V minulom storočí v USA sa za desaťročie(1935 – 1945) zmenšil počet fariem skoro o 1 milión. V povojnovom období sa mikro farmy a malé farmy dostali do obrovských existenčných problémov, príjmy majiteľov fariem boli také malé, že nezabezpečovali farmárom ani životné minimum. Pracovali teda na stavbách ciest, ako drevorubači, alebo na bohatých farmách. Poľnohospodárska komisia senátu na čele so senátorom Ikenom ešte v roku 1948 oznamovala, že 43% alebo vyše 2,5 milóna fariem sú primalé, aby zabezpečili svojim majiteľom uspokojivú životnú úroveň, ak majitelia nebudú mať vedľajšie príjmy z iných prameňov. Komisia musela priznať, že rodiny drobných farmárov sa zle stravujú a odievajú , žijú v zlých bytových pomeroch, takže úmrtnosť detí týchto farmárov je veľmi vysoká. Tieto fakty boli zverejňované cielene, aby dokázali nerentabilnosť drobných fariem a nevyhnutnosť zakladať veľké hospodárstva.

Fakty z minulosti:
1. Malí farmári sú úplne bezprávni a načisto závisia od ľubovôle majiteľov veľkých fariem a bánk.
2. Majetok malých farmárov patrí veriteľom
3. Malí a strední farmári sú nútení prenajímať si pôdu od veľkostatkárov

V tejto dobe, keď je plne v platnosti zákon o prenájme poľnohospodárskej pôdy a zákon o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskej pôdy sa situácia opakuje.

V roku 2003 vstúpil do platnosti zákon o prenájme poľnohospodárskej pôdy, ktorý okrem iného zaviedol aj lehoty na prenájom poľnohospodárskej pôdy. Ľudia podpísali zmluvy na dobu neurčitú s výpovednou lehotou až do 25 rokov. Niekedy len kvôli trom eurám navyše na hektár oproti pôvodnej zmluve. Dajme tomu, že ste si v roku 2005 chceli kúpiť pôdu a chceli ste si spraviť farmu. Vlastnú malú rodinnú farmu. Pribrzdili vás týmto zákonom, pôdu ste si kúpili, ale vydajú vám ju až o 25 rokov, alebo o 10 rokov, podľa toho čo bolo v pôvodnej zmluve. Takže ste tam vrazil peniaze a môžete čakať. Ten druhý zákon z 1.6.2014 úplne znemožnil ,aby sa bežný človek dostal k vlastnej farme. Aby si veľkofarmári ešte viac nabalili vačky, lebo je úplne jasné, že veľmi veľa ľudí, čo si stihli kúpiť pozemky to medzičasom do skončenia výpovednej lehoty vzdajú, zmenili aj výkupnú cenu poľnohospodárskej pôdy a to rapídne smerom dole. V niektorých oblastiach až o 2/3 pôvodnej ceny.

Predstavme si teraz spolu:
Máte malú niekoľko rokov založenú rodinnú farmu, kúpili ste 10 hektárov, ktoré vám nechcú vydať, ste zadlžení až po uši. Modelový príklad: Pôdu ste kupovali na rozšírenie farmy. Úver: 35000 eur, 10 hektárov, počítali ste, že vám vydajú pôdu, tú chcete na pôvodných parcelách, farma, ktorá má hektáre v prenájme od pôvodného vlastníka sa však oháňa výpovednou lehotou a zákonom o prenájme poľnohospodárskej pôdy, vy si chcete založiť do budúcna sad, preto potrebujete pôvodné parcely. Akonáhle vám vydajú pôdu na náhradných parcelách sa k vlastným parcelám už nedostanete. Máte ešte aj vlastnú výmeru dajte tomu 2 ha, ktoré vás majú uživiť. Keď zakladáte farmu, je to asi o tomto: tam dáte sto eur, tam tristo, tam päťsto, tam pár tisíc, vracia sa to pomaly. Úplne inak sa zakladá farma bohatým ľuďom ako ľudom zo strednej vrstvy, to si musíte všetko našetriť, balík hadíc – 500 eur, kvalitné hrozno 1 kus aj 20 eur a tak podobne.
Počas zakladania, to trvá aj 3-4 roky, niekoľko krát zmeníte pôvodné plány, všetko prehodnotíte. Živíte svoj sen zo svojich príjmov. Musíte všetko platiť a veľmi málo sa zo začiatku vracia. Dajme tomu, že ochoriete a nemáte na splátky úverov, musíte predať role. A podľa zákona z 1.6.2014 riadne pod cenu a len poľnohospodárovi v obci, vlastnej konkurencii, ktorá si aj tak z vás robí dobrý deň, lebo on má 500 ha a vy len 10 ha „nevydaných“. Ani sa neunúvajú odpovedať na vaše listy. Pravdepodobne ste si na ten vysoký úver založili dom, v ktorom bývate. A hrozí vám exekúcia.
Týmto zákonom si majitelia veľkofariem zabezpečili, aby sa malí farmári nedostali k pôde. Môžete ho obísť. Po dohode s predávajúcim si môžete dať vyrobiť nový geometrický plán parcely, rozdeliť kupovanú pôdu na x častí o rozlohe menej ako 20 árov, zaplatiť to všetko, zaplatiť niekoľko vkladov do katastra. Ale stále budete mať výpovednú lehotu desiatky rokov a k vlastnej pôde sa nedostanete. Ak ešte stále živíte svoj sen o malej farme aj po 1.6.2014 môžte si napríklad prenajať hektáre, aj o to tu ide. Cena za prenájom je k 15.7.2014 približne 1000-1500 euro/rok. A cena za prenájom pôjde hore. Napríklad pri založení jahodovej plantáže, ktorá počíta s návratnosťou investície 4 roky sa kalkulované náklady takto zvýšia o 4.000 eur až 6.000 eur za hektár. Jahodové plantáže sú risk aj bez vysokých cien nájmu za poľnohospodársku pôdu. Pri komoditách je výnos z jedného hektára približne 1000-1500 eur pri priemernej úrode. Podmienky, v ktorých sa momentálne nachádza záujemca o malú a rodinnú farmu bez nakúpenej pôdy, sa rovnajú podmienkach bezziskového prostredia a to znamená, že by sa malé farmy a mikro farmy mohli kľudne uchádzať o štatút neziskových organizácii a uchádzať sa o 2% z daní, jediná výhoda, ktorá z toho plynie, je, že nemusia používať registračnú pokladňu..., to keď sme teda zašli pri prenájme pôdy až do takýchto krajností na tomto našom prekrásnom Slovensku.

Zaujímavosťou na zákone zo 1.6.2014 je, že farmy, družstvá, transformované a.s., môžu predávať podiely komukoľvek, aj šéfovi Hisbaláhu. Podiely sú v poriadku, len pôdu, z ktorej majú dotácie od Európskej únie chránia zubami-nechtami.