Ak im to dá samostatne, môže každý za neho samostatne konať. Vždy sa chráni dobromyselnosť tretích osôb, ktoré nemôžu vedieť, že má plnomocenstvo aj niekto iný.
Ak však udelí tzv. kolektívne plnomocenstvo (naraz), musí každému uviesť, v čom ho má zastupovať; ak to v plnomocenstve nie je uvedené, musia konať spoločne.
Pri zastupovaní v občianskom súdnom konaní môže byť len jeden zástupca.

§ 31 občiasnkeho zákonníka
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

Platia všetky. Môžu ho zastupovať všetci.

Otázku zadávateľky som pochopila tak, že sú s rôznym dátumom udelené viaceré plnomocenstvá viacerým osobám k rovnakému právnemu úkonu. Príklad: vlastník bytu splnomocní dve iné osoby samostatnými plnomocenstvami s rôznym dátum udelenia plnomocenstva na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu. Na schôdzi vlastníkov bytov a NP však splnomocnitelia budú hlasovať protikladne. Ako v takom prípade k situácii pristúpiť? Ide o právne jedno plnomocenstvo udelené spoločne dvom osobám, aj keď sú to fyzicky dve plnomocenstvá?

Ja by som to považoval tak, ako keby bolo viac vlastníkov bytu a nevedeli sa dohodnúť na spoločnom postoji - jednoducho ten byt by sa zdržal hlasovania. NEbudú predsa ostatní vlastníci riešiť spor vlastníkov jedného bytu alebo čakať, kým sa dohodnú.

Takže z právneho hľadiska jedno plnomocenstvo udelené spoločne dvom osobám?

A môže dať jeden zo splnomocnencov návrh na súd (ako je to v prípade dvoch podielových spoluvlastníkoch s rovnakými podielmi), ak sa nedohodnú?

Pri hlasovaní na schôdzi nemá čo dávať na súd - tak ako ked sa nedohodnú manželia. Obdobne právny úkon robí každý samostatne, takže asi kto prv príde ... Veď splnomocenec kona za splnomocniteľa.
Plnomocenstvo je len akýsi preukaz, že sa dohodli o zastupovaní. Matka dáva bežne viacerým deťom splnomocnenei na preberanie pošty - kto príde, ten jej to ide vyzdvihnúť.

Hm...asi kto prv príde...skúsim iný príklad:
Vlastník bytu splnomocní dve osoby dvoma obsahovo identickými plnomocenstvami. Prvý splnomocnenec prenajme byt jednej rodine, druhý splnomocnenec urobí to isté možno o deň neskôr inej rodine... Je naozaj možné, aby došlo k situácii, že prvá "dobromyseľná tretia" osoba (rodina) má časovú prednosť nasťahovať sa pred druhou v duchu "kto skôr príde"? A čo ak by sa druhá "dobromyseľná tretia" osoba (rodina) nasťahovala skôr, ako tá prvá? Ktorá z dvoch "tretích" osôb by mala platnejšiu nájomnú zmluvu?...?
Mne by sa lepšie pozdávalo, ako to naznačila zadávateľka v otázke. Aby neskôr vydané plnomocenstvo malo prednosť pred skôr vydaným (uplatniť zásadu, že novšie ruší staršie). Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že znenie ust. § 31 ods. 1 OZ hovorí o možnosti dať sa pri (jednom) právnom úkone zastúpiť (jednou) osobou, nie dať sa zastúpiť aj viacerými osobami vydaním viacerých plnomocenstiev k (jednému) právnemu úkonu.

a čo ak prenajmú manželia každý inak? a čo zákonní zastupcovia ... špekulovať sa dá vždy

Ak výklad zákona nejaký stav umožňuje, nepovažujem to za špekuláciu, ale za reálnu možnosť, ktorá ak nastane, by sa mala aj zák. riešiť. Možno preto, že aj súdy by mali problém sa s tým vysporiadať, sa v niektorých zákonoch rieši-upresňuje, aby taký stav nenastal (napr. pri splnomocnení k hlasovaniu na schôdzi vlastníkov bytov novelou zákona od 1.10.2014, alebo spomenuté zastúpenie v obč. súdnom konaní):).

Dvaja splnomocnenci nemusia o sebe vedieť a môžu konať v dobrej viere. Na rozdiel od manželov, ktorí o sebe vedia, že sú manželia a ich vzťahy a konania sú právne riešené. Ust. § 31 OZ sa nezaoberá tým, ako riešiť prípad viacerých plnomocenstiev viacerým osobám pri jednom právnom úkone. Nie je tam odkaz, že k viacerým splnomocnencom sa napríklad pristupuje ako k manželom a v súvislosti s tým najmä to, ako sa majú splnomocnenci o sebe dozvedieť, že sú pri právnom úkone v postavení manželov. Preto by som nesúhlasila s prirovnaním k manželom. Zároveň zostáva nevysvetlená otázka, či podľa § 31 OZ sa splnomocniteľ môže pri jednom právnom úkone nechať zastupovať viacerými osobami na základe viacerých plnomocenstiev. Podľa môjho názoru nie, vychádzam však len z hľadiska gramatického:) znenia § 31 ods. 1 OZ.

a čo ked vlastník predá jednu vec dvakrát? :)

Ak tak urobí, koná vedome sám za seba a je aj sám za seba zodpovedný:). Dochádza k situáciám, ktoré by sme nepredpokladali. Aj jeden z manželov môže konať bez vedomia druhého (na Porade je o tom dosť tém), ale zodpovedný tiež nie je niekto tretí, cudzí.

S prípadom, ktorý je predmetom tejto otázky, by som to neporovnávala. Ak splnomocniteľ vydá k jednému úkonu viac plnomocenstiev viacerým osobám (aj keď si stále myslím, že nemôže), kto by zodpovedal za prípadnú škodu, ktorá by vznikla nesúrodým konaním dvoch splnomocnencov, ktorí o sebe nevedeli, konali by v dobrej viere...? Za prípadné problémy možno až so vznikom škody by mal logicky zodpovedať splnomocniteľ. A v tom vidím rozdiel, pre ktorý by som neporovnávala rozporné konanie dvoch splnomocnencov na základe samostatných plnomocenstiev pre každého z nich s rozporným konaním jednej a tej istej osoby, alebo len jedného z manželov, pri ktorých to zákon výslovne rieši (§ 145 OZ);).

Podľa môjho názoru ust. § 31 ods. 1 OZ neustanovuje, že je možné udeliť viaceré plnomocenstvá viacerým splnomocnencom (napríklad viacerým fyzickým osobám) k jednému právnemu úkonu. Viacerým osobám by sa malo udeliť spoločné plnomocenstvo (§ 31 ods. 3), aby bolo všetkým splnomocnencom zrejmé, že navzájom existujú (aby o sebe vedeli) a že majú konať spoločne, ak v plnomocenstve nie je určené inak.