Žeby diskriminácia tej druhej polovice? Ale zákon to umožňuje.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.
§ 129

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak ,najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Zákon to vyslovene nezakazuje, a ani sa takéto riešenie v zásade nemusí priečiť dobrým mravom.

U nás napríklad majú zamestnanci v pracovnom pomere termín skôr ako zamestnanci dohodári /tým spravidla nechávam do 30. dňa v mesiaci/. Je to z dôvodu, že zamestnanci v pracovnom pomere sa nachádzajú v sídle a všetky podklady mám spravidla už ku poslednému dňu mesiaca. Avšak zamestnanci dohodári väčšinou pracujú inde, a nie vždy mám všetky potrebné informácie a podklady k dispozícii hneď po ukončení mesiaca, aby som mohla spracovať ich mzdy. Z tohto dôvodu majú iný výplatný termín, samozrejme sa snažím im posielať mzdu čím skôr, resp. to riešim po častiach ako ku mne dorazia podklady.
Vo výkaze SP mám deň 30. keďže vtedy aj poslední zamestnanci majú svoj termín.

Viem si predstaviť, že ak má zamestnávateľ viacero prevádzok či divízií, môže chcieť takéto riešenie bez nejakého zlého úmyslu.

Výplatný termín má byť dohodnutý v pracovnej zmluve, alebo ak máte odbory môže byť dohodnutý aj v kolektívnej zmluve. Ak nie je dohodnutý ani v pracovnej zmluve ani v kolektívnej zmluve, podľa ZP je to do konca nasledujúceho mesiaca. Zamestnávateľ nemôže meniť termín len tak, ak nesúhlasíte jednoducho to nepodpíšte.

§ 43
(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

§ 119
(3)V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Výplatný termín podľa mňa nie je mzdová podmienka. Mzdové podmienky sa týkajú výšky mzdy.


Z Čl. 1 -

ZÁKLADNÉ ZÁSADY

Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Tento paragraf sa netýka vyslovene výplatných termínov, ale keď ide o princíp - ak máte napríklad obchodné oddelenie, ktoré má pohyblivú zložku mzdy na základe predaja, je ok dohodnúť si neskorší termín s týmito zamestnancami, kvôli dobe spracovania údajov o obratoch. Prípadne im môžete dať základnú zložku mzdy v tom istom termíne ako ostatným zamestnancom a pohyblivú zložku doplatiť.

Ak máte napríklad všetkých pracovníkov výroby v odboroch a ostatní zamestnanci v nich nie sú, a zamestnávateľ chce posunúť termín práve odborárom bez nejakého rozumného dôvodu /teda samozrejme okrem toho, že je preňho výhodnejšia neskoršia splatnosť:)/ dalo by sa povedať že ide o znevýhodnenie.