroj tepla je efektívnejší, a teda by mal byť aj lacnejší, ako veľa malých zdrojov tepla, veľmi to závisí od situácie, v ktorej sú jednotlivé domy či byty, a ich dodávatelia tepla.

Hlavné výhody vlastného kúrenia, ktoré mi zišli na um, sú:
individuálna zodpovednosť za výrobu a spotrebu tepla
častokrát nižšia cena za 1 GJ ako v prípade veľkého dodávateľa tepla - spotrebitelia neplatia straty tepla v diaľkových rozvodoch a výmenníkových staniciach, jeho réžijné náklady a iné náklady vyplývajúce napr. zo zlého riadenia, odpisov nepotrebných technológií či nedobytných pohľadávok
jednoduchšia správa domu - menšia pracnosť pri vedení agendy, pri zabezpečovaní dodávky služieb, tovarov a energií na prevádzku domu, pri vyúčtovaní
možnosť zrealizovať si kúrenie podľa svojich predstáv - napr. podlahové či stenové
dostupnosť tepla a OPV v čase a množstve podľa želaní obyvateľov bytu (túto podmienku už teraz dokáže splniť aj moderná domová kotolňa)Ako hlavné nevýhody môžem uviesť
psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domu
vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodber
efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)
akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výške
pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)
nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)
nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)Prosím aj ostatných, doplňte ak som na niečo zabudol :)

psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domuToto by som nepovazovala za nevyhodu. Bez toho by sme napr. nedosiahli suhlas so zateplenim, pretoze tu boli ludia, ktorym bolo uuplne jedno vsetko, co sa tyka domu. Teraz to prehodnocuju aj cez svoje penazenky, a staraju sa viac.

vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodbero tomto nas presviedcal bytovy podnik - napriek tomu este stale vyrabame teplo nepomerne lacnejsie ako oni.

efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)Rozvody plynu predsa zostali spolocne. A naklady na reviziu kotla si kazdy znasa sam, a nie je to extremna polozka.

akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výškeAno, a preto sa nemoze spoliehat na to, ze nejaky anonymny NIEKTO (t.j. my vsetci) sa na to poskladame. Preto kazdy hladi starat sa o to, co ma. Ako som uz pisala, pri porovnani s centralnym kurenim sme uz momentalne ziskovi, teda kazdy si moze z uspor tvorit rezervu.

pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)Nie, vsetci boli pouceni o nasledkoch, ake ma UPLNE vypnutie kotla. Preto zatial ziadne problemy neboli.

nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)S tymto musim suhlasit.

nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)Toto sa tyka velkych bytovych domov. Ale na Slovensku je aj vela mensich bytoviek - nech prechadzam kadekolvek, vsade vidim ci uz nizke panelaky, alebo 3-4 podlazne murovane domy. A vo vacsine tychto je individualne kurenie realizovatelne bez problemov.
Prosím aj ostatných, doplňte ak som na niečo zabudol :)[/quote]

psychologický moment - čiastočné zbavenie sa spoluzodpovednosti za prevádzku domu, podpora individuálneho prístupu k domuToto by som nepovazovala za nevyhodu. Bez toho by sme napr. nedosiahli suhlas so zateplenim, pretoze tu boli ludia, ktorym bolo uuplne jedno vsetko, co sa tyka domu. Teraz to prehodnocuju aj cez svoje penazenky, a staraju sa viac.

Máš pravdu, tie výhody a nevýhody sú v každom dome trochu iné, záleží od konkrétnej situácie. Nechcem sa o tom sporiť, je to do značnej miery individuálne, aj keď určité zásady platia všeobecne. Ja som popísal moje skúsenosti. Je to na vlastníkoch v dome, ako sa dohodnú.

U nás bohužiaľ vo väčšine prípadov funguje systém "Zavriem dvere bytu, nestarám sa o spoločné veci." Keby mali ešte aj kúrenie vlastné, kašľali by na dom úplne. Takto ich aspoň zaujímajú veci týkajúce sa nákladov na kúrenie, údržby kotolne a rozvodov, a tak.

Pre mňa je veľmi poučné čítať o spôsobe fungovania iných domov. Vždy to privítam, otvára mi to oči :)
vyššia cena paliva (ZP) pre domácnosti ako pre veľko či maloodbero tomto nas presviedcal bytovy podnik - napriek tomu este stale vyrabame teplo nepomerne lacnejsie ako oni.

No, jedna vec je cena paliva, druhá cena tepla. V tomto bode som mal na mysli cenu paliva, napr. ZP, ale sú aj iné, lacnejšie palivá, ktoré môže teplárenský podnik, a s určitým obmedzením aj domová kotolňa, použiť. Viď Brezno alebo Zvolen, kde sa v teplárni začali spaľovať drevné odpady. V bytových kotloch je človek takmer výlučne obmedzený na ZP, nielen kvôli malému výkonu, ale aj s ohľadom na komfort obsluhy a logistiku paliva.

Bytové podniky a teplárenské spoločnosti sú väčšinou neefektívne fungujúce molochy, ktorých administratíva je drahá. A to sa premietne do ceny tepla. Keby fungovali ako sa patrí, cena tepla by bola určite niekde inde. Ale nemyslel som len na veľké teplárenské spoločnosti - napr. my máme domovú kotolňu so zastaranou 30 ročnou technikou, a 1 GJ tepla nás stál cca 395 Sk, a to najmä vďaka tomu, že máme cenu ZP ako odberateľ v tarife do 60 tis. m3 ZP. Za koľko vyrobíme 1 GJ tepla po výmene technológie za novú (prípadne ak prejdeme na biomasu, ak to bude možné), to zatiaľ neviem odhadnúť.
Pre porovnanie, akú cenu za 1 GJ tepla ste mali vy doma?
efektívnosť prevádzky viacerých malých zdrojov tepla je menšia, ako jedného väčšieho zdroja (jednak z hľadiska samotnej efektívnosti spaľovania a regulácie výkonu, druhak z hľadiska dimenzovania rezervy výkonu na výpočtovú teplotu)
súčet nákladov na predpísané revízie rozvodov plynu, kotlov a komínov je väčší, ako náklady na revízie spoločných rozvodov plynu, tepla, kotlov a komínov (záleží od spôsobu dodávky tepla a teplej vody)Rozvody plynu predsa zostali spolocne. A naklady na reviziu kotla si kazdy znasa sam, a nie je to extremna polozka.

Ak sa nemýlim, o rozvody plynu po plynomer sa stará SVB, o rozvody v byte vlastník bytu. Vrátane ich revízie, a to raz ročne, a tlakovej skúšky, raz za 3 roky, ak sa nemýlim. Skúsim nájsť tú vyhlášku, kde je to stanovené, aby som vás nezavádzal.

Záleží od revízneho technika, koľko si za revíziu účtuje. Revízia kotla do 15 kW stojí podľa mojich informácií cca 200 Sk, revízia kotla do 300 kW cca 800 sk. My máme 3 také kotly = 2400 Sk ročne. Bytov máme 32, to by znamenalo náklad 6400 Sk, keby mal každý vlastný kotol.
Revízia komínov je lacnejšia ako revízia kotlov, ale tiež to vychádza (aspoň v našom prípade) lacnejšie dať urobiť revíziu 3 komínov v kotolni ako 32 v bytoch.
akékoľvek náklady na údržbu, opravy či výmenu zariadení znáša majiteľ bytu v plnej výškeAno, a preto sa nemoze spoliehat na to, ze nejaky anonymny NIEKTO (t.j. my vsetci) sa na to poskladame. Preto kazdy hladi starat sa o to, co ma. Ako som uz pisala, pri porovnani s centralnym kurenim sme uz momentalne ziskovi, teda kazdy si moze z uspor tvorit rezervu.

Spôsob tvorby rezervy na údržbu a opravy som nemal na mysli, tej nie je až taký dôležitý. V SVB sa na tento účel tvorí FPÚaO. Dôležité je porovnať výšku nákladov. Zase spomeniem náš príklad - náklady na výmenu 3 kotlov budú cca 250 tis. Sk, t.j. veľmi zhruba 8 tis. Sk/byt. Neviem, či sa za takú cenu dá kúpiť napr. kondenzačný kotol do bytu s určitými prevádzkovými a kvalitatívnymi parametrami. Bohužiaľ neviem porovnať, koľko stojí údržba a výmena výmenníkovej stanice v paneláku.
pri dlhodobej neprítomnosti obyvateľov možnosť vypnutia zdroja tepla v byte a vznik s tým súvisiacich problémov (podchladenie bytu, vlhnutie stien, dotovanie teplom od susedov...)Nie, vsetci boli pouceni o nasledkoch, ake ma UPLNE vypnutie kotla. Preto zatial ziadne problemy neboli.

Ok, ak to viete zabezpečiť a odkontrolovať, je to v poriadku.
nedajú sa použiť investične náročné energeticky úsporné technológie (kondenzačné kotly, termoakumulačné zásobníky, inteligentné riadenie zdrojov tepla, solárne kolektory, spaľovanie biomasy...)S tymto musim suhlasit.
nedá sa použiť spoločné financovanie obnovy ÚK
vo väčšine prípadov je individuálne kúrenie technicky nerealizovateľné (z dôvodu predpisov na inštaláciu a prevádzku plynových zariadení - najmä čo sa týka predpísaného prívodu vzduchu a odvodu spalín)Toto sa tyka velkych bytovych domov. Ale na Slovensku je aj vela mensich bytoviek - nech prechadzam kadekolvek, vsade vidim ci uz nizke panelaky, alebo 3-4 podlazne murovane domy. A vo vacsine tychto je individualne kurenie realizovatelne bez problemov.

V jednej z takých 4-podlažných murovaných bytoviek bývam :) Problém je v aktuálnej novej legislatíve. Už nie je možné uviesť do prevádzky tzv. turbo-kotly s nasávaním a odvodom spalín na fasádu. Rovnako nie je možné zaústiť viacero plynových spotrebičov do jedného komína. A sú aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa najmä nepretržitého prívodu vzduchu do miestnosti, kde je kotol. Keďže nie som odborník na plynové spotrebiče, v tomto verím nášmu revíznemu technikovi.

Našiel som tú vyhlášku o revíziách o.i. plynových zariadení, je to vyhláška č. 718/2002 Z.z., súbor pripájam.

Bežné kotly a rozvody ZP sú uvedené na strane 6882, časť IV., písmeno A, odrážka g) určené na "rozvod plynov s pretlakom plynu do 0,4 MPa" a h) "spotrebu plynov spaľovaním s výkonom ... od 5 kW do 0,5 MW"

Ďalej v časti "Prehliadky a skúšky technických zariadení plynových počas prevádky", v tab. na strane 6891. majú spomínané plynové rozvody do 0,4 MPa stanovený interval odbornej prehliadky 3 roky a odbornej skúšky 6 rokov, a kotly od 5 do 500 kW majú stanovený interval odbornej prehliadky 1 rok a odbornej skúšky 3 roky.

Ja osobne dávam prednosť vlastnej kotolni v paneláku ako centrálnemu zdroju. Vďaka tomu sme mohli prilepšiť aj ohrev teplej vody slnečnými kolektormi. Zatial sa to len rozbehlo takže ešte nemám príslušné podklady ako to funguje. Verím, že to bude dobré. Pripájam obrázok kolektorov na streche. Ak to pojde dobre chceme ich rozšíriť. Mám aj iné zábery, toto je záber z druhej strany, paneláku oproti. :) Ten druhý je detail kolektorov.

Ja osobne dávam prednosť vlastnej kotolni v paneláku ako centrálnemu zdroju. Vďaka tomu sme mohli prilepšiť aj ohrev teplej vody slnečnými kolektormi. Zatial sa to len rozbehlo takže ešte nemám príslušné podklady ako to funguje. Verím, že to bude dobré. Pripájam obrázok kolektorov na streche. Ak to pojde dobre chceme ich rozšíriť. Mám aj iné zábery, toto je záber z druhej strany, paneláku oproti. :) Ten druhý je detail kolektorov.
No tak toto by som aj brala. Keď zateplíme, rada by som aj toto bralal ako alternatívu na TÚV. Aká firma Vám to robila? Máš nejaký ekonomický prepočet? Myslím, že aj toto pre mňa bude aktuálne. Aká je návratnosť na takéto kolektory?

No tak toto by som aj brala. Keď zateplíme, rada by som aj toto bralal ako alternatívu na TÚV. Aká firma Vám to robila? Máš nejaký ekonomický prepočet? Myslím, že aj toto pre mňa bude aktuálne. Aká je návratnosť na takéto kolektory?
Firmu viem, ale to dnes robí viac firiem a tie prepočta sú jednoduché. Spočítajú plochu a podľa toho výkon kolektoru. Potom z toho vypočitajú GJ vynásobia cenou za GJ a je to. Lenže to nie je také jednoduché. Nám to vyrátali asi na 4 roky ale podľa mojich výpočtov je to okolo 8,9 roku.

Ak budeš chcieť dám ti kontakt

Firmu viem, ale to dnes robí viac firiem a tie prepočta sú jednoduché. Spočítajú plochu a podľa toho výkon kolektoru. Potom z toho vypočitajú GJ vynásobia cenou za GJ a je to. Lenže to nie je také jednoduché. Nám to vyrátali asi na 4 roky ale podľa mojich výpočtov je to okolo 8,9 roku.

Ak budeš chcieť dám ti kontakt
Samozrejme, že prosím o ten kontakt. Ďakujem.

Orim, je super že ste sa na to dali! Prosím napíš viac o fungovaní systému, ako to máte technicky vyriešené, aké boli investičné náklady, koľko stojí prevádzka a údržba, a akú úsporu tepla dosiahnete.

Aj my máme zámer doplniť kúrenie a ohrev vody kolektormi. Je to jedna z alternatív posudzovaná v en. audite. Návratnosť záleží od požadovaného výkonu, my sme chceli pokryť celú potrebu tepla na prípravu OPV v letnom období kolektormi, t.j. v našom prípade 95 kW, a vyšla nám jednoduchá návratnosť 10,5 roku. Odhadované investičné náklady 1,4 mil. Sk, ročná úspora energie 340 GJ, t.j. pri cene 395 Sk/GJ je to úspora 134 tis. Sk. Počítalo sa s inštaláciou 50 ks vákuových kolektorov s celkovou plochou 101,5 m2, integrovaných do strechy, v zostave typu Heliostar Plus, od firmy Thermosolar, Žiar nad Hronom.

Orim, ešte mi zišlo na um - čo sa toho zatepľovacieho systému a vlhkosti domu týka - podľa mojich info by malo platiť, že difúzny odpor obvodového plášťa zvnútra smerom von klesá, aby nevznikala kondenzácia vody v stenách.

Takže zatepľovací systém a jeho povrchová úprava (omietka, náter) by mali mať menší difúzny odpor, t.j. väčšiu paropriepustnosť, ako samotné murivo.

Betónové panely majú veľmi veľký difúzny odpor, preto sa na ich zateplenie často používa kontaktný zatepľovací systém s izolantom na báze polystyrénu, lebo v tomto prípade nevadí, že difúzny odpor polystyrénu je veľmi veľký. Polystyrén je síce lacný, ale nebezpečný z hľadiska vplyvu na životné prostredie nielen pri výrobe, ale aj po inštalácii (vyrába sa polymerizáciou styrénu, čo je aromatický uhľovodík, patrí medzi vysoko toxické látky). Na tepelne exponovaných stenách (južné fasády) sa styrén z polystyrénu uvoľňuje odparovaním.

Na tehlové stavby je kvôli zabráneniu kondenzácie vlhkosti v murive lepšie použiť materiál a malým difúznym odporom, napr. minerálnu (http://www.estav.cz/izolace-z-kamenne-vlny/vyrobek.asp?id=25) alebo celulózovú (http://www.estav.cz/ciur-as/vyrobek.asp?id=1) vlnu. Alebo sa problém s prenikaním vlhkosti do muriva dá vyriešiť aj parozábranou z vnútornej strany muriva.

V prípade, že je stavba veľmi navlhnutá, a nedá sa pred aplikáciou zateplenia dostatočne vysušiť a odstrániť zdroj vlhkosti, používa sa tzv. odvetraný zatepľovací systém.

Skúsim niečo o tých kolektoroch ako k tomu vôbec došlo

Keď som prvý krát prišiel na návrh postaviť vlastnú kotolňu ozvali sa hlasy či nemáme kde dávať peniaze. Táto otázka je u nás už úplne bežná a vždy sa jej niekto chytí a rozvíja svoje teórie, no a ja musím potom začať s mojimi. Pretože som mal už nápady dať na strechu aj malú veternú elektráreň, ale to zatiaľ nehrozí. :)

S myšlienkou kolektormi zohrievať vodu a vyrábať teplo som sa zaoberal už dosť dlho ale stále mi to nejako nevychádzalo. Až keď sme začali budovať kotolňu dozrelo so vo mne ale aj v kolegovi z vedľajšieho vchodu, kde tento bol v Nemecku a povedal, že tam projektujú domy už aj s kolektormi a tak sa aktívnejšie zapojil do presviedčania ľudí v ich vchode. To už sme mali projekt na kotolňu a táto sa začala realizovať. V jej priebehu sme sa ja a podpredsedovia dohodli, že budeme robiť aj kolektory. Vzhľadom k tomu bolo treba urobiť zmeny v projekte a tak sme to spravili bez rozhodnutia ostatných členov, lebo bolo treba rýchlo konať. Zmena bola v tom, že v projekte boli naplánované tri dvestolitrové bojlery s jedným vyhrievacím hadom. My sme ich zmenili na tri päťstolitrové s dvomi vyhrievajúcimi hadmi. Kotle boli zapojené na horné vyhrievacie hady kde je aj meranie tepla. Tieto kotle zohrievajú automaticky vodu a udržujú teplotu v nastavenom rozsahu. V podstate nedošlo k zmene v množstve vody ktorá sa zohrieva. Horný had zohrieva vodu len v hornej časti bojlera v spodnej časti je studená. Spiatočka vracia vodu do prostriedku bojlera, čiže voda sa točí len v tej hornej časti. Dalo by sa to riešiť aj inakšie ale nemáme na to miesto v kotolni. Vyriešil by to samostaný bojler ktorý by slúžil na predohrev vody s kolektorov. S ohľadom na miesto sme to urobili so zväčšením objemu bojlerov. Dva mesiace po spustení kotolne sme odhlasovali slnečné kolektory. Bol to problém a keby bola chôdza tak to asi neprejde a preto sme urobili len informačnú schôdzu aby si to všetci premysleli a hlasovanie sme spravili písomné. Ak sa spolu nedohodli tak nikto nevedel ako hlasovali tí druhí a v tom nám to prešlo. Hlasy už spočítala určená komisia a s výsledkom hlasovania sme všetkých oboznámili obvyklým spôsobom.

S číslami Vám teraz nepomôžem, lebo papiere ešte nemáme, na budúci týždeň by nám ich mali dokončiť (izolácie) a potom dostaneme aj papiere. Tak len čo si pamätám ako nám to hovorili. My máme 16 kolektorových polí, pôvodne ich bolo plánovaných 20, ale obávali sme sa čo to bude robiť, ak by sa to náhodou prehrialo, keď budú v lete dovolenky a bude tu málo ľudí na odber. Potom sa podľa toho ako to bude vychádzať prispôsobíme. Celá tá sranda by mala fungovať nasledovne:
Denná spotreba teplej vody je u nás okolo 6 - 6,5m3 to je cez pracovný deň
V So a Ne a sviatok je to 8 – 10 m3
Táto voda sa spotrebováva prevažne v dobe 17:30 – 20:30 hod.
Teoreticky by pôvodne mali kolektory 2x zohriať vodu v bojleroch to je 2x 1,5 m3 = 3 m3 to je za predpokladu, že nebude nijaká spotreba a potom sa minie zohriatá voda. Pretože zohriať sa môže len studená a bojler za 24 hod. pustí 2°C
Médium v kolektoroch (ide o nemrzku) zohrieva spodných hadov v bojleroch a odovzdáva teplo studenej vode. Riadenie je oddelené, ide o dve samostatné jednotky. Každá má samostatné riadenie.
1. zohrievanie plynom,
2. zohrievanie od kolektorov
Totiž ak nie je odber tak teplota dosahuje hore na kolektoroch 250°C za slnečného dňa pri teplote okolia 30°C. Preto sme radšej znížili počet kolektorov.
Na riadiacej jednotke sa nastavuje delta rozdielnej teploty na kolektoroch a v bojleroch keď sa spúšťa čerpadlo. V zime sa odporúča 15°C v lete to môže byť 5°C Za dnešný deň cez obed to bolo 35°C v bojleroch kde býva 7°C. Mohli sme nechať namontovať aj kalorimetrický merač dodaného tepla ale bolo by to drahšie asi o 15 – 20 tisíc Sk podľa druhu. Kolektory sme zvolili vákuové trubicové vzhľadom k menšiemu odporu pri vetre ako pri Žiarskych plochých.
Robila nám to firma D.B.D. stav-ing. S r. o. Trnavská ul. Č. 112, 921 01 BRATISLAVA, tel. 02/43637334 dbdstaving@stonline.sk

Skúsim niečo o tých kolektoroch ako k tomu vôbec došlo

Keď som prvý krát prišiel na návrh postaviť vlastnú kotolňu ozvali sa hlasy či nemáme kde dávať peniaze. Táto otázka je u nás už úplne bežná a vždy sa jej niekto chytí a rozvíja svoje teórie, no a ja musím potom začať s mojimi. Pretože som mal už nápady dať na strechu aj malú veternú elektráreň, ale to zatiaľ nehrozí. J

S myšlienkou kolektormi zohrievať vodu a vyrábať teplo som sa zaoberal už dosť dlho ale stále mi to nejako nevychádzalo. Až keď sme začali budovať kotolňu dozrelo so vo mne ale aj v kolegovi z vedľajšieho vchodu, kde tento bol v Nemecku a povedal, že tam projektujú domy už aj s kolektormi a tak sa aktívnejšie zapojil do presviedčania ľudí v ich vchode. To už sme mali projekt na kotolňu a táto sa začala realizovať. V jej priebehu sme sa ja a podpredsedovia dohodli, že budeme robiť aj kolektory. Vzhľadom k tomu bolo treba urobiť zmeny v projekte a tak sme to spravili bez rozhodnutia ostatných členov, lebo bolo treba rýchlo konať. Zmena bola v tom, že v projekte boli naplánované tri dvestolitrové bojlery s jedným vyhrievacím hadom. My sme ich zmenili na tri päťstolitrové s dvomi vyhrievajúcimi hadmi. Kotle boli zapojené na horné vyhrievacie hady kde je aj meranie tepla. Tieto kotle zohrievajú automaticky vodu a udržujú teplotu v nastavenom rozsahu. V podstate nedošlo k zmene v množstve vody ktorá sa zohrieva. Horný had zohrieva vodu len v hornej časti bojlera v spodnej časti je studená. Spiatočka vracia vodu do prostriedku bojlera, čiže voda sa točí len v tej hornej časti. Dalo by sa to riešiť aj inakšie ale nemáme na to miesto v kotolni. Vyriešil by to samostaný bojler ktorý by slúžil na predohrev vody s kolektorov. S ohľadom na miesto sme to urobili so zväčšením objemu bojlerov. Dva mesiace po spustení kotolne sme odhlasovali slnečné kolektory. Bol to problém a keby bola chôdza tak to asi neprejde a preto sme urobili len informačnú schôdzu aby si to všetci premysleli a hlasovanie sme spravili písomné. Ak sa spolu nedohodli tak nikto nevedel ako hlasovali tí druhí a v tom nám to prešlo. Hlasy už spočítala určená komisia a s výsledkom hlasovania sme všetkých oboznámili obvyklým spôsobom.

S číslami Vám teraz nepomôžem, lebo papiere ešte nemáme, na budúci týždeň by nám ich mali dokončiť (izolácie) a potom dostaneme aj papiere. Tak len čo si pamätám ako nám to hovorili. My máme 16 kolektorových polí, pôvodne ich bolo plánovaných 20, ale obávali sme sa čo to bude robiť, ak by sa to náhodou prehrialo, keď budú v lete dovolenky a bude tu málo ľudí na odber. Potom sa podľa toho ako to bude vychádzať prispôsobíme. Celá tá sranda by mala fungovať nasledovne:
Denná spotreba teplej vody je u nás okolo 6 - 6,5m3 to je cez pracovný deň
V So a Ne a sviatok je to 8 – 10 m3
Táto voda sa spotrebováva prevažne v dobe 17:30 – 20:30 hod.
Teoreticky by pôvodne mali kolektory 2x zohriať vodu v bojleroch to je 2x 1,5 m3 = 3 m3 to je za predpokladu, že nebude nijaká spotreba a potom sa minie zohriatá voda. Pretože zohriať sa môže len studená a bojler za 24 hod. pustí 2°C
Médium v kolektoroch (ide o nemrzku) zohrieva spodných hadov v bojleroch a odovzdáva teplo studenej vode. Riadenie je oddelené, ide o dve samostatné jednotky. Každá má samostatné riadenie.
1. zohrievanie plynom,
2. zohrievanie od kolektorov
Totiž ak nie je odber tak teplota dosahuje hore na kolektoroch 250°C za slnečného dňa pri teplote okolia 30°C. Preto sme radšej znížili počet kolektorov.
Na riadiacej jednotke sa nastavuje delta rozdielnej teploty na kolektoroch a v bojleroch keď sa spúšťa čerpadlo. V zime sa odporúča 15°C v lete to môže byť 5°C Za dnešný deň cez obed to bolo 35°C v bojleroch kde býva 7°C. Mohli sme nechať namontovať aj kalorimetrický merač dodaného tepla ale bolo by to drahšie asi o 15 – 20 tisíc Sk podľa druhu. Kolektory sme zvolili vákuové trubicové vzhľadom k menšiemu odporu pri vetre ako pri Žiarskych plochých.
Robila nám to firma D.B.D. stav-ing. S r. o. Trnavská ul. Č. 112, 921 01 BRATISLAVA, tel. 02/43637334 dbdstaving@stonline.sk
Mne sa to celé veľmi páči. Je to veľmi zaujímavé a myslím, že v rámci využívania alernatívnych energií práve tadiaľto vedie cesta. Aj využívanie rôznej biomasy a štiepky atď. na kúrenie by sami veľmi páčilo. Ale to chce ešte nejakú dobu aspoň u nás. Obmedzuje už aj to že bývam v kúpeľnom "meste".

Aj mne sa to páči :) a som zvedavý aj na tie čísla - investičné náklady vs úspora. Zaujímalo by ma aj, aké máte merné tepelné straty domu, a ako je dimenzovaná kotolňa.
Btw, s tým hlasovaním ste to urobili veľmi šikovne ;)

Elena, ak sa môžem spýtať, v ktorom meste bývaš? Nemáš to v profile uvedené...

Pár čísel o kotolni
Výpočet vykurovacieho výkonu:
- spotreba tepla na vykurovanie 1200 GJ
- spotreba tepla naprípravu TUV 816 GJ
- počet vykurovacích dní 216
- priemerná teplota vzduchu za vykurovacie obdobie 3,6°C

potreba tepla pri priemernej vonkajšej teplote 3,6°C
Quk (3,6°C) = 1 200 GJ/216 dní = 5,55 GJ/deň
Quk (3,6°C) = 5,55 GJ/24 hod = 0,231 GJ/h = 64,3 kWh

prepočet tepla pri vonkajšej teplote -15°C
Quk, (15°C) = 137,2 kW

potreba tepla pre prípravu TUV
Q (TUV) = 816 GJ/365 dní = 2,235 GJ/deň

maximálny odber je rovný 1/5 celkovej dennej spotreby
Q (TUVhod) = 2,235 / 5 = 0,447 GJ/h = 124,2 kW

Tepelná strata objektu podľa STN 060210 je 173 kW

Celkový hodinový odber tepla (podľa exist. spotreby tepla) prepočítaný na výpočtovú teplotu -15°C spoločne s ohrevom vody je 261,4 kW.
Vzhľadom na navrhnutý prednostný ohrev TUV bola kotolňa dimenzovaná na vykrytie tepelných strát objektu 4 ks plynových kotlov NEFIT Ecom Line HR 43 o výkone 4x42,1 kW = 168,4 kW.
Príprava TUV je zabezpečovaná pomocou 3 stacionárnych zásobníkových ohrievačov vody s výkonom vykurovacích vložiek 3x44kW s hodinovým výkonom 3x1080 l/hod. teplej vody. riadiaci systém zabezpečuje prednostný ohrev vody na 55°C.
Pôvodná cena kotolne okolo 1 580 000.- Sk po našich dadatkoch do 1 800 000.- Sk

Kolektory nás vyšli na 880 000.- Sk k tým ešte nemám papiere.

Neviem či to bude takto stačiť.

Pod Tebysom by sme teraz platili GJ okolo 659,80.- Sk za GJ a u TUV 290.- Sk/m3. Pri mojom meraní mi zatial vychádzal GJ okolo 310.- Sk a 1m3 TUV 140 .- Sk čo sú približne polovičné hodnoty.
Záleží to od toho ako sa to bude počítať sú to spojené nádoby lacnejší GJ drahšia TUV a naopak.

Orim, ďakujem za čísla. Hneď takto narýchlo tie základné porovnávam našimi. Máte veľmi dobré hodnoty. V akom type stavebnej sústavy bol postavený váš dom?

Vaša spotreba tepla na kúrenie je 0,35 GJ/m2 = cca 96 kWh/m2. My dosahujeme cca 220 kWh/m2 :confused: Pre porovnanie - štandardný dom má mať do 150 kWh/m2, nízkoenergetický 15-50 kWh/m2.

Tepelná strata objektu 173 kW = 50 W/m2. Naša strata 210 kW = 106 W/m2. :(

Prosím Ťa ešte o info, čo všetko je v cene kotolne. Len kotly + príslušenstvo, alebo aj rozvody v spoločných priestoroch?

Skúsim doplniť:
My sme boli posledný dom na vetve kúrenia. Takže sme kotolňu spravili vo vchode zo strany kde prichádzalo kúrenie. Upálili sme prívod od dodávateľa a asi 4 m sme z kotolne dali nové trubky a pripojili sme sa na pôvodný rozvod. takže ku kotolni patria kotle, bojlery, čerpadlá, regulačné a riadiace jednotky. a časť rozvodu plynu tepla a TÚV.

Za tieto posledné dva slnečné dni som spravil orientačné merania.
Kolektory nám cez tieto dni (celý deň svietilo slnko) dodali eneriu, ktorú som odhadol nasledovne. Na 1 m3 vody šetríme asi 1 m3 plynu. (To je len z dvoch dní je táto hodnota).

Dom bol postavený v roku 1985. Neviem nič bližšie o materiáloch z čoho, nemáme podklady o tom. Vyzerá to na niečo ako Siporex alebo niečo podobné.

Ešte tu dám info o hydraulickej regulácii a našich meraniach ako to šetrí:
- Hydraulická regulácia okolo 7-8%
- termostatické ventily okolo 4-5%
- termostatické merače - najpasívneší prvok celej regulácie okolo 12%
celkom to je 23 - 25%

Psychický nátlak meračov, že si každý zaplatí to čo spotrebuje urobil svoje.

Prepočet som zrušil je tam niekde chyba 25.4.2006 23:48

Už Vás zastihli poplatky v zmysle nového zákona? Tzn. za odpojenie, práce spojené s doregulovaním systému CZT,...?

Ano zaplatili sme okolo 240 000.- Sk ale to bolo podľa dohody za fixnú časť za neodobrané teplo.

Už Vás zastihli poplatky v zmysle nového zákona? Tzn. za odpojenie, práce spojené s doregulovaním systému CZT,...?

Toto by zaujímalo aj mňa, pretože máme v pláne odpojiť sa od kotolne a spraviť si svoju kotolňu. Mám však obavy, že na základe tohto nového zákona (alebo vyhlášky?) to bude komplikované a drahé. Ak s tým má niekto skúsenosti, budem rada, ak poradí. Ja som o tom čítala síce len v novinách, tú novelu ešte nemám preštudovanú, ale asi to nebude jednoduchá záležitosť.

Bolo to zverejnené aj v pravde. Tam to ale bolo už na konkrétnom prípade. Nebolo to až také hrozné, pokiaľ by sa to bralo na návratnosť, behom roka by boli koruny späť, lebo tie fixné náklady sú nenormálne.

Lenže to je len časť pravdy. Musíte si pozrieť dohodu čo máte s dodávateľom tepla. Neviem čo je v tom dodatku, takže možno budem kecať.

Mohlo by sa vám kludne stať to, že zaplatíte okrem uvedného poplatku ešte aj fixnú časť za neodobrané teplo.

Pokiaľ mám znalosť, výpoveď má byť tiež 6 mesačná. Kvôli fixným nákladom ju je najlepšie naplánovať k 31.12. a od 1.1. už kúriť na svojom. Keď je výpoveď daná tak, aby si dodávateľ tepla vedel naplánovať objem. Vtedy by sa nemalo platiť za neodobrané teplo a za fixnú zložku.

Hm, zaujímavý problém. Je fakt povinnosť platiť za odpojenie od CZT zo zákona? Nie je to ponechané na individuálnej dohode dodávateľa tepla s odberateľom?

Môžem sa na to skúsiť spýtať známeho, robí energetika v bytovom podniku, možno poradí...

Samozrejme, CDT si to dali do konca do nového zákona o energiách. Boli v pravde asi 2.3. o tom články na celú stranu, uvádzané hodnoty boli ak si pamätám na 32 bytov, len to nemôžem nájsť. Boli tam vyčíslené aj hodnoty na doregulovanie, náklady spojené s odpojením. Ale na časový horizont, teda dodržanie zákona čo sa týka fixných nákladov bola nenormálne vysoká. Viem že aj asociácia ochrany spotrebiteľa to bojkotuje, v prospech odberateľov. Tiež nepochopím, keď sa všade dávajú merače na všetko, v záujme chránenia spotrebiteľa, odberateľa, aby platil len za to čo spotrebuje, skonzumuje, prejde zákon v takomto znení. Keď som počula len šumy, že čo sa má schváliť, som pochybovala, že toto môže vo vláde prejsť. Ale zase z hľadiska privatizácie teplárni, chápem tento krok zo strany vlády ako veľmi progresívny. Myslím, že k tomu už netreba veľa dodať. Radšej. Proste nedáš v správnom čase výpoveď a platíš aj za to čo si nestihol skonzumovať, spotrebovať, využiť. Nevime či to už nešlo aj na Európsky súd. V Leviciach nedali stavebné na stavbu vlastnej kotolne, CZT patrí tiež pod mesto, tiež to dávali ako podnet na Európsky súd. Či je to už vyriešené, neviem. Pán primátor Levíc v reportéroch na STV kľudne vyhlásil, že im nedali stavebné z jednoduchéo dôvodu: "Ako k tomu prídu tí, čo sú napojení na CZT a platia za GJ 950,- Sk a tí čo majú vlastnú kotolňu idú o polovicu za GJ dolu". Aj to je argument.

Elenka, musím reagovať, pretože úplne s tebou súhlasím. ja som tie články tiež čítala, ale napriek tomu si myslím, že záleží od každého dodávateľa aká bude jeho dohoda s odberateľom, i keď tento zákon im umožňuje na tomto kroku tak pekne zarobiť, že pochybujem, že sa nájdu aj takí, ktorí nejaké tie poplatky nebudú žiadať. Ale všetko záleží aj od zmlúv a situácie toho ktorého domu, takže všade to môže byť individuálne. Treba si však dať fakt pozor na dobu, kedy bude výpoveď podaná, lebo to zaplatenie objednaného množstva t.j. fixné náklady žiadna tepláreň odberateľovi neodpustí (alebo žeby boli výnimky? pochybujem). A čo sa týka tých stavebných povolení, to je prvá prekážka, cez ktorú keď sa nedostanete, nepohnete sa ďalej. Nuž, na Slovensku je to tak.

Je to skutočne tak, že zákon vyšel. V piatok som bol na seminári v Košiciach, ktorý organizovalo ZSVB, bolo to hlavne o Vyhláške 630/2005 k rozpočítavaniu tepla a tepla na prípravu teplej vody, ale mimo iné bola podaná informácia priamo zástucom ÚRSO, že je pripravená Vyhláška ktorá práve stanovuje náklady pri odpojení od CZT. Mala by byť platná od 1.7.2006.

Samozrejme, CDT si to dali do konca do nového zákona o energiách. Boli v pravde asi 2.3. o tom články na celú stranu, uvádzané hodnoty boli ak si pamätám na 32 bytov, len to nemôžem nájsť. Boli tam vyčíslené aj hodnoty na doregulovanie, náklady spojené s odpojením. Ale na časový horizont, teda dodržanie zákona čo sa týka .....

.... Pán primátor Levíc v reportéroch na STV kľudne vyhlásil, že im nedali stavebné z jednoduchéo dôvodu: "Ako k tomu prídu tí, čo sú napojení na CZT a platia za GJ 950,- Sk a tí čo majú vlastnú kotolňu idú o polovicu za GJ dolu". Aj to je argument.


No to som videl toho pána primátora, divil som sa ako môže vôbet niečo také vypustiť z huby. Ale to nie je o tom kto čo bude platiť ale o tom komu nebude platiť a kto sa na vás nepriživí.

Pretože nikto nebráni tým, čo platia veľa aby si postavili vlastnú kotolňu a tiež šli na polovicu.

Gabika, spojíme svoje schopnosti a budeme spolu budovať vlastné kotolne pre bytové domy, ktoré sú asi v tejto dobe nevyhnutné? Myslím že Fórum pre ochranu spotrebieľa v tomto už nejaké kroky podniká. Darmo, každé hrable k sebe hrabú. A všetci im prispievajú svojou trochou, aby mali čo k sebe hrabať. Nazveme to elegantne: fixná zložka. Doložíme doklad z ÚRSO a budeme krytí. Ale už sme v Európskej únii, takže sme dobrí! Skutočne fundovaní ľudia musia kormidlovať túto vládu, keď v rámci pravidiel EU si dokážu vybrať len to čo im prinesie materiál na hrabanie. Som zvedavá čo všetko prejde v znení predmetného zákona, ale neznalosť neospravedlňuje.

Elenka, aj ja som mala v začiatkoch take plany, ale ked vidim čo robia s cenami tí, ktorí by mali ludom pomahat a ako dopustia neustale zvysovanie rýchlo ma prešla chut aj na kotolnu. Ved nie je problem pre nich zmenit kategoriu odberatela a zvyšit odtrhnutým panelakom zase cenu plynu, je jasne, že čím ich bude viac, tým viac to bude "niekomu" chýbat...a ked si mam platit ešte kuriča, revizie a rekonštrukcie kotolne - no tak "dík":o
V našom užasnom štate, či si to niekto pripusti, alebo nie sa to vždy zvrhne postupne zlým smerom. stoji to len kopu času, nervov a nakoniec sme tam, kde sme boli. Samozrejme dodavatelia tepla su u nas povačšine monopoly a to mi vadí najviac. Majú kupene inšpekcie od jednej strany republiky po druhu a tak my možme mat len smele nazory a plany. Ano mnohi už tie svoje kotolne maju aj ušetria, len som velmi zvedava na reakciu URSO a dalšie členenie cien. Nemam z toho dobry pocit a chcem aj kludne žit, nie len behat po našich užasných uradoch:eek:

Ja to beriem zatiaľ v teoretickej rovine. Rátam že v druhej polovičke tohto roka sa k tomu dostanem a svoje poznatky rada zverejním. Chcem vyzískať maximálne informácie ohľadom alternatívnych zdrojov, ich návratnosť, návratnosť celkových nákladov. Jednoducho po stránke teoretickej ísť do maxima a potom realizácie bude, nebude, záleží od čelnov SVB. Samozrejme, že by som uvítala, keby si vtejto oblasti vláda nebrala príklad práve z EU, ale to teda od nich nečakám. Maloodber bude vždy najdrahší, takže týmto smerom cesta nevedie. Ale príklad: u nás v roku 2005 cena za GJ = 418,25 Sk variabilná zložka, 173,50 Sk fixná zložka. Mali sme minutých cca 2400 GJ x 173,50 máš za rok 416400,- Sk. No kto by ich nevedel využiť inak? Ja teda určite radšej zaplatím splátky a náklady na vlastnú kotolňu. A to išiel GJ na Sk 651,- v tomto roku. Z fixných nákladov si platí dodávateľ mzdy, poistné majetku, pohonné hmoty, réžie všetkého druhu. Jednoducho všetky svoje náklady. Momentálne máme by sme mali ešte o niečo lepšiu cenu za m3 ako CDT. Je to lákavé, ale treba to riadne rozchodiť z každej strany. Keď si k tomu prirátam doúčtované koeficienty, nakoľko máme 1 merač pre 3 domy, je to ďalších zhruba 100 000,- Sk. A už máme 516400,- Sk. Zarážajúce, nie?

Ahojte, som tu novy, chcem sa opytať, aký je vhodnejší postup? Najprv vyregulovať vykurovaciu sústavu, namontovať termoventily a merače a až potom zatepliť bytovku alebo to urobiť opačne? Ide o to, že chceme kompletne rekontruovať bytovku, ale momentálne máme vo fonde opráv financie iba na tú reguláciu. Chceme si vziať úver na ďalšie kroky (zateplenie, výmena vchodových dverí atď.), ale chceli by sme už tento rok urobiť aspoň reguláciu vykur. sústavy s namontovaním meračov. Bude potrebné po zateplení opäť vyregulovať (prenastaviť) vykurovanie? Podotýkam, že nemáme vlastnú kotolňu. Vďaka za rady. Marek.
z vlastnej skusenosti, ale nemam az tak vela poznatkov o tom:
- minuly rok si nase spolocenstvo zobralo na cinziak uver od fondu rozvoja byvania na "zkulturnenie svojho byvania". vsetky byty podpisali zalozne pravo na svoju ciastku majetku.

robotnici zacali najskor zveladovat cinziak z vonku, cize vymenili okna a zatepli a teraz ho este domalovavaju, pretoze to nestihli minuly rok.
este v zime namontovali v cinziaku do bytov (kto si podal ziadost aj novy radiator) regulatory tepla na radiatory a tak isto take skrinky, ktore meraju skutocne hodnoty pouzite na vykurovanie.
planuje sa este vybudovat nova kotolna, ale kedze bytovy podnik s tym robi problemy a nechce dat suhlas, pretoze im utekaju klienti, na ktorych moze rizovat, tak kotolnu este nemame, ale poviem vam, ze take teplo ake bolo v tuto zimu sme tam este nemali za cely moj zivot a bolo tam min. o 5 stupnov teplejsie, ked sa ten cinziak zateplil.
ideme si este prerabat vchodove dvere a pristup k postovym schrankam a novy vytah a tak, takze je to super

Elenka, držim ti palce nech sa ti ta teoreticka rovina podari zrealizovat, obdivujem takých aktívnych ludi ako si ty, však aj ja sa už roky snažim takým tempom, len dakedy to unavuje, ale tu na tejto porade je vačšina takých "nezmarov":) a to je super, lebo to velmi pomaha.To čo si pisala dobre poznam, moj panelak som dala vyregulovat pred 4mi rokmi a dalšie tri teraz pred mesiacom. Dalšie upravy chystam v oblasti zateplenia a výmeny presklených chodbových priestorov a dvier ako piše Monikago...Dufam, že dotlačím dodavatela tepla k tomu, že budeme v panelaku iba temperovat:p

Nemáš prosím Ťa po ruke nejaké číselká ohľadom úspor. Ja sa veľmi vytešujem z pozitívnych prognóz. No vidíš aká som skromná, ha ha, však?
Ale ja budem mať náramnú radosť, keď už nebudeme toľko platiť CDT. Malilinké zadosťučinenie. Pre porovnanie-vedľajší panelový dom: rovnaký počet bytov, rovnaké byty /máme 48 bytov s rovnakou rozlohou, boli stavané na základe jedného projektu, dokončené v jeden rok, deň/. Nemusím spomínať, lokalita rovnaká. Vzdialenosť 10 m. Za rok 2005 845 GJ na kúrení. U nás 1850 GJ. Rozdiel: oni sú po zateplení celé vykurovacie obdobie, merače na ÚK mali ešte pomerové, od 1.1.2006 menili za digitálne Siemensy. rozdiel cca 1000 GJ=650 000,- za 650,- Sk /tohoročná cena/. Po prečítaní je každému jasné kadiaľ má cesta za úsporami viesť. Ešte je impozantné za koľko Sk ja ten GJ. Samozrejme dnes všade využívajú zemný plyn, ale aj tomu bude cena stúpať. Na zázraky neverím. Alternatívne zdroje? Otázne aké budú pre nás prístupné, ekológia, ktorej význam bude určite dôležitejší z roka na rok. No a teraz by sa mi veľmi zišla tá krištálová guľa, ktorá v horizonte niekoľkých rokov dokáže ukázať, kade ísť. No ja môžem čerpať len z prístupných zdrojov a informácie použiť v prospech tých čo o to budú stáť. Takže asi tak. Samozrejme viem si predstaviť vhodné kolektory, vhodnú biomasu na ÚK. Fantázia postačuje, ale... Zatiaľ z každej strany len zemný plyn. Aj z hľadiska ekológie, ceny. Keby stál dnes GJ zhruba 1000,- nie je čo riešiť! My ideme zatepľovať celý dom, od strechy, vchod, okná, merače. Vyregulované máme druhý rok a úspora min. 300 GJ. Lebo citujem Slávicu: " šetrí sa ventilmi nie meračmi".

Veľa mi toho chodí po rozume k tejto téme - či už sú to fixné a variabilné náklady, cena tepla, ÚRSO, úspory energie... S našim bývalým správcom a dodávateľom tepla som si užil svoje :( Ale teraz nestíham moc písať, mám frmol v práci.

Len takto narýchlo spomeniem - jedno stredne veľké mesto s celým okolím vo Švédsku sa vydalo cestou trvalo udržateľného rozvoja = znížiť spotrebu energie, využívať v max. možnej miere obnoviteľné zdroje (oni sa dostali na úroveň 80 %), šetriť prírodné zdroje...

Postavili veľkú modernú tepláreň spaľujúcu biomasu (odpady z lesov a drevospracujúceho priemyslu) s kombinovanou výrobou tepla a el. energie. Teda náklady na palivo blížiace sa k 0, úplná samostatnosť čo sa týka zdroja paliva, teda aj nezávislosť na cenách ropy a ZP vo svete.

Emisie CO2 = 0, pretože ide o biomasu, emisie SOx a NOx nižšie ako z uhlia.

Diaľkové rozvody tepla cez výmenníkové stanice až do bytov a rod. domov, teplo používané na kúrenie a príprava OPV. Nemusím asi ani hovoriť, že všetky rozvody sú veľmi dobre izolované.

Byty a rod. domy dostávajú podporu na zníženie strát tepla - zatepľovanie, výmena okien, automatické regulovanie kúrenia, automatické vetranie s rekuperáciou tepla (!), rekuperácia tepla z odpadovej vody (!!!).

Podporujú sa samostatné rozvody studenej pitnej vody, OPV, tzv. "sivej vody" a "čiernej vody" (neviem či to je správne po slovensky - "sivá voda" je len mierne znečistená voda z umývadiel, vane, sprchy, ktorá sa dá ďalej použiť na technické účely - napr. na splachovanie WC).

Skúsim vyzistiť viac, bol som tam už dávno, nepamätám si presne názov toho mesta.

Peťo normálne tým Švédom môžem len závidieť. Ale ja by som si toto priala aj na Slovensku. Tá kalamita v Tatrách, toho odpadového dreva po lesoch,... Budem sa tešiť na ďalšie info.

Elenka, držim ti palce nech sa ti ta teoreticka rovina podari zrealizovat, obdivujem takých aktívnych ludi ako si ty, však aj ja sa už roky snažim takým tempom, len dakedy to unavuje, ale tu na tejto porade je vačšina takých "nezmarov":) a to je super, lebo to velmi pomaha.To čo si pisala dobre poznam, moj panelak som dala vyregulovat pred 4mi rokmi a dalšie tri teraz pred mesiacom. Dalšie upravy chystam v oblasti zateplenia a výmeny presklených chodbových priestorov a dvier ako piše Monikago...Dufam, že dotlačím dodavatela tepla k tomu, že budeme v panelaku iba temperovat:p
Ďakujem pekne za podporu. U nás tiež ideme meniť chodbové okná, pivničné okienka, vchod, strechu, proste všetko.

Uvažoval som už aj ja o týchto veciach využívať odpadové teplo z vetrákov a z odpadu ale vychádzalo to zatiaľ dosť draho na naše pomery.
Uvidíme ako to bude vyzerať neskoršie.

Uvažoval som už aj ja o týchto veciach využívať odpadové teplo z vetrákov a z odpadu ale vychádzalo to zatiaľ dosť draho na naše pomery.
Uvidíme ako to bude vyzerať neskoršie.
Záleží na tepelnej strate objektu, t.j. na mernej potrebe tepla na vykurovanie. Ak je možné z odchádzajúceho vzduchu získať napr. 3 W/m2, je to v prípade bežného domu so stratou 150 W/m2 zanedbateľné (zisk tvorí len 2 % z potreby tepla), a bolo by neekonomické inštalovať rekuperačnú jednotku. Ale v prípade pasívneho domu so stratou napr. 6 W/m2 (50 %) je to jeden z kľúčových zdrojov tepla.

Pripájam dva súbory so základnými informáciami o nízkoenergetických domoch.

Ja som tiež tieto informácie už zachytila, ale vždy som bola v tom, že to je aktuálne pre rodinné domy. Neviem či by sa to dalo nejako použiť aj panelovom dome. Inak aj s tou som to už niekde počula, bolbo to na nejakom ostrove, ale už si nepamätám na akom. To už bolo dávnejšie. Keď som bola na VaK, tak som sa opýtala či neplánujú nejaké druhotné použitie trebárs použitú vo vodu z kúpeľa, zo sprchy využiť aspoň na WC. Ale nič nechystajú. To si bude musieť tiež raz každý individuálne v rámci svojich schopností vyriešiť. Veď dnes sú sprchovacie gély ozaj úžasne svojou arómov, celkom by som si to vedela predstaviť. No nie? ;)

Podarilo sa mi nájsť ten článok v Pravde ohľadom odpájania sa od CZT.

Často odpovedám na otázky, ako som niečo vypočítal - napr. zo spotreby paliva vyrobené teplo, spotrebu tepla v dome na 1 m2, alebo ako som previedol GJ na kWh, a pod. V krátkosti a veľmi zjednodušene to objasním, možno sa to dakomu zíde.

Vo všeobecnosti sa tepelná energia obsiahnutá v nejakej látke, ktorá sa dá získať jej spálením, volá spaľovacie teplo. V prípade palív sa častejšie používa termín výhrevnosť, čo ale nie je to isté. Aký je tada medzi nimi rozdiel?

Spaľovacie teplo je množstvo tepla uvoľnené dokonalým spálením jednotky paliva pri štandardných podmienkach za predpokladu, že sa spaliny ochladia na teplotu východzích látok, a vodná para obsiahnutá v spalinách je v kvapalnom stave.

Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené dokonalým jednotky paliva pri štandardných podmienkach za predpokladu, že sa spaliny ochladia na teplotu východzích látok, a vodná para obsiahnutá v spalinách ostane v plynnom stave.

Výhrevnosť paliva je teda nižšia ako spaľovacie teplo o výparné teplo vody, t.j. o 2,5 MJ na 1 kg vody obsiahnutej v spalinách.

Tento fakt využívajú tzv. kondenzačné kotly, ktoré sú schopné ochladiť a skondenzovať vodnú paru v spalinách, a tým získať späť výparné teplo vody.

Pre zemný plyn (ZP) používaný na Slovensku je spaľovacie teplo v priemere 38 MJ/m3, a výhrevnosť 34,2 MJ/m3.

Konkrétny príklad:
naša spotreba ZP bola 46 000 m3 za rok 2006
účinnosť kotla je 84 % (za bázu sa považuje výhrevnosť)
spotreba energie v palive je 46 000 * 34,2 = 1573 GJ/rok
množstvo vyrobenej energie je ale nižšie o účinnosť kotla, takže 1573 * 0,84 = 1321 GJ/rokPri kondenzačných kotloch sa môžme stretnúť s účinnosťou vyššou ako 100 %. To je spôsobené tým, že štandardne sa za bázu na výpočet účinnosti kotla považuje výhrevnosť paliva, ale keďže kondenzačný kotol dokáže získať späť aj výparné teplo vody, mali by sme vychádzať zo spalného tepla paliva.

Takže kotol v našom prípade by mal - ak by sme za bázu nebrali výhrevnosť, ale spalné teplo - účinnosť nie 84 %, ale len 75,6 %.

Kondenzačný kotol s udávanou účinnosťou napr. 109 % má skutočnú účinnosť len 98 %.

Prepočet cez množstvo vyrobenej energie je dôležitý pri porovnávaní rôznych zdrojov energie a palív, lebo eliminuje vplyv ich rôznej účinnosti.

Cena vyrobeného tepla v zmysle len nákladu na palivo (bez ostatných nákladov na prevádzku, údržbu a opravy kotolne) v r. 2006 teda bude:
cena pre maloodber 13,328 Sk/m3,
fixná platba 768,85 Sk/mesiac
spotreba 46 tis m3
vyrobené teplo 1321 GJ= (46 000 m3 ZP * 13,328 Sk/m3 + 12 mesiacov * 768,85 Sk/mesiac) / 1321 GJ = (613 088 + 9 226,2) / 1321 = 622 314,20 / 1321 = 471 Sk/GJ

Prepočty spotreby tepla na vykurovanie domu či bytovky sa robia - aby sa dali porovnávať rôzne bytovky - buď na m2 vykurovanej plochy, alebo na m3 vykurovaného objemu (ak je výška miestností odlišná od štandartných 2,5 m).

Napr. dom s plochou 1980 m2 a výškou miestností 2,5 m má vykurovaný objem 4950 m3.

= 667 MJ/m2 = 185 kWh/m2
= 267 MJ/m3 = 74 kWh/m3

Na prepočet GJ na kWh som použil vzťah 1 GJ = 277,8 kWh. Tento poznám z fyzikálnych tabuliek, alebo použijem nejaký prevodník - napr. šikovný programček Convert (pripájam).

Pre porovnanie, spotreba tepla na vykurovanie v bežnom dome má byť do 150 kWh/m2, v úspornom dome 50 - 70 kWh/m2, a v nízkoenergetickom dome iba 15 - 50 kWh/m2 ročne, takže vidím, že mám veľké rezervy.

Dopočul som sa, že PSS neposkytuje úver na výmenu okien. Ešte som si to nestihol overiť. Vie niekto niečo bližšie o tomto????

Orim pokiaľ mám znalosti som sa nestretla s tým, že PSS ale ŠFRB. Oni berú do úvahy aj celkovú úsporu energií obnovou domu a keď nevychádza potrebná %-uálna úspora, tak úver nedajú. Kritériom je úspora podľa projektu. Ale PSS dáva úver podľa potreby a požiadavky klienta. Neviem o tom že by mali výluku na niektoré požiadavky.

Dobrý deň,
bývame v 30 ročnom činžiaku a potrebujeme opraviť balkóny.
Vyrátali nám, že iba konštrukcia balkónu bude stáť 20.000,- Sk. Nakoľko náš činžiak je 10 poschodový a na každom poschodí máme 10 balkónov potrebovali by sme najmenej 1.500.000,-Sk. Keďže na našom spoločnom účte nemáme ani zďaleka toľko peňazí počuli sme niečo v TV, že od budúceho roku budú dávať nejaké dotácie z Európských fondov.
Prosíme Vás, ak viete poraďte nám, za každú radu a názor budeme vďační.
S pozdravom Proki
Ďakujeme

Dobrý deň,
bývame v 30 ročnom činžiaku a potrebujeme opraviť balkóny.
Vyrátali nám, že iba konštrukcia balkónu bude stáť 20.000,- Sk. Nakoľko náš činžiak je 10 poschodový a na každom poschodí máme 10 balkónov potrebovali by sme najmenej 1.500.000,-Sk. Keďže na našom spoločnom účte nemáme ani zďaleka toľko peňazí počuli sme niečo v TV, že od budúceho roku budú dávať nejaké dotácie z Európských fondov.
Prosíme Vás, ak viete poraďte nám, za každú radu a názor budeme vďační.
S pozdravom Proki
Ďakujeme
proki, nic v zlom, ale tato tvoja otazka je zaradena v zlej "sekcii" - odhadujem, ze ti ju aj tak moderator presunie, ale zatial skus si viac vyhladat tu:
http://www.porada.sk/f109-spoloeenstva-vlastnikov-bytov-svb.html
pekny den :)

Presunuté z PoradaBlog-odborné články.

To by ste možno mohli dostať peniaze na systémové chyby

Už dlho rozmýšľam nad tým, ako je najlepšie postupovať, a čo čaká SVB, keď sa rozhodne pustiť do obnovy domu.

Aj keď sa problematike komplexnej obnovy nášho domu venujem už vyše 2 roky, zatiaľ som sa dostal len po druhý bod. Ako som už viac krát spomínal, chcel by som naraz opraviť celý dom - vzhľadom na jeho stav, synergické efekty pri vykonaní viacerých opatrení súčasne, a aj vzhľadom na ručenie za prípadný úver.

Moja hrubá predstava o postupe prác a čase je v našom prípade nasledovná:

0. prípravné práce, zháňanie a študovanie podkladov o problematike (technické, prevádzkové, ekonomické, finančné), predbežné diskusie na zhromaždeniach, zisťovanie názorov vlastníkov bytov - máj 2004 - dec 2005

1. základ pre ďalšie rozhodovanie - energetický audit domu
Keďže sme sa v dome nevedeli dohodnúť, čo je vlastne potrebné s domom urobiť, rozhodli sme sa, že začneme en. auditom. Ináč boli donekonečna na schôdzach aj mimo nich diskutované argumenty - pre, ale najmä proti - typu "jedna babka povedala".
Audit máme hotový, potvrdzuje moje predpoklady. Dúfam že bude hodnoverným podkladom pre ďalšiu - tentokrát dúfam konštruktívnu - diskusiu na zhromaždení SVB o týždeň.
* zadanie dec. 2005, odovzdanie máj 2006, vypracovala SEA TN

2. hodnotenie variant (3 základné varianty + ich verzie)
- na základe údajov z auditu vyhodnotenie nákladov na prevádzku, údržbu, opravy domu pred obnovou, rovnako pre každú z variant, a to nielen z hľadiska jednoduchej návratnosti investičných nákladov, ale najmä z hľadiska prevádzkových nákladov a úspor oproti východiskovému stavu počas celej doby životnosti jednotlivých častí domu po obnove
- vlastníci bytov by mali na zhromaždení určiť základné smerovanie projektu obnovy domu
* leto 2006

3. výberové konanie na dodávateľov prác a služieb
- projektant (ti) predkladacích a realizačných projektov
- dodávateľská (é) firma (y)
- stavebný dozor
- financovanie
* jeseň 2006

4. postup vo všetkých oblastiach
- vybraný projektant vypracuje projekt, prebehne jeho pripomienkovanie v rámci spoločenstva, a u všetkých zainteresovaných subjektov (stavebný úrad, životné prostredie, hlavný architekt, požiarnici, bezpečnosť práce...)
* zima 2006
- vybraný dodávateľ stavebných prác pripraví na základe projektu podrobný rozpočet

5. schvaľovanie projektu, podpísanie zmlúv s dodávateľom a stavebným dozorom, schválenie fin. zdrojov
* jar 2007

6. realizácia obnovy
* leto 2007

7. vyhodnotenie úspešnosti obnovy, meranie dosahovaných hodnôt, porovnanie s projektovanými hodnotami, feedback realizačnej firme
* jar 2007 (po skončení vykurovacej sezóny)

Prosím všetkých skúsenejších, aby okomentovali môj návrh postupu. Ďakujem.

Ja som začala s anketou, v ktorej sa uviedli otázky schválené na zhromaždení členov SVB. Keďže máš urobený audit /ja som sa dostala k auditu robenému na totožný typ domu/, v ktorom bolo pomerne podrobne popísané aj zloženie panelov, ich súčasný stav. O tomto som na schôdzi takisto informovala. Členovia majú právo na tieto informácie, týkajú sa každého jedného, záleží na každom ako k nim pristupuje. Samozrejme aj my tu máme ľudí typu "jedna babka povedala", takže keď som sa chcela pohnúť z miesta musela som ľuďom dopodrobna vysvetliť náväznosť jednotlivých krokov s % úsporami, ktorá sa dá ľahko prečísliť na Sk. Čo sa týka výberu projektanta, v zmysle toho, že predpokladám každý sa chce pokúsiť o úver zo ŠFRB pre jeho výhody, musí mať projektant atestáciu na vypracovanie projektu pre ŠFRB /takisto musí vedieť či sa na jednotlivý typ domu dajú čerpať dotácie na odstránenie systémových porúch/. Ale najprv doporučujem členom predložiť návrh /treba brať do úvahy, že nie všetci takýmto veciam rozumejú, jednoducho z časových alebo iných dôvodov nemajú na toto "chuť"/. V uznesení špecifikovať na čo všetko je predseda splnomocnený ich zastupovať a musí byť schválené 2/3 väčšinou členov. Doporučujem z jednoduchého dôvodu; veľa času treba týmto veciam venovať a pokiaľ nie je uznesenie, že áno, súhlasíme ako SVB, tak sa názory stále môžu meniť a potom fakt chudák predseda. Môže sa to zvrtnúť tak, že sa budú členovia medzi sebou dohadovať čo a ako a za všetko bude obviňovaný práve ten, čo do toho investoval najviac. Treba členom upozorniť, že úver ŠFRB sa dá žiadať len raz a dosť. Treba pred oslovením projektanta zvážiť aj to, či netreba urobiť aj rekonšrukciu rozvodov vody, kúrenia,.... To všetko sa dá prekryť jedným úverom. Projektant v projekte vyráta jednotlivé úspory. Z toho sa dá predpokladať či sa poplatky môžu znížiť a použiť na splácanie úveru. Je aspoň predpoklad ľuďom vyčísliť približné úspory, ktoré sa môžu použiť na splácanie úveru. Tá príprava na predloženie na zhromaždení je veľmi dôležitá. Už keď je schválené uznesenie to ide pomerne dobre, lebo už sa niečo rysuje, črtá. A to je už o inom. Keď sa potvrdenia ukladajú na hromádku. Ale najlepšie už v decembri finišovať s prípravami, "kôpkovaním", aby bolo dobré poradové číslo, aby sa v prvý januárový týždeň všetky doklady ocitli na ŠFRB. Takže to treba trochu urýchliť. K tým výberovým konaniam, ja som najprv ponuky predkladala na dozornom výbore, každý člen si mohol dôkladne prečítať čo a ako. Na zhromaždení sa to opakovalo /mali sme vo výberovom konaní 5 firiem/. A potom sa čaká na schválenie, resp. neschválenie úveru. Doporučujem: hneď dať nejaké igelitový prílepky do okien, aby si tam lastovičky nezakladali hniezda, lebo máte po zatepľovaní. Ledva sme začali, už som mala na kontrole životné kvôli belorítkam. Samozrejme, najprv niekto telefonicky "udal" čo sa tu deje, potom ďalší člen SVB písomne podal podnet na prešetrenie. Tak do postupového harmonogramu doporučujem poznamenať aj toto. Ak som na niečo pozabudla, prosím upozornite ma.

Po dlhšej odmlke spôsobenej akútnym nedostatkom času som zase na porade.

Predvčerom sme si na zhromaždení odhlasovali celkovú obnovu domu. Na základe výpočtov z en. auditu vychádzajú zaujímavo 3 varianty -
1. komplet zateplenie, výmena okien, nové kúrenie a príprava OPV na ZP
2. komplet zateplenie, výmena okien, nové kúrenie na ZP + solárne kolektory na predohrev OPV
3. komplet zateplenie, výmena okien, nové kúrenie a príprava OPV na biomasu
Takže teraz prídu na rad ponuky od realizačných firiem, a hľadanie zdrojov financovania...

Btw Elena, ďakujem za info, asi sa budem ešte vypytovať, hlavne na to financovanie.

Akurát vybavujem veci okolo zateplenia a vyregulovania sústavy. Mala som pozvaných odborníkov na obhliadku domu a tí odporučili tento postup:
Najskôr zatepliť, prípadne vymeniť aj okná, dvere a potom vyregulovať. V prípade, že sa najskôr vyreguluje sústava, tie prepočty na jej správne nastavenie sa robia z existujúceho stavu domu. Ak zateplíte, museli by ste znovu vyregulovať a prestaviť všetky tie hodnoty. Na to ma upozornil, preto radil zatepliť a potom vyregulovať. Sme na tom tak isto ako vy.
určite súhlas, no ešte pred zateplením by som sa snažila presviedčať , argumentovať o prospešnosti výmeny okien, nakoľko cez ne podľa energetických prepočtov (auditov) sú najväčšie tepelné straty. Ďalším argumentom najskôr vymeiť,potom zatepliť, je aj skutočnosť, že ak sa skôr zateplí, potom pri vymieňaní okien môže dôjsť k porušeniu (pri demontáži starých okien) tep.izolácie okolo okien (špalety al. ostenia), a problém je na svete... Niektoré firmy reagujú na hromadné objednávky dobrou cenou na nové okná, ale treba za tým behať, zháňať,oslovovať,mailovať.

Dobrý večer (resp.ráno :))všetkým, som tu nováčik, takže sa le zaraďujem, je to tu zaujímavé čítanie, poučné, dávno som niečo také hľadala a naďabila len tak náhodou pri hľadaní info o systémových poruchách, autorizovaných inžinieroch, ktorí posudzujú takéto poruchy pre vybavovanie dotácie, ale žiaľ, zatiaľ som nenašla. Som len mesiac vo funkcii predsedu aj hospodára domovej samosprávy a (v dobrom) závidím SVB.
Za ten krátky čas som zistila, že je to boj (s byt.družstvom-BD) na dlhé trate. Podarilo sa mi presadiť dobrú vec pre ľudí, ale už mám čierny bod na BD a pomaly mi pribúdajú. Dostala som (pozdrav)výzvu z BD na odkúpenie bytu, čo by som aj urobila, no nemáme väčšinu bytov v os.vlastníctve a nemohla by som robiť predsedu (podľa smerníc BD), čo bol zámer pozdravu. Ale snažím sa ostatným vysvetliť, nech odkúpujú,ak môžu, a založením SVB to bude určite lepšie (prehľadnejšie). Rada by som poznala názor,ako to funguje v SVB pri takomto probléme:
BD vydalo smernicu, podľa ktorej sa náklady na výťah a vchodvé osvetlenie bude rozpočítavať na základe počtu osôb trvale prihlásených v byte (potvrdenia o prech.pobyte a práci v zahraničí nie sú akceptovateľné BD) a v prípade, že niekto chce znížiť počet osôb (z dôvodu dlhodobej neprítomnosti-práca v zahraničí a pod.), musí obehnúť všetkých susedov vo vchode a získať 100% súhlasných podpisov. Stalo sa, že sa susedia dávno pohašterili a vchod.bežec tak nedostane jeho podpis, tak musí platiť aj za neprítomných. Písala som aj žiadosť na Predstavenstvo o zmiernenie tých 100%, aj osobne som mala tú "česť" s pánom "R", ale na mňa nahulákal, že bežec má smolu, keď nezískal 100% a bude platiť a moja žiadosť bude zamietnutá. A to bol začiatok mojich čiernych bodíkov:p....Vďaka za každý názor.

Super, postupujete, držím palce. Mám aj ja za sebou súhlasy, projekty, ale snažím sa momentálne o dotáciu (máme P1-15) s úverom (hľadám info ako rýchlo a spoľahlivo dosiahnuť cieľ, kto by bol ochotný pomôcť vyvarovať sa chýb alebo poradiť, čo treba alebo netreba dokladovať atď), ale zistila som, že existuje nejaká "smernica BD", podľa ktorej ak budem žiadať aby sa BD zaručilo ŠFRB a dokladovalo financovanie, daňové výpisy, atď, budú musieť nájomníci podpísať súhlas so správcovstvom BD na celý čas splácania úveru. Je to vôbec možné? Dá sa BD obísť? Nevzdám sa, budem hľadať a bojovať ďalej. Držte mi palčeky

Áno, všetky BD aj u nás si takto držia svojich členov. Najsmutnejšie ale je, že im to nikto nepovie. Väčšinou sa to dozvedia, keď si zdvihnú poplatky za správu, resp. nedovolia robiť výberové konania členmi predmetného domu. Väčšinou vtedy začnú brať do úvahy zmenu správy, ale ...

určite súhlas, no ešte pred zateplením by som sa snažila presviedčať , argumentovať o prospešnosti výmeny okien, nakoľko cez ne podľa energetických prepočtov (auditov) sú najväčšie tepelné straty. Ďalším argumentom najskôr vymeiť,potom zatepliť, je aj skutočnosť, že ak sa skôr zateplí, potom pri vymieňaní okien môže dôjsť k porušeniu (pri demontáži starých okien) tep.izolácie okolo okien (špalety al. ostenia), a problém je na svete... Niektoré firmy reagujú na hromadné objednávky dobrou cenou na nové okná, ale treba za tým behať, zháňať,oslovovať,mailovať.

Nelli, chcem zareagovať na tú časť výmeny okien a pod. Keď sme sa nabehali a zháňali všetkých svätých, aby nám poradili, čo by bolo najvýhodnejšie pre dom urobiť z hľadiska obnovy, jednoznačne bolo povedané, že v prvom rade okná. U nás je veľmi komplikovaná situácia aj s kotolňou, sme stále napojení na CTZ, hoci je to otázka diskutabilná, nie každý je toho názoru, že odpojiť sa, u nás je to jediná možnosť ako sa oslobodiť od úžerstva bývalého byt. družstva, ktorý má okrem iného aj tieto kotolne. Je to dlhá téma, sme ukážkový príklad, ako sa v minulosti dali ľudia podviesť, ale chcem tým povedať, že u nás je najvýhodnejšie riešenie okná, kotolňa, regulácia sústavy, termostaty a merače. Týmto máme šancu ušetriť značnú časť nákladov na teplo. Keďže názory ľudí boli rozporuplné, najskôr síce schválili zateplenie a výmenu okien len na spoločných priestoroch, vyregulovanie. Teraz však pochopili, že najväčšie úniky sú predsa len cez okná (my máme tehlu, takže zateplenie nie je až také nutné) a teda v našom prípade regulácia, a keď už máme regulovať a chceme kotolňu, tak toto urobiť všetko naraz. Máme schválený úver, prípadne zvýšenie do FO o ďalšie 2,- Sk, takže teraz potrebujem len definitívne slovo od ľudí, ktorú možnosť si vyberú, už pracujeme aj na získaní ponúk, a môžeme začať. Podotknem, že je fakt, že ak sa niekto rozhodne pre zateplenie, a uvažuje aj nad oknami, treba začať oknami, včera mi potvrdili páni, ktorí sa tým zaoberajú, že môže dôjsť k poškodeniu v prípade, že sa najskôr zateplí a potom sa spravia okná.
Nelli, držím palce, treba veľa odvahy a priebojnosti čo sa týka BD, pretože veľmi neradi prichádzajú o ľudí, o byty a je jasné prečo.

Keby som mal ja stanoviť postup zvolil by som si tento:
- vytiahnuť z BD čo sa len dá
- odkúpiť väčšinu bytov a zbaviť sa BD
- vymeniť okná, vchodové dvere
- zatepliť dom, steny a strechu
- vybudovať vlastnú kotolňu zároveň s tým spraviť hydraulickú reguláciu, termostatizáciu, namontovať merače tepla
súčasť kotolne by boli povedzme soláry na predohrev TUV

Ideálne by bolo všetky úpravy spraviť naraz.

Skutočnosť však býva hodne rozdielna od teórie. :)

[quote=GabiZ]Nelli, chcem zareagovať na tú časť výmeny okien a pod. Keď sme sa nabehali a zháňali všetkých svätých, aby nám poradili, čo by bolo najvýhodnejšie pre dom urobiť z hľadiska obnovy, jednoznačne bolo povedané, že v prvom rade okná....
Ahoj Gabi, vďaka za reakciu, píšem neskôr, som rozlietaná na všetky strany, tie okná som sa snažila riešiť zasielaním podkladov aj osob.návštevou firiem, a vybavovala zľavy pre ľudí, aby začali vymieňať okná. Išlo o to, že firme som predložila návrh, aby určila cenu na okná (jednotlivo na miestnosti) - demontáž,montáž,interiér parapety, odvoz starých okien - na základe hromadnej objednávky (napr. nad 100ks). Firma reflektovala, stanovila dobrú cenu (do 45tis. za 3-izb.byt), no keď sme to predložili obyvateľom, efekt bol mizerný. Dostalo sa mi do uší, že si mysleli, že sú to nekvalitné okná z Poľska a pod.(opak bol pravdou, dala som si záležať preštudovaním aké profily, tesnenia, sklá a pod.), nakoľko cena bola nízka, ale bolo to z dôvodu hromadnej objednávky. Takže moja snaha vyšla navnivoč. Cenová ponuka platila mesiac, nebol záujem. Neviem síce, ako ste so zateplovaním pokročili, ale my sme sa zatiaľ dohodli, že počkáme ako dopadnú voľby, je predpoklad zvýšenia dotácie na r.2007 na 500 Sk/m2 podl.plochy bytu a chceme vedieť aký stanovia úrok na úver zo ŠFRB. Zatiaľ pracujem na úprave projektov, zháňaní kvalit. autoriz.statika na diagnostikáciu systém.porúch atď. Našla som aj info, že sú možnosti získať fin.zdroje aj zo štruktur.fondov EÚ, idem na školenie o týchto fondoch, možno budem vedieť viac. Ak žiadate o dotáciu z MVRR, veľmi dobre zvážte, pretože je to možné len "jeden jedinkrát" a dosť, nič viac. Kiežby sme mali SVB, zase som vytočila zopár OSBD-ďákov, napíšem o radu, ale je to iná téma. Zdravím všetkých, bežím na stretko zo ZŠ po 30 rokoch, HURÁÁÁ :D:D:D

Aká to bola firma na tie okná.
Dúfam, že stretko vyšlo. :)

Peťo ohľadom tých návrhov na nové kúrenie, resp. kolektory, resp. biomasu máš už nejaké konkrétne ponuky? Poprosím o akékoľvek info.

Elenka, nič konkrétne. Oslovil som niekoľko firiem, ale sa buď vôbec neozvali, alebo povedali, že teraz nemajú čas.
Jedna z dvoch sa ozvala firma Rowex CS - www.rowexcs.sk. Z ich práce ma zaujalo hlavne toto http://rowexcs.sk/index_soubory/page0012.html je to dobré na vysvetlenie, prečo treba urobiť celkovú obnovu, a nie len zatepliť. Tým číslam v celku verím, potvrdzujú čo máme vypočítané v energetickom audite. Boli už aj prezentovať svoju ponuku na zhromaždení. Môžem Ti poslať zápis z prezentácie, ak chceš. Nie sú realizačná, ale inžinierska a manažérska firma, a vzhľadom na moje pracovné vyťaženie by som práve takéto dačo potreboval. Nemám žiadnu šancu sám organizačne zvládnuť celú obnovu domu.

Peťo ďakujem veľmi rada takéto veci pozerám, lebo sa teším ako budeme šetriť my po obnove. Už po zavedení termohydroregulácie to má svoj veľký význam. Len záleží na ľuďoch. Ja som ti už dala kontakt na tých čo robia u nás. Ak pošleš ss-kou kontakt na Teba isto sa Ti ozvú. Tento rok realizujú aj v Nitre. Veď som to už isto spomínala. Pomôžu, poradia.

Zaujíma ma bod 1/ energetický audit domu - mohli by ste uviesť bližšiu adresu firmy, ktorá Vám ho vykonala? A ešte: v prepočte na byt ste za audit koľko zaplatili a prečo jeho vypracovanie trvalo tak dlho - skoro pol roka? Zháňam informácie, kde sa len dá, lebo čas beží a tiež chceme obnovu domu realizovať v roku 2007.

Ohľadom energetických auditov asi toľko. Aj v projekte máte vyrátané, koľko obnovou ušetríte energií.To je zvlášť príloha ku projektu.

Elenka, nič konkrétne. Oslovil som niekoľko firiem, ale sa buď vôbec neozvali, alebo povedali, že teraz nemajú čas.
Jedna z dvoch sa ozvala firma Rowex CS - www.rowexcs.sk (http://www.rowexcs.sk). Z ich práce ma zaujalo hlavne toto http://rowexcs.sk/index_soubory/page0012.html je to dobré na vysvetlenie, prečo treba urobiť celkovú obnovu, a nie len zatepliť. Tým číslam v celku verím, potvrdzujú čo máme vypočítané v energetickom audite. Boli už aj prezentovať svoju ponuku na zhromaždení. Môžem Ti poslať zápis z prezentácie, ak chceš. Nie sú realizačná, ale inžinierska a manažérska firma, a vzhľadom na moje pracovné vyťaženie by som práve takéto dačo potreboval. Nemám žiadnu šancu sám organizačne zvládnuť celú obnovu domu.
Pozerala som to, tie bytovky sú krásne urobené a nehovorím o úsporách energií. V konečnom dôsledku to sídlisko po obnove vyzerá super. Ešte raz vďaka.

Zaujíma ma bod 1/ energetický audit domu - mohli by ste uviesť bližšiu adresu firmy, ktorá Vám ho vykonala? A ešte: v prepočte na byt ste za audit koľko zaplatili a prečo jeho vypracovanie trvalo tak dlho - skoro pol roka? Zháňam informácie, kde sa len dá, lebo čas beží a tiež chceme obnovu domu realizovať v roku 2007.
Ahoj,

robila ho SEA, pobočka Trenčín http://www.sea.gov.sk/

Tak dlho to trvalo, lebo sme dlhšie hľadali spoločnú reč. Dal som zadanie, ktoré nebolo celkom presne pochopené / dodržané. A chcel som vysvetliť metodiku výpočtov. Som asi príliš náročný klient... :cool:

Audit nepotrebuješ, ak sú všetci (alebo aspoň 2/3) ľudia zorientovaní v problematike energií a ich úspor. Potom môžeš ísť rovno na výber projektanta, a vypracovanie projektu. Audit je dobrý, aby vypočítal ako na tom v dome ste, aké sú možnosti úspor, a môžu Ti ho prísť odprezentovať, aby to ľudia pochopili.

Teraz sme už v ďalšej fáze - včera sme 2/3 väčšinou schválili celkovú obnovu domu, a aj to, že nám firma Rowex CS s.r.o. ( http://www.rowexcs.sk/index_soubory/page0002.html ) bude robiť management toho projektu. Dúfam že do dec. 05 budeme mať všetky papiere pripravené a poschvaľované, aby sa hneď na jar mohla začať realizovať obnova.

Myslím, že som to aj niekde písala, audit je pre lepšiu orientáciu predsedu a členov, ktorí sa nevedia rozhodnúť ako ďalej a čo urobiť ako prvé,aby to malo najväčší význam v rámci obnovy. Firiem, ktoré vykonávajú komplexnú pomoc v rámci obnovy je skutočne dosť. Aspoň v mojom okolí. Treba zvážiť kvalitu, cenu. Samozrejme až po dohode s členmi na 2/3 väčšine. Aj to som tu už niekde uvádzala a vychádza to zo zákona ako povinnosť. Najdôležitejšie je práve toto. Nezdá sa mi pre predsedu nič horšie, ako keď v prebiehajúcej realizácii začnú ľudia riešiť a doriešovať určité podľa nich "problémy". Tak to skutočne zdržuje. Ale aj o tomto je funkcia predsedu. Musí byť obrnený neskutočnou trpezlivosťou a toleranciou k ľuďom, aby to zvládol aj po psychickej stránke. Veď pri realizácii sa skutočne vyskytne veľmi veľa rôznych problémov. Nemyslím si, že v rámci riešenia by malo prísť k neprekonateľným problémom na základe ktorých by sa spoločné bývanie malo stať neprekonateľnou prekážkou.

Krátke info o pokračovaní obnovy nášho domu.

Práve prebieha príprava projektu na obnovu domu. Oslovili sme niekoľko projektantov, začínajú prichádzať ponuky. Do dvoch týždňov by som chcel mať ponuky preštudované, zvolám zhromaždenie, ktoré si z nich vyberie koncepciu obnovy a projektanta.

Ak bude mať niekto záujem, rád sa podelím o svoje informácie a doterajšie skúsenosti. :)

No fajn. Verím, že to už všetko budete v priebehu budúceho roka obnovovať tak, ako si to predstavujete. Idete meniť aj rozvody vody a kúrenia?

Áno, meniť ideme všetky TZB.
Pripájam predpokladaný rozsah prác:

obnova obalových konštrukcií domu s ohľadom na optimálne tepelno-technické vlastnosti (zateplenie obvodových múrov, stropu nad nevykurovaným podlažím, strechy (krovu), výmena otvorových výplní),
obnova a modernizácia vykurovacieho systému (výmena kotlov vrátane meracej a regulačnej techniky, výmena rozvodov v spoločných priestoroch a bytoch, vykurovacích telies, inštalácia TRV a PRVN v bytoch),
inštalácia centrálneho systému prípravy a rozvodov teplej vody vrátane meračov spotreby v bytoch, posúdenie možnosti využiť solárne kolektory na predohrev teplej vody,
výmena rozvodov studenej pitnej vody vrátane inštalácie meračov spotreby v bytoch a spoločných priestoroch,
výmena rozvodov elektrickej energie v spoločných priestoroch a do bytov, posúdiť možnosť prepäťovej ochrany, obnoviť systém protipožiarnej a protibleskovej ochrany,
posúdiť stav a opraviť problematické úseky kanalizácie,
posúdiť možnosť a efektívnosť vybudovania nových bytových jednotiek v priestore strechy,
využiť spoločné priestory v suteréne domu na vytvorenie pivničných priestorov vrátane umožnenia meraného odberu el. energie v týchto priestoroch,
posúdiť možnosť prípravy na vybudovanie komunikačných rozvodov (interkom, dáta).

No tak len verím, že na takéto rozsiahle rekonštrukčné práce idete skúsiť ŠFRB. Inak si neviem predstaviť tie úroky. Ale pri veku domu je to jediné riešenie, nakoľko keby došlo k havárii, prídete aj poslednú ušporenú korunu. Havárie sú najväčší požierač peňazí,nakoľko to je havária.

Áno, preverujem aj ŠFRB. Ale nie som v tomto smere optimista.

Pri komerčnom úvere vo výške 10 mil. Sk (aktuálny odhad nákladov na obnovu - cca 300 tis. Sk / byt), úrokovej miere 7 % a splatnosti 20 r. by úroky tvorili 8,6 mil. Sk. Pripájam výpočet. Úrokov sa ale nebojím, zohľadňujú časovú hodnotu peňazí. Cash-flow máme dobrý. Viac sa bojím toho, čo píšeš - havárie, máme v poslednej dobe problém s tlakom v systéme ÚK, a nevieme prísť na to, kde je netesnosť.

Zohľadňoval si už aj úspory, ktoré by ste mali po obnove dosiahnuť? Zaujíma ma to pri platbe spojenej s úžívaním bytu. Pri ŠFRB sa priprav, aby si hneď v januári bol promptne zaradený s dobrým poradovým číselkom. Úrok máš garantovaný počas celej doby splácania. To sa mi najviac páči.

Áno, veľmi zhruba sú odhadnuté na úrovni 60 % zo spotreby plynu na kúrenie. T.j. v tom výpočte to je úspora 15,1 Sk/m2/mesiac. Navýšenie platby do FPÚaO pre účely splácania úveru potom vychádza 14 Sk. Cenová hladina roku 2006.
Podrobný výpočet bude možný až po ocenení projektu. Potom sa začnem zaoberať optimálnym riešením financovania.

Čo sa týka komerčných úverov, býva splatnosť 15 rokov. Aspoň keď som to obehávala. A to som pobehala v okolí všetky banky. Aj ČSOB, SZRB, Dexiu, Istrobanku. Zdali sa mi pre SVB-čka akurátne. ŠFRB sa spláca momentálen 20 rokov. Energetický audit ste si nakoniec predsa len nedávali robiť?

Energetický audit máme vypracovaný. Trochu nám pomohol pri rozhodovaní o obnove domu a jej rozsahu - údaje v ňom pomohli presvedčiť nerozhodných vlastníkov bytov)

Úvery sú teraz aj do 20 r. a 100 % hodnoty investície - napr. ČSOB http://www.csob.sk/sme/sg-produkt.asp?prmKod=SME.4809&pdKod=KPSP0120&prmSubset=ekp_smedufSVB

Tak to vidno, že je to skutočne propmptne reagujúca banka. Majú aj dobré úrokové miery.

Neskúšali ste aj prvú stavebnú?

My máme úver z Istrobanky a tiež je dosť výhodný, ručí sa len fondom opráv a vinkulácia sa urobila na poistnú zmluvu. Akurát úroková sadzba je 6%, ale v žiadnej banke by sme pod túto hodnotu nešli. Doba splácania je 15 rokov. Pôvodne sme mali 5,5%, ale keďže sme to nestihli do termínu, kedy platila, zvýšila sa o 0,5%. Úver sme dostali na výmenu okien, opravu fasády a teraz ideme zostávajúcu časť vziať na kotolňu. Myslím si, že Istrobanka tiež dobre vychádza SVB-kam v ústrety. Treba si to obehať.

Čo sa týka stavebných sporiteľní, všeobecne sa mi nepáči, že sa platia úroky aj z našetrených peňazí.

Inak, ja nepochopím, prečo sa najprv každý nepokúsi o ŠFRB. Je to jedinečná šanca predísť inflácii. Pri garantovanomo úroku na 20 rokov. To Vám nikto nedá. Netreba to vzdať hneď, že je s tým veľa roboty. My máme obnovu vyrátanú na 11300000,-, z toho 80 % ŠRFB 9044000,- zhruba za 20 rokov preplatíme o 900000,- z banky 20% vlastné zdroje 2036000,- zhruba za 15 rokov preplatíme tiež o 900000,- a to sa nám úroková sadzba mení podľa potreby banky. Dúfam, že toto nie je niečo proti etikete porady, pokiaľ áno poprosím admina alebo moderátora o oznámenie v čom, nakoľko som tu už jeden príspevok s týmto znením napísala a bol vymazaný. Ak náhodou bude zas vymazaný poskytnem info aj ss-kou. Veď si tu predsa radíme malí správcovia, predsedovia. Tak neviem prečo by sa mal zas mazať.

Ďakujem za tipy na banky. Keď budeme mať ocenený projekt, začnem zisťovať podmienky a možnosti v jednotlivých bankách, vrátane ŠFRB a min. výstavby (dotácia na systémovú poruchu balkónov).

Elena, prosím pošli mi link na ten príspevok, ktorý Ti bol vymazaný, pozriem sa na to.

Ja som si ho nezálohovala. Neviem kde by som ho mala hľadať. Jednoducho zmizol.:eek: ;)

Prepáč, neuvedomil som si, že nevidíš vymazané príspevky. Napíš mi teda aspoň v ktorej téme a kedy si ho napísala (dátum). Skúsim ho nájsť.

Podľa mňa uvedenie názvu firmy, značky výrobku a pod. nie je reklama, ale informácia či odporúčanie od človeka, ktorý má s tou-ktorou firmou dobré či zlé skúsenosti. Takéto príspevky nemažem. Mažem len omylom zadané či duplicitné príspevky či témy, ak si ich autor nevymaže sám.

Elenka, čo sa týka ŠFRB, súhlasím úplne s tebou, treba to využiť, ale ja som písala o úvere z banky, lebo niekedy ťa okolnosti a čas donúti konať ináč. U nás sme napríklad dostali dotáciu od štátu na balkóny, to síce nebolo cez ŠFRB, pretože boli v havarijnom stave a mali sme podľa výnosu MV SR možnosť získať 50% oprávnených nákladov na rekoštrukciu (systémová porucha). To boli peniaze, ktoré nám jednoducho povedané dal štát. Ak by sme boli panelový dom, mali sme možnosť využiť takúto istú dotáciu aj na zateplenie, ale my sme tehlový dom, takže sme nemohli dotáciu na zateplenie žiadať. Čo sa ale týka ŠFRB, minulý rok mali úrokovú sadzbu 2% po celý čas splácania, čo bolo veľmi výhodné a preto ako si spomínala, odporúčam každému nájsť si čas a obetovať nejaký ten mesiac príprave podkladov, lebo príde čas, keď už takáto možnosť nebude. My sme zobrali úver v banke len z toho dôvodu, že nám išlo o čas. A čas boli v našom prípade peniaze, o ktoré by sme prišli, keby sme nekonali rýchlo. Vplývalo na to množstvo vecí, ktoré sme museli okamžite riešiť, preto sme išli cez banku. Nebudem to tu popisovať, bolo by to zdĺhavé. Keby si ľudia boli dali povedať hneď, ako sme prišli s jednotlivými návrhmi, mohli sme v kľude pripravovať všetko tak, ako to urobil PeterNR a potom by som určite išla cez štátny fond rozvoja bývania. Ale tiež sa rozhodol z nejakého dôvodu pre banku, totižto všetko, čo ide cez štát veľmi dlho trvá a to nám častokrát robí škrty cez rozpočty. Urobil si kus roboty, tak perfektne to rozanalyzovať, klobúk dolu. Je potrebné si urobiť kompletnú analýzu toho, čo je potrebné na dome urobiť a popritom si zisťovať, kde je najvýhodnejšie získať financie. Ale fakt je aj to, že už sa aj banky zbadali a zistili, že SVB-čka sú pre nich celkom dobrí partneri, pretože majú záruku, že im budú peniaze splácať. A začali poskytovať celkom výhodné úvery pre spoločenstvá. Čo sa týka preplácania úveru, tomu sa bohužiaľ nikto nevyhne, treba len hľadať takú možnosť, kde preplatíte najmenej. Takže všetkým, ktorí sa rozhodli pre akúkoľvek obnovu bytovky držím palce, sama viem, čo je to za kolotoč, takže dúfam, že to zvládneme.

Na zateplenie obvodového plášťa sú systémové poruchu uznávané len pri určitých stavebných sústavách. Nie každý panelový dom má uznané systémové poruchy. A záleží aj na stavebnej sústave. Systémové poruchy sú rôzne,nie je to len zateplenie a balkóny. Gabika, veru čas je zlý nepriateľ.;)

Miro, aby som nezabudol, už dávnejšie sa Ťa chcem spýtať, ako si spokojný s kolektormi po ďalších mesiacoch prevádzky. Napíšeš viac, prosím?

Odborníci, mám k vám prosbu. Sme bytový dom pod správou bytového družstva. Už dávnejšie sa u nás rieši problematika opráv(strecha a balkóny) a zateplenie byt. domu. Niektorí z nás rozmýšľajú, či je vôbec potrebné zatepľovať, ak z 24 bytov už len 4 nemajú plastové okná. Odrádza nás aj materiál zatepľovania(polystyrén). Nie sú ešte dlhodobé skúsenosti, ako sa bude správať po rokoch, atd., atd. Dostali sme takýto rozpis do ruky a ja neviem, či je to výhodne-nevýhodné. Vôbec sa v tom nevyznám. 14.11.2006 máme schôdzu a budeme hlasovať. Pozriete sa mi na to? Tu je rozpis, ktorý nám doručil predseda ČS.

Obnova bytového domu
I.Alternatív – Dotácia z Ministerstva výstavby a RR na jednu poruchu:
Rozpočtový náklad__________________________ 6 922 997
Dotácia z MV a RR__________________________ 1 412 200

Úver na 20 rokov s ročným úrokom _____________ 4 408 637
1% zo ŠFRB
Potrebné vlastné zdroje 20% _________________ 1 102 160

Stav fondu opráv k 30.9.2006________________ 1 639 915
Terajšia mesačná tvorba fondu_________________ 16 608 (6,-Sk/m2)

Splátka úveru, úroku pre ŠFRB by predstavovala mesačne cca 20275,-Sk a poistenie úveru prostredníctvom SLSP mesačne 3674 Sk. Spolu to predstavuje mesačne 23 949,-Sk.
Potreba fondu opráv pre poistenie: 3-mesačná tvorba fondu, 1500,-Sk – jednorázový poplatok, poplatok 0,13% z uzatvorenej zmluvy so ŠFRB, poplatok za notársku zmluvu: 3x16608+1500+5731+17000=74055,-Sk

Úver zo ŠFRB sa poisťuje prostredníctvom bankovej záruky cez SLSP za podmienok uvedených v ponuke/príloha/.
Nakoľko mesačná tvorba nepostačuje na splátku úveru, úroku a poistenia, je potrebné zvýšiť mesačnú tvorbu fondu opráv na 15,-Sk/m2, potom bude mesačná tvorba 41 517,-Sk.
Prepočet na jednotlivé byty:
m2___________terajšia tvorba(6 Sk/m2)___________zvýšená tvorba(15 Sk/m2)
66,97______________402____________________________ 1004
39,05______________234____________________________ 585

II.Alternatíva-bez dotácie z MV a RR, 80% úver ŠFRB
Rozpočtový náklad______________________________6 922 997
Úver na 20 rokov s ročným úrokom 1% zo ŠFRB________5 538 398
Potrebné vlastné zdroje 20%______________________1 384 599
Stav fondu opráv k 30.9.2006_____________________ 1 639 915
Splátka úveru, úroku pre ŠFRB v tejto alternatíve by predstavovala mesačne cca 25470 Sk a poistenie úveru prostredníctvom SLSP mesačne 4615 Sk, t.j. spolu 30 085 Sk
Aj pri tejto alternatíve je potrebné zvýšiť fond opráv na 15 Sk.
Ďakujem.
Dodatok: Za r.2005 sme mali(myslím tým konkrétne náš byt) náklady na kúrenie byt(66,97 m2) - 11574 Sk
dom(16 bytov=66,97m2+8 bytov=39,05m2) - 433073 Sk. Od minulého roka máme novú kotolňu v dome. Vlastní ju Tepelné hospodárstvo.

Odporúčam obnovu.Termostatické ventily máme od roku 2004 s následným vyregulovaním vykurovacej sústavy, ale jasné že ľudia ich VôBEC nepoužívali. Po montáži PRVN sa ma pýtajú také veci, ktoré by používaním ventilov a regulovaním kúrenia ovládali. Tak som zvedavá na výsledný efekt.

Ešte dodám k Elenkiným odporúčaniam, tiež som za obnovu, vrátane zateplenia, ale myslím si, že Marína chcela vedieť aj to, ktorá z alternatív je výhodnejšia. Ja by som povedala, že I. alternatíva, kde by bola dotácia zo štátu + zbytok zo štátneho fondu rozvoja bývania a tých 20% u vás nie je problém, máte pomerne pekný zostatok na FO. Mätie ma však to percento, pretože myslím si, že 1% už nie je aktuálne, treba si to overiť na Mestskom úrade, kde poskytujú úver zo ŠFRB. Každopádne či už s dotáciou od štátu alebo len úver zo ŠFRB je oveľa výhodnejší, ako u komerčnej banky. Jediné, čo je problém, je čas, pretože ak by ste chceli začať budúci rok, máte čo robiť, aby ste stihli dať dohromady všetky podklady, aby ste najneskôr v januári-februári 2007 mali žiadosť na Meste pripadne na Krajskom stavebnom úrade, ak by ste žiadali tú dotáciu.

Ja som Marínin príspevoček len okolo obehla. Čo sa týka úverov a tak som už niekoľkrát opisovala. Tak už nemám čo k tomu dodať. Jedine ŠFRB má garantovaný úrok, 20 rokov splatnosť úplne najideálnejšie pri dnešnej inflácii. Samozrejme tiež ako Gabika som názoru, že 1% úrok, ťažko, aj keď ho každému prajem. Pokiaľ je zostatok na účte vo výška 20% netreba sa zaťažovať čo kde ako zohnať. Keď sú korunky, použite. 80% dá ŠFRB /ak všetko výjde ako má/.

Veľmi pekne vám ďakujem. Aj keď sa v tom veľmi nevyznám, chcem ísť na schôdzu aspoň trochu pripravená.

Elenka, prosím Ť, ako si zadávala ponuky firmám, ja som poslala email asi 15 firmám ešte v piatok, doteraz sa mi žiadna firma neohlásila, manžel mi okopíroval projekty a tvrdí mi, že s nimi mám osobne navštíviť vybrané firmy a projekt im tam nechať, zdá sa mi to na dlhé lakte a časovo i finačne náročné, no ale asi mi iné nezostane,takto to do konca roka nevybavím.

Marína, čo sa týka úveru,je to najvýhodnejšie zo ŠFRB, no nie je isté, že dostaneš, ale za pokus to stojí, aj ja to idem skúšať,banky majú vysoké úroky, dnes som bola v ČSOB, úrok 8,5 %.
Čo sa týka ŠFRB,je dobré vybaviť bankovú záruku,poskytuje ju okrem SZRB aj Dexia banka, keď zistím poplatky, môžem dať echo.

Elenka, prosím Ť, ako si zadávala ponuky firmám, ja som poslala email asi 15 firmám ešte v piatok, doteraz sa mi žiadna firma neohlásila, manžel mi okopíroval projekty a tvrdí mi, že s nimi mám osobne navštíviť vybrané firmy a projekt im tam nechať, zdá sa mi to na dlhé lakte a časovo i finačne náročné, no ale asi mi iné nezostane,takto to do konca roka nevybavím.

Pokiaľ máš firmy po ruke, prečo nie? Ja som oslovovala aj osobne. Je to zdľhavejšie ale firmy to berú ako vážny záujem. Aj to je práca, prepočítať a tak. Projekty ale nedávaj, vyber z projektov koľko čoho potrebuješ a z toho urob podklady. Prosím o vypracovanie cenovej ponuky na zateplenie.....poprípade čo všetko o rozlohe.... materiál o hrúbke.... v množstve.... a tak je to najkorektnejšie. Aj voči vlastníkom aj voči firmám.

Miro, aby som nezabudol, už dávnejšie sa Ťa chcem spýtať, ako si spokojný s kolektormi po ďalších mesiacoch prevádzky. Napíšeš viac, prosím?
Rád by som s tým počkal do konca roka aby som to mohol všetko vyhodnotiť. Teraz nejako nestíham, keby som niečo napísal teraz, boli by to len odhady. Orientačne ti môžem povedať, že nejaká úspora je ale zatial sa mi zdá, že nie je taká ako som to očakával, ale na druhej strane ani ten počet kolektorov nie je taký aký bol pôvodne naplánovaný.

Na konci roku ti to poviem presne. Niekedy v januári

Marína, čo sa týka úveru,je to najvýhodnejšie zo ŠFRB, no nie je isté, že dostaneš, ale za pokus to stojí, aj ja to idem skúšať,banky majú vysoké úroky, dnes som bola v ČSOB, úrok 8,5 %.
Čo sa týka ŠFRB,je dobré vybaviť bankovú záruku,poskytuje ju okrem SZRB aj Dexia banka, keď zistím poplatky, môžem dať echo.
Ďakujem za ochotu. Čo je to SZRB? Je to len preklep(ŠFRB) alebo iná inštitúcia?

Miro ok, som zvedavý, ako to vychádza.

Marína - http://www.szrb.sk/ ;)

Ďakujem za ochotu. Čo je to SZRB? Je to len preklep(ŠFRB) alebo iná inštitúcia?

SZRB = Slovenská záručná a rozvojová banka

Miro ok, som zvedavý, ako to vychádza.

Marína - http://www.szrb.sk/ ;)


Určite sa nezabudnem "pochváliť" :)

Chcela by som vás poprosiť, či by ste mi nevedeli presne definovať revízie, ktoré sú nutné pravidelne vykonávať. Myslím revíziu kotolne, elektriny, PO, a podobne.
Ďakujem za odpoveď.

Neviem či ti to bude stačiť takto.


Bude to ale treba upraviť ešte podľa vlastných pomienok :)

Ahoj,
chcela by som poprosiť o radu- ideme robiť výberové konanie zo získaných cenových ponúk- na čo sa máme zamerať, aby sme vybrali správnu firmu(máme napr. aj ponuku bez DPH,tvrdil nám, že to nevadí- on nie je platcom DPH,aby potom neprišlo nemilé navýšenie)
- a na čo si máme potom dávať pozor pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve- čo všetko má takáto zmluva obsahovať
vopred ďakujem

Ešte ma dodatočne napadlo, prosila by som tých, ktorí už majú zateplené dlhšiu dobu bytovky polystyrenom, keby dali vedieť, či sa im na fasáde nevytvárajú plesňové fľaky, dnes som po dlhej dobe cestovala autobusom a všímala som si nové fasády na domoch- zistila som, že veľa sa "pýši" takouto ozdobou.Taktiež ma jeden dodávateľ ponuky presviedčal na minerálnu vlnu- je to síce o niečo drahšie, ale podstatne lepšie, napíšte svoje skúsenosti

SVB Presov - Ide o 3-vchodovy panelak a v nom 48 bytov. Este v roku 2003 sme urobili komplexnu rekonstrukciu panelaku. Islo o zateplenie obvodoveho plasta, vymena okien za plastove, vymena drevenych balkonov za murovane, zateplenie stropov v pivniciach, zateplenie 3 podlazi na schodiska, vyregulovanie systemu, vlastna domova kotolna, elektronicke meranie tepla, elektronicke regulovanie tepla s moznostou mat roznu teplotu v kazdom byte a dokonca aj v kazdej izbe, vymena vodorovnych rozvodov tepla, studenej a teplej vody. Na fonde oprav sme mali v tom case 35.000 SK, co stacilo na projekt pre stavebne povolenie pricom naklady na realizaciu celeho projektu boli 12,5 miliona korun.Uver na 80% nakladov nam za velmi vyhodnych podmienok poskytol SFRB.
Od roku 2003 sa nam mesacne zalohove platby nezvysili,napriek tomu ze ceny energii v tychto rokoch stupali. Tym chcem povedat, ze len komlexnou realizaciou su uspory citelne. V nasom pripade v rokoch 2004 a 2005 islo o uspory na energiach 58 %. DOPORUCEJEM OBNOVOVOVAT PANELAKY KOMPLEXNE !!!

Dávam do pozornosti vyhlášku 625/2006 o energetickej hospodárnosti budov vydanú MVaRR SR.

máte aj zateplený barák?


Edit: toto je nejaké divné tento príspevok mal byť za fotomanovým

neviem prečo tam nie je

ahojte poradaci. potreboval by som poradit ak ma niekto skusenosti s plastovymi oknami. prave sme ukoncili rekonstrukciu nasej bytovky ( komplet - zateplena, termoregulacia, plastove okna, balkony, elektrina, voda, vytah ) a vznikol nam problem. kondenzuje sa nam voda na oknach a steka po parapenych doskach. firma, ktora to robila mala certifikat a teraz nam odporucila viac vetrat. ale ani to nepomaha... nema niekto podobny problem? alebo este lepsie - riesenie? dik dopredu..... :confused:

ahojte poradaci. potreboval by som poradit ak ma niekto skusenosti s plastovymi oknami. prave sme ukoncili rekonstrukciu nasej bytovky ( komplet - zateplena, termoregulacia, plastove okna, balkony, elektrina, voda, vytah ) a vznikol nam problem. kondenzuje sa nam voda na oknach a steka po parapenych doskach. firma, ktora to robila mala certifikat a teraz nam odporucila viac vetrat. ale ani to nepomaha... nema niekto podobny problem? alebo este lepsie - riesenie? dik dopredu..... :confused:

V téme plastové okná bol riešený ten istý problém:
http://www.uniteam.sk/?plastove_okna=rosenie_okien___preco_sa_mi_rosia_o kna_&uniteam=52

Fotoman, prosím napíš ako veľmi vám tá voda tečie, a aké máte parametre a druh zateplenia, aké okná máte, či majú teplý dištančný rámik, aké máte vetranie, príp. či ste si robili meranie vzdušnej vlhkosti v bytoch.

V skratke sa dá povedať, že zateplením a výmenou okien sa zmenia teplotné pomery povrchov v byte, a zmení sa režim výmeny vzduchu v byte. Ak sa dobre nevetrá (často, krátko a intenzívne), stúpne vzdušná vlhkosť. Najchladnejším bodom v byte je styk zasklenia s rámom, a v tomto mieste potom dochádza ku kondenzácii vodnej pary (v malej miere to je normálne, a nie je to považované za problém).
Pred zateplením boli najchladnejšími bodmi väčšinou tepelné mosty v kútoch miestností, nad oknami, a pod. a v týchto miestach dochádzalo ku kondenzácii a výskytu plesní.

Riešenie je montáž skiel s teplým rámikom (nie je zatiaľ bežná), pomôže nútené vetranie (málokde sa montuje), a čiastočne aj dobré vetranie oknami.

Ja by som sa ešte spýtala, ktoré merače sú lepšie. Tie na radiátoroch s odparnou tekutinou, alebo digitálne.

Ťažko povedať ktoré sú lepšie, pretože každý typ má svoje klady a zápory. Ide o to čo komu lepšie vyhovuje.
Každá firma si chváli tie jej a tie s ktorými pracuje.
Údajne sa v Čechách viedla nejaká pampaň proti tým čo sa odparuje kvapalina, že sú zdraviu škodlivé, ale vraj sa nič škodlivé v tom nenašlo, ale aj tak sa to tvrdilo, že to je škodlivé sťažovali sa ludia, že majú rôzne problémy. Nesledujem to to, bolo to asi pred 3-4 rokmi neviem presne.
Ja osobne sa medzi odparovacími a digitálnymi prikláňam k digitálnym. Fungujú v podstate rovnako a naviac u digitálnych každý vidí presný počet jednotiek a ak tie odparovacie škodia tak tie digitálne by nemali byť zdraviu škodlivé

Ale sú aj iné než odparovacie a digitálne.

Rozhodli me sa zatepliť bytovku spolu s odstránením systémových porúch. V súčasnej dobe polovica majiteľov má už vymenené okná - realizovali to z vlastných prostriedkov. Ďalší majitelia sa pripravujú na výmenu okien pred realizáciou zateplenia. Zostávajú však asi 3-4 majitelia (10%) ktorí z rôznych dôvodov (predovšetkým nedostatok fin. prostriedkov) nechcú okná vymeniť. Projekt zateplenia však s výmenou okien ráta. Ponúkli sme im možnosť túto výmenu vykonať z fondu opráv, pričom náklady na ich výmenu by v budúcnosti splácali vyšším príspevkom do fondu opráv ( ako pôžičku). Pri tejto príležitosti sa pýtam - patria okná do spoločných častí domu alebo nie. Ak ano - záver je jeden a na náš návrh by museli pristúpiť. Ak nie - ako ich donútiť k výmene? Podstatné je aby sme neprišli o dotáciu MVRR a úver zo ŠFRB.

Rozhodli me sa zatepliť bytovku spolu s odstránením systémových porúch. V súčasnej dobe polovica majiteľov má už vymenené okná - realizovali to z vlastných prostriedkov. Ďalší majitelia sa pripravujú na výmenu okien pred realizáciou zateplenia. Zostávajú však asi 3-4 majitelia (10%) ktorí z rôznych dôvodov (predovšetkým nedostatok fin. prostriedkov) nechcú okná vymeniť. Projekt zateplenia však s výmenou okien ráta. Ponúkli sme im možnosť túto výmenu vykonať z fondu opráv, pričom náklady na ich výmenu by v budúcnosti splácali vyšším príspevkom do fondu opráv ( ako pôžičku). Pri tejto príležitosti sa pýtam - patria okná do spoločných častí domu alebo nie. Ak ano - záver je jeden a na náš návrh by museli pristúpiť. Ak nie - ako ich donútiť k výmene? Podstatné je aby sme neprišli o dotáciu MVRR a úver zo ŠFRB.

V prípade zateplenia domu môžete okná považovať za súčasť obvodového plášťa budovy, a teda prefinancovať z úveru čerpaného SVB, a v budúcnosti splácať vyšším príspevkom týchto bytov do FPÚaO.
Dôležité je, aby nové aj existujúce okná mali rovnaké technické parametre, hlavne tepelno-izolačné vlastnosti.

O dotáciu na systémovky neprídeš, ak by bol problém kvôli oknám ale ak nestihneš čo najskôr podať žiadosť. Na okná sa pokiaľ viem nevzťahuje ani jedna systémová závada pri žiadnej stavebnej sústave. Ale môže tu svoje povedať Mestský úrad, stavebný odbor, kvôli nejednotnosti vzhľadu, takže okná vymeniť treba, mohlo by Vám to spôsobovať problémy, pri vzniku "tepelných mostov". Čo sa týka požiadaviek na typ okien, mal by o tom hovoriť projekt.

Snažte sa na schôdzi presvedčiť všetkých, je to aj z toho dôvodu dobré, že keby sa rozhodli meniť okná po zateplení, môže prísť k porušeniu už zhotoveného zatepľovacieho systému a môže začať napr. zatekať. Veď riešenie so splácaním do FO by mali - ak som to dobre pochopila, najvýhodnejšiu pôžičku.

Ak by sa okná menili dodatočne, zhotoviteľ zateplenia obvodového plášťa nechce držať záruku. Ale skús cez stavebný odbor na MÚ, aby Vám to vôbec skolaudovali keď bude nejednotný vzhľad.

máte aj zateplený barák?


Edit: toto je nejaké divné tento príspevok mal byť za fotomanovým

neviem prečo tam nie je
Prepáč, nevšimol som si skôr Tvoju otázku, odpovedám až teraz.
Po Tvojej odpovedi Fotoman svoj prvý príspevok, pridaný 13.12.2006 o 8:21 zmazal, a napísal ho znovu 14.12. Preto je Tvoja odpoveď na jeho otázku až za jeho otázkou.

Ahojte,
chcem Vá poprosiť o odpoveď na pár otázok ohľadom zateplenia aj vyregulovanie. Máme urobenú reguláciu, ale nie je kompletná. Chýba nám regulátor tlaku, čiže sústava vykazuje nadmernú hlučnosť. Zmluva je dosť zle postavená, ale aj tak by sme chceli ísť do súdneho sporu s bývalým správcom, ktorý nás obral o kopu peňazí a nedodržal projekt. Potrebujeme súhlas všetkých obyvateľov domu, aby sme mohli splnomocniť správcu na zastupovanie na súde? Alebo stačia 2/3? Vyrieši regulátor aj praskanie a búchanie v stupačkách, alebo iba hluk? Ako sa dá riešiť to búchanie?
Koľko stojí kompletné vyregulovanie v dome okolo 60 bytov?
Ešte by ma zaujímalo, či je vhodné robiť zateplenie domu, lebo doteraz som bola presvedčená, ale obajvujú sa názory, že to je len estetická záležitosť a dom naopak zničí. Sú nejaké riziká, o ktorých by sme mali vedieť? Úver by sa bral asi len na zateplenie (kompletné) polystyrénom, na minerálnu vatu nemáme. Je polystyrén naozaj tak nekvalitný? A je potrebné zatmeliť obvodové špáry pred zateplením? Viem, je toho dosť veľa, ale takéto veci sa človek z článkov nedozvie, len zo skúseností. U nás je dosť komplikovaná situácia, každý ma svoje teórie a už roky sa nevieme pohnúť, chcela by som prelomiť túto situáciu a začať niečo robiť, dom sa nám pomaly rozpadá.
Ďakujem.

Dnes bežné zatepľovacie systémy používajú kombináciu minerálnej vaty a polystyrénu. Minerálna vata sa dáva od výšky 22,5 m /môžem sa trošku mýliť/ kvôli požiarnej ochrane. Zatmelenie sa pred zateplením nerobí. Obnova vonkajšieho plášťa by sa tým zbytočne predražila, nakoľko sa všetky stopy narušenia /aj viditeľné aj neviditeľné voľným okom/ odstránia.
Čo sa týka splnomocnenia vo veci zastupovania na súde, myslím, že treba osloviť právnika. V konečnom dôsledku aj toto právne zastúpenie zaplatí ten čo prehrá súd. Neviem si dosť dobre predstaviť ako predseda /pokiaľ nie je právnik profesiou/ bude dokazovať správcovi jeho poškodzovanie voči Vášmu SVB. Ja by som si osobne na to netrúfla. On ako správca bude mať na 100% právne zastúpenie. Myslím, že k tomu aktu stačí uznesenie zo zhromaždenia, ale treba vybrať niekoho kto už má takéto súdne konania za sebou.
Vaša vykurovacia sústava - najprv vykurovanie máte vlastné? Od CDT? Treba projekty, ktoré máte /alebo by ste mali mať/ a začať od posúdenia projektov. Koľko je rokov od vyregulovania? Nemáte náhodou ešte v záruke? Neviem čo si predstavuje pod pojmom regulátor. Termohydroregulácia - znamená termoventily, vyregulovanie vykurovacej sústavy cez spiatočky. Toto je ale len prvý krok, k tomu treba tiež východzí projekt. Čo sa týka praskania, búchania,... k tomu má čo povedať fyzika, prirodzené vlastnosti rúr, keď sa zvýši v systéme teplota, keď sa ochladia,... to všetko má na toto vplyv. Dá sa to zmierniť. Ale potrebujete na to dobrú firmu, ktorá Vám toto dokáže odstrániť na základe dobre spraveného projektu, ktorý aj dodržia. Ak ešte niečo, daj vedieť.

Ďakujem za promptnú odpoveď, pomohol mi aj názor už skúseného.
SVB ešte nie sme, čiže preto rozmýšľame nad zažalovaním správcu, ktorý také zmluvy podpísal a zaplatil peniaze, pritom projekt ešte stále neprevzal, lebo nie je v poriadku. Máme ho jeden rok, čiže ešte v záruke, ale dodávateľ nemá moc záujem niečo riešiť, bol dohodnutý s bývalou zástupkyňou, poriadne sa na tom nabalili.
Len som počula, že treba súhlas všetkých obyvateľov domu na splnomocnenie správcu na zastupovanie na súde, čo nie je u nás možné, keďže bývalá zástupkyňa býva v našom dome, tá nám ho určite nedá, a ešte ďalší človek v tom zapletený. JE to na dlhé vysvetlovanie, ale každopádne nemáme peniaze a máme nefunkčné vyregulovanie. Regulátor vraj treba kvôli hluku, keďže nie je regulovaný prietok, tak nám hučí celá sústava aj to praskanie je vraj spôsobené nárastom a znižovaním prietoku (tým aj teploty).
Čo sa týka zateplenia, uvažujeme nad tým, ale sú tu indivídua, ktorým sa to nezdá, že to zničí dom, a aj tak by trebalo najprv zatmeliť špáry a urobiť strechu, čo je podľa mňňa zbytočné, ak sa zateplí. Ale vraj by sa dostávalo vlhko cez tie špáry do domu, a tým by sa mohla narušiť kovová konštrukcia domu (???).
Ešte raz ďakujem, dúfam, že aj ja raz budem mať také znalosti. ;o)

A to vraj... zbožňujem. Trvalo mi to, ale ľudia vidia čo chcú vidieť, vedia čo chcú, aby vedeli. Je to svätá pravda každý sa díva svojimi očami a vidí čo práve chce vidieť. Takže o tom je práca s ľuďmi a pre ľudí. Nekonečná trpezlivosť...

:confused: Dobrý den asi pôjdem trochu od veci ale súrne potrebujem pomôcť mám podnájomníkov ako zistím spotrebu plynu na každého zvlásť keď mám jeden kotol, viem že podľa m2 ale nevychádza mi to Dakujem!!!!!:confused:

U nás sa ťažšie presadzovali tieto zmeny. Určite je najefektívnejšie urobiť všetko naraz a podľa auditu. Ale nešlo to, vlastníci nechceli viac priplácať do fondu opráv. Až keď faktúry za teplo boli šialene vysoké a bolo jasné, že sa bude platiť veľa - a zbytočne, až vtedy sa odsúhlasila regulácia a merače. Výsledkom boli také výrazné úspory, že potom sa schválilo a realizovalo aj zateplenie domu.

Dávam do pozornosti krátku reportáž o výrobe peliet z drevného odpadu (v nemčine). Zavesil som ju na web - tu je link (http://www.megaupload.com/?d=5MUMAE5A), môžete si ju stiahnuť. Má cca 37 MB.

:confused: Dobrý den asi pôjdem trochu od veci ale súrne potrebujem pomôcť mám podnájomníkov ako zistím spotrebu plynu na každého zvlásť keď mám jeden kotol, viem že podľa m2 ale nevychádza mi to Dakujem!!!!!:confused:

Napíš presnejšie, ako si to počítala, resp. čo Ti nevychádza?

Orim, tie kolektory by ma veľmi zaujímali. Už dávnejšie uvažujem o takejto možnosti využiť slniečko pre úspory (hlavne TÚV), aj keď tu na severe ho až tak veľmi nebýva, avšak predseda mi hodil informácie typu, že na to treba rôzne byrokratické papiere; údajne za to, že máš kolektory, musíš odvádzať za získanú energiu nejaké poplatky štátu a pod. čo sa mi zdajú byť super výmysly, len aby sa tým nemusel zaoberať. Viem, že finančne je to stále nákladné a FO poväčšine "prázdny" na takéto akcie, a tiež príspevok od štátu na podporu alternatívnych zdrojov nemožno očakávať nakoľko príprava zákona v tomto smere je ešte v nedohľadne (možno o rok, päť sa dočkáme aj toho :-)). Možno sa mýlim?
Prosím Ťa vedel a mal by si chuť popísať celú tú tortúru okolo kolektorov, čo treba zabezpečiť, spôsoby montáže do bytov, ceny atď. atď. ? Myslím, že by to zaujímalo nás viacerých.

Asi ťa nepoteším. Záleží to od toho kde tie kolektory budú a aké budú atď. Tie naše máme na streche a sú trubkové to znamená, že nie je tu plná plocha pomedzi ne môže fúkať vietor (kladú vetru menší odpor ako plné), sú vákuové. Niekde by sa dali dať aj inde. Potom v súčinnosti sa firmou vyjadrenie statika, že to môžete mať na streche plus povolenie od úradu.

Tie naše by mali vydržať vietor 130 km / hod. Je to teória ako by to bolo v praxi to sa nevie. :)

Neviem za čo by ste mali odvádzať nejaké polatky, skôr podľa mňa by mal na to štát prispieť, ale ako si písal u nás je to v nedohladne aj keď v okolitých štátoch sa to štátom podporuje.
My máme vlastnú kotolňu a kolektory slúžia len na ohrev vody, nevedie sa to do jednotlivých bytov ale zohrieva sa voda pre všetkých, zbytok sa dohreje kotlami. To čo máme my nás stálo 850 000.- Sk máme na to pôžičku. Zatial takto teraz nejako nestíham ale ak máš nejaké otázky môžeme o tom dať reč.

Ľudkovia moji zlatí, mne akosi chýba taký podtitulok k tej fotogalérii, kde by sme vyjadrili názory, pochvaly, dopyty, informácie atď., proste niečo napr. s názvom "Pokec k fotogalérii". Čo Ty na to Slavica?
Mimochodom, spomínala sa tu výroba dverí, poštových schránok. Prečo to spomínam. Určite tak ako u nás, aj u vás chodí kvantum "letákových" ľudí, ktorí sa domáhajú vstupu do vašich spoločných priestorov za účelom vhodenia týchto reklamných letákov do poštových schránok. Mnohí "dobrosrdeční" ľudia ich samozrejme pustia bez toho aby si overili či ten dotyčný je skutočne "kolportér" či roznášač. A zrejme ste už pochopili na čo narážam. U nás v meste sa enormne zvýšil počet bytových vlámačiek práve vďaka letákovým akciám. Takže ak sa idete pustiť do prerábky vchodových dverí, resp. tamtých priestorov, dobre, veľmi dobre si premyslite ako umiestniť poštové schránky a zabezpečiť bezpečnosť vašich bytov. Viem, že v niektorých domoch nie je možné tomu zabrániť (majú P.O.Boxy v suterénoch, či na poschodiach a pod.), ale aj v tomto prípade porozmýľajte či by to nešlo spraviť tak, aby sa vaše obydlie nestalo rajom zlodejov. Úplne ideálne to majú vyriešené Slavica a Zivan.

Ľudkovia moji zlatí, mne akosi chýba taký podtitulok k tej fotogalérii, kde by sme vyjadrili názory, pochvaly, dopyty, informácie atď., proste niečo napr. s názvom "Pokec k fotogalérii". Čo Ty na to Slavica?


Peton môj názor poznáš - vo fotogalérii je miesto na fotografie domov + pochvaly :) a stručné komentáre.
Na otázky a diskusiu k prezentovaným riešeniam by som odporúčal využívať existujúce témy. Je to možno trochu nepraktické, pýtať sa na niečo v inej téme, ako je fotka, ale je to imho najprehľadnejšie. Obávam sa, že ináč by sa nám fotogaléria zmenila na diskusiu o všetkom, čo nás na fotkách zaujme.
Poprosím o názor aj ostatných, ďakujem.

[quote=peton;394936]Ľudkovia moji zlatí, mne akosi chýba taký podtitulok k tej fotogalérii, kde by sme vyjadrili názory, pochvaly, dopyty, informácie atď., proste niečo napr. s názvom "Pokec k fotogalérii". Čo Ty na to Slavica?
quote]

Presne tak ako povedal Peter, - vo fotogalerií je priestor na najnutnejšie ohlasy a pochvaly, a ak sa chceš spýtať na niečo konkretne nieje problém urobiť to aj cez SS, mne už to viaceri tak urobili a ja som im odpovedala. Aj tak si myslím, že nebudem písať súkromné info o firmách a cenách tu vo voľnej diskusii. Ale priestoru na všetko ostatné je tu až až ;) . Chcem aby galéria bola hlavne o foto, aby to plnilo učel a obrazky nezanikali v príspevkoch.:)

Slavica, Peťo - samozrejme súhlasím, ale nemyslel som to tak ako ste to pochopili teda písať vo fotogalérii príspevky. To by galéria nebola galériou a stratila by ten správny šmrnc a pôžitok z dobre vykonanej práce. Len by bola nová téma "pokec k fotogalérii". Ale ako vravíš Slavica, kto chce vyrieši si to cez SS. Pekný deň :-)

Doporučujem, aby sa najprv urobilo zateplenie bytového domu až potom pomerové meračem, vyregulovanie, inač to nebude mať efekt, apritom nič neušetrite.
Ahoj Anton

Doporučujem, aby sa najprv urobilo zateplenie bytového domu až potom pomerové meračem, vyregulovanie, inač to nebude mať efekt, apritom nič neušetrite.
Ahoj Anton
Až tak by som nesúhlasil. Na zateplenie je potrebné našetriť základnú čiastku, aby mohol byť poskytnutý úver. A že sa nič neušetrí? My aj pri stúpajúcich cenách tepla ,po vykonanej regulácii, namontovaných term.ventiloch a meračoch platíme vzhľadom na nižší odber GJ tepla stále rovnako, alebo len o troch viac.

Ani ja si neviem predstaviť najskôr zateplovať? Doteraz by som nemala ani to ani to a takto, keďže od roku 2002 mám panelák vyregulovaný už davno šetrím. Samozrejme zateplenie urobí zase další posun...ale to je o inej investícií. Najskôr sa chystáme na okná v bytoch, schodištové presklenia a zadne dvere./predne už máme/.

Aj my sa v ďalšom budeme venovať dverám 1 predné, 2 zadné a taktiež tomu schodišťovému preskleniu. Myslím,že tu najviac uniká teplo, určite viac ako cez panely. Okna si rieši každý sám.Musíme postupovať krok po kroku.

Zivan, prosím Ťa, vidím, že si z LV.
vraj v LV sa už na zatepľovanie nepoužíva "klasika", ale tam vraj používajú nejakú náterovú hmotu, vraj má lepšie výsledky. Nevieš náhodou o tom niečo?

Pre Slávku:
Po zodpovedaní - ihneď moju otázku vymažem :) - nech to nezahltíme zbytočnými otázkami, ale len peknými fotečkami :D

For Muška :
Neviem nič bližšie o tomto spôsobe zatepľovania v LV. Myslím si ale, že to pri zatepľovaní staršieho obytného domu v žiadnom prípade nemôže nahradiť kontaktný zatepľovací systém, či už na báze dosiek z polystyrénu alebo minerálnej vlny. Viem, že takéto náterové systémy sú ponúkané na trhu (napr. Termoshield), buď ako interiérové alebo exteriérové - fasádne. Bohužiaľ nemám o nich bližšie poznatky. Treba sa poradiť s odborníkmi, alebo pozrieť niečo na webe, najlepšie však navštíviť konkrétne domy kde boli použité.

zivan:
ďakujem za odpoveď, videla som to v TV a vraj robia nejakú veľkú časť levického sídliska, ale vraj je to ako zateplenie, tu je ten panelový dom v LV http://www.peposlovakia.sk/index.php?lang=sk&menu=referencie&submenu=nitra my chceme tiež zatepľovať a nevieme sa stále rozhodnúť, že ako?

Vymazávam predchádzajúci príspevok.
Ď.

Ahoj Muška,

Tvoj príspevok s otázkou som obnovil, aby bol jasný kontext otázka - odpoveď. Dúfam že mi to nemáš za zlé ;)

Práve na Thermoshield som sa pred časom pýtal našej projektantky, ktorá nám robila projekt obnovy domu, a odpoveď bola, že je to "len" omietkový systém a fasádny náter, ktorý nemá takmer žiadne tepelno-izolačné vlastnosti, len zvyšuje odrazuschopnosť povrchu steny. V lete môže prispieť k ochrane pred prehrievaním domu pomocou svojich odrazových vlastností, ale to je asi tak všetko.

Ak by sa mal Thermoshield dať použiť na zatepľovanie, musel by mať platný certifikát TSÚS s uvedením, že ide o zatepľovací systém, a ten - podľa mojich informácií - nemá. Má certifikát na omietkový systém - prikladám.

Tieto informácie mi telefonicky potvrdil pracovník TSÚS, ktorý sa zaoberá teplotechnickou diagnostikou stavieb, a ktorý toto osvedčenie vypracoval. Uvedená hodnota tepelno-izolačných schopností Thermoshieldu (do 35%) bola stanovená experimentálne pomocou merania prestupu tepla v laboratóriu. Thermoshieldom bol ošetrený jeden panelák v Poprade, údaje o spotrebe tepla na vykurovanie za túto zimu sa majú po jej skončení vyhodnotiť.

Ak plánujete obnovu svojho domu, odporúčam poradiť sa s projektantom so skúsenosťami s obnovou bytových domov, prípadne s energetickým auditorom.

Ahoj,

robila ho SEA, pobočka Trenčín http://www.sea.gov.sk/

Tak dlho to trvalo, lebo sme dlhšie hľadali spoločnú reč. Dal som zadanie, ktoré nebolo celkom presne pochopené / dodržané. A chcel som vysvetliť metodiku výpočtov. Som asi príliš náročný klient... :cool:

Audit nepotrebuješ, ak sú všetci (alebo aspoň 2/3) ľudia zorientovaní v problematike energií a ich úspor. Potom môžeš ísť rovno na výber projektanta, a vypracovanie projektu. Audit je dobrý, aby vypočítal ako na tom v dome ste, aké sú možnosti úspor, a môžu Ti ho prísť odprezentovať, aby to ľudia pochopili.

Teraz sme už v ďalšej fáze - včera sme 2/3 väčšinou schválili celkovú obnovu domu, a aj to, že nám firma Rowex CS s.r.o. ( http://www.rowexcs.sk/index_soubory/page0002.html ) bude robiť management toho projektu. Dúfam že do dec. 05 budeme mať všetky papiere pripravené a poschvaľované, aby sa hneď na jar mohla začať realizovať obnova.
Zdravím všetkých, ktorí už majú rekonštrukciu a zatepľovanie bytového domu za sebou :-) . Nás to ešte len čaká. Viete mi, prosím, dať referenciu na firmu Rowex? Podľa prezentácie sa zdajú byť odborníci na zatepľovanie. Potvrdilo sa aj v reáli, že sľubované úspory (40 - 60%) za teplo sa dosiahli? Ďakujem vopred.

Dosiahnuté úspory Ti vypočíta projektant, ktorý Ti urobí projekt nezávisle na tom aká firma Ti bude robiť zateplenie. My sme mali vypočítanú 50% úsporu. Je to závislé skôr na tom, čo si odsúhlasíte v rámci obnovy domu.

Doporučujem, aby sa najprv urobilo zateplenie bytového domu až potom pomerové meračem, vyregulovanie, inač to nebude mať efekt, apritom nič neušetrite.
Ahoj Anton
Myslím, že tým malo byť povedané asi toto: tým, že sa zateplí sa musí vykurovacia sústava znovu vyregulovať /dvojité náklady na vyregulovanie aj pri zavedení termo-hydro-regulácie aj pri zateplení/. Efekt po zavedení PRVN je taký /píšeme tu o tom aj v iných témach/ ľudia začnú neúmerne šetriť, vypínať termostatické ventily a tým dochádza k podchladeniu domu. Pokiaľ je dom už zateplený, naakumulované teplo sa dlhšie drží v bytových priestoroch. O tom je vlastne zateplenie. Nemusí sa kúriť 48 hodin ale stačí podstatne menej, aby sa teplo v priestore zdržiavalo a nešlo hneď cez okno, stenu,... von.

Keď bytový dom nemá na zateplenie myslím si,že sa dá ušetriť aj s vyregulovaním sústavy a montážou term.ventilov a meračov.U nás je presne tak. Zateplenie je oveľa väčšia suma než spomínané vyregulovanie.Viem že sme to urobili naopak,ale určitú účinnosť bude mať.

Nikto tu predsa nespomínal, že vyregulovanie nemá význam k úspore energií. Aj my sme najprv vyregulovali vykurovaciu sústavu spojenú s montážou termostatických ventilov. Veď to bolo neúnosné, aby sme platili za vykurovanie aj keď bolo vonku príjemne. Ventile neboli funkčné, takže ostali otvorené okná. U nás robil správu CDT takže ani nebola snaha vysvetliť tým, čo si platili za službu výkonu správy o čom je termohydroregulácia, termostatické ventily, zateplenie,... Oni na to jednoducho nemajú "kapacity". Schôdze sme tiež nemávali ani len raz do roka. Ale nikto nám nevysvetlil, že keď žiadaš o úver zo ŠFRB môžeš vlastne urobiť, opraviť, vymeniť v dome všetko na čom sa vlastníci dohodnú. Stačí splniť podmienku dosiahnutia potrebného % úspor. A kto Ti už len dnes dá 1% úrok /garantovaný počas celých 20 rokov splácania?/. Neviem či by sme sa dohodli na takom vysokom šetrení. A kto by na to mal. V tom príspevku to bolo skonštatované a je to pravda. Myslíš, že u Vás by ste sa nedohodli na kompletnej obnove v rámci ktorej by ste si to jednou ranou všetko povymieňali v čerpaní jedného úveru? No vedieť toto vtedy, tak sme ušetrili tiež slušný balík peňazí. Samozrejme, že za obdobie kým sme urobili komplet obnovu sa nám náklady na termohydroreguláciu vrátili, ale museli sme doregulovanie po zateplení znovu platiť. No čo sa týka meračov, tým na základe žiadneho fyzického zákona ani meranie nešetríš. Tým sa iba ľudia vidinou konečne zaplatenej spotreby tepla snažia šetriť, alebo lepšie povedané začnú doma používať deky, hrubé svetre,... len aby sme ušetrili na kúrení. Ale šetríš skutočne len termoventilom. Ber to ako môj názor a skutočne prežitú skúsenosť. Nehľadaj tam niečo iné. Až po zavedení PRVN ľudia zistili, že radiátor nie je celý rovnomerne teplý a rôzne iné fyzikálne zákony napriek tomu, že termoventile máme od roku 2004.

Neviete mi niekto odporučiť nejakú inštitúciu, príp. produkt, ktorý by nám pomohol financovať opravu strechy, ktorú máme v havarijnom stave?
Nie sme spoločenstvo bytov, máme správcu a sme bytový dom so 66 bytmi v OV. Vďaka za každý postreh a radu.

Čo skúsiť komplet obnovu cez ŠFRB a zahrnúť aj zateplenie strechy?

Ale na to už asi bude neskoro. Strechu potrebujeme ešte tohto roku.
A vôbec netuším koľko informácií a paierov k takémuto úveru potrebujeme.
Správca nie je veľmi schopný, a u nás tiež nie je taký človek, ktorý by to obehal.

Podľa toho čo platilo by sa dala oprava strechy podľa výšky ceny za opravu považovať za Vašich 20%, resp. pomer k Vašim 20%, ktoré sú potrebné k celkovému úveru 100%. 80% dá ŠFRB a 20% máte mať Vy. Ak je správca neschopný, zmeňte ho.

Keď to potrebujú tento rok , tak na príspevok zo ŠFRB bude asi v marci už neskoro - škoda.

Pokiaľ viem žiadosti sa ešte berú, treba sa kuk na www.build.gov.sk (http://www.build.gov.sk) a podľa toho sa zariadiť. Ale v prvom rade musí byť dobrý správca. Darmo, to je základ toho ako SVB funguje.

Neviete mi niekto odporučiť nejakú inštitúciu, príp. produkt, ktorý by nám pomohol financovať opravu strechy, ktorú máme v havarijnom stave?
Nie sme spoločenstvo bytov, máme správcu a sme bytový dom so 66 bytmi v OV. Vďaka za každý postreh a radu.

Odporúčam komerčný úver - ak nebude náklad moc vysoký, v pohode to zvládnete splácať. ŠFRB síce ešte berie žiadosti, ale trvá dlho vybavenie, a nikto vám nezaručí, že tie peniaze dostanete. A ak to chcete stihnúť do jesene, veľa času nemáte.

Budete potrebovať projekt, príp. aj so statickým posudkom, žiadosť o stavebné povolenie / ohlásenie stavby.

Na základe výkazu výmer, ktorý je súčasťou projektu, si urobíte výberové konanie na dielo, firmy vám to nacenia, zoženiete si podľa výšky rozpočtu financovanie, podpíšete zmluvy, a môžete robiť.

Toto celé sa dá stihnúť - ak budú všetci, alebo aspoň viac ako 2/3 vlastníkov bytov za opravu strechy a financovanie a nebudete o tom siahodlho diskutovať - odhadujem za cca 1/2 roka.

Výber projektanta priamym zadaním - týždeň, dva
Projekt - cca mesiac
Výberové konanie + stavebné konanie (môžu ísť súčasne) - mesiac až 6 týždňov
Rozhodovanie, rokovanie o financovaní - min. dva týždne
Samotná realizácia - podľa rozsahu prác, ale rátaj s min. 2 mesiacmi.

K úverom asi toľko. Nikdy nemáš garantovaný úrok. Ale v úvere zo ŠFRB máš garantovaný úrok na celú dobu splácania úveru. Aj tak, ak potrebujete obnovu, môžete financovanie opravy strecha použiť ako potrebných 20% vlastných zdrojov k poskytnutiu úveru zo ŠFRB. Za pokus to stojí vždy. Je to na dohode vlastníkov a členov domu.

Ak môžem doporučiť tento postup: predať plochu strechy firme, ktorá vybuduje nadstavbu s bytmi (ak máte plochú strechu) a peniaze použijete napr. ako vlastné zdroje 50% na dotáciu od Ministerstva na odstránenie systémových porúch panelových domov typu T 06 BA. Strechu týmto vyriešite a zateplíte bytovku popripade niečo iné. Tento postup sme urobili a je to super.

My sme strechu opravovali minulý rok. Sme malé spoločenstvo - je nás len 6 vlastníkov bytov, bytovka je 45 ročná, byty sme odkúpili len pred dvomi rokmi, takže aj fond opráv máme zatiaľ malý. Vzali sme si úver z banky. Strechu máme sedlovú a keďže krov bol dobrý, dávali sme iba novú krytinu, zároveň sme dali obmurovať komíny, a vymenili sme žľaby a Všetko sa nám to podarilo vykonať v priebehu 4 mesiacov. Vzali sme si úver pol milióna na 15 rokov. Zatiaľ sme úver minuli na strechu, dala som vymeniť vchodové dvere, pivničné okná a teraz rozbiehame vymaľovanie chodby a výmena dlažby na medziposchodiach. Keďže je to jednovchodový a jednoposchodový dom tak náklady nie sú veľmi veľké. Máme však aj my jeden problém s ktorým sa chcem podeliť a poprosiť o radu. Keďže predchádzajúci vlastník bytov neprevádzal na bytovke žiadne opravy a my nájomníci sme robili opravy iba najpotrebnejšie, keďže sme nemali byty odkúpené, nastala situácia, keď jedného pekného dňa prišli pracovníci elektrárni a odpojili nám chodbové a pivničné svetlo - spoločné priestory s tým, že majiteľ neodstránil závady vyplývajúce z revíznej správy - to bolo asi pred 6-7 rokmi. Odvtedy sme boli bez chodbového a pivničného osvetlenia. T.r. sme sa rozhodli že to dáme do poriadku, objednali sme firmu - po výbere, samozrejme - no a stalo sa čo sa stať nemalo. Predsedníčka spoločenstva urobila s firmou zmluvu do ktorej zabudla uviesť termín dokončenia prác. Zaplatila na základe zmluvy - zálohu 70 perecent z dohondutej sumy a chlap nastúpil odstraňovať závady. Ešte som zabudla uviesť že sme si dali urobiť aj spoločné zvončeky, keďže máme nové vchodové dvere. Prešli 4 mesiace, firma odviedla polovičku roboty - čiže napojilá svetlá v pivniciach a na chodbe, vypínače a potiahla káble k vonkajším zvončekom a bohužiaľ už dva mesiace sa nevieme s nimi spojiť. Káble nám trčia po celej chodbe a chlapov niet. Predsedkyňa sa už dvakrát snažila spojiť s majiteľom firmy doporučenými listami, ale tie sa nám vracajú s tým že adresát si poštu neprevzal. Neberie ani telefón. Nevieme čo s tým teraz robiť. Dať to na súd? Nemáte dakto skúsenosti s takýmito nezodpovednými firmami?

Ja by som vás chcela poprosiť, či niekto nevie o firme v Dubnici a okolí , ktorá by dokázala vyšparovať medzere medzi panelmi na 5 poschodovom paneláku. Jednalo by sa zatiaľ len o bočné steny, pretože keď prší zateká do bytov. Ďakujem

Ja by som vás chcela poprosiť, či niekto nevie o firme v Dubnici a okolí , ktorá by dokázala vyšparovať medzere medzi panelmi na 5 poschodovom paneláku. Jednalo by sa zatiaľ len o bočné steny, pretože keď prší zateká do bytov. Ďakujem
Neuvažujete radšej o zateplení štítových stien??? Pretmelenie špár panelov nie je najlacnejšie a až tak moc dlho nevydrží.:D:D:D:D

Neuvažujete radšej o zateplení štítových stien??? Pretmelenie špár panelov nie je najlacnejšie a až tak moc dlho nevydrží.:D:D:D:D

Ľubka, budem ti oponovať :--- keď zatepliť-tak zatepliť všetko,zateplenie len štítových strán je nie vhodné...a potom dorábať ďalšie po dlhej dobe, ak nechcú brať úver... Zrejme ale na to peniaze nemaju a tak tmelenie špár je prvoradým riešením, keď zateká... Ja som pred 6timi rokmi dala urobiť ako prvé vyšparovanie /viď fotogaleria/ a už 6 rokov mám o veľa problémov menej... až sa rozhodneme pre zateplenie myslím, že nebudem banovať, lebo mi to ušetrilo veľa opráv a nervov a čas na zeteplenie je vždy vhodný- keď je za čo :D
Dorjan, v pondelok ti napíšem, dvoch poznám a tretieho sa ešte opýtam...

Ľubka, budem ti oponovať :--- keď zatepliť-tak zatepliť všetko,zateplenie len štítových strán je nie vhodné...a potom dorábať ďalšie po dlhej dobe, ak nechcú brať úver... Zrejme ale na to peniaze nemaju a tak tmelenie špár je prvoradým riešením, keď zateká... Ja som pred 6timi rokmi dala urobiť ako prvé vyšparovanie /viď fotogaleria/ a už 6 rokov mám o veľa problémov menej... až sa rozhodneme pre zateplenie myslím, že nebudem banovať, lebo mi to ušetrilo veľa opráv a nervov a čas na zeteplenie je vždy vhodný- keď je za čo :D
Dorjan, v pondelok ti napíšem, dvoch poznám a tretieho sa ešte opýtam...
Slavica,plne s Tebou súhlasím - najvýhodnejšie je zateplenie celého domu. Ja som doteraz robila len štítové steny,z finančných dôvodov,úver si nikto nechcel zobrať,nechcú ani zvýšenie platba do FO,niektorí platia 5,Sk/m2.Takže nechceli ani tmelenie ale len zateplenie. Ak značne do bytov zateká cez špáry panelov treba to riešiť. Poznám aj u nás dobrých chlapcov,ktorí robia dobrú prácu. Ak bude treba,môžeme dať aj ja kontakt.

Slavica,plne s Tebou súhlasím - najvýhodnejšie je zateplenie celého domu. Ja som doteraz robila len štítové steny,z finančných dôvodov,úver si nikto nechcel zobrať,nechcú ani zvýšenie platba do FO,niektorí platia 5,Sk/m2.Takže nechceli ani tmelenie ale len zateplenie. Ak značne do bytov zateká cez špáry panelov treba to riešiť. Poznám aj u nás dobrých chlapcov,ktorí robia dobrú prácu. Ak bude treba,môžeme dať aj ja kontakt.

Ľubka aj ja sa denne zapodievam myšlienkami o zateplení, presvedčila som už ľudí na 10,-sk/m2, ale mám ešte toľko predstáv, čo by bolo potrebné urobiť .... :eek: , no zatiaľ sme veľa urobili bez úveru a som tomu veľmi rada./ba priam som na to hrdá :--- /... Je mi jasné, že zateplenie bez úveru nehrozí... ale aj tak som za to aby bolo čo najviac vymenených okien, dvere /ešte potrebujem zadné / a presklenia na schodišti. Pomôže aj to veľa. Úver je síce riešenie, ale je aj "nož na krk" - predsedovi aj vlastníkom... ono to jednoducho vyzera : zoberieme úver a hotovo, aha aj tamtí aj hentí majú...ako krásne tie paneláky vyzerajú.... ale je to aj na 20rokov !!!
...a to je obrovský záväzok pre všetkých a hlavne pre tých, ktorí okolo toho všetko vybavujú a zoberu si to na svoje plecia :o

Samozrejme všetky uvádzané dôvody sú dôležité.Treba zobrať do úvahy, že nás čaká zmena meny a nevieme čo to urobí po ekonomickej stránke s hodnotou tej súčasnej. Zároveň stojí za zváženie, či čiastková obnova či už špárovanie /krátka živovotnosť, pomerne vysoké náklady, nevyrieši sa prirodzené opotrebovanie panelu vplyvom poveternostných výkyvov/alebo sa bude jednať o inú čiastkovú obnovu nikdy sa tým nevyriešia celkové problémy panelových domov. Obnova len z jednej strany domu alebo akákoľvek čiastková obnova je a bude vždy len čiastková. Je to riešenie len na odstránenie momentálneho resp. havarijného stavu. Nerieši ale komplexne celkový stav domu. Nakoľko sa bude posudzovať energetická náročnosť panelových domov pri neobnovených sa bude energetická náročnosť neustále zvyšovať a pritom bude celková hodnota klesať. Čo sa týka úveru na 20 rokov je hrozivá najprv tá doba "20 rokov", potom samozrejme výška dlhu. O zodpovednosti predsedu ani nehovoriac. Pokiaľ je ale problém dosiahnuť v dome zvýšenie tvorby FPOaÚ neviem z čoho ak nie z úveru chcú obnovu a opravu prejavujúcich sa závad a nedostatkov odstrániť. Na nejaké sponzorstvo sa nemôže ani jeden majiteľ bytu spoliehať. Máloktorý predseda si ale pri zvolení do funkcie uvedomí čo to vôbec obnáša. Takže tá zodpovednosť je už prijatím funkcie vysoká. Pri rozhodnutí o komplexnej obnove sa ale úspory na enegriách prejavia okamžite. Po čiastkových opravách len "čiastkovo", vo väčšine prípadoch skoro vôbec. Treba si uvedomiť, že pri takýchto postupných krokoch dochádza presne k takému javu ako som už spomínala v inom príspevku, že keď nám je zima neobujem si len jednu topánku na jednu nohu, ale obidve, neoblečiem si jednu ruku ale aj ten zvrchník je na celé telo ... Komplexnou obnovou sa vyrieši aj komplexný problém.

Ľubka aj ja sa denne zapodievam myšlienkami o zateplení, presvedčila som už ľudí na 10,-sk/m2, ale mám ešte toľko predstáv, čo by bolo potrebné urobiť .... :eek: , no zatiaľ sme veľa urobili bez úveru a som tomu veľmi rada./ba priam som na to hrdá :--- /... Je mi jasné, že zateplenie bez úveru nehrozí... ale aj tak som za to aby bolo čo najviac vymenených okien, dvere /ešte potrebujem zadné / a presklenia na schodišti. Pomôže aj to veľa. Úver je síce riešenie, ale je aj "nož na krk" - predsedovi aj vlastníkom... ono to jednoducho vyzera : zoberieme úver a hotovo, aha aj tamtí aj hentí majú...ako krásne tie paneláky vyzerajú.... ale je to aj na 20rokov !!!
...a to je obrovský záväzok pre všetkých a hlavne pre tých, ktorí okolo toho všetko vybavujú a zoberu si to na svoje plecia :o
Plne s Tebou súhlasím,ja som tiež vždy ľudí odhovárala od úveru,zaťiaľ sa podarilo. Odradí ich aj výška platby do FO. Jeden dom preto začla platiť 15,- Sk/m2,aby mohli zatepliť a opraviť strechu. Veľké a nákladné práce sa mi podarilo urobiť so splátkovým kalendárom s firmami a tak nebol žiaden úver ani problém.Len to zateplenie je ažmoc nákladné.

Plne s Tebou súhlasím,ja som tiež vždy ľudí odhovárala od úveru,zaťiaľ sa podarilo. Odradí ich aj výška platby do FO. Jeden dom preto začla platiť 15,- Sk/m2,aby mohli zatepliť a opraviť strechu. Veľké a nákladné práce sa mi podarilo urobiť so splátkovým kalendárom s firmami a tak nebol žiaden úver ani problém.Len to zateplenie je ažmoc nákladné.
Ťažko vedieť čo bude o rok, dva... ale cena práce, stavebného materiálu pôjde len hore. Takže kým sa v SVB našetrí toľko čo by bola cena diela dnes, už to dávno nebude reálna cena. Ekonóm, neekonóm je to zložitý proces. Ja sa držím toho, že veď aj mocipáni si požičiavajú a ako sa im darí. Vzhľadom k veku panelových domov.. no tak dnes nevezmeš úver na obnovu, o mesiac, rok riešiš haváriu na haváriu. Odchádzajú spoločné rozvody vody, plynu, výťahy... Keď riešiš haváriu nemáš kedy veľmi vyberať, zvažovať ale musíš riešiť. To nie je ako domov novú sedačku nekúpiš dnes, našetríš na novú kúpiš zajtra... Je to veľmi individuálny proces.

Ťažko vedieť čo bude o rok, dva... ale cena práce, stavebného materiálu pôjde len hore. Takže kým sa v SVB našetrí toľko čo by bola cena diela dnes, už to dávno nebude reálna cena. Ekonóm, neekonóm je to zložitý proces. Ja sa držím toho, že veď aj mocipáni si požičiavajú a ako sa im darí. Vzhľadom k veku panelových domov.. no tak dnes nevezmeš úver na obnovu, o mesiac, rok riešiš haváriu na haváriu. Odchádzajú spoločné rozvody vody, plynu, výťahy... Keď riešiš haváriu nemáš kedy veľmi vyberať, zvažovať ale musíš riešiť. To nie je ako domov novú sedačku nekúpiš dnes, našetríš na novú kúpiš zajtra... Je to veľmi individuálny proces.
Elenka je to skutočne tak,ako píšeš,ja spravujem domy,kde je 80% dôchodcov a tých nedokážu presvedčiť,aby platili do FO 20,-Sk/m2 alebo viac. V niektoých domoch boli síce prehlasovaní,ale ani po presviedčaní nechceli pristúpiť na zvýšenie platby,rozhodli sa vlastníci postupovať napr. so zateplením po etapách. Skoro všetky domy majú termostatizáciu a pomerové rozdelovače ÚK. Takže tieto iné nákladné opravy treba urobiť úverom alebo na etapy. Nemá význam vybavovať úver,ak nebudú všetci prispievať do fondu tak,ako by mali. Viem,že existujú postupy, ktoré by ich donútili platiť,ale to vtýchto domoch nie je možné........

Treba zvýšiť povedomie a myslenie ľudí aj v tomto smere. Dnes považujú peniaze za zateplenie obvodového plášťa za drahý pokrm pre vtákov. Samozrejme, je to mýlne. Úver je veľkou zodpovednosťou. Vybavovačky sú na obtiaž. Zábezpeka za platenie úveru... je to zložitý proces, ktorý sa musí pochopiť tak, že tie peniaze sú vlastne zhodnocované /nie chabým úrokom na účte/ ale vysokou úsporou energií. Toto ľudia ťažko chápu. Vidia len úver, zadĺženie... ale keď budú platiť za nižšiu spotrebu energií, tak pochopia rýchlo. Nepoznám lepšiu investíciu ako do nehnuteľnosti, do zhodnocovania nehnuteľnosti. Je to moja skúsenosť, nemusia všetci súhlasiť. Ale šetriť za tie úroky čo sú v súčasnosti...

je to tu veľmi dobré. Tiež vybavujeme zateplenie. Sú tu ale hlasy, že máme barák zo škvárobetonových tvárnic, ktoré by mali mať dobré tepelnizolačné vlastnosti. Máte s tým niekto skúsenosti? Nebolo by rozumné najskôr naozaj premerať všetko tj. tepelné mosty úniky a pod. a potom zatepliť. Možno to nie je u nás áž také zlé a možno by nebolo treba ani toľko materiálu na zateplenie. Pokiaľ by to bolo možné dajte vedieť ako je to as tými škvarobetonovkami. Prípadne aj v porovnaní s iným materiálom /monolitný betón , tehla a pod. / vďaka

My sme si dali urobiť termografické meranie vonkajších plôch obvodových plášťov (pekne odborne napísané ) a zistili sme, že úniky sú len cez vchodové dvere a chodbové okná. Múry sú úplne v pohode. Takže treba zvážiť, či je zateplenie nutné. Hydraulické vyregulovanie máme už urobené.

práve máme rovnaký problém rozhodujeme o zateplení. Jedná sa o staršiu budovu zo škvarobetonových tvárníc. Tieto by mali mať dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Aspoň si to myslím. čo vyšlo to termografické meranie?Možno by naozaj pre začiatok stačilo výmeny okien na chodbách a vchodových dverí. Dve steny činžiaka sú zateplené a suterén tiež. Teda ostávajú najzložitejsši veci - strecha a steny s oknami a balkonmi a toto má vyjsť pri 4 poschodovej bytovke so 40-timi bytmi 2 milióny . Zdá sa mi to dosť veľa. Ako ste potom skončili s tým zatepľovaním a úsporami?

Štát podporí slnečné kolektory a biomasu

http://imgs.pravda.sk/sk_phypo/A070324_P01_A_KOLEKTORY_P_G.JPGSlovenské domácnosti budú od budúceho roka dostávať podporu na nákup slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré slúžia na vykurovanie a ohrev vody.



http://g.pravda.sk/sk_peniaze/IK_OBSAH.gif obsah
rubriky (http://www.tvojepeniaze.sk/sk_phypo.asp?strana=1)
http://g.pravda.sk/sk_peniaze/IK_TISK.gif vytlač
článok (http://www.tvojepeniaze.sk/tlac.asp?c=A070425_135035_sk_phypo_p01&r=sk_phypo)
http://g.pravda.sk/sk_peniaze/IK_EMAIL.gif pošli
e-mailom (http://www.tvojepeniaze.sk/mail.asp?c=A070425_135035_sk_phypo_p01&r=sk_phypo)







http://as1.falkag.de/sel?cmd=ban&prf=[Profile]&dat=180205&opt=0 (http://as1.falkag.de/sel?cmd=lnk&prf=[Profile]&dat=180205&opt=0) http://as1.falkag.de/dat/bgf/trpix.gif?rdm=7540&iid=180205&kid=360446&sta=,,,,,,,,,,0,0,0,3661,3660,3614,15726,0&dlv=209,16854,180205,360446,1272717&bls3=111111111A&dmn=213-215-86-66-gaya-mt.gaya.sk&uid=1&bid=1272717


Ročne plánuje štát poskytnúť na nákup zariadení 100 miliónov korún. Vyplýva to zo Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, ktorú v stredu schválila vláda.
"Dohodli sme sa, že si túto podporu na využívanie slnečnej energie a biomasy dáme do priorít ministerstva hospodárstva v rámci rozpočtu na budúci rok," povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Podľa stratégie by mali byť dotácie určené pre fyzické osoby a poskytovať by sa mali na kotly na biomasu a na solárne systémy až do roku 2015. Do roku 2010 chce ministerstvo nainštalovať 100-tisíc metrov štvorcových slnečných kolektorov, čo by malo zabezpečiť výkon 300 terajoulov.
Na jeden meter štvorcový pôdorysnej plochy slnečného kolektora plánuje ministerstvo dotáciu 3 tisíc Sk. Nad osem metrov štvorcových nainštalovaného solárneho systému navrhuje bonus 1500 Sk za každý meter navyše.
Pri cene okolo 100 000 korún za najrozšírenejšie kolektory s plochou šesť metrov štvorcových pre rodinné domy by tak štát jednu rodinu dotoval sumou 18 000 Sk.
"Rezort hospodárstva je pripravený predložiť aj nejaký doplnok, pokiaľ sa ukáže, že je skutočne interes o takúto štátnu podporu," dodal Jahnátek.
Záujemcovia o vykurovanie biomasou by mali dostať dotáciu vo výške 25 percent z nákupnej ceny kotla na drevné pelety, brikety alebo štiepky. Pri cene kotla na pelety vo výške 100 000 korún by tak mohla domácnosť získať od štátu 25 000 korún.
Tri štvrtiny z celkových prostriedkov na nákup zariadení hodlá štát vynaložiť na podporu kolektorov. S 25 miliónmi korún môžu počítať záujemcovia o kotly na biomasu.
Materiál predpokladá aj výstavbu niekoľkých veľkých vodných elektrární, ktoré majú v súčasnosti hlavný podiel na výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Nové zdroje by mali vyrásť napríklad na rieke Váh pri Seredi a v lokalite Nezbudská Lúčka pri Strečne alebo na rieke Ipeľ.



Článok z pravdy.

No nemohli to skôr vymyslieť a dať to aj pre SVB. Ide ma poraziť. :)

No neviem si Ťa predstaviť ako sa srdíš až do porazenia, ale v žiadnom prípade nech Ťa to nemrzí. Máš za sebou kopec vybavovačiek, nervov, stresov s vybavovaním úverov... A hlavné, už šetríte. Takže v konečnom dôsledku, nikdy nevieš či vôbec budeš úspešný ako žiadateľ. Vy už máte Tvojou zásluhou. Postaral si sa všetkým o lacnejšie bývanie.

Včera som sa aj ja zúčastnila na konferencii ohľadom obnovy bytových domov v Bojniciach. Bolo to skutočne vecné, nakoľko boli prítomní reprezentanti firiem, ktorí sa priamo podieľajú na obnovách našich sídlisk. Na základe videného, prežitého na vlastnej koži doporučujem dohodnúť so zhotoviteľom termovízne skontrolovanie či bola obnova prevedená skutočne kvalitne.

Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak som mimo tému, ale nechcela som zakladať novú. Skúsim byť stručná:
Nemáme spoločenstvo vlastníkov, sme pod správou Spravbytu. Časť poplatkov z Fondu opráv sa odvádza na Stavebné sporenie, z ktorého by sa mala financovať obnova fasády. Dnes sa človek zo Spravbytu vyjadril v takom zmysle, že by sa malo začať rokovať ohľadom tej veci, ale ešte nevie, ako to bude so zakladadaním, resp. ručením:
teda: či sa bude ručiť jednotlivými bytmi, alebo celou bytovkou, alebo ako...:eek:

Dosť ma to zarazilo, a tak sa chcem opýtať vás, ktorí ste už čerpali Stavebné sporenie, ako ste riešili záložné právo, resp. ručenie - VLASTNÝMI BYTMI???:confused: Nedá sa napr. ručiť nebytovými priestorami?

Veľká vďaka za odpoveď.

u nás sa ručilo 2/3 bytov

Dobrý deň, ospravedlňujem sa, ak som mimo tému, ale nechcela som zakladať novú. Skúsim byť stručná:
Nemáme spoločenstvo vlastníkov, sme pod správou Spravbytu. Časť poplatkov z Fondu opráv sa odvádza na Stavebné sporenie, z ktorého by sa mala financovať obnova fasády. Dnes sa človek zo Spravbytu vyjadril v takom zmysle, že by sa malo začať rokovať ohľadom tej veci, ale ešte nevie, ako to bude so zakladadaním, resp. ručením:
teda: či sa bude ručiť jednotlivými bytmi, alebo celou bytovkou, alebo ako...:eek:

Dosť ma to zarazilo, a tak sa chcem opýtať vás, ktorí ste už čerpali Stavebné sporenie, ako ste riešili záložné právo, resp. ručenie - VLASTNÝMI BYTMI???:confused: Nedá sa napr. ručiť nebytovými priestorami?

Veľká vďaka za odpoveď.

My sme sa 2 roky snažili vybaviť si úver na opravu strechy. Vybavovali sme to cez stavebné sporenie, ale tá zmluva sa nám zdala veľmi jednostranná a nie veľmi výhodná. Dosť nás zavádzali. Niečo bolo povedané, ale v návrhu zmluvy to bolo úplne inak. Nakoniec sme si vybrali úver na obnovu domu s ISTROBANKY. Je tam oveľa menej vybavovačiek a nezakladáme nehnuteľnosť. Máme tam solidárne ručenie, vinkuláciu poistného a myslím, že 3 mesačné splátky v prospech účtu v ich banke. Úrok je okolo 6,5%. Náš správca bol výberom spokojný, pretože nemusí predkladať počas trvania úveru toľko dokumentov ako pri stavebnom sporení a v podstate všetka zodpovednosť je na nás - vlastníkov bytov.

Nám vytmelili špáry medzi panelmi, rok-dva bol pokoj ale teraz zateka ešte viac hlavne okolo okien a pod stropom. Nám chvalabohu nie, lebo sme vymenili okna a otrieskali omietku na celej stene kde sú okna. Dali sme to poriadne vytmeliť a urobiť novú omietku. zatiaľ je to veľmi dobre. Nechcem to urieknuť, klop, klop na drevo.

Nám vytmelili špáry medzi panelmi, rok-dva bol pokoj ale teraz zateka ešte viac hlavne okolo okien a pod stropom. Nám chvalabohu nie, lebo sme vymenili okna a otrieskali omietku na celej stene kde sú okna. Dali sme to poriadne vytmeliť a urobiť novú omietku. zatiaľ je to veľmi dobre. Nechcem to urieknuť, klop, klop na drevo.
Záleží čo sa použilo na pretmelenie. Všeobecne sa pretmelenie nepovažuje za trváce. Dáva sa životnosť do 5 rokov. Ale ak Vám začalo zatekať okolo okien, mohlo to byť práve tým, že odišlo tesnenie okolo okien.

Ďakujem p. Elenka . Rozpravala som sa s ľudmi v bloku, tak práve hovorili že to tesnenie okolo okien povypadavalo. Po vytesnení blok namaľovali bielou farbou a teraz pomaly vyzerá ešte horšie ako predtým. Ja som pôvodne chcela zatepliť a potom vymaľovať, ale má prehlasovali. Teraz poniektorý hovoria že to tak trebalo urobiť.

Ahojte. My sme mali včera schôdzu ohľadom obnovy bytového domu. Pôvodne sa mala urobiť len nová strecha, no predsedníčka domu nakoniec presadila aj výmenu okien spoločných priestorov, ale aj v bytoch. Možno so mnou mnohí nebudú súhlasiť, ale mne hlavne veľa hovoria čísla. Podľa môjho názoru nás naša predsedníčka zavádzala, čo mnohí nepostrehli, keďže sme sa zakaždým bavili o iných sumách úveru, úroku atď. Podľa môjho názoru nám neposkytla žiadne konkrétne údaje. Pre mňa ale dôležité je, že za úver vo výške 5 800 tis. preplatíme vyše 2 800 tis.Podľa môjho názoru dosť veľa. Ja a moja kamarátka sme boli jediné proti takémuto úveru. Zaujímal by ma názor Vás všetkých, ktorí niečím podobným prešli. Ako sa zmenila vnútorná teplota bytu, spotreba tepla po výmene okien atď. Samozrejme, že aj ja som za obnovu bytového domu /spoločných priestorov/, ale pre mňa je dôležitejšie mať hlavne bezpečný domov. Rozvody v bytoch sú viac ako 30-ročné a revíziou sme prešli len tak-tak. Do tých 15-tich rokoch, dokedy budeme splácať úver, budeme musieť určite urobiť obnovu rozvodov plynového i vodovodného potrubia. Len neviem odkiaľ budeme mať na to peniaze, keďže budeme zadĺžení až po uši a teraz bude aj vybrakovaný fond opráv. Myslím si, že 200 tis. rezerva na možné havárie a revízie je pre 66 bytov málo.
Bola som za to, aby sa vymenili okenné časti spoločných priestorov, a prípadne aj v bytoch, ale tie by si už financoval každý byt sám. Myslím, že aj pri vyššom úroku na kratšie obdobie by sa preplatilo oveľa menej. Ďalšou polemikou je podiel jednotlivých bytov na úvere. Máme rôzne byty, dvoj-trojizbové. Sú však byty, ktoré sú rozlohovo väčšie, tým pádom platia viac do fondu opráv, ale okná majú rovnaké ako byty oveľa menšie.
Čo ma hlavne zaujíma je to. Akým spôsobom to bude ďalej prebiehať, ak my dve s týmto úverom nebudeme súhlasiť, nepodpíšeme solidárne ručenie /vo výške asi 90 tis. na 1 byt/. Budem vďačná za každý postreh. Vďaka.

Martika, v prvom rade si neuviedla čo sa za ten úver bude vlastne robiť ! Bude v tom aj zateplenie alebo čo ? Je potrebné si uvedomiť koľko platíte na m2 plochy a aká je mesačná tvorba FO. S toho treba vychádzať či budete schopný splácať úver a ešte si tvoriť nejakú zálohu. Podľa mňa nie je až také podstatné koľko preplatíte za x rokov. Obnovu máte hneď. A výsledok u nás sa prejavil. Najmä nižšou spotrebou plynu, GJ - celkovým znížením priamych nákladov na bývanie. A preplatky vraciame do FO. Máme vlastnú kotolňu pre 24 b.j. Máme novú strechu, zateplenú bytovku, vymenené vchodové dvere, vymenené stupačky : TÚV, SV, kanalizácie a plynu, hydraulické vyregulovanie sústavy, rekonštrukciu kotolne, vymaľované schodisko, nová dlažba na schodiskách...už som to na porade písal. Úver máme 450.000,-sk a splacať budeme 5 rokov po 9.400,-sk. Takže zaplatíme zhruba 564.000,-sk. Ale to by až taký problém nebol pretože tvoríme mesačne FO - 24.500,-sk a na m2 platíme 13,-sk. Všetky investície do paneláku sú oprávnené a urobiť obnovu čo najskôr je rozumné.

To: Polis

Zaujala ma ta vyska uveru v suvislosti s rozsahom rekonstrukcie. Predpokladam ze toto (Máme novú strechu, zateplenú bytovku, vymenené vchodové dvere, vymenené stupačky : TÚV, SV, kanalizácie a plynu, hydraulické vyregulovanie sústavy, rekonštrukciu kotolne, vymaľované schodisko, nová dlažba na schodiskách) nepokryl iba dany uver 450.000. V opacnom pripade mi prosim porad realizacne firmy. :)

Úver vo výške 5 800 000,--, teda po poslednej schôdzi 5 mil, keďže 1 mil. použijeme z fondu opráv je na novú strechu, na vymurovanie a zasklenie spoločných priestorov a na výmenu okien v bytoch. Áno, rekonštrukcia je potrebná, ale myslím si, že za spoločné peniaze by sa mali financovať spoločné priestory a nie okná v bytoch. Niektorí už okná majú a teraz sa im peniaze vyplatia a budeme za nich platiť úroky.
Z úveru okolo 90 tis. na jeden byt sa preplatí okolo 44 tis.
Zateplenie a ani nová kotolňa sa podľa mňa veľmi neoplatí, keďže náklady na kúrenie vychádzajú okolo 10-15 tis. ročne a ohrev teplej vody okolo 8 tis.
My platíme do fondu opráv 14 Sk/m2, ale podľa mňa ho budeme musieť zvýšiť. Mesačná tvorba je 63 tis. a splátka úveru 43 tis. Úver máme na 15 rokov, takže úroky vyjdú skoro na 50% z požičanej čiastky.
Myslím si, že na takýto závažný krok máme veľmi málo informácií, veľa skreslených a protirečiackych. A veľmi málo času. Úver potrebujeme, čím skôr, keďže už onedlho sa má začať s opravou strechy.
A ešte ma napadlo. Neviete, či dostane človek za sprostredkovanie 4-milionoveho obchodu nejakú províziu? Dík.

Takže zareagujem na príspevok Marti.ka.
Ja som tá kamarátka, ktorá nesúhlasila s podmienkami nastolenými ohľadne riešenia obnovy bytového domu.
Aby som upresnila informácie, ktoré Vám dosiaľ poskytla Marti.ka.
Obe sme za obnovu bytového domu, to je prvé, čo musím ozrejmiť. Ani úver nie je z tých nevýhodných, ale informácie, ktoré nám poskytla naša predsedníčka mi výrazne pripomína človeka, ktorý si zistí, koľko stoja obkladačky, koľko vaňa - spočíta to a dá sa do rekonštrukcie bytového jadra. A čo ostatné záležitosti? ...
Jednanie našej predsedníčky mi pripomína skôr jednanie urážlivého dieťaťa, ktoré nedokáže nieže rešpektovať, ale ani vypočuť si názor druhých.

Obnova bytového domu s investičným zámerom okolo 6 mil. je:
výmena okien v 66 bytoch
výmena okien v spoločných priestoroch - pivnice
výmena presklených častí novými oknami s inými parametrami a rozmermi s premurovaním zostávajúcich častí /bez akejkoľvek technickej dokumentácie!!!!/
zateplenie pivničných priestorov
oprava strechy

náklady cca na výmenu okien 3.880.000,- Sk
náklady cca na výmurovku 340.000,- Sk
náklady na opravu strechy 1.860.000,- Sk
náklady na stavebný dozor 37.000,- Sk /iba na rekonštrukciu strechy, s ďalším stavebným dozorom sa nerátalo, čo ma udivuje, nakoľko sa premurovaním určitých presklených častí výrazne zmenia technické parametre bytového domu - vetranie, svetlo - požiarne, hygienické a statické i konštrukčné zásahy do stavby - pri vyčíslení nákladov nikto nezohľadnil rôzne poplatky za ohlásenie stavby, za vypracovanie technickej dokumentácie, prípadne iné./

Nechápem ako budete kompenzovať tých čo už majú vymenené okná? Tá výmena presklených častí novými oknami s inými parametrami a rozmermi s premurovaním zostávajúcich častí - je potrebné stanovisko hasičov. Viem že toto robia aj v Prievidzi a hasiči určili spoločenstvu rozmery okien! S ostatným s tebou súhlasím.

Ak spočítate položky, ktoré som uviedla v príspevku predtým, vyjde Vám suma vyššia ako 6 mil, je to celkom 6.117.000,- Sk.
Krytie úverom je 5.000.000,- Sk
Vlastné nasporené na FO 1.300.000,- Sk


Kde je ale rozpočet na zateplenie prízemia? Kde sú zohľadnené náklady na poplatky pre notára za overenie podpisov na solidárne ručenie? Kde sú náklady na vypracovanie technickej dokumentácie? Kde sú náklady na stavebný dozor na prerobenie spoločných priestorov - premurovanie presklených častí na schodišti? .....
Ak viete matematiku, prídete na to, že máme primálo peňazí na takýto zámer, ostane nám "holá riť" a riziko, že v prípade havárie pri zanedbanej 30 bytovke budeme plakať nad tým odkiaľ peniaze na opravu.
Ale, bohužiaľ, mne nebolo do vienka vložené umenie rétoriky. A rovnako ani Marti.ka. Ľudia slepo počúvali vyjadrenia - zadarmo, nič naviac to nebude stáť, ....

A dajme tomu, že prekonáme aj počiatočné problémy s poplatkami a budeme mať to šťastie, že sa 15 rokov nestane žiadna havária...
ostane nám okolo 240.000,- Sk na 66 bytov
odpočítajme 77.000,- za poistku
každých 5 rokov 150.000,-Sk na výmenu vodomerov SV
každých 5 rokov 150.000,- Sk na výmenu vodomero TÚV
povinné revízie bleskozvodov, plynových zariadení, poplatky predsedníčke, poplatky za odpočítavania meračov.....

Ešte pridávať?

Nehodlám podpísať solidárne ručenie na niečo také. Aj keby mi mali nevymeniť okná. Je to možné? Poraďte mne i Marti.ke.

Iba taká oprava , výmena vodomerov TÚV - 4 roky výmena vodomerov SV - 6 rokov

Iba taká oprava , výmena vodomerov TÚV - 4 roky výmena vodomerov SV - 6 rokov
Vďaka za opravu. Ja som uviedla iba obdobia, ktoré nám povedal spávca informatívne.

Roman NR, prepáč chyne som to napísal. Ten úver 450.000,-sk pokryl iba - hydraulické vyregulovanie, výmenu stupačiek kanalizácie a plynu a následne vymaľovanie dvoch schodísk. Tie čísla sú len na porovnanie, že keď zoberiem úver na 5 rokov tak zaplatím 564.000,-sk.

Otázka na všetkých:

Ak ste si prečítali predchádzajúce články - aké povolenia a technická dokumentácia je potrebná pre obnovu nášho bytového domu -
premurovanie pôvodne presklených častí, zateplenie prízemia, výmena okien v bytoch, oprava strechy - vyspádovanie polystyrénom a nový strešný plášť.
...?
Viete aj niečo o poplatkoch?

Myslím, že k takejto veľkej rekonštrukcii potrebujete stavebné povolenie, nie iba ohlasovaciu povinnosť- už aj tam máš poplatky- my sme platili 700.- Sk kolok na žiadosť, ďalej poplatok za overenie zmluvy- 50.-Sk za stranu, splnomocnenie predsedovi na vybavovanie- to si už nepamätám, projektová dokumentácia je potrebná k úveru a pri úvere - záleží od akej banky beriete úver, ale väčšinou je poplatok 0,5 % z poskytovaného úveru, takže aj poplatky sú pomerne nákladná vec - a na všetky papiere musíš mať kolky od 100.- Sk vyššie

[GVIDEO][GVIDEO][QUOTE=Adria.ma;496329]Ak spočítate položky, ktoré som uviedla v príspevku predtým, vyjde Vám suma vyššia ako 6 mil, je to celkom 6.117.000,- Sk.
Nehodlám podpísať solidárne ručenie na niečo také. Aj keby mi mali nevymeniť okná. Je to možné? Poraďte mne i Marti.ke.

Ja by som to tiež nepodpísal.
A čo ostatní?
Predtým ste to museli schváliť 2/3 všetkých vlastníkov bytov priamo na schôdzi.

Prikladám znenie odseku § 7b Zák. 182/1993 Z.z. spred 1.7.2007, pretože všetko ste vybavovali v tom čase.

(5) Spoločenstvo môže za podmienok podľa § 14 ods. 3 uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b) až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku.

Znenie odsekov §14 Zák.182/1993 Z.z.Ktoré sa toho týkajú.
Je to znenie zák. ešte pred 1.7.2007.
(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 6.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Ak to bolo ináč, tak máte šancu na nápravu asi iba na súde.
Ale ak to bolo v súlade so zákonom, tak už ste asi premeškali poslednú šancu obrátiť sa do 15 dní na súd.

§ 14 odsek 5 hovorí stále o spoločných častiach, spoločných zariadeniach atď, ale okná v bytoch asi nepatria do tejto kategórie. V § 2 odseku 4 a 5 Zák. 182/1993 nie sú vymenované.

Polis, som si myslel ze to bolo tak, ale tajne som dufal ze poradis niekoho na relizaciu za ceny spred 15 rokov;)

[GVIDEO][GVIDEO][quote=Adria.ma;496329]Ak spočítate položky, ktoré som uviedla v príspevku predtým, vyjde Vám suma vyššia ako 6 mil, je to celkom 6.117.000,- Sk.
Nehodlám podpísať solidárne ručenie na niečo také. Aj keby mi mali nevymeniť okná. Je to možné? Poraďte mne i Marti.ke.

Ja by som to tiež nepodpísal.
A čo ostatní?
Predtým ste to museli schváliť 2/3 všetkých vlastníkov bytov priamo na schôdzi.

Prikladám znenie odseku § 7b Zák. 182/1993 Z.z. spred 1.7.2007, pretože všetko ste vybavovali v tom čase.

(5) Spoločenstvo môže za podmienok podľa § 14 ods. 3 uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b) až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku.

Znenie odsekov §14 Zák.182/1993 Z.z.Ktoré sa toho týkajú.
Je to znenie zák. ešte pred 1.7.2007.
(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutého úveru, o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome, o zmene spôsobu výkonu správy a o zmluve o spoločenstve rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na toto hlasovanie sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 6.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Ak to bolo ináč, tak máte šancu na nápravu asi iba na súde.
Ale ak to bolo v súlade so zákonom, tak už ste asi premeškali poslednú šancu obrátiť sa do 15 dní na súd.

§ 14 odsek 5 hovorí stále o spoločných častiach, spoločných zariadeniach atď, ale neviem či okná v bytoch patria do tejto kategórie. V § 2 odseku 4 a 5 Zák. 182/1993 nie sú vymenované.
Schôdza sa konala 10.07.07, takže ak sa niečo menilo od 01.07. tak asi budú platiť nejaké nové ustanovenia. Doteraz som sa nad tým nezamýšľala, ale keď ste ma upozornili, tak si nie som istá, či tento úver odsúhlasila viac ako 2/3 väčšina. Boli sme tak zaujatí, aby sme ostatným vysvetlili, do čoho sa to vlastne púšťajú /hoc nás nikto nepočúval/, že sme ani nevenovali pozornosť číslam pri hlasovaní. Zo 66 vlastníkov bytov + jeden hlas za mesto /kotolňa je súčasťou nášho bytového domu/, by tak úver muselo odsúhlasiť 45 ľudí. Dve sme boli proti, takže nás tam malo byť 47 zúčastených. Ale akosi sa mi to nezdá.
A k tomu úveru. Nikto ma predsa nemôže prinútiť podpísať úverovú zmluvu alebo solidárne ručenie. Alebo snáď áno?

[quote=Julian;496526][GVIDEO][GVIDEO]
Schôdza sa konala 10.07.07, takže ak sa niečo menilo od 01.07. tak asi budú platiť nejaké nové ustanovenia. Doteraz som sa nad tým nezamýšľala, ale keď ste ma upozornili, tak si nie som istá, či tento úver odsúhlasila viac ako 2/3 väčšina. Boli sme tak zaujatí, aby sme ostatným vysvetlili, do čoho sa to vlastne púšťajú /hoc nás nikto nepočúval/, že sme ani nevenovali pozornosť číslam pri hlasovaní. Zo 66 vlastníkov bytov + jeden hlas za mesto /kotolňa je súčasťou nášho bytového domu/, by tak úver muselo odsúhlasiť 45 ľudí. Dve sme boli proti, takže nás tam malo byť 47 zúčastených. Ale akosi sa mi to nezdá.
A k tomu úveru. Nikto ma predsa nemôže prinútiť podpísať úverovú zmluvu alebo solidárne ručenie. Alebo snáď áno?

Citácie odsekov, ktoré som uviedol stále platia ibaže sú tam v niektorých častiach isté upresnenia. Pozri si ich v téme "Novelizácia ...." určite sú tam. Naštuduj si problématiku a potom sa rozhodni čo urobíš.
Jednoznačnú radu Ti asi nikto nedá, ale pravidlá sú dané zákonom a toho sa treba držať.

§ 14 odsek 5 hovorí stále o spoločných častiach, spoločných zariadeniach atď, ale okná v bytoch asi nepatria do tejto kategórie. V § 2 odseku 4 a 5 Zák. 182/1993 nie sú vymenované.


Miesto § 14 odsek 5 má byť §7b odsek 5

Neviem prečo nefunguje ponuka " uprav " v pôvodnom príspevku. Preto takto.

Ahojte poraďáci,
mám byt v osobnom vlastníctve, v správe OSbD, bytovka sa ide zateplovať. Dostala som Dodatok ku zmluve o výkone správy, kde sa o.i.píše.

- správca je oprávnený počas trvania zmluvy o výkone správy uzavrieť s bankou xy zmluvu o úvere a zabezpečovacie zmluvy.

- zmluvné strany uzatvárajú zároveň komisionársku zmluvu, na základe ktorej správca ako komisionár zriadi vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako komitentov záložné právo k pohľadávkam vlastníkov bytov a nebytových priestorov do fondu prevádzky, údržby a opráv z titulu zabezpečenia úveru. Všetky právne vzťahy týkajúce sa tejto komisionárskej zmluvy sa spravujú ustanoveniami podľa § 577 anasl. Obchodného zákonníka.

- Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ručia v zmysle § 303 a nasl. Obch.zákonníka za záväzky súvisiace s poskytnutým financovaním bankou xy, za účelom zateplenia bytov v pomere, ktorý zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome.

Skôr než to podpíšem prosím o "preklad" do reči laika, čo podpisujem :

- čo v prípade, ak by som svoj byt v osobnom vlastníctve chcela predať?
- ak bude v dome viac neplatičov, úver sa musí splácať každý mesiac. budú za nich musieť zaplatiť ostatní vlastníci bytov ?

Ďakujem za radu a prajem pekný deň

--------
Veronika

Ahojte poraďáci,
mám byt v osobnom vlastníctve, v správe OSbD, bytovka sa ide zateplovať. Dostala som Dodatok ku zmluve o výkone správy, kde sa o.i.píše.

- správca je oprávnený počas trvania zmluvy o výkone správy uzavrieť s bankou xy zmluvu o úvere a zabezpečovacie zmluvy.

- zmluvné strany uzatvárajú zároveň komisionársku zmluvu, na základe ktorej správca ako komisionár zriadi vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako komitentov záložné právo k pohľadávkam vlastníkov bytov a nebytových priestorov do fondu prevádzky, údržby a opráv z titulu zabezpečenia úveru. Všetky právne vzťahy týkajúce sa tejto komisionárskej zmluvy sa spravujú ustanoveniami podľa § 577 anasl. Obchodného zákonníka.

Ak máte správu domu formou správcu, vy ako vlastníci nemôžete uzavrieť úver vo vlastnom mene. Preto to za vás robí správca. Zároveň ste ho poverili na uzatvorenie zmlúv. ktoré budú slúžiť ako zabezpečovacie na ten úver.

Z textu vidím, že budete ručiť pohľadávkami do fondu opráv. To znamená, že ak by ste nesplácali úver, tak všetko, čo máte aj čo v busúcnosti vytvoríte vo fonde opráv, vám banka môže zobrať na uhradenie splátok úveru. Pravdepodobne ste si aj navýšili tvorbu fondu opráv na dobu splácania úveru.



- Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ručia v zmysle § 303 a nasl. Obch.zákonníka za záväzky súvisiace s poskytnutým financovaním bankou xy, za účelom zateplenia bytov v pomere, ktorý zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach v bytovom dome.

V kúpnej zmluve máš určené, aký veľký spoluvlastnícky podiel máš na dome (býva to napr. 2500/100000). Ten podiel vychádza z plochy tvojho bytu v porovnaní s celkovou bytovou plochou v dome.

Ak by sa úver nesplácal, tak vznikne nejaký dlh voči banke. Napr., nech ten dlh by bol 1 mil. SKK. Túto sumu môže banka požadovať od vlastníkov domu. Aby to bolo spravodlivé, nejako tá suma musí byť rozdelená medzi vlastníkmi. A to je práve podľa toho spoluvlastníckeho podielu. Teda z tej celkovej dlžnej sumy 1 mil. SKK by bol tvoj dlh 2500/100000, teda suma 25.000sk. Viac od teba banka nemôže požadovať. KAždý teda ručí takým podielom, aký je jeho podiel na dome.



Skôr než to podpíšem prosím o "preklad" do reči laika, čo podpisujem :

- čo v prípade, ak by som svoj byt v osobnom vlastníctve chcela predať?

Môžeš ho predať a nový vlastník prevezme ten dlh za teba. Teda od kúpy bude tvorbou fondu splácať úver, ktorý si dom zobral ešte vtedy, keď nebol vlastníkom. Všetky zmluvné vzťahy potom kúpou bytu prevezme za teba.


- ak bude v dome viac neplatičov, úver sa musí splácať každý mesiac. budú za nich musieť zaplatiť ostatní vlastníci bytov ?


Áno, úver budete musieť ako dom splácať aj keby ste mali nejakého neplatiča. To ael neznamená, že to on nebude musieť zaplatiť. Je to rovnaké, ako keby neplatil do fondu. Pokiaľ budete mať prostriedky na účtoch, tak sa tie použijú na splátku úveru. Neplatičom bude ich dlh narastať a môžete dlžnú čiastku od nich vymáhať.

Nevýhodou je, že banku nebude zaujímať, ak nebudete mať na splátku úveru, že kto konkrétne je neplatič. Ona poskytla úver domu ako celku, preto ako celok musíte platiť. Neplatičov si medzi sebou musíte vyriešiť sami. Ak by ten dlh bol veľký, môžete dať exekúciu na neplatičov byt a vyrovnať jeho dlh z predaja.

Zdravím Vás všetkých.
Som úplný začiatočník na tejto stránke .Mám jednu konkrétnu otázku :Prosím o radu na nejaké firmy ktoré robia tepelný audit na obytné domy.Náš obytný dom je takzvaný košičiak a má 35 rokov a nachádza sa v Trnave.
Vyregulovaný systém už máme v dome a 1 rok začíname kúriť týmto systémom.
Prosím Vás o radu.Ďakujem.

Zdravím Vás všetkých.
Som úplný začiatočník na tejto stránke .Mám jednu konkrétnu otázku :Prosím o radu na nejaké firmy ktoré robia tepelný audit na obytné domy.Náš obytný dom je takzvaný košičiak a má 35 rokov a nachádza sa v Trnave.
Vyregulovaný systém už máme v dome a 1 rok začíname kúriť týmto systémom.
Prosím Vás o radu.Ďakujem.

Pokiaľ by ste si brali úver od PSS, tak oni majú spracovaný v spolupráci s Technickou univerzitou taký softvér, kde sú nahádzané typické bytovky existujúce na Slovensku. Na základe zadefinovania typu budovy dokážu vypracovať preddefinovaný energetický audit budovy. Pokiaľ máte špecifickú bytovku, ktorá nebude v tých tabuľkách, tak treba osloviť inú firmu, čo však bude nákladnejšie.

Dobrý deň Vám všetkým.:)
Na stránke Porada som úplný začiatočník a potreboval by som radu od Vás skúsenejších.
Dovolte aby som sa trochu predstavil:Zastávam funkciu predsedu samosprávy po dobu 3rokov,Začínal som od úplného dna na obytnom dome.nič tu proste nefungovalo .Do roku 2005 nás spravovalo BD. Od 1.januára 2005 sme vlastníci bytov ale pod správou BD. Veškeré práce si zabezpečujeme sami prostredníctvom výberových konaní za účasti členov bytovej samosprávy a cenových ponuk spoločností ,ktoré sa uchadzajú o práce v našom obytnom dome.
Toto azda na začiatok aj stačí.
Mám konkretnú otázku na Vás alebo prosím o radu.Môžete my niekto poradiť nejakú firmu na tepelný audit.
Ďakujem a teším sa na vaše radi. :rolleyes:

Dobrý deň Vám všetkým.:)
Na stránke Porada som úplný začiatočník a potreboval by som radu od Vás skúsenejších.
Dovolte aby som sa trochu predstavil:Zastávam funkciu predsedu samosprávy po dobu 3rokov,Začínal som od úplného dna na obytnom dome.nič tu proste nefungovalo .Do roku 2005 nás spravovalo BD. Od 1.januára 2005 sme vlastníci bytov ale pod správou BD. Veškeré práce si zabezpečujeme sami prostredníctvom výberových konaní za účasti členov bytovej samosprávy a cenových ponuk spoločností ,ktoré sa uchadzajú o práce v našom obytnom dome.
Toto azda na začiatok aj stačí.
Mám konkretnú otázku na Vás alebo prosím o radu.Môžete my niekto poradiť nejakú firmu na tepelný audit.
Ďakujem a teším sa na vaše radi. :rolleyes:


mimotemy
To je zaujímavá náhoda - máte podobné mená (Moher, Moher72) a aj rovnakú otázku:).

Ale k veci. Ja som zatiaľ so žiadnou firmou, ktorá robí energetický audit, nespolupracoval, preto ti neviem žiadnu doporučiť. Pokiaľ by ti nikto konkrétnu firmu tu neporadil, skús si cez internetový vyhľadávač zdať kľúčové slová "energetický audit budov". Ja som to len tak pokusne nahodil, a vyhodilo mi niekoľko firiem, ktoré to v rámci svojich služieb ponúkajú.

http://www.zoznam.sk/hladaj.fcgi?co=fulltext&s=energetick%FD+audit+budov

Stačí si len vybrať zo svojho regiónu (nenapísal si, z ktorého regiónu si) a spýtať sa ich na cenu auditu.

Ale možno niekto doporučí aj konkrétnu firmu.

Našiel som tú vyhlášku o revíziách o.i. plynových zariadení, je to vyhláška č. 718/2002 Z.z., súbor pripájam.

Bežné kotly a rozvody ZP sú uvedené na strane 6882, časť IV., písmeno A, odrážka g) určené na "rozvod plynov s pretlakom plynu do 0,4 MPa" a h) "spotrebu plynov spaľovaním s výkonom ... od 5 kW do 0,5 MW"

Ďalej v časti "Prehliadky a skúšky technických zariadení plynových počas prevádky", v tab. na strane 6891. majú spomínané plynové rozvody do 0,4 MPa stanovený interval odbornej prehliadky 3 roky a odbornej skúšky 6 rokov, a kotly od 5 do 500 kW majú stanovený interval odbornej prehliadky 1 rok a odbornej skúšky 3 roky.

PeterNR,
pri hľadaní informácií o prehliadkach a skúškach plynových zariadení som narazil na zopár vecí, ktoré mi nie sú celkom jasné. Ak môžeš prosím poraď, pretože nie som v tom odborník.
1) Patria do skupiny plynových zariadení B.h) podľa 718/2002 Z.z. aj plynové kuchynské sporáky v bytoch. Pýtam sa na to preto, lebo potenciálny dodávateľ revízií plynu nám ponúkal ich vykonávanie v termínoch podľa tabuľky v Prílohe č.10 vyhl. 718/2002 t.j. prehliadka 1 x ročne, skúška 1 x za 3 roky? Ako je to s predpísanými odbornými prehliadkami a odbornými skúškami plynových sporákov v bytoch?
2) Patrí regulátor plynu umiestnený vonku v skrinke na prípojke k objektu ako plynové zariadenie skupiny B.f) do majetku spoločenstva alebo je vlastníctvom SPP. Kto musí potom zabezpečovať vykonávanie odborných prehliadok (1 x za 6 mesiacov) a odborných skúšok (1 x ročne) podľa vyhl. 718/2002?

Rozšírim ešte svoj predošlý príspevok :
Firma, ktorú sme oslovili pre vykonávanie odborných prehliadok (OP) a odborných skúšok (OS) vyhradených technických zariadení (VTZ) plynových v zmysle vyhlášky č. 718/2002 Z.z. nám ponúkla ich vykonávanie v týchto intervaloch :

Regulátor plynu na prípojke (B.f) ..................... OP / 6 mesiacov, OS / 1 rok
Rozvody plynu (B.g)...................................... OP / 3 roky, OS / 6 rokov
Spotrebiče plynu - kuchynské sporáky (B.h) ...... OP / 1 rok, OS 1 / 3 roky
Sú o vlastne intervaly vychádzajúce z Prílohy č.10 spomínanej vyhlášky pre plynové zariadenia podľa prílohy č.1 IV.časť skupín B.f), B.g) a B.h) :
http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16927&FileName=02-z718&Rocnik=2002

Doteraz sme zabezpečovali revízie plynových zariadení 1 x za 3 roky, pričom bola kontrolovaná odborným pracovníkom pomocou detekčného prístroja tesnosť plynových rozvodov a funkčnosť uzatváracích armatúr. U spotrebičov sa kontrolovalo horenie jednotlivých horákov a funkcia ich sporopolôh ako aj funkcia termopoistky pečiacej rúry.
Množstvo a rozsah OP a OS, ktorý sme dostali navrhnutý teraz je podstatne širší.
V akom rozsahu to máte zabezpečované vo vašom spoločenstve?
Je niekde v nejakom predpise určený rozsah OP a OS pre jednotlivé skupiny VTZ plynových B.f), B.g) a B.h) v podmienkach bytových domov?

V minulých dňoch sa na nás obrátil náš dodávateľ tepla so žiadosťou o upresnenie požadovaného tepelného príkonu pre vykurovanie.
Zdôvodňuje to vo svojom liste takto - citujem časť listu:
"Za posledné obdobie dochádza k realizácii úsporných opatrení a rekonštrukciám objektov napojených na tepelné okruhy centrálneho zásobovania teplom (zateplenie obvodových plášťov a striech, výmena pôvodných otvorových výplní a pod.), ktoré podstatne zvyšujú tepelnoizolačné vlastnosti objektov a tým menia (znižujú) maximálny požadovaný tepelný príkon pre vykurovanie objektu.
Požadovaný maximálny príkon pre vykurovanie objektov ovplyvňuje hydraulické pomery vonkajších rozvodov systému ÚK v danom tepelnom okruhu, čo priamo ovplyvňuje hmotnostné prietoky, tepelné spády a tlakové pomery vykurovacieho média.
Optimalizácia hydraulických pomerov v systéme ÚK znižuje tepelné straty sekundárnych rozvodov ÚK, zvyšuje hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení a znižuje spotrebu elektriny pre cirkuláciu vykurovacieho média.
V tejto súvislosti je dôležité, aby odberatelia tepla poskytovali dodávateľovi tepla aktuálne informácie o realizovaných racionalizačných opatreniach na objektoch v ich správe a vplyv týchto opatrení na požadovaný maximálny tepelný príkon objektu.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti Vás ako priameho odberateľa tepla žiadame písomne upresniť požadovaný maximálny príkon pre vykurovanie.
Na základe týchto údajov naša spoločnosť vykoná spracovanie nových technických parametrov nastavenia regulačných prvkov hydraulického vyregulovania vonkajších rozvodov systému ÚK a vykoná hydraulické vyregulovania systému ÚK po odberné miesta začiatkom vykurovacieho obdobia 2008/2009.
Pre budúce obdobia prosíme tieto informácie o realizovaných racionalizačných opatreniach na objektoch súviasacich so znížením požadovaného tepelného príkonu pre vykurovanie oznamovať neodkladne po ich zrealizovaní.
Uvedené informácie nemajú vplyv na objednané množstvo tepla pre rok 2008."

Pred troma rokmi sme vykonali zateplenie nášho domu a z projektovej dokumentácie som si preštudoval aj posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa STN 73 0540-2. Tam som však našiel len výpočet potreby tepla na vykurovanie budovy po zateplení Qh [GJ], resp. výpočet mernej potreby tepla E1, E2 a ich porovnanie s požadovanými normalizovanými hodnotami podľa uvedenej normy.
Kde E1 je merná potreba tepla na celú vykurovaciu sezónu vztiahnutá na obostavaný objem [kWh/m3] a E2 merná potreba tepla vztiahnutá na mernú plochu budovy [kWh/m2].
Je možné na základe týchto údajov vypočítať potrebný maximálny príkon pre vykurovanie, ktorý od nás požaduje dodávateľ? Prípadne viete poradiť iný spôsob ako to zistiť?

V minulých dňoch sa na nás obrátil náš dodávateľ tepla so žiadosťou o upresnenie požadovaného tepelného príkonu pre
Pred troma rokmi sme vykonali zateplenie nášho domu
E2 merná potreba tepla vztiahnutá na mernú plochu budovy [kWh/m2].
Je možné na základe týchto údajov vypočítať potrebný maximálny príkon

Ahoj Ivan.

Slušný dodavteľ. On takisto musí s plynármi a elektrikármi dojednať objednávané množstvo médií (má tam aj toleranciu bez príplatkov).
My sme nezateplený , vyregulovaný , zväčša (okná) preplastovaný barak a máme spotrebu (asi to E2) tak 0,34 GJ/m2.rok.
T. j. môžeš to určiť ľahko takto :
1, E2 krát podlažná celej obytnej časti plocha budovy
2, kedže najlepšia skúška je praxou,zober si napr. 5 posledných vyúčtavaní.
Rozpočítanie tepla by malo začínať bilanciou (včetne spotreby v GJ) baraku.
Po zateplení sa malo ukázať zníženie spotreby (povedzme nad 15 %).
No a vyššia hodnota spotreby tepla po zateplení je vlastne požadovaný príkon.

Ahoj
Ka Mil

Ahoj Ivan.

Slušný dodavteľ. On takisto musí s plynármi a elektrikármi dojednať objednávané množstvo médií (má tam aj toleranciu bez príplatkov).
My sme nezateplený , vyregulovaný , zväčša (okná) preplastovaný barak a máme spotrebu (asi to E2) tak 0,34 GJ/m2.rok.
T. j. môžeš to určiť ľahko takto :
1, E2 krát podlažná celej obytnej časti plocha budovy
2, kedže najlepšia skúška je praxou,zober si napr. 5 posledných vyúčtavaní.
Rozpočítanie tepla by malo začínať bilanciou (včetne spotreby v GJ) baraku.
Po zateplení sa malo ukázať zníženie spotreby (povedzme nad 15 %).
No a vyššia hodnota spotreby tepla po zateplení je vlastne požadovaný príkon.

Ahoj
Ka Mil

Milan, ďakujem za odpoveď.
Ak som tomu dobre porozumel, tak ak sa vplyvom zateplenia znížila spotreba tepla napr. o 15%, tak o toľko % by sa mal znížiť aj požadovaný maximálny príkon v kW.

Skúsim to ilustrovať na konkrétnych číslach nášho domu :
Pôvodný príkon pre ÚK (výpočtová hodnota z projektu ÚK) .......... 216 kW
Pôvodná potreba tepla pre ÚK (výpočtová z projektu ÚK) ............. 716 GJ/rok
Potreba tepla po zateplení (výpočtová z projektu zateplenia) ........ 565 GJ/rok (tu je projektantom zohľadnený len vplyv zateplenia)
Skutočná potreba tepla po zateplení (max. za posledné 2 roky) ... 330 GJ/rok (tu je aj vplyv hydraulického vyregulovania, montáže PRVN a výmeny okien)
Skutočná miera úspor energie pre ÚK ...... 330:716 = 46%
Potrebný výkon ÚK ................................. 0,46 x 216 = cca 100 kW
Hádam sú tieto moje zjednodušené úvahy správne ?

Milan, ďakujem za odpoveď.
Ak som tomu dobre porozumel, tak ak sa vplyvom zateplenia znížila spotreba tepla napr. o 15%, tak o toľko % by sa mal znížiť aj požadovaný maximálny príkon v kW.

Skúsim to ilustrovať na konkrétnych číslach nášho domu :
Pôvodný príkon pre ÚK (výpočtová hodnota z projektu ÚK) .......... 216 kW
Pôvodná potreba tepla pre ÚK (výpočtová z projektu ÚK) ............. 716 GJ/rok
Potreba tepla po zateplení (výpočtová z projektu zateplenia) ........ 565 GJ/rok (tu je projektantom zohľadnený len vplyv zateplenia)
Skutočná potreba tepla po zateplení (max. za posledné 2 roky) ... 330 GJ/rok (tu je aj vplyv hydraulického vyregulovania, montáže PRVN a výmeny okien)
Skutočná miera úspor energie pre ÚK ...... 330:716 = 46%
Potrebný výkon ÚK ................................. 0,46 x 216 = cca 100 kW
Hádam sú tieto moje zjednodušené úvahy správne ?

Ahoj Ivan.

Pôvodný príkon 216 kW ( a potreba 716 GJ/rok) boli asi počítané na (max zimu) t.j. aby kotolňa udržala požadovanú teplotu pri trvalej vonkajšej teplote -12 st. C (asi pre väčšinu Slovenska).Kotolňa bola potom osadená kotlami = súčetkWbytoviek + rezerva + záloha.
Skutočná potreba po zateplení je nižšia (330 GJ/rok) ako výpočtová (565) , lebo nie celé vykurovacie obdobie dosahovala vonkajšia teplota "výpočtový"
priebeh.
Pretože chcette mať primerané teplo aj v extrémnej zime (nedajboh) je :
- potrebný výkon kotolne 216*565/716 kW
- potreba tepla (pre fixné náklady) (asi tých 565 GJ/rok - podľa toho čo dajú ostatné baraky , či výpočtové / alebo okolo 350 GJ/rok podľa spotreby
- skutočná spotreba bude (samozrejme v závislosti od priebehu vonkajšej teploty) niekde okolo 310 až 340 GJ/rok.

Ahoj
Ka Mil

V lete t.r. nás žiadal náš dodávateľ tepla o upresnenie požadovaného maximálneho príkonu pre vykurovanie - viď príspevok #223.
Neviem či to s tým nejako súvisí, ale teraz začiatkom decembra nám zase poslal oznámenie, že v zmysle ustanovení §4 Výnosu ÚRSO č.6/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien tepla (http://www.urso.gov.sk/phpLegislativa/doc/vynos_06-2008_sk.pdf), nám stanovil tzv. regulačný príkon vo výške 49,87kW. Dodávateľ ďalej v liste uviedol, že v zmysle ustanovení článku V. Výnosu ÚRSO č.7/2008 (http://www.urso.gov.sk/phpLegislativa/doc/vynos_07-2008_sk.pdf) nám od 1.1.2009 bude fakturovať fixnú zložku maximálnej ceny tepla za tento regulačný príkon.
Pri stanovení tohto príkonu dodávateľ vychádzal v zmysle uvedeného §4 z aritmetického priemeru množstva tepla dodaného na vykurovanie a prípravu TÚV za roky 2005 až 2007. V tom istom paragrafe je však ďalej uvedené, že ak bol objekt zateplený alebo hydraulicky vyregulovaný v rokoch 2005 až 2008, je možné určiť regulačný príkon aj dohodou podľa predpokladanej spotreby tepla v roku 2008.

Keďže sme náš objekt zateplili v roku 2005 plus vymenili väčšinu okien, tak som urobil odhad predpokladanej spoteby tepla za rok 2008 a z toho vypočítal regulačný príkon. Vyšla mi hodnota 42,45kW, čiže skoro o 15% menej ako hodnota určená dodávateľom. Teraz to zasielam dodávateľovi so žiadosťou o zníženie regulačného príkonu. Neviem aká bude jeho reakcia, pretože v spomínanom §4 je uvedená formulácia "je možné". Záleží to teda zrejme len na dohode dodávateľa s odberateľom, lepšie povedané na ochote dodávateľa, akceptovať náš návrh!
Neviem, či s tým už máte niekto osobné skúsenosti. Hoďte to sem, prípadne doplňte vaše odporúčania, či názory.

Myslím si, že za 15% z hodnoty fixnej zložky ceny tepla sa oplatí bojovať.

Určite sa oplatí... daj vedieť ako dopadla "dohoda". Som veľmi zvedavá ako pochodíš a držím palce. Inak Ty si to chcel odkúpiť domovú kotolňu? Myslím SVB nie Ty ako FO. ;)

Určite sa oplatí... daj vedieť ako dopadla "dohoda". Som veľmi zvedavá ako pochodíš a držím palce. Inak Ty si to chcel odkúpiť domovú kotolňu? Myslím SVB nie Ty ako FO. ;)
Nie, bol to zrejme niekto iný, kto mal záujem o kúpu kotolne.

Dobrý deň,
narodilo sa nám bábatko a žiadal som správcu aby nainštaloval na schody do vchodu koľajničky. On tam chce dať drevené dosky s tým,že manželka si zakaždým tie dosky bude musieť rozložit aby prešla s kočíkom. Príde mi to ako veľmi hlúpy vtip. Prosím poraďte ako správcu donútiť nainštalovať tam poriadne koľajničky.

Odhlasujte si to na schôdzi

Dobrý deň,
narodilo sa nám bábatko a žiadal som správcu aby nainštaloval na schody do vchodu koľajničky. On tam chce dať drevené dosky s tým,že manželka si zakaždým tie dosky bude musieť rozložit aby prešla s kočíkom. Príde mi to ako veľmi hlúpy vtip. Prosím poraďte ako správcu donútiť nainštalovať tam poriadne koľajničky.
Myslim si, že to nie je zaležitosť odsúhlasenia, ale či to povoľuje bezpečnostna norma. Ak bude schodisko úzke, môže byť problém.

Dobrý deň,
narodilo sa nám bábatko a žiadal som správcu aby nainštaloval na schody do vchodu koľajničky. On tam chce dať drevené dosky s tým,že manželka si zakaždým tie dosky bude musieť rozložit aby prešla s kočíkom. Príde mi to ako veľmi hlúpy vtip. Prosím poraďte ako správcu donútiť nainštalovať tam poriadne koľajničky.

Čo s koľajničkami keď dieťatko vyrastie z kočíka? Bude pre neho problém chodiť po schodoch na ktorých sú koľajničky ... Kočikáreň nemáte? Tá býva v suteréne a slúži na odkladanie kočíkov. Nie je problém ho tam odkladať. Aj ja som mala deti v "kočíkovom" veku a výťah (nakoľko bývame na prízemí - vyvýšenom) nemala som nárok na sprístupnenie k výťahu aj napriek ochote zaň platiť. Skús sa dohodnúť na kočikárni. Neviem si predstaviť, že by niekto tu trval na koľajničkách kvôli kočíku. Čo s nimi keď u nebudú slúžiť nikomu? skôr z hľadiska bezpečnosti (ľudia s paličkami ...) sú na spôsobenie úrazu. Neviem či by to nebol koštrukčný prvok na schodisku... ale nech sa vyjadria skôr stavbári, projektanti...

Minulý rok sme skončili s výmenou okien a zateplením strechy a tento budeme zateplovať obvodové múry.

Viete mi niekto povedať, či je v prvých krokoch šetrenia na teple dobré investovať do izolácie potrubí?

Ide o to, že si u nás ľudia neodsúhlasili žiadnu obnovu na budúci rok z prostriedkov úveru a tak sa postupne chceme zamerať na niektoré časti.

V r. 2008 sme vyregulovali a dali PRVN a ďalej by sme sa chceli pustiť konečne už do opravy a zateplenia tečúcej strechy, na ktorú si momentálne šporíme. Uvažujem, že ďalším krokom okrem výmeny bytových okien, ktoré si vlastníci postupne vymieňajú sami, by mohlo byť zaizolovanie potrubia - TÚV už máme, len na UK máme ešte tú starú izoláciu alebo niekde vôbec žiadnu a tam je počas zimy teplejšie ako v niektorých bytoch. Myslím, že táto investícia nie je až taká finančne náročná.

Máte skúsenosti, koľko % úspory predstavuje takáto izolácia?

Zúčastnil sa, prosím, niekto seminára Komplexná obnova bytových domov v Starej Turej 6.10.2009?

Ahojte, sme problematický dom, kde sa veci robia hala-bala a mám pocit , že najlepšie za chrbtom vlastníkov. Pokiaľ niečo žiadam, nič nedostanem a som označená za tú zlú, ktorá chce brániť obnove domu.
Pred 2-ma rokmi sme si na schôdzi vlastníkov odsúhlasili 2/3 vlastníkov komplexnú rekonštrukciu domu v objeme 11.mil Sk, v zložení: ŠFRB 7.mil Sk, Dotácia 2,2 mil Sk, vlastné zdroje 1,8 mil Sk./Systém už máme vyregulovaný/. Začiatok bol stanovený na 10/2008. Všetko vybavovanie je však zdĺhavé a dodnes k zahájeniu obnovy nedošlo a mnohé skutočnosti, ktoré boli na schôdzi odsúhlasené sa zmenili. A mnohé ani odsúhlasené neboli. Čo s tým? Poraďte, ako to robíte u vás?

1. Dotácia aj ŠFRB nám boli tento rok pridelené, len nie vo výške v akej sme si odsúhlasili , je potrebné zmenu prostriedkov znovu odsúhlasiť na schôdzi?

2. Ako to je so zálohovými platbami. Platíme 21,-Sk/m2 do fondu na obnovu a to po dobu 10 rokov, tak sme si to odsúhlasili, čo činí 11.mil Sk. Avšak nenávratné prostriedky dotácie činia cca 1,8 mil Sk, čo zn., že sa znižuje rozpočet na 9,2 mil Sk. Ďalšia skutočnosť je, že prostriedky zo ŠFRB nám boli pridelené na dobu 15 rokov. ZV nechce ani počuť so znížením zálohových platieb o nenávratnú dotáciu a s rozpočítaním na 15 rokov. Má na to právo?

3. Dodnes nám nebol predložený rozpočtový náklad, celková suma rekonštrukcie odsúhlasená nebola. Nebola nám ani predložená zmluva s dodávateľom. Je potrebné, aby ku dňu zahájenia obnovy každý vlastník obdržal rozpočtový náklad s prednou skladbou, koľko bude stáť strecha, kopilit, spodné priestory, odstránenie syst.porúch, zateplemie, loggie a vyčíslenie koľko bude zaťažený ktorý byt, či vyčíslené mesačné platby splátok úveru?

4. Po ukončení obnovy musí byť znovu prevedený a predložený vlastníkom skutočný výpočet nákladov a vyčíslenie na každý konkrétny byt?

5. Pokiaľ vlastník v dome dnes neplatí zálohové platby určené na obnovu s odôvodnením, že keď mu bude predložený rozpočtový náklad, a keď sa s obnovou začne, potom jednorázovo celú sumu vysporiada. Môže byť odsúhlasená vlastníkmi dražba jeho bytu?

6. Pokiaľ dodávateľovi vyprší licencia počas doby čakania na prostriedky, prípadne dôjde ku zmenám v rozpočte, prípadne k ďalším zmenám v zmluve, je potrebné aby ZV o všetkom vlastníkov informoval a zmluvu, prípadne dodatky ku zmluve nanovo dal vlastníkom odsúhlasiť?

Ďakujem za akékoľvek pripomienky, rady, či skúsenosti.

Isto máš pravdu, sme problematický dom, ste.

1. Mate v dome SVB, alebo máte zmluvu o výkone správy?

2. O všetkom v dome rozhodujú vlastníci bytov v súlade so Zákonom 182/1993, § 14.

3. K bodu 3. Vy idete niečo robiť a neviete čo? Na obnovu domu za 11 mil. je treba projekt. Na jeho základe požiadať možných dodávateľov o cenové ponuky. Za základe cenových ponúk, nie len ponúk, ale aj referencii a licencie, vybrať dodávateľa obnovy domu. Spísať s ním zmluvu o dielo, podrobne.

V zmluve nemusia byť mesačné splátky. Dodávateľovi ste povinný uhradiť náklady na obnovu po ukončení diela. V prípade, ak Vám dodávateľ poskytol úver, v tom prípade áno.

4. K bodu 4. Áno, V zmluve nemôže byť, že výmenu okien v bytoch budú hradiť všetky byty. Náklady na výmenu uhradia tie byty, ktoré si dajú vymeniť okná v rámci obnovy, nie tie byty, ktoré si vymenili okná pred obnovou. Prípadne iné veci dohodnuté v zmluve odielo, ktoré si budú byty hradiť individuálne.

5. K bodu 5. Pokiaľ vlastníci rozhodli o tvorbe 21 Sk/m2 a dodržali procedurálne podmienky § 14. Je povinnosť každého vlastníka prispievať do FOaU v dohodnutej výške. Inak vlastníci môžu požiadať o exekúciu. V krajnom prípade môžu súhlasiť s dražbou. Keď Ťa majú za čiernu ovcu, POZOR.

Svoje právo nesúhlasu si môže uplatniť pri schvaľovaní zmluvy o dielo, ak bude prehlasovaný a nesúhlasí so zmluvou o dielo preto, že mu nebol predložený rozpočet nákladov na obnovu a spôsob jeho úhrady, môže požiadať súd, aby o veci rozhodol. Predpoklad, že nedopustí, aby si kupovala mačku vo vreci. Ale??? Súd je ÚRAD a úradníci sú .... Súdy sú vraj neomylné. Preto ich je viac.

6. K bodu 6. ŠFRB trvá na platnej licencii. Všetky zmeny v zmluve o dielo musia odsúhlasiť vlastníci, ak niekoho na to splnomocnili v zmluve v SVB štatutar. V zmluve o výkone správy, správcu, tak nie. To si treba riadne rozmyslieť.

7. K bodu 1. Zvyčajne to býva tak, že ten kto požičiava si kladie podmienky. Je na tom, kto si požičiava, aby si uvážil, či sú per neho prijateľné. Ak nie nepodpíše, ak áno, dôsledky súhlasu, zodpovednosť za podpis zmluvy nesie vlastník.

Ak nebudete súhlasiť s podmienkami ŠFRB, požičia Vám???

8. K bobu 2. Ak Vám ŠFRB neschváli úver na rozpočet obnovy domu, rozdiel si musíte uhradiť sami, alebo si ho požičať niekde inde. To chce tiež premyslieť a odsúhlasiť. Alebo treba znížiť rozsah nákladov obnovy domu.

Tento rok sme zateplili dom, teda ešte sa bude pokračovať, lebo časť fasády nie je dokončená. Bude nasledovať výmena výťahov, vyregulovanie termosústavy. Sem smeruje moja otázka. Dom má 35 rokov, radiátory, okrem kúpeľne mám pôvodné panelové. Aký je Váš názor na výmenu radiátorov z hľadiska výhrevnosti a pod. Podotýkam, že rozvod by zostal pôvodný - jedná sa o bauring.

Čo sa týka tepla sú tri veci, ktoré je treba vedieť rozoznať.

1. Teplo, jeho energetický zdroj, drevo, uhlie, plyn, elektrina, Centrálny zdroj tepla, atď.

2. Teplota v °C, 20 až 23 °C.

3. Tepelná pohoda. To je keď sa človek má pocit, že pri 18 °C je mu horko, alebo aj pri 28 °C mu je zima.


Čo treba spraviť?

1. Zabezpečiť, aby do každej miestnosti bolo dodané také množstvo tepla, aby bola teplota v miestnosti minimálne 20 až 23 °C. Ako? Vyregulovaním vykurovacieho systému domu.

2. Zamedziť úniku tepla z domu. Ako? Výmenou okien s menším prestupom tepla, zateplením ochladzovanej plochy domu.

3. Zabezpečiť v dome pomerové meranie tepla, ktoré prejde fakturačným meračom na jednotlivé radiátory v bytoch, teda na jednotlivé byty. Ako? Namontovaním pomerového merania v dome. Najlepšie 100 %. Ak nie tak aspoň 80 %.

4. Dohodnúť sa v dome na spôsobe rozdelenia dodaného tepla na vykurovanie na takom spôsobe, ktorý zabráni zneužívaniu hydraulického vyregulovania, termostatických hlavíc a zabráni zbytočnému plytvaniu s teplom, energiou.


K tvojej otázke.

Mali by ste sa v dome dohodnúť, že pred spracovaním projektu vyregulovania vykurovacieho systému domu si môžu vlastníci v bytoch vymeniť radiátory na svoje náklady. Až potom dať spracovať projekt vyregulovania.

Po vypracovaní projektu je možné vymieňať radiátory, ale len do určitej tolerancie. Ak budú rozdiely vo výkone radiátorov veľké, bude treba prepočítať nastavenie stúpačkových ventilov.

Radiátor by mal mať výkon, ktorý dokáže zabezpečiť dostatočnú teplotu v miestnosti. O jeho efektívne využitie sa postará efektívne nastavená termostatická hlavica, či je hlavica efektívne nastavená zaznamenáva prístroj pomerového merania na radiátore.

Takže aj pôvodné môžu vyhovovať. Skôr ide o ich životnosť a dohode na ich výmene, kto ju uhradí ? Prípadne kto bude uhrádzať havarijný stav radiátorov v budúcnosti?

Tento rok sme zateplili dom, teda ešte sa bude pokračovať, lebo časť fasády nie je dokončená. Bude nasledovať výmena výťahov, vyregulovanie termosústavy. Sem smeruje moja otázka. Dom má 35 rokov, radiátory, okrem kúpeľne mám pôvodné panelové. Aký je Váš názor na výmenu radiátorov z hľadiska výhrevnosti a pod. Podotýkam, že rozvod by zostal pôvodný - jedná sa o bauring.

Je potrebne nechat si spracovat pre bytovy dom projektovu dokumentaciu na hydraulicke vyregulovanie vykurovacieho systemu. Povodne radiatory su navrhnute na vykon nezatepleneho bytoveho domu s povodnymi oknami a urcite rezimom vykurovania 90/20/70, ktory dnes je urcite uz nahradeny rezimom 70/20/50. Takze potrebny vykon pre vykurovanie bytoveho domu bude ovela nizsi ako doteraz, v bytoch bude mozne instalovat radiatory s nizsim vykonom, ako doteraz a s termostatickymi hlavicami. To vsetko by mal vyriesit projektant v danom projekte.

OK, projektová dokumentácia je určite už spracovaná. Moja otázka bola smerovaná na radiátory v mojom byte. Majú 35 rokov. Má význam pre mňa ako osobu vymeniť radiátory? Žiaden mi netečie ani nič podobné. Havarijnú situáciu a pod. si rieši vlastník bytu vo vlastnej réžii, tak isto výmenu by som financovala ja.

Už určite, alebo isto? Ak ste dohodnutí, že výmenu radiátora si hradí vždy vlastník bytu, nevidím dôvod na ich výmenu, len preto, že sa v dome bude robiť hydraulické vyregulovanie. Až doslúžia a bude ich treba vymeniť, tak si ich budete musieť vymeniť a aj uhradiť.

ďakujem sito, máme zmluvu o výkone správy. Ide o to, že príprava a realizácia celkovej rekonštrukcie je veľmi náročná a vlastníci si nepreverujú skutočnosti a odsúhlasujú všetko, čo im ZV predloží. Nezáleží im na tom, koľko to bude stáť, len nech to už je,toto mi bolo povedané doslova na schôdzi.

Projekt, zmluvy, všetko máme. Len sme mnohé veci nevideli a ani neodsúhlasovali.

Teraz sme v poslednej fázi pred začatím, nakoľko sme informovaní, že prostriedky zo ŠFRB, aj dotácia na syst.vady nám boli pridelené. Máme aj vlastné prostriedky.

Na schôdzi nám však neboli predložené ani rozhodnutia o ich pridelení, ani zmluvy, ktoré sú už podpísané. Teda nepoznáme podmienky, za akých sú nám prostriedky pridelené. Mám právo ich vidieť? Je potrebné aj tieto zmluvy odsúhlasovať vlastníkmi? Môžem toto napadnúť na súde v zákonnej 15-dňovej lehote?

Čo sa týka dotácie, je pravda, že sa musí vyčerpať do konca roka, v ktorom bola pridelená? To zn.do 31.12.2009?

Čo sa týka dodávateľa, bol nastrčený. V čase jeho výberu, zmluva už bola podpísaná. To sme sa dozvedeli z úradov.. Dodnes sme zmluvu nevideli komplexne, nevieme koľko nás rekonštrukcia bude stáť. Zálohové platby, kt. platíme sú vypočítané z projektu

ešte by som sa rada opýtala, môže správca v RV ponížiť analytickú evidenciu tvorby a čerpania FÚO určeného na rekonštrukciu o výšku pohľadávok voči neplatičom-vlastníkom?

Podala som reklamáciu,čo je zaujímavé ZV ma odkázal na správcu a vedenie jeho účta a správca mi písomne neodpovedal. Bolo mi to iba ústne zdôvodnené na schôdzi, že takto postupovali kôli tomu, aby mohli požiadať o prostriedky na zateplenie.

Neviete niekto mi povedať, či je súčasťou žiadostí aj takáto informácia o výške vlastníkov-neplatičov?

ďakujem sito, máme zmluvu o výkone správy. Ide o to, že príprava a realizácia celkovej rekonštrukcie je veľmi náročná a vlastníci si nepreverujú skutočnosti a odsúhlasujú všetko, čo im ZV predloží. Nezáleží im na tom, koľko to bude stáť, len nech to už je,toto mi bolo povedané doslova na schôdzi.

Bože Vám pomáhaj, alebo si založte SVB. Koľko je v dome bytov a koľko je v osobnom vlastníctve, kto je väčšinový vlastník, individuálni vlastníci, alebo správca?

To je pravda! Celková rekonštrukcia domu je náročná vec, ale aj drahá vec. Vo vašom prípade asi nie, keď Vás nezaujíma cena, náklady za obnovu. Nie Teba ako osobu, ale dom.

Správca má zo zákona len dve práva. Právo na odmenu, poplatok na správu a právo vypovedať zmluvu o výkone správy domu. Ostatné veci sú jeho povinnosti!!! No zákon umožňuje si dohodnúť aj vzájomné práva a povinnosti vlastníkov a správcu. Ale to je už vec dohody.

Pri správe domu zákon definuje schôdzu vlastníkov, ktorá rozhoduje, nie zhromaždenie vlastníkov. Nech to stojí, čo to stojí Ti povedal správca, alebo vlastníci?


Projekt, zmluvy, všetko máme. Len sme mnohé veci nevideli a ani neodsúhlasovali.

Všetko máme. To hovoríš ako správca, vlastníci bytov, alebo ako individuálna osoba? Ale, vlastne nič poriadne neviete, vlastníci. Správca Vie?!

Teraz sme v poslednej fázi pred začatím, nakoľko sme informovaní, že prostriedky zo ŠFRB, aj dotácia na syst.vady nám boli pridelené. Máme aj vlastné prostriedky.

To je pekné. Len či pri vašom postoji nezáujmu to všetko bude stačiť pokryť náklady na obnovu?

Na schôdzi nám však neboli predložené ani rozhodnutia o ich pridelení, ani zmluvy, ktoré sú už podpísané. Teda nepoznáme podmienky, za akých sú nám prostriedky pridelené. Mám právo ich vidieť? Je potrebné aj tieto zmluvy odsúhlasovať vlastníkmi? Môžem toto napadnúť na súde v zákonnej 15-dňovej lehote?

Máš!

Zákon 182/1993, § 8b, odsek 2, písmeno f.

(2) Pri správe domu je správca povinný f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,

§ 14, odsek 3, 4, 5

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

Na schôdzi vlastníkov musí byť všetko schválené čo sa týka úveru a dodatočne podpísaná aj zmluva. Teda nie je možné, aby vlastník nebol o veci informovaný. Ale správca môže konať tak, že zmluvu dá podpísať len tým dvom tretinám, ktoré na schôdzi súhlasili. Tým môže ignorovať jednu tretinu, prípadne menej nesúhlasných vlastníkov, no na požiadanie je ich povinný informovať. Ak nie môžu sa vlastníci domáhať zmluvy cestou súdu.

Je aj taká možnosť, že veriteľ požaduje 100 % podpis vlastníkov v dome na úver a jeho záruku. Vo vašom prípade asi nie.


Čo sa týka dotácie, je pravda, že sa musí vyčerpať do konca roka, v ktorom bola pridelená? To zn.do 31.12.2009?

Pokiaľ to myslíte vážne a všetko je pripravené, treba konať, obnovovať. Ak do určitého času nie, štát požičia radšej tým, ktorí sú obnovu uskutočniť, nie len naplánovať. Takže nejaký limit na to určite máte. Obnova za dva dni? Rekord do Ginessovej knihy.

Čo sa týka dodávateľa, bol nastrčený. V čase jeho výberu, zmluva už bola podpísaná. To sme sa dozvedeli z úradov.. Dodnes sme zmluvu nevideli komplexne, nevieme koľko nás rekonštrukcia bude stáť. Zálohové platby, kt. platíme sú vypočítané z projektu

§ 8b, odsek 3

(3) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

Alebo § 8b, odsek 1 a 5

(1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

(5) Zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je tri mesiace , ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Dobru radu Ti dám ...

Preštuduj si zákon 182/1993 minimálne od § 8 po § 14.

Neviem čo všetko ste správcovi podpísali, vlastníci. Ale z jeho strany neprichádza do úvahy zrušenie zmluvy o výkone správy s takými dobrými vlastníkmi bytov, domu. Jemu vyhovujúcimi.

http://www.porada.sk/t79228-zakon-o-vlastnictve-bytov-a-nebytovych-priestorov-aktualne-znenie.html


.

ešte by som sa rada opýtala, môže správca v RV ponížiť analytickú evidenciu tvorby a čerpania FÚO určeného na rekonštrukciu o výšku pohľadávok voči neplatičom-vlastníkom?

Podala som reklamáciu,čo je zaujímavé ZV ma odkázal na správcu a vedenie jeho účta a správca mi písomne neodpovedal. Bolo mi to iba ústne zdôvodnené na schôdzi, že takto postupovali kôli tomu, aby mohli požiadať o prostriedky na zateplenie.

Neviete niekto mi povedať, či je súčasťou žiadostí aj takáto informácia o výške vlastníkov-neplatičov?

Vypadá to tak, že správca môže vo vašom dome čokoľvek, aj nemožné. Pretože s vašim súhlasom je všetko možné, aj to nemožné.

OK, projektová dokumentácia je určite už spracovaná. Moja otázka bola smerovaná na radiátory v mojom byte. Majú 35 rokov. Má význam pre mňa ako osobu vymeniť radiátory? Žiaden mi netečie ani nič podobné. Havarijnú situáciu a pod. si rieši vlastník bytu vo vlastnej réžii, tak isto výmenu by som financovala ja.

Je nepochybne, ze radiatory su zanesene, ze maju obmedzeny prietok a odovzdavaju znizeny vykon tepla, pretoze za uvedenu dobu sa urcite neodkalovali. Pri zatepleni uz, ale ani nie je potrebny ich vysoky vykon, na ktory boli projektovane, moderne radiatory maju lepsie koeficienty pre odovzdanie tepla, takze su efektivnejsie a hospodarnejsie.Samozrejme, ze je to investicia, kazdy si to musi zvazit sam. Na druhej strane je ale mozne ocakavat, ze havaria stareho radiatora moze nastat kazdy den.

Je nepochybne, ze radiatory su zanesene, ze maju obmedzeny prietok a odovzdavaju znizeny vykon tepla, pretoze za uvedenu dobu sa urcite neodkalovali. Pri zatepleni uz, ale ani nie je potrebny ich vysoky vykon, na ktory boli projektovane, moderne radiatory maju lepsie koeficienty pre odovzdanie tepla, takze su efektivnejsie a hospodarnejsie.Samozrejme, ze je to investicia, kazdy si to musi zvazit sam. Na druhej strane je ale mozne ocakavat, ze havaria stareho radiatora moze nastat kazdy den.
Chcem mať v tom trochu jasnejšie, kým sa rozhodnem o výmene alebo o pomechaní pôvodných.
Aj keď radiátory vymením, rozvod zostane starý, je zabudovaný v podlahe.

Ako zaujímavosť, k tejto téme som čítal celkom vtipne ladený blog autora, ktorý sa proti svojej vôli stal "národným hrdinom" v bytovom dome, keď vybavil a zrealizova obnovu bytového domu na najväčšom sídlisku na Slovensku. link na blog je tu (http://jansykora.blog.sme.sk/c/58188/Ako-sme-v-panelaku-usetrili-60-na-kureni.html) (dúfam, že nerobím reklamu inak vybornému autorovi blogov.)