Brat mojej manželky - najmladší z troch súrodencov dostal darom od rodičov rodinný dom v ktorom momentálne žije 85 ročná matka sama, pričom obdarovaný býva v tej istej obci, avšak v družstevnej bytovke. O matku sa nestará a tvrdí, že v darovacej zmluve, o dochovaní nie je ani zmienka, iba že je povinný jej urobiť samostatný vchod a okno... Je povinný ju dochovať i za týchto okolností? Ak nie, čo môže, resp. čo by mala starká urobiť ? Môže zrušiť darovaciu zmluvu ? Akú úlohu v predmetnej veci by mal - môže zohrať obecný úrad ? Je povinný zabezpečiť starkej opatrovateľskú službu?
Sestry bývajú s rodinami vo vzdialenosti 35 , resp.60 km od miesta bydliska matky. O prepísaní rodičovského domu na ich brata, resp. zrodu darovacej zmluvy im tento akt rodičia zamlčali (??!). Až po smrti otca sa matka začala zamýšľať, čo s ňou bude postupom času, najmä ak nevesta k nej neprechovávala nejakú náklonnosť, tobôž nie úctu, pritom bývajú s manželom v obci, ale v družstevnej bytovke. Dcéry považujú konanie brata a jeho manželky za vypočítavosť, súdiac, že sa obidvaja spoliehajú na to, že práve ony matku v starobe zaopatria a nenechajú ju napospas ničomu. Treba brať na vedomie, že dcéry majú manželov, rodiny a tak vyvstáva i otázka, prečo by mal manžel hociktorej z nich tolerovať bezcitnosť švagra a jeho manželky voči starkej a vytvoriť jej podmienky pre starobu niekde inde, než je jej domov ?! Aby sa títo dvaja smiali a veselo si užívali darovaného domu so všetkým čo k tomu patrí? Jasné, problém má dva rozmery - právny a morálny... samotná starká nevie kam "z konopí", čo robiť, zrušiť darovaciu zmluvu,č i nezrušiť? Keď je na nemocničnom lôžku, lamentuje, narieka ako sa k nej jej synáčik milovaný zachoval, keď je na čas v poriadku a relatívne zdravá, pobudne 2-3 týždne u dcéry, všetko ju prejde, nič jej nevadí, synovi odpustí, aby o mesiac bežali dcéry opäť na dedinu, lebo mama leží vážne chorá a "dedič, vlastník gruntu" sa dozvie o príchodu záchranky a lekára až z počutia - lebo sa o starú mať nezaujíma! A basta! Otázka teda stojí i takto- čo majú v tomto prípade robiť zaťovia starkej ? Aha, z lásky k manželkám priložiť ruku k dielu a z akýchsi morálnych, či kresťanských princípov robiť všetko potrebné aby nielen starká, ale aj obdarovaný dedič s manželkou prekypovali spokojnosťou a nadšením ?! Môže mať niekto námietky ak niektorý zo zaťov povie stop a nepripustí aby starká dožila v jednej domácnosti s ním. Neznamená to ale, že by bránil svojej manželke-dcére inkriminovanej osoby aby sa o matku v jej doterajšom trvalom bydlisku starala, chodila ju zaopatrovať...(??!) Dodať treba, že zaťovia boli vždy na druhej až piatej koľaji v priazni dôchodkyne hoci by sa potrhali. Z jednoduchého dôvodu - prím hral vždy synáčik, samozrejme aj jeho manželka, vnúčence boli vždy najmilšie iba tie"tzv. naše" z dediny, všetko hmotné i nehmotné ešte i v časoch života starého otca prúdilo synovi a jeho rodine a nik sa nikdy nepozastavil nad faktorom času a jeho vplyvu na dianie v rodine. Vlastne áno, bol som to ja kto toto všetko takto predvídal, za čo som bol aj náležite ocenený a nálepkovaný ( v negatívno slova zmysle) - hádajte od koho? Nuž od osoby, ktorá svoju záchranu vidí práve v mojej zhovievavosti... nad synáčikom, ktorý ju nielen sklamal, ale ju aj sústavne ponižuje a uráža (" ... vieš dobre, že ťa z domu nemôžem vyhnať..., mojou povinnosťou je urobiť ti dvere a okno, nie ťa zaopatrovať...) iba zopne ruky a zanarieka-" ta čo už s ním zrobim, kec je taky"