No tu majú pravdu úrady. ZMOS si zle vysvetľuje zákon. Je rozdiel medzi prenájmom a ubytovaním. Pri prenájme bytu, izby, nehnuteľnosti je potrebné sa len zaregistrovať na DÚ a odvádzať daň z príjmu.
Pri ubytovaní však potrebuje živnosť, pretože sa tu jedná o ubytovacie služby.
V čom je rozdiel?
Pri prenájme sa prenajíma a inkasuje len za služby spojené s prenájmom (nájomné, energie). Nájomca sa v tom prípade stará sám o seba a nič viacej nepožaduje.
Pri ubytovaní napr. turistov, sa však istotne poskytujú i nejaké služby (napr. čisté posteľné prádlo, prípadne nejaká strava a pod.) A toto už spadá pod ubytovacie služby. Pretože pochybujem, aby si turista bral so sebou posteľné prádlo, pripravoval si teplú stravu v izbe 4x3 m a pod. Prišiel na rekreáciu a očakáva, že bude o neho postarané,.

upresňujem, v zákone 40/1964 v úvodnom § 754 sa uvádza "ubytovanie v hoteloch,ubytovniach" atď - teda to asi nie je tzv.prenájom holobytu bez služieb napr.bielizeň,a pod.
Čo s tým ?

§754 to píše jasne. "zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia)." - takže je to podnikanie. Na to musí mať živnosť.
Na rozdiel od §663.
Rozdiel je v slovíčku "prenecháva" !

Vďaka

Uvedené zákony sa nevylučujú. Občiansky zákonník upravuje len niektoré typy zmlúv, medzi nimi aj zmluvu o ubytovaní. Takéto zmluvy sa nikdy neriadia obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 6 OBZ).

Ak ide o pravidelné alebo opakované prechodné ubytovávanie osôb, ide o podnikanie aj vtedy, keď ide o vedľajšiu činnosť podnikateľa. To, ktoré činnosti potrebujú živnostenské oprávnenie, upravujú ustanovenia živnostenského zákona.

Vďaka