Bod 2:
Ja keď som veľmi naštvaná idem sa prejsť. Najprv idem rýchlo a keď sa chôdza spomalí viem že sa môžem vrátiť. - raz som sa takto "prechádzala" 2,5 hodiny:)
Bod 7:
Keď nemám možnosť ísť von, niekomu zavolám, poviem že som potrebovala počuť "teplý ľudský hlas". Tieto tri slová sú zázračné, každý po nich zmäkne.

Naštastie nebývam často nahnevaná či stresovaná. Ale ak sa mi to pritrafí a som v blízkosti počítača najčastejšie idem NA PORADU. Zahĺbim sa do dobrých rád či usmernení a zabudnem čo bolo pred chvíľou.
Pekný a ničím nerušený večer.

Ja na toto poznám peknú vetu:" nás nikto nikdy nemôže nas..., nakoľko nemáme nervy na niti". Je ich vari aj presne 10.

[quote=Nika]Bod 2:
Ja keď som veľmi naštvaná idem sa prejsť. Najprv idem rýchlo a keď sa chôdza spomalí viem že sa môžem vrátiť. - raz som sa takto "prechádzala" 2,5 hodiny:)
"Chôdza je najprirodzenejším spôsobom pohybu človeka. Podľa posledných výskumov neurológov je najjednoduchším a najdostupnejším prostriedkom boja proti stresu. Tým, že evokuje potrebné fyzické zaťaženie, podporuje nárast prúdu impulzov aktivizujjúich mozgové centrá. V mogovej kôre sa teda tvorí nový systém, oveľa silnejší ako ten, ktorý spôsobil vašu zlú náladu alebo depresívnu reakciu na stresovú situáciu."
Išla si na to mooooc dobre!:p:p:p

Čo robiť proti stresu?
...
10. Obstarajte si v najbližšom kníhkupectve príručku o spôsoboch uvoľnenia sa. (napríklad zákon o účtovníctve :D)

Vierka, ale čo v tom prípade, ak sa kvôli tej príručke pravidelne dostávam do stresu? :rolleyes:

Vierka, ale čo v tom prípade, ak sa kvôli tej príručke pravidelne dostávam do stresu? :rolleyes:
Jaaaaj Elen, to môj dodatok neber vážne! Musíš sa tej príručky čo najskôr zbaviť, najlepšie ju zaniesť do zberu a kúpiť si niečo na odľahčenie:p:p:p.
Hm... Ale vážne teraz, pomôžem si jednou múdrou knihou a zacitujem ti odtiaľ:
"Nesnažte sa splniť všetky požiadavky. Pokiaľ cítite, že ľudia od vás veľa očakávajú, dajte im najavo, že ste iba človek. Nesnažte sa za každú cenu splniť všetko, čo očakávajú druhí. Oni nežijú váš život. Keď naliehajú, naučte sa kľudne s nimi dohodnúť alebo jasne povedať "nie"..."
Alebo ešte jedno riešenie, aj keď ťažko to nazvať asi riešením:
"Prijmite to, čo nemôžete ovplyvniť. Niektoré situácie nedokážeme kontrolovť ani zmeniť. Neostáva iba prijať fakt, že to tak je."
A do tretice:
"Nesnažte sa stať načlovekom. Pokúšate sa urobiť všetko? Mať úspech vo všetkom? Byť najlepší? Nikto nie je nadčlovekom, takže ani vy sa o to nepokúšajte. Skúste "úspech v rozmných medziach v rozumných veciach". Pokiaľ nadmerne pracujete, premýšľajte, či nerobíte všetko sami."
Ale neber to Elenôčka osobne, prosím, je to myslené všeobecne. Viem, že sa to vždy nedá, ako píšu knihy, ale je to asponň aká - taká barlička!:p

Vierka, verím na takéto barličky a jednu - zatiaľ najlepšiu, k akej som sa dostala - mám stále na nočnom stolíku. Už som ju prečítala odzadu, spredu, zo stredu a vždy v nej objavím niečo nové. Je to kniha od Le Jeuna: "Dokážeš všetko čo chceš" a vždy keď som na dne, veľmi mi pomôže. Účinkuje lepšie ako tabletky.

Vierka, verím na takéto barličky a jednu - zatiaľ najlepšiu, k akej som sa dostala - mám stále na nočnom stolíku. Už som ju prečítala odzadu, spredu, zo stredu a vždy v nej objavím niečo nové. Je to kniha od Le Jeuna: "Dokážeš všetko čo chceš" a vždy keď som na dne, veľmi mi pomôže. Účinkuje lepšie ako tabletky.
Je dobré, keď si každý z nás, čo vieme, čo je stres, nájde akúkoľvek "barličku", ktorá mu pomáha víťaziť nad ním. Nesmieme sa dať stresom pohltiť, aj keď sa nám to akokoľvek doba snaží vnútiť. Pretože aby sme sa tým naším ponáhľaním neuponáhľali skôr k tým koreňom fialiek....:mee:

Vierka, verím na takéto barličky a jednu - zatiaľ najlepšiu, k akej som sa dostala - mám stále na nočnom stolíku. Už som ju prečítala odzadu, spredu, zo stredu a vždy v nej objavím niečo nové. Je to kniha od Le Jeuna: "Dokážeš všetko čo chceš" a vždy keď som na dne, veľmi mi pomôže. Účinkuje lepšie ako tabletky.

mierne mimotemy ale možno niekoho poteší tento odkaz http://www.skola.jewel.sk/view.php?cisloclanku=2005062702

je to o tej knihe, ktorú tu spomínaš ;)

bendži, ďakujem - mňa potešil. :)

mierne mimotemy ale možno niekoho poteší tento odkaz http://www.skola.jewel.sk/view.php?cisloclanku=2005062702

je to o tej knihe, ktorú tu spomínaš ;)
Aj mňa potešil-veľmi. A vôbec nie si mimo tému, lebo sme v téme 10x proti stresu a kto tú knihu čítal musí uznať, že pôsobí a nielen proti stresu.

To tu nikto nemáte skúsenosti so stresom? "šťastné to ženy!" (babička):D

To tu nikto nemáte skúsenosti so stresom? "šťastné to ženy!" (babička):D

Ojoj, Vierka, ja nepoznám účtovníka, ktorý by nemal problémy so stresom! Všetci s ním bojujeme. A podaktorí veľmi neúspešne, keď si pozrieš tému "panická porucha", je to jasné. Ale každá dobrá rada hodna groš, preto si môžeš byť istá, že tie stránky o pozitívnom myslení si pri troche času prezrieme viacerí.:)

1. Čím viac budete počítať s neúspechom svojho jednania, tým istejšie sa tento neúspech na základe vášho negatívneho postoja dostaví. Mali by ste si preto neustále uvedomovať silu pozitívneho očakávania. Nádej a optimizmus priťahujú úspech.
2. Pokúšajte sa i u nepríjemných udalostí nájsť niečo pozitívneho. Tým zvyšujete i malú nádej na úspech, pretože môžete jednať optimistickejšie a dynamickejšie.
3. Pokúste sa brať skutočné neúspechy s humorom. Človek, ktorý má humor, sa ľahšie vyrovná s negatívnym zážitkom a s ním spojeným pesimizmom.
4. Nedumajte príliš intenzívne o svojich problémoch. Nepredstavujte si negatívny výsledok, ale zamerajte všetky sily k úspechu.
5. Pokúste sa vo všetkých situáciách odhaliť, ktoré jednanie je pre vás spojené s pozitívnym vplyvom. Čoskoro sa dostavia drobné úspechy. To posilní vašu sebadôveru.
6. Nenechajte sa zaviesť k účelovému pesimizmu. Pramení z priania včas sa obrniť proti možným sklamaniam. Je to slabosť, s ktorou musíme bojovať.
7. V prípade neúspechu neskúmajte, koľkých chýb ste sa dopustili, ale naopak, zisťujte, koľkokrát ste rozhodli správne. Chyby odrbrojujú a znižujú sebadôveru pri ďalších problémoch. Ak ste z piatich úloh vyriešili 5 správne, a päť chybne, potom máte 5 správnych riešení a v žiadnom prípade nie 5 chýb!
8. Snažte sa vo voľnom čase stýkať s optimistami a pozorujte ich chovanie. Môžete sa tak naučiť optimistickému postoju. Naviac na vás nevedome optimizmus preskakuje.
9. Vždy si uvedomujte, že pesimizmus nie je vrodený. Rovnako ako mnohé iné základné postoje človeka, dá sa i pesimizmus zmenšovať a meniť na iný postoj - optimizmus.
10. Ak máte s optimistickým postojom úspech, uvedomte si vždy, že tento úspech pramení tiež z vášho optimizmu.:)

odkaz http://www.skola.jewel.sk/view.php?c...nku=2005062702

Velmi dakujem, cez tento asi uprsany weekend si www preluskam a vychutnam. Aj potesi, aj pouci :) .

8. Snažte sa vo voľnom čase stýkať s optimistami a pozorujte ich chovanie. Môžete sa tak naučiť optimistikému postoju. Naviac na vás nevedome optimizmus preskakuje.


Toto je svätá pravda. Našla som si partnera, ktorý je optimista až flegmatik a pomaly ma učí, aby som sa aj ja stala optimistkou, lebo vo všetkom vidím len zlo a moja obľúbená hláška je, že ma nikto nemá rád. Ak je človek obklopený optimistami, niečo sa na neho z nich nalepí tiež a život budú vidieť v lepšom svetle.

Vraj, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Len teraz neviem na isto, či táto veta je optimistická, alebo naopak...

Toto je svätá pravda. Našla som si partnera, ktorý je optimista až flegmatik a pomaly ma učí, aby som sa aj ja stala optimistkou, lebo vo všetkom vidím len zlo a moja obľúbená hláška je, že ma nikto nemá rád. Ak je človek obklopený optimistami, niečo sa na neho z nich nalepí tiež a život budú vidieť v lepšom svetle.

Vraj, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Len teraz neviem na isto, či táto veta je optimistická, alebo naopak... Jani, som rada, že si sa posunula s mierou tv. optimizmu o kus ďalej:) a že na teba preskakujú tie "veselé bunky" z tv. partnera.
Vieš prečo si si tú obľúbenú hlášku tak "obľúbila"? Pretože ty potrebuješ počuť pravý opak, asi sa Ti ho veľa nedostávalo:mee:. (ak sa mýlim, oprav ma, prosím).
A k tej poslednej vete: keď pred Teba postavia pohár, ktorý je do polovice naplnený vodou, ako ho vnímaš? :p Čiže ide len o uhoľ pohľadu...

Jani, som rada, že si sa posunula s mierou tv. optimizmu o kus ďalej:) a že na teba preskakujú tie "veselé bunky" z tv. partnera.
Vieš prečo si si tú obľúbenú hlášku tak "obľúbila"? Pretože ty potrebuješ počuť pravý opak, asi sa Ti ho veľa nedostávalo:mee:. (ak sa mýlim, oprav ma, prosím).
A k tej poslednej vete: keď pred Teba postavia pohár, ktorý je do polovice naplnený vodou, ako ho vnímaš? :p Čiže ide len o uhoľ pohľadu...

Všetko v živote je vlastne o uhle pohľadu. Asi si treba povedať, že všetko zlé je na niečo dobré - a toto som si na vlastnej koži vyskúšala, že je stopercentná pravda.

To, či sa mi toho veľa dostávalo alebo nie, tak keď nad tým tak rozmýšľam, je to tiež uhol pohľadu. Ale to by bolo na dlhšiu debatu...a hlavne by som začala zas filozofovať:rolleyes: .

Všetko v živote je vlastne o uhle pohľadu. Asi si treba povedať, že všetko zlé je na niečo dobré - a toto som si na vlastnej koži vyskúšala, že je stopercentná pravda.

To, či sa mi toho veľa dostávalo alebo nie, tak keď nad tým tak rozmýšľam, je to tiež uhol pohľadu. Ale to by bolo na dlhšiu debatu...a hlavne by som začala zas filozofovať:rolleyes: .
Súhlasím s tebou... a že by si začala filozofovať, nevadí, keď to má niekomu (alebo aj tebe) pomôcť a ak niekto na to zareaguje trefnou poznámkou, ktorá ti zvráti uhol pohľadu, nie je to na škodu veci.:)

Ešte o strese
1. Príznaky a symptómy stresu sme zdedili od našich predkov. Sú časťou našej vrodenej obrany proti nebezpečiu.
2. Spúšťajú sa, kedykoľvek sa cítime ohrozený.
3. Zmeny, ktoré spúšťajú, nám umožňujú bojovať proti nebezpečenstvu alebo utiecť.
4. Keď čelíme fyzickému nebezpečenstvu, účinkujú veľmi dobre.
5. Ak čelíme psychologickému nebezpečenstvu, sú pre nás málo užitočné.
5. Keď nevieme, prečo sme v stave stresu, môžu sa naše reakcie zhoršovať, pretože hľadáme dôvod nášho stavu. Tento dôvod je veľmi často chybný a zvyšuje stres.
7. Keď hrozba existuje len v budúcnosti, a my sa len domnievame, čo nám budúcnosť prinesie, začne pracovať naša fantázia.
8. "Hrozbu" môžeme zvládnuť, keď vieme ako na to.
9. Príznaky a symptómy stresu (zmeny, ktoré sa udejú následkom boj/útek), nie sú nebezpečné. Slúžia k ochrane ľudstva. Nemohli by plniť túto funkciu, keby nás poškodzovali.

Našla som jeden, myslím, veľmi dobrý článok o strachu, ktorý súvisí so stresom, pretože nadmerný strach vyvoláva stres. Možno, že mnohým, ktorí sa s "neznámym" strachom už stretli, bude v niečom nápomocný.
Je od pána K. Viceníka, (dúfam, že nebude mať námietok, že použijem jeho článok tu na Porade, pretože si myslím, že naozaj môže byť osožný). Vyberiem podstatnú časť z neho.
... minule sme sa v lese omylom zľakli konára na zemi, lebo sme ho považovali za hada. Zmýlený úsudok aj jeho oprava sa odohrali v našej mysli. Vonkajšia skutočnosť sa nezmenila. Ak nepochopíme princíp svojho omylu, budeme nabudúce v lese pociťovať úzkosť.
Úzkosť je neurčitý strach z toho, že sa budeme báť - strach zo strachu. Kde teda sídlia strach a úzkosť?
Domovom strachu aj úzkosti je naša vlastná myseľ, naše malé ja. Aj naša reč hovorí: ja mám strach. A ako správny egoista, čo mám - nedám. Tak si to, čo mám ešte pestujem!
To všetko však znamená, že ak sa chceme zbaviť strachu, musíme niečo urobiť sami so sebou. Je zbytočné pozbierať cez deň všetky konáre v lese, aby som sa ich večer nezľakol. Môj strach je vo mne. Každý má nejaký svoj strach, svoju úzkosť.
Naše strachy, to nie sme my. Ako sme videli vyššie, je to niečo, čo máme. ako nemoc, ktorú práve máme. A to, čo máme, treba vyliečiť alebo sa toho zbaviť, ak nás to ťaží, lebo ináč to, čo máme, má snahu vlastniť nás, čo je všeobecne platný prírodný zákon, ktorý náš žiaľ v škole neučili. Strach nás môže dokonale a za babku "sprivatizovať". Ak sa vám vynorili teraz nejaké asociácie, nie sú plne náhodné.
Jedno z riešení, ako sa zbaviť strachu a úzkosti, ktoré trčia kdesi vo mne, je naučiť sa byť v prítomnosti. To povestné "teraz a tu". To znamená vnímať to, čo sa skutočne práve deje a riešiť to, čo skutočne práve riešiť treba. Ono sa to nezdá, ale väčšinou ak niečo vnímame a vzápätí to hodnotíme, tak nie sme v prítomnosti, ale tápeme, či trčíme kdesi v minulosti. Ako to?
Tak, že pri usudzovaní a hodnotení voláme o pomoc svoju pamäťa všetky možné minulé informácie, či zážitky. Veľká časť nášho strachu potom vzniká z toho, čo nám predložila naša pamäť. Tá nielenže nie je neomylná, ale je v nej kopa vecí, ktoré vlastne vôbec nie sú naším poznaním, je tam kopec predsudkov, informácií, typu: jedna pani povedala, všeličo, čo sme kdesi bez záruky čítali, počuli. vytvorili sa pamäťové záznamy, ktoré pokladáme za svoj názor, svoje poznanie, ktoré je, vzhľadom na svôj pôvod, žiaľ často negatívne. Tak vznikajú aj naše predsudky...