Choď si svojou cestou. Nenechaj sa zatiahnuť do jeho hry. Pravdepodobne vidí, že má takýmto spôsobom na Teba vplyv tak to zneužíva. Nemôžeš ho naveky držať za ručičku. Poslala si ho k psychológovi a to je asi tak všetko, čo môžeš urobiť. Poprípade mu rázne vysvetliť nech sa preberie a nech nefňuká ako malé decko.

Ak má skutočne depresie, tak primárnym dôvodom pre potenciálnu samovraždu sú depresie a nie Váš postoj k citovému vydieraniu. Pomôcť mu môže iba psychiater. A ak nemá depresie a sú to iba ľudovo povedané "depky", nemáte čo riešiť.
PS - toto je Váš problém: "To by som si nikdy neodpustila."

Ten, kto sa vyhráža samovraždou, sa má veľmi rád, ten to neurobí. Kto chce spáchať samovraždu, ten o tom nehovorí a urobí to. Toto sú teatrálne výstupy.

Nemusí tomu tak byť, minule o tom vravela jedna lekárka.

Pokiaľ si už definitívne rozhodnutá, že pre Vás všetkých troch bude najlepším riešením rozvod, tak nepodľahni jeho vydieraniu....ale sama vravíš, že ak si niečo urobí, nikdy si to neodpustíš..prečo takto uvažuješ ??
Aký bol dôvod jeho dlhov a depresií ?? Naozaj chceš začať nový život ??
Ak áno, musíš si to upratať všetko v hlave i v srdci najskôr Ty... Keď budeš presne vedieť, čo chceš, tak to urob.... Ak spraví nejakú hlúposť manžel, bude to jeho rozhodnutie......

Ak sa vyhráža, že sa obesí, kúp mu štranek. Ak sa vyhráža, že skočí pod vlak, kúp mu cestovný poriadok.
Realita je taká, že 9 z 10 ľudí, ktorých niekto kedysi vydieral takýmto spôsobom, ti dajú presne túto odpoveď.

ten kto chce spachat samovrazdu o tom vacsinou nehovori preto sa vacsinou ludia cuduju ked to niekto urobi a na prvy pohlad vyzera ze je v ´pohode´

Jasné, že to nemusí byť pravidlom. V rodine máme takého jedného, ktorý sa užroky tým vyhráža, aj slučku si už uviazal, ale hlavu do nej zo strachu nestrčil. Nakoniec sa nechal "ukecať" políciou.

chobot, s tym nesuhlasim.

Nie si zodpovedná za jeho život...je dospelý,svojprávny a keď odmieta odbornú pomoc...s tým nič neurobíš. On ťa bude vydierať a ty sa budeš trápiť - taký život chceš prežiť ? Žiadna radosť zo života? Mysli aj na dieťa,aký vzor si z toho môže vziať do života.

Nenechaj sa vydierať! Ak je dieťa malé, vyrastie a pochopí. Ja som odchádzala z manželstva so sedemročnou dcérou - tiež finančné problémy a dlhy. Dokonca mali v rodine aj samovraha. Vôbec to neľutujem, že som sa tak rozhodla. Dieťa bude mať rado otca, aj keď Ty s nim nechceš už nič mať a nikdy ho vidieť. Našla som si rozvedeného mladšieho partnera, dcéra ho prijala. Bývalý bol chvíľu sám, ale našiel si rozvedenú pani s dieťaťom. Komunikujem s ním minimálne, vychádzky dodržiavame, na dcéru platí.

Poznal som 2, čo to spravili. Jednému sa to podarilo, druhého zachránili. Nikdy predtým o tom nehovorili. Boli to celkom bežní ľudia, hoci jeden bol trochu introvert (ten, čo to prežil). Druhý mal rodinné problémy, prišlo to ako z jasného neba.

Vlastne ešte jedného poznám, ktorý si to rozdal s buldozérom s radlicou. Ale tam je ťažké povedať, či to nebola náhodou autonehoda.

Naopak, tento o tom stále rozpráva, demonštratívne aj pojedol nejaké neškodné tabletky. Ide mu o to vytočiť svoju matku do nepríčetnosti. Verím, že v praxi sa stretávaš s rôznymi prípadmi. Ja som svoje závery spravil na tejto vzorke.

Ved prave, ze to nie su len "depky". Trva to unho uz dlhsi cas a myslim, ze je to vaznejsi problem, ktory musi riesit lekar - psychiater, alebo psycholog. Napriklad si casto namyslal, ze ho niekto sleduje, alebo ze kolegovia v robote maju nieco proti nemu, takisto neustale si mysli ze s nim nieco je - niekolko krat si dal robit HIV testy, a rozne ine testy ktore vzdy vysli negativne. Aj mna donutil, aby som si ich dala urobit (samozrejme negativne). Ked som tie jeho teorie spochybnovala, tak bol namna nastvany, ze ho nechapem. Psychologa vsak vzdy odmietal, a ja som to nevedela a neviem riesit. Je mi ho luto, a nechcem aby sa mu nieco stalo. Bojim sa, ze rozvod by mu pridal k psychickym problemom. Ale z lutosti sa tiez neda zit. Ja chcem byt tiez v zivote stastna (aj ked to teraz mozno znie sebecky). Chcem pomoct aj jemu aj sebe, no neviem ako.

ja by som s nim už nebola!život je príliš krátky a rýchly..
..treba sa mať rád:)

Máte právo na svoj život a nikto Vám ho nemá upierať. Podľa toho, čo píšete, ste si už svoje utrpenie užili a stačí.
Vaša pomoc budúcemu exmanželovi je v tom, že ste ho upozornili, že potrebuje psychiatra. Ak ešte chcete urobiť niečo naviac, informujte jeho rodičov (ak žijú) a/alebo súrodencov o jeho zdravotnom stave a neochote liečiť sa. Vykašlite sa na ich reakciu.