1. Postup vydedeného syna je v poriadku, až na tú požiadavku, že požaduje 1/2 z predmetu dedičstva. Podľa zákona by mu patrila 1/4 (teda polovica jeho zákonného podielu), ak sa preukáže, že vydedenie bolo neoprávnené a neplatné.

Na to, aby bol niekto vydedený, musia byť splnené zákonné podmienky (viď § 469a obč. zákonníka). Snáď starý otec v závete uviedol dôvod, prečo ho vydedil. Ak nie, je veľká šanca, že navrhovateľ súd vyhraje.

2. Áno, žaluje druhého syna, pretože len on môže zmeniť spôsob dedenia. Ak by sa dohodli, notár by nezohľadnil závet a majetok by prededil tak, ako by sa dohodli dedičia. Teda druhý syn môže dať svojmu bratovi (neviem, či vlastnému či nevlastnému) jeho podiel, potom by prvý syn nemusel žalovať.

3. Nemusí si najať právnika, v obč. súdnych sporoch to nie je povinné. Môže vystupovať ako odporca sám za seba.

4. Ak prvý syn bude v žalobe úspešný, súd môže zaviazať prvého syna úhradou trov konania. Ak bude úspešný len čiastočne (napr. súd mu prizná iba tú 1/4 predmetu dedičstva), môže mu priznať iba časť trov konania. Na druhej strane odporca môže navrhnúť, aby nikto nemal priznané trovy konania. Aj tak môže rozhodnúť súd, že nikomu neprizná, teda každý si zaplatí svoje trovy.

5. Toto záleží od samotnej žaloby. Ak v záveti bol uvedený dôvod vydedenia, tak prvý syn musí preukázať, že tento dôvod je nepravdivý a neplatný. Ak tam žiadny dôvod nebol, tak nemusí preukazovať nič. Musí ale zdôvodniť, prečo požaduje až 1/2 dedičstva (keď jeho zákonný nárok je 1/4).

Ak by naozaj došlo k sporu, tak doporučil by som druhému synovi chytiť sa dôvodu vydedenia pod písm. b):

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) ...
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

Tam by sa dalo argumentovať, že prvý syn sa s otcom nestretol za posledných X rokov a ani ho nikdy nekontaktoval. Teda neprejavil žiadny záujem o otca. Nie je to isté, ale dá sa to použiť aspoň pre to, aby mu nepriznali 1/2 dedičstva. LEbo v zákone je uvedené, že dôvod vydedenia musí byť uvedený v záveti.

3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Dakujem, skvela odpoved.

V zavete je uvedene, ze ho vydeduje z dovodu neprejavovanie zaujmu (cize bod b) a zaroven uviedol, ze sa 25 rokov nevideli. Vydedeny syn ma vraj nejaku fotografiu z rodinnej oslavy, kde bol spolu s otcom prave v case, kedy uz sa nemali vidiet...

Neviem len z odpovede vycitat, ako je to s hradenim pravnika vydedeneho syna. V zalobe vydedeny syn ziada tri veci:
1. vyhlasenie vydedenia za neplatne
2. ziada o kompletny 1/2 po starom otcovi (cize cely podiel)
3. druhy syn zaplati pravnika vydedeneho syna

Je mozne, ze sud rozhodne, ze druhy syn napriek tomu, ze on sa bude hajit sam, bude musiet platit pravnicke sluzby, ktore si zaobstaral vydedeny syn na svojej strane?

Malá poznámočka: Vydedený syn má síce fotografiu s otcom, ale pokiaľ na nej nieje zobrazený nejaký časový údaj, ako dokáže, kedy bola fotografia zhotovená?
Má teda veľmi slabý dôkaz.

To je dobré, keď je dôvod v záveti uvedený, tým pádom bude musieť prvý syn spochybniť dôvod vydedenia, čo je pre neho komplikovanejšie. ŤAžko povedať, nakoľko dôveryhodná bude fotka, kľudne môžeš jej pravosť spochybniť na súde, môžeš povedať, že podľa teba ide o fotomontáž. Druhá strana bude musieť preukázať jej pravosť. Navyše jedno stretnutie nie je prejavom záujmu o rodiča.

Čo sa týka tých trov konania. Trovy konania sa vypočítavajú z hodnoty predmetu sporu a počtu úkonov právneho zástupcu. Takže či si prvý syn najme nehorázne drahého právnika, alebo priemerného, v prípade priznania trov konania budú tieto trovy vždy rovnaké. Nezáleží od toho, koľko on zaplatí za právnika. Písal som o tom aj tu:

http://www.porada.sk/t89398-trovy-pravneho-zastupenia.html

prečítaj, potom sa pýtaj ďalej. Pozri aj túto tému, trochu iné, ale niečo aj tam zistíš:

http://www.porada.sk/t15752-ucast-na-sudnom-procese.html

Ale odpoveď na tvoju otázku je áno. Ak bude úspešný prvý syn, súd mu môže priznať trovy konania, aj keď sa druhý syn nedá zastupovať právnikom. Ale tých trov by som sa až tak nebál, pokiaľ hodnota sporu nie je v státisícoch EUR. Tie trovy bývajú také, že sú znesiteľné, nie sú likvidačné (že by musel predať dom alebo byt).

Hodnota sporu je cca 50.000 EUR, co je polovicna hodnota bytu rovna vlastnickym pravam stareho otca. Zaroven este doslo k tomu, ze dany byt (stara mama zomrela par mesiacov skor) bol kompletne vypratany druhym synom este skor, ako zistil, ze vydedeny syn existuje. Cize tu by mal vydedeny syn moznost napadnut nieco v zmysle 'neopravneneho narabania s cudzou vecou' a ziadat o vyplatenie casti hodnoty vnutorneho vybavenia... hoci tam nic okrem stareho nabytku nebolo, ale to sa tazko dokazuje.

Kolko by teda mohli byt trovy konania pri cca 50.000 hodnote sporu? Nasiel som len pripad 1.000 EUR, staci to vynasobit x50, ci je tam iny kluc?
Dakujem

No zrejme je dedičské konanie ukončené a obaja dedičia sa ho zúčastnili. Notár by mal postupovať v súlade s občianskym súdnym poriadkom.
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99
Pozri všetky paragrafy 175.
Ťažko ti tu niekto dá relevantnú odpoveď, keď nepozná presné znenie závetu.
Ide o to či je závet neplatný ako celok, alebo iba z časti. Účastníkom notár na dedičskom konaní oznámi, že môžu domáhať svojich práv na súde. V tom prípade sa konanie preruší.
Žalovať druhého dediča je v tomto prípade nenáležité, lebo sa nedopustil porušenia zákona. Predsa nemôže niesť zodpovednosť za nesprávne napísaný závet, ani za to ako ho notár prejednal.

Nemyslím, že je dedičské konanie ukončené. Práveže ešte len prebieha. A koho má podľa teba žalovať prvý syn? Notára? Čo ten má s platnosťou závetu? Svojho otca? Ten už nežije. Jedine ostatných dedičov musí žalovať, lebo oni sú účastníkmi dedičského konania a nespochybňujú závet.

Pravdou je, že je možné, že sudca neprizná nikomu trovy konania. Ale navrhovate môže žiadať náhradu trov v žalobe.

Odporúčam pozrieť si judikáy Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, napríklad tu http://www.supcourt.gov.sk/data/att/13958_subor.pdf , alebo tu http://www.supcourt.gov.sk/data/att/5297_subor.pdf . Dá sa z nich veľa zistiť.
x x x x x
K otázke napíšem stručnejšie, keďže viac rozpísal Chobot.
1. Je. Na rozdiel od Chobota si však myslím, že ak existuje len listina o vydedení a tá by bola súdne vyhlásená za neplatnú, druhý syn by mal nárok na ½ z dedičstva. Podľa môjho názoru na ¼ by mal nárok, ak by okrem listiny o vydedení existoval aj platný závet len v prospech prvého syna.
2. Áno.
3. Nemusí, ale odporúčam, ak prvý syn chce "bojovať" za platnosť vydedenia druhého syna.
4. Môže za určitých podmienok (§ 142 O.s.p. = http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99/znenie-20140701#f4529585 – dopĺňam nižšie).
5. Navrhovateľ (druhý syn) – že dôvody vydedenia nie sú, dôkazné bremeno bude na jeho strane. Prvý syn (odporca) – môže použiť protidôkazy, že to tak nie je (dobré by bolo odporovať, respektíve potvrdiť skutočnosti odôvodňujúce vydedenie v listine o vydedení, ak trvá na vydedení druhého syna, môže mať vlastných svedkov...).

§ 142 O.s.p.
(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

A kto bol dedičom po starej mame? Druhý syn, alebo aj otec? V čase smrti otca aké boli pomery vlastníctva daného bytu? Kto vlastníl aký podiel.

To vypratanie vecí nie je možné namietať, pretože v čase, kedy byt vypratal, ho ešte vlastníl otec (a asi aj druhý syn). Títo mali právo narábať s bytom - teda aj ho vypratať.

Odmenu neviem vypočítať, To je aj pre mňa komplikované.

Tak nech ten žalobca žaluje sám seba, Veď aj on sám bol účastníkom konania a nespochybnil závet. Predsa notár ho na dedičskom konaní na to upozornil.

K bodu 1 - súhlasím, môže nastať aj táto situácia. Pre zdena - výsledok súdu je vždy neistý. Počas pojednávaní môžu nastať také zvraty, že aj keď sa prípad na začiatku vyvíja jedným smerom, záver môže byť úplne opačný. Nedá sa predpovedať, ako dopadne súd. Ak sudca zruší celý závet aj s vydedením, tak sa dedí zo zákona - 1/2 na 1/2. Ak zruší len to vydedenie, tak môže priznať tomu druhému aspoň zákonný podiel (1/4). Ak zamietne žalobu, tak ten tvoj brat nebude dediť nič.

Musíš sa pripraviť na pojednávania, ako napísala luja, zožeň si svedkov (známych tvojho otca), ktorí dosvedčia, že trebárs o tom jeho prvom synovi ani nevedeli, alebo že sa otec so synom vôbec nestretávali ani nekontaktovali.

ziadne dedicske konanie este neprebehlo, notar nevytici pojednavanie, kym je na sude zaloba

Ešte k tým trovám konania - nie nestačí to vynásobiť 50. Odmeny advokáta sú odstupňované podľa výšky hodnoty predmetu sporu. Ak vychádzam z toho, že hodnota sporu je 50.000 EUR, tak pri takejto sume je odmena advokáta za každý úkon cca 500 EUR. Za úkon sa považuje napr. prevzatie prípadu (vrátanie naštudovania spisu), spísanie žaloby, účasť na pojednávaní. Čím viac pojednávaní, tým vyššia odmena. Takže pri 3 pojednávaniach by to bolo cca 5 úkkonov, t.j. cca 2,500 EUR. Ale to je len veeeľmi odbrucha. Nie je vylúčené, že náhrady trov sa vyšplhajú až na 5000 EUR, ak by spor trval príliš dlho. Ale tiež mu nemusí sudca prizna nič. Trovy advokátov sa riadia vyhláškou č. 655/2004 . Pozri tiež túto stránku:

http://advokatskafirmatrokan.webnode.sk/odmena-advokata/

O trovy sa ale teraz nestaraj, tie nijako neovplyvníš. Sústreď sa na samotnú žalobu. Ak ju ešte nemáš, súd ti ju v krátkom čase pošle, aby si sa vyjadril k predmetu žaloby a predložil svoje dôkazy.

A už máš znenie žaloby?

Po starej mame dedicske konanie este nestihlo prebehnut a teraz je to vsetko zastavene tou zalobou. Po oboch starych rodicoch to ma pridelene jeden notar. Stara mama vydedila zavetom stareho otca a druheho syna a predmet sporu odkazala vnuckam (dceram druheho syna). Toto ziadny ucastnik konania po starej mame napadat nebude.
Vydedeny syn je biologickym synom iba stareho otca, po starej mame nededi.

Takze to vypratanie nebolo nezakonne? Druhy syn nemal este ziadne vlastnicke prava voci bytu, stale je LV na stareho otca a mamu.

Momentalne sa snazime dohodnut zmierom, len premyslame co vsetko by obnasal sudny spor v danej situacii. A nakolko je pravdepodobne, ze by zalujuci syn vyhral vo vsetkych 3 bodoch obzaloby.

Odpoveď na poslednú otázky by ti s istotou nepovedal ani advokát po preštudovaní súdneho spisu. Ja si vôbec nedovolím hovoriť o pravdepodobnosti. Je to o dôkazcoh a svedkoch. Ak skutočne nejavil záujem o otca a preukážeš to (resp. nepreukáže sa opak), tak úspešnosť je vyššia.

A ako sa ten žalobca dozvedel o závete? Obvykle sa tak stáva na dedičskom konaní(ak bol závet uložený u notára)

Hmmmmm..... dedičské konanie ešte nebolo, závet by mal byť ešte u notára. A predsa vie, čo v závete je!
Kua - niečo tu nesedí! Žeby ten notár mu to povedal? A presne, čo tam je? Nuž potom i ten notár má riadne za ušami..... ajajaj..... nem dobré potom pre notára!

Ak bol syn napr. nemanželským dieťaťom (brat o ňom nevedel), vtedy zvyčajne neuznávajú jeho nezáujem o otca ako dôvod vydedenia.

Pri posúdení dôvodov vydedenia sa zsiťuje aj to, či potomok mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, najmä či poručiteľ sám mal záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním príbuzenské vzťahy. Opravdivý záujem je potrebné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov,. Ak poručiteľ neprejavovasl trvalý zájem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že neprejavenie tohto záujmu potomkom by mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie (pozri komentár k občianskemu zákonníku JUDr. Imrich Fekete, CSc. r. 2007)

A prečo toho poručiteľa nazývaš "starým otcom"? Si jeho vnuk?

Zadávateľ otázky si to podobne môže prečítať aj priamo v jednom z rozhodnutí najvyššieho súdu z r. 2009, ktoré som mu pre informáciu odporučila pozrieť si, s pripojením odkazu na link http://www.supcourt.gov.sk/data/att/13958_subor.pdf, a to na strane č. 6 v odseku pokračujúcom z konca strany č. 5.

Zdeno84, mohol by si, prosím, upresniť, čo presne je obsahom listiny, ktorú starý otec zanechal ako svoju poslednú vôľu? Je v nej okrem vydedenia druhého syna výslovne uvedené aj to, že celý svoj majetok odkazuje svojmu prvému synovi?

@Zdeno84: Ak stará mama zomrela skôr, ako starý otec, nerozumiem, prečo je dedič.konanie po starej mame zastavené (v zmysle "po starej mame dedicske konanie este nestihlo prebehnut a teraz je to vsetko zastavene tou zalobou"). Najmä keď v dedič.konaní po starej mame nie je s ničím problém, ak je závet starej mamy v poriadku (spĺňa zákonom určené formálne náležitosti, čo notár môže posúdiť bez potreby výsledku žaloby z dedič.konania po starom otcovi) a vydedený druhý syn v dedič.konaní po starom otcovi nie je biologickým/osvojeným potomkom starej mamy.
Stará mama nemohla vydediť starého otca, lebo vydediť sa dá len potomok. Ak stará mama platným závetom odkázala celý svoj majetok vnučkám, nie je to vydedenie jej manžela (starého otca) v tom zmysle, čo zákon rozumie pod vydedením. Zaujímalo by ma zdôvodnenie notára z toho hľadiska, že v čom konkrétne môže výsledok žaloby z dedič.konania po starom otcovi ovplyvniť dedič.konanie po starej mame.

@Zdeno84: K bodu „2. ziada o kompletny 1/2 po starom otcovi (cize cely podiel)“ by sa dalo celkom dobre odhadnúť, ako by to dopadlo (aspoň si to myslím), ak by si upresnil svoje zadanie, ako som napísala vo "Vyžiadaní upresnenia otázky".

Je v nom uvedene, ze jeden syn je vydedeny. A ze cast bytu po starych rodicoch, ktora patrila staremu otcovi odkazuje vnuckam (menovite). Ostatny majetok nie je specifikovany.

Tiez tomu nerozumieme... (preco je konanie po starej mame zastavene)

Dúfam, ži bude luja so mnou súhlasiť, že (podľa môjho názoru) v takomto prípade je možné, že aj keď súd vyhlási časť o vydedení za neplatnú, stále bude platná časť, kde odkazuje majetok vnučkám. Takže myslím, že je šanca, že v najhoršom prípade súd prizná žalobcovi iba minimálny zákonný nárok z dedičstva, t.j. 1/4. Lebo keby zrušili celý závet, tak by dedil prvý aj druhý syn 1/2, ale poručiteľ vyslovene uviedol, že dediť majú iné osoby - jeho vnučky. A túto vôľu poručiteľa nemôže súd len tak mirnix - dirnix zrušiť. Toto je pozitívne pre teba, zdeno.

Podľa mňa je dedičské konanie po starej mame zastavené preto, lebo podaním žaloby ohľadne neplatnosti vydedenia bolo asi súdom uložené predbežné opatrenie nakladať s predmetom sporu - tou nehnuteľnosťou a to asi bolo zapísané aj do katastra. A notár, ktorý prejednáva dedičstvo po starej mame, nemôže pokračovať v prejednaní dedičstva, lebo na predmete dedičstva je uvalený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Ten zákaz za dáva na celú nehnuteľnost, nie len na konkrétny vlastnícky podiel.

To je môj tip, prečo je to tak. Dá sa to ľahko preveriť na liste vlastníctva. Ak je tam poznámka o predbežnom opatrení, tak je to kvôli tomu. Ak nie, tak neviem, aký je dôvod.

Zdeno, pošli mi do súkromnej správy číslo LV, a obec (katastrálne územie), môžem to pozrieť na stránke katasterportálu.

Chobot, teraz súhlasím s Tvojím názorom:), pokiaľ by nebola úspešne napadnutá absolútna neplatnosť závetnej časti listiny, t.j. pokiaľ závet spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti tak, ako majú byť a predmetom dedenia je len podiel starého otca na byte a už žiadny ďalší majetok. Z toho, že podľa jednej info od zadávateľa predmetom sporu je hodnota polovice bytu, ale podľa napísaného vyššie ostatný majetok nie je v závete špecifikovaný, mi nie je jasné, či predmetom dedenia je len byt, alebo ešte aj iný-v závete nešpecifikovaný majetok. Ak by bol aj taký, dedilo by sa aj zo závetu, aj zo zákona, ak by bolo vydedenie neplatné.

Chobot, ďakujem, to ma nenapadlo. Zase som sa na Porade niečo naučila, tentokrát od Teba:). Môžeš, prosím Ťa, doplniť aj paragraf, ktorý rieši to o celej nehnuteľnosti, ak predmetom sporu je len časť nehnuteľnosti, ak vieš? Nechce sa mi to hľadať:). Vďaka.

@Zdeno84: Ak premýšľate nad možnými výsledkami súdneho sporu, k bodu 1 odporúčam (v dobrom) skúsiť sa uberať aj tým smerom, prečo ak už bolo vôľou starého otca splodiť syna, prečo ho tak zatajoval, že druhý syn sa o svojom vydedenom bratovi dozvedel až po smrti ich spoločného otca, či možno nemohla mať na to vplyv aj neb. stará mama, na čo mohol vydedený syn bez vlastnej viny doplácať, či starý otec mohol toho syna od jeho narodenia až po dospelosť navštevovať... Dá sa predpokladať, že aj toto by sa mohlo rozoberať na prípadnom súde.

Aspoň dúfam, Chobot, že obidvaja predpokladáme správne, že vydedený syn je plnoletý;):).

No aj ten nevydedený syn má nárok na 1/4. Vydedený síce nie je, ale neodkázal mu v závete nič. A je taktiež neopomenuteľným dedičom.

Súhlasím. Len do možných situácií a výsledkov okolo toho som sa nepokúšala púšťať, lebo on je (podľa popisu) otcom tých dvoch vnučiek (sú to jeho dcéry) a asi by sa nedomáhal relatívnej neplatnosti závetu spísaného jeho otcom. Aspoň z popisu zadávateľa o DK po jeho mame, ktorá zomrela skôr (po starej mame, ako ju nazýva zadávateľ otázky), kde by podľa závetu-vydedenia mali tiež dediť synove dcéry (vnučky poručiteľky), to vyzerá tak, že on nemá nič proti tomu, aby miesto neho dedili jeho dcéry (vnučky aj poručiteľky, aj poručiteľa).

Momentalne je situacia, ze vydedeny syn podal zalubu na sud, kde sa domaha zneplatnenia zavetu a chce dosiahnut: 1. aby nebol vydedeny, 2. aby mal narok na cely 1/2 podiel z dedicstva po starom otcovi (a nie len 1/4, cize minimum).
Odpovedám len na túto časť tvojej otázky.

To, či vydedenému synovi pripadne 1/2 alebo 1/4 dedičstva bude závisieť od toho, ako súd rozhodne o platnosti závetu. Len ak závet bude neplatný ako celok, nastupuje dedenie zo zákona a podľa neho by obe deti dedili rovnako. Dôležitá bude aj presnosť žalobného petitu.

Malá poznámočka...závet aj vvydedenie môže byť na jednej listine. Ide však o dva právne úkony. Závet pokiaľ bol poručiteľ plne svojprávny a listina obsahovala všetky náležitosti je vysoko nepravdepodobné že závet súd vyhlási za neplatný. S vydedením to tiež nie je také jednoduché. Dôvody vydedenia boli vyššie uvedené.

VANUSKA, neviem presne:), komu poznámočka patrí, ale dúfam, že nevadí, že zareagujem, keďže je pod mojou odpoveďou, aj keď pod komentárom Chobota.
Myslím si, že ani ja, ani Chobot sme nenapísali, že to nemôže byť na jednej listine. Ak závetná časť listiny (závet) spĺňa všetky formálne náležitosti ustanovené zákonom, nie je zákonný dôvod, aby bol závet absolútne neplatný, súd by absolútnu neplatnosť nevedel zákonne zdôvodniť. Zo zadania otázky nie je jasné, z akého dôvodu si vydedený syn nárokuje celý svoj zákonný dedičský podiel (t.j. 1/2 z dedičstva). Keďže má však advokáta, môžem len predpokladať, že v tom môže "lietať" absolútna neplatnosť závetu, nedostatok formálnych náležitostí.... Advokát by snáď mohol vedieť posúdiť, o čo môže reálne jeho klient (vydedený syn) bojovať na súde.
Nepoznáme veľa vecí. Nevieme, čo a ako je presne v dokumentoch, v žalobe (súd sa bude asi zaoberať len tým, čo je v žalobe /?/), aj preto som v bode 3 svojej odpovede odporučila mať tiež právnika.

Nemám k tomu paragraf, sú to len moje úvahy, čo sa asi stalo. Videl som jeden list vlastníctva jedného známeho, na ktorom je taká poznámka uvedená a je platná pre celú nehnuteľnosť. (Ide v podstate o to, že kúpil dom, ktorý vzali v rámci exekúcie pôvodnému vlastníkovi, no pôvodný vlastník súdne napadol exekúciu a chce dosiahnuť jej neplatnosť. Je tomu už 12 rokov a v dome býva pôvodný vlastník, ten známy nemôže dom ani predať, ani rekonštruovať, len platí daň a býva inde. Pozri si na katastri KÚ SLovenský Grob, Okres Pezinok LV 190).

K tej životnej situácii si to viem predstaviť. Mám tiež v pribuzenstve podobný príklad.

Muž v mladosti mal dieťa s partnerkou, s ktorou sa po krátkom čase rozišiel. Neskôr si našiel druhú partnerku, mal ďalšie dieťa. Na prvé dieťa riadne platil, až kým nedospelo. Jeho prvé dieťa žilo s jeho ex-partnerkou v zahraničí. Nestýkali sa viac, po dovŕšení dospeslosti vzájomne nejavili o seba záujem. Muž mal už iný život s inými ľuďmi (manželka a druhé dieťa). Celý majetok, čo mal (rozumieme tým byt) nadobudol už s terajšou manželkou.

Prečo by malo prvé dieťa dediť, ak sa minimálne 20 rokov nevideli ani nepočuli a okrem zdedených génov nemajú už nič spoločné. Preto aby sa vyhli problému, aký má teraz zdeno, tak aj s manželkou prepísali byt na druhé dieťa ešte za života, takže v dedičskom konaní už nebude čo dediť a nemusia ani spisovať závet. Viem, dalo by sa oponovať, že je predsa len je to jeho dieťa, ale majetok je jeho a môže s ním nakladať ako on chce. Záleží od uhla pohľadu.

Áno, tiež vychádzam z toho, že ten syn je plnoletý.

marjankaj - áno, mal by nárok na 1/4 majetku, ale ak súhlasí s takým spôsobom dedenia, tak notár prejednávaci dedičstvo mu tú 1/4 nebude nasilu dávať. Dedičia sa navyše môžu dohodnúť o spôsobe rozdelenia zdedeného majetku, takže druhý syn sa nemusí domáhať tej 1/4.

Sú rôzne možnosti. Aj v tomto prípade otec, ktorý vydedil syna, mohol tak so svojou manželkou postupovať a mohli za svojho života byt darovať vnúčatám (dcéram ich spoločného syna). Nejako to možno prešpekulovali, lebo ja cítim, čo asi chceli dosiahnuť - aby byt zostal vnučkám. Ktovie, ako sú tie závety-vydedenia napísané, či boli spísané notárom alebo si ich napísali sami, či sa predtým s niekým sa radili... (poznám situáciu, keď notár povedal, že tak zle napísaný závet s vydedením /na jednej listine/ ešte nevidel a bol "rád", že dediči to uznali). Výsledok v prípade zadávateľa je aký je, my máme na Porade o čom teraz debatovať a možno (sa) aj poučiť.....

Teraz je už po vojne a sme generáli, ale fakt bolo bývalo lepšie, keby starí rodičia boli napísali byt na vnučky ešte za života. Ale s týmto asi nepočítali, že ten prvý syn s ich poslednou vôľou nebude súhlasiť.

Chobot, pozrela som ten LV, ale chápem to ako trochu inú situáciu. Tam som sa nedočítala o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou v zmysle previesť vlastníctvo na niekoho iného, je tam zmienka o užívaní a o stavebných úkonoch. Ale nevylučujem že v prípade tejto témy to môže byť, ako si napísal, Tvoj názor ma zaujal ako názor, na ktorom by mohlo niečo byť. Keby sa to týkalo mňa, opýtala by som sa notára, však on to musí vedieť zdôvodniť – dôvod, že je tam žaloba ako taká, nie je podľa mňa dôvod. Ale tu je to mimo tejto témy:).

V prípade zdena má možno predbežné opatrenia súdu iné znenie. Fakt by bolo dobré vidieť aspoň ten LV toho bytu, o ktorom píše zdeno.

Mne ten známy hovoril, že ten dom nemôže ani predať. Možno som ho zle pochopil, možno myslel, že by to teraz od neho nikto nekúpil (no ja určite nie :D ).

mrzi ma, ze uz neodpovedam na komentare, ale porada.sk mi vsetky novsie zbali a aj ked kliknem na rozbalit, tak sa nic nezmeni...

Ja tiež určite nie :D:D.

Zdeno84, skús si stránku Porady otvoriť v inom prehliadači. Aký máš prehliadač?