Deti majú nárok na matkino dedičstvo, teda aj na byt po matke ak bol v jej vlastníctve.
Druhá otázka je, nebolo dedičské konanie?

Preco neprebehlo dedicske konanie po matke pred 15 rokmi?
Manzel nemohol byt jedinym dedicom.
Alebo pred 15 rokmi byt nebol v osobnom vlastnictve?

No po úmrtí matky muselo prebehnúť dedičské konanie. A každý má 1/3 podiel na byte.
Deti o svoj podiel neprídu, a podiel nevlastného otca budú dediť jeho dediči. Ak má nejaké deti tak tie deti, ak nemá tak jeho rodičia ak nemá tak jeho súrodenci.
Ak chcete aby byt po smrti nevlastného otca prešiel na deti matky , teda priženené deti bolo by vhodné urobiť darovaciu zmluvu, tj. že nevlastný otec daruje svoj podiel deťom svojej mrtvej manželky s podmienkou vecného bremena dožitia v byte.

No a čo som napísala? Že ten svoj podiel má darovať deťom mrtvej manželky....

Sorry, zle vidim :)

Ak celý byt po manželke zdedil jej druhý manžel (ak je zapísaný na LV k bytu ako výlučný vlastník), deti po zomrelej manželke, ktoré nie sú potomkami jej druhého manžela a ani si ich neosvojil, nebudú mať zákonný nárok po ňom dediť ako zákonní dediči I. dedičskej skupiny. Nepíšeš, či ťažko chorý nevlastný otec má aj vlastných potomkov, prípadne iných zákonných dedičov, ktorí by pripadali do úvahy. Ak nevlastný otec nemá svojich vlastných potomkov, ktorí by mohli dediť v I. dedičskej skupine a nevlastné dieťa bude žiť s chorým nevlastným otcom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa bude starať o spoločnú domácnosť, môže dediť ako zákonný dedič II. alebo III. dedičskej skupiny (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#f4239081, §§ 474 a 475).

Doplnenie po doplnení zadania otázky v komentári:

Nakoľko nevlastný otec ako výlučný vlastník bytu má vlastných potomkov, budú dedičmi zo zákona, pokiaľ by ich platne nevydedil. Nie je to však jednoduché, museli by byť na to splnené zákonné podmienky. Možnosti pokiaľ ide o nevlastné deti: mohol by im byt darovať s právom svojho doživotného bývania (tzv. vecné bremeno), ak by nechcel, aby dedili jeho vlastné deti a nemal by dôvod riešiť to ich vydedením. Mohol by tiež napísať závet v prospech nevlastných detí, vlastné deti by však museli dostať najmenej polovicu svojho zákonného dedičského nároku, ak sú plnoleté (predpokladám, že sú; maloletí potomkovia by museli dostať celý svoj podiel) a dovolali by sa relatívnej neplatnosti závetu, ak by tomu závet odporoval.

Prečo nedošlo k vysporiadaniu dedičstva voči deťom, ktoré boli zákonnými dedičmi po ich zomrelej matke a mali dediť spolu s jej druhým manželom? Bola to dedičská dohoda a ak áno, čo bolo predmetom dedičskej dohody? Má nevlastný otec nejakých zákonných dedičov (potomkov, súrodencov, rodičov...)? Je potrebné upresniť situáciu.

Dúfajme, že zadávateľka upresní zadanie v zmysle všetkých otázok, aj tejto Tvojej, aby dostala zodpovedajúcu odpoveď. Aj keď by som bola osobne trochu prekvapená, ak by dedičské konanie pred 15 rokmi neprebehlo, ak bolo čo dediť. Tiež by bolo dobré vedieť, či deti boli vtedy už plnoleté (kto deti zastupoval, ak boli maloleté) a či naozaj matka byt vlastnila (ako sa opýtala ivka70).

Nemusí mať každý podiel 1/3-inu, ak bola uzavretá dedičská dohoda o dedení inak.

áno, samozrejme, zadávatľske sa nedá presne odpovedať, kedže nie sú všetky relevantné info.

Ak nevlastný otec nemá vlastných potomkov ako dedičov I. dedičskej skupiny, môže bez problémov aj spísať závet v prospech nevlastných detí.

Ale aspoň má na výber z rôznych odpovedí:).

Dakujem Vam vsetkym velmi pekne a doplnam chybajuce informacie: Byt nebol v OV. Bol majetkom bytového družstva preto byt nakoľko deti boli maloleté nemohli byť zapísané ako "vlastníci" a byt sa napísal na nevlastného otca. Z predošlých manželstiev má 2 deti. Keď prebiehalo dedičské konanie, nedostavil sa nikto zo sociálneho, aby hájil záujmy deti, čo neskôr aj napadli, ale už bolo neskoro. Zdedil aj všetky peniaze a z toho byt platil aj ho odkúpil do OV.

Malo by teda platiť to, čo som napísala v prvej časti svojej odpovede, ktorú zároveň doplním.

Nejako mi doplnenie odpovede dalo do nečitateľného stavu, budem sa s tým musieť asi možno sama potrápiť... Tak to trošku potrvá:).

Dakujem aj tak, vazime si to, hned po zadani mi to ukazalo vpohode, tak som to stihla precitat, aj ked teraz vidim tie znaky co zobrazuje v texte. Najhorsie je, ze on nechce velmi spolupracovat. Sluboval kym bol zdravy, ze to da naporiadok a uz ked to hori, nema ziadnu volu to splnit.

Dobre si sa pýtala, ako by ste mali postupovať, ale odpovede sú, bohužiaľ, ako by mohol postupovať len nevlastný otec. Vy s tým neurobíte nič, pokiaľ on nebude chcieť a záleží to od jeho vôle.

To Michaela: keďže vtedy bol byt družstevný - nemohol sa dediť! Len členské podiely v družstve. A nie je pravda, že nemohli byť podielnikmi i maloletí. I ja som kedysi ako 15-ročný mal podiel bytovom družstve!
A čo sa iného týka - nuž nevlastny otec vybabral so svojimi potomkami.
Za ďalšie, nevlastní potomkovia - boli oficiálne (úradne) uznané ako jeho? Lebo ak nie - nemajú nárok ako priami dediči.