Nedá sa takto, to by bolo potrebné vidieť správanie.
========================================
Za seba ?

Niekedy je citlivý prístup vyslovene na škodu.
Možno nejaká motivácia, možno trochu prísnosti...zo všetkého trošička, podľa situácie.
Všeliek neexistuje.

Moja vnučka síce ešte do školy nechodí, ešte rok má veget, no už teraz vydumuje statočne.
Včera bola u nás po škôlke, rodičia v robote.
Tiež bola chvíľkami "múdra" , no zatiaľ u nás platí výstražný pohľad deduška a je v kľude...teda väčšinou ;) .
Ale bolo už aj to, že fásla po riti ( ZASLÚŽENE), nakoľko dobre mienené slovo nepadlo na úrodnú pôdu....potvora jedna a o 10 minút sa už túlila...:D

DOPLŇUJÚCE OTÁZKY :
Pýtam sa, prečo sa angažuješ do učebného procesu vnučky ?
Rodičia nestíhajú, nemôžu z objektívnych príčin ?
Lebo zať povedal, že riešiš komára...tak prečo sa on nenechá "pichať" ?

už som skúsila aj hrozbu, poslúchla , ale čo ma najviac znepokojuje je jej nervozita, nemôžem povedať, že neposlúchne ale jej vnútro proti tomu bojuje, obávam skôr či jej to ešte viac neznechutíme alebo nebodaj psychicky problém nevznikne.dík.

Zaviesť nejaké pravidlá tiež nie je na škodu.
Medzi úlohami urobiť tú prestávku.

nemôže byť pes zakopaný.....
https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=porucha%20u%C4%8Denia

Zistit preco ma averziu.Ak ma ako pisete averziu,co je pricinou? Ja by som volila skôr motivaciu ako nutenie,alebo kricanie,ci trestanie.

A co nato rodicia?
1. Nema dieta nejaku poruchu ucenia?
2. Nejaku dysgrafiu, dyskalkuliu, dyslexiu, ktora jej ucenie stazuje a je potom z toho nervozna, ze jej to nejde?
3. Co na celu vec hovoria v skole, tam problemy nema?

užitočné, zatiaľ neviem posúdiť či ide o uvedenú chorobu sme len na začiatku zisťovania, nevylučujem ani len obyčajnú hravosť a nechcenie aj tak dík posuniem rodičom tvoju radu.

aj motivácia, kartičky, sluby niekedy zaberú niekedy nie, dík ešte som zabudla, že trestanie neprichádza do úvahy, lebo to môže citlívu dušičku veľmi poškodiť, zákaz PC a pod. to hej

nuž rodičia, vojenský otec vôbec nechce nič pripustiť a mame pomáham s tým, zatiaľ sme v škole nič neriešili len mapujem pôdu.dík

aj prestávky aj cvičenie, hranie a pod. ale keď potom by sa len hrala, hoci keď jej vysvetlím, že musí s nechuťou ide do toho, vidím to. Zať by povedal, že riešim komára, že ostatné deti sú na tom tak isto, nuž neviem. keď ostatné deti nevidím.

takze si v skole zatial nic nevsimli? to je podla mna dobry znak ;). Mozno sa nam bambulka len doma trosku mazna :)

dnes sa takéto deti pozerá inak....ja som si to ešte "vyžrala":(

možná, moc dík

vojenský otec
==================

Čistý ja ..;) :D :D :D
------------------------------------
Ale vážne, nie je všetko o disciplíne, aj keď aj táto musí byť.
------------------------------------
Tie všeliaké disoné choroby som schválne nespomínal.
Veď aj na čo ?
Ak bolo dieťa doteraz v poriadku, tak nie je o čom. To by som riešil až neskôr, ak by nebolo vyhnutia a dieťa by sa začalo správať ešte horšie.

Ak vylucite poruchu ucenia,este by ste mohli vyskusat ucenie formou hry a vela chvalit a povzbudzovat.

ďakujem skúsime všetko, ozaj Anika61 už mám palec zahojený, prekrojené paradajky mi pomohli za dva dni.ahoj

presne tak

Doplnenie príspevku-viď otázky.

Ako na to? Odpoved je pomaly,. Motivovat, chvalit aj pre malickost a malicky uspech. Dieta je hrave zvykne si. Neklast na nu neprimerane naroky.

dobré!!!!!!!! to mu odovzdám

ved je to prvacka, chodi do skoly necele tri mesiace, v takomto veku sa poruchy ucenia nedaju diagnostikovat!. Prosim neradte hluposti ak v tom neviete chodit.

možno aj ja si to "odskáčem", ak si rozumieme/že sa moc starám/

Pravda je neviem v tom chodit, nuz len podnety a skusenosti z rodiny som premietol. ;) A ako radia ti, co v tom vedia chodit? ;)

Tí neradia...

Tí drbú mínusky ...;) :D

je to milé od teba:)

hlavne to neberte ako chorobu. :) A uz vobec nie, kym sa na to nepozrie niekto naozaj znaly :)

moje decko ked začalo ...a išlo všetko ako po másle...krásne čítala...strašne som sa tešila,že nie je ako ja:(

tai...neberiem to ako chorobu..dnes sa už na tom bavím....dnes moje decko...či pojdeme do kina...no nepojdeme neviem čítať...tak dobre mama pojdeme na rozprávku tá je dabovaná:D

to som sa iba zle vyjadrila, určite nie ako chorobu-skôr zadrheľ,ale ktorý keď sa nepohne dopredu musíme riešiť.

Ona potrebuje vidieť, že ako to niekto s chuťou robí. Zahraj sa s ňou na žiačku a učiteľku. Najprv ona bude učiteľka a ty žiačka, pričom urobíš sama do svojho zošita jej domácu úlohu. Musíš jej ju dať skontrolovať a pýtať sa, či si to zvládla dobre. Ona to musí posúdiť. Potom si vymeníte pozície a ona si napíše úlohy podľa toho, čo videla od teba. Potom príde jej mama a povie, že aj ona sa chce zahrať na učiteľku a ešte raz to zopakujú. Netreba šetriť chválami a uznaním, ale aj citlivými inštrukciami, ako by to mohlo byť ešte krajšie. Ja som to tak robil a zo syna, ktorému nedoporučili ani nástup do prvého ročníka som urobil najprv priemerného, neskôr dobrého žiaka. Dieťa potrebuje motiváciu, predstavu, príklad záujmu a napodobiť to. A záujem rodičov o jehon problémy, na ktoré sa ešte nevie samo napojiť a inšpirovať. Ak ju učiteľka raz pochváli za úlohu, tak problémy pominú.

super niečo podobne som s ňou už skúšala, hrala som sa, ale nie presne takto, toto je lepšie, vyskúšam. pekne ďakujem za nápad, ktorý sa osvedčil v praxi.Viac hláv viac rozumu.

Taiko, poradila som a ak ti v rodine nejaky psycholog, ci specialny Pg- diagnostik, diagnostikoval u ziaka 1. rocnika po 3 mesiacoch chodenia do skoly tieto poruchy ucenia, ktore si vymenoval, tak ich vyzvi, aby vratili svoj doklad o vzdelani!.

lujza a dievcata, ktore s jej typom suhlasite. Nie je to mozne zistit, po 3mesiacoch skolskej dochadzky.

:D:D:D ze pojdeme na rozpravku

toto znie cool :) som si ani neuvedomil najrpv, ze vlasne "skola hrou

Preco sa ucis s dietatom ty a nie rodicia?

ale nieee, nebudem ich vyzyvat. :) Uz sa to podchytilo a uz sa to riesilo a riesi :)

tak vela stastia a zdaru detom.

dakujem pekne, odovzdam ;)

A nie je to tak, že je prváčka, ale dušou je ešte v škôlke chce sa hrať a nie plniť si nejaké povinnosti. No na to sú rodičia, aby trocha sprísnili a babka aby poláskala. A stále ste babka, ktorá sa na to bude pozerať citlivejšie ako rodičia (niekedy aj moc prehnane) a citlivejšie ako niekedy na svoje deti. A vnučke viac netreba. Rýchlo zistí komu môže brnkať na city. takže keď sa angažujete pri výchove určite si dcérou a zaťom stanovte hranice za ktoré ani vy nepôjdete pretože vám vnučka prerastie cez hlavu. Ale hlavne nechajte vychovávať rodičov.

Ved...ja som to tu iba..ze ci?!zazila som si...

Tai...ty co sa rehoces:Dfilm s titulkami...nemozem...co uz...ako pisem..teraz sa na tom uz bavim:)prisla som nato uz ako velka..ked sa o tom viac zacalo hovorit.....

úprimnú sústrasť. Vychovávať v tejto dobe deti je na houby.
Deti teraz majú kopec iných možností, ktoré sú samozrejme príjemnejšie. Osobne by som odporúčal posunúť všetky voľnočasové aktivity, kým nie sú spravené úlohy. Zaužívať denný rytmus, že po návrate zo školy sa napapá, porozpráva s maminkou/ocom/starou mamou, a porobia si úlohy. (Úlohy by si mala robiť sama, zadanie by mala chápať sama) Ak nechápe, tak nie je v správnom ročníku, ale pravdepodobnejšie je, že sa jej nechce a čaká, že to za ňu spraví niekto iný. Až potom sa pôjde hrať. Ak sa bude najprv hrať a potom sa má učiť, je to zbytočný boj a "preprogramúvanie" na "prácu". Je samozrejmé, že malá bude skúšať svoje zbrane - plač, výhovorky, trucovanie, ale to je "normálne". Rodič sa MUSÍ s tým vedieť vysporiadať.
Dôslednosť je nutná - čo rodič povie, to musí splniť. Najhoršie pri výchove sú prázdne "vyhrážky". A druhé najhoršie sú "úplatky", lebo bez nich dieťa nespraví nič, čo rodič chce.
Teraz je moderné brať nezvládnuteľné dieťa ako poruchu, chorobu, hyperaktivitu. Pre doktorov je jednoduchšie napísať papier, ako povedať rodičovi, že nevie vychovávať dieťa. To nik nechce počuť. Ľahšie je zvaliť to na dieťa, či na nikoho, ako na rodiča.
Celkovo je ťažké do niečoho nútiť dieťa, ktoré 6 rokov nič nemuselo. Na to treba ísť postupne od malička. ukázať, že každý člen rodiny má svoje povinnosti, primerane veku. Nedávno som videl zoznam, ako by sa malo dieťa v ktorom veku zapájať do domácich prác. Len to chce dôslednosť rodičov a ich čas. Nie posadiť decko pred telku či dať do ruky tablet. A na večeru balík čipsov, lebo decko nič iné nezje... Samozrejme, zapiť kofolou, lebo decko nič iné nevypije...

Odkaz na zapájanie detí do domácich prác:
http://www.eduworld.sk/sk/ucime-deti-zodpovednosti!zaid=95

edit: niekomu sa možno zdá, že píšem off topic, ale všetko so všetkým súvisí. nechuť do učenia je následok predošlej výchovy a vybudovaných návykov detí a rodičov. A samozrejme platí všetko, čo písali iní - pomaly, povzbudzovať, čas na hru, atď.

Súhlasím s alaya1... niektoré deti proste potrebujú dlhší rozbeh - veď z detského ničnerobenia už majú povinnosti, a to sa nepáči veľakrát i nám dospelým ;) .
Pomaly, veľa chváliť, dieťa potrebuje však aj odpočinok, či priestor na hru... nemusí byť z neho hneď malý Einstein :) .
V dnešnej dobe je trend megašikovných detí, aby sa mali s čím rodičia chváliť, ale nato, že sú to predsa len deti, ktoré potrebujú aj hru, čas a priestor na šantenie akosi zabúdame....

Ak pôjde o poruchu učenia, určite si to všimne /alebo by mal/ najskôr učiteľ, ktorý s dieťaťom pracuje v škole, v kolektíve a po rokoch praxe to rozozná skôr, než my laici...držím päste...

toto by mali prvé mesiace s prváčikom riešiť rodičia, možno by na rodičov neskúšalo rôzne detské "fintičky" a rady od rodičov by možno prijalo ináč, ako od starých rodičov, ktorí majú k vnúčatám iný prístup ako rodičia
treba na to zo začiatku veľa trpezlivosti, dieťa musí prejsť z hravého obdobia
pomaly na obdobie povinností, niektoré to zvládajú rýchlejšie

Keď boli moje obe deti prváci, tak ma poslali k psychologičke, lebo boli asi podobné ako tvoja vnučka. Pri oboch bolo konštatované, že sú ešte hravé a ešte mohli rok ostať v škôlke.... A to pritom išli o rok neskôr :) Takže ja si myslím, že hlavne ju netreba znechutiť a teraz ešte nestresovať. Tak ako viacerí predo mnou písali, pokračovať hravou formou a trpezlivo .... A opýtať sa učiteľky, čo si o tom myslí.

Moje deti neskôr nemali so školou problém.....

ja sa s ňou učím iba občas, ak sú rodičia v práci, mám trochu viac času mne to práca dovolí.A snažím sa vypomáhať.

samozrejme, že dieťa vychovávajú rodičia ja sa snažím akurát tak občas pomôcť a vôbec to nie je až také horúce , mňa malá poslúchne aj úlohy si urobí, len moje pozorovanie je také, že vidí v tom neželanú prácu a chcela by som nejakým spôsobom v nej vzbudiť chuť ,u mňa má úľavy tiež len v hraniciach pre šesťročné dieťa, poslúchať musí pretože nechceme mať z nej iba krehký cukrík, život je ťažký a preto k nemu musíme pristupovať zodpovedne a treba to správne naučiť aj dieťa a ten hladám v rôznych názoroch na porade a som veľmi rad, že je taký veľký ohlas na danú otázku. Vďaka vám všetkým.

presne tak súhlasim, ale toto všetko sa našťastie ešte mojej vnučky netýka, možno po ten prvý odsek o stanovenom návyku, ale k trucovaniu nedochádza , vie že to musí ,len k vnútornému boju v malej dušičke čo vidí bedlivé oko rodiča a babky.

určite áno, vďaka za názor

ale jasné ďakujem za názor, super koľko názorov sa tu nahrnulo a o to mi išlo , aby som si mohla vybrať a overiť, pretože sama som presne nevedela či ja mám na ňu veľké nároky /som nepríjemný pedant,všetko chcem veľmi dobre/ alebo sa si to len namýšlam a nakoniec mi z toho všetkého vyšlo, že asi som sa ja zmýlila, keď som si myslela, že jej to pôjde hneď , keď sa tak tešila do školy a teraz odrazu zistila, že sú to povinnosti tak ju /aj mňa asi/ to zaskočilo a za tých pár dní som zmapovala jej spolužiakov a zistila som, že je to problém všade, a zrejme 3 mes. sú zlomové. Ale každý názor a skúsenosť je dobrá, veľmi mi to pomohlo ta rozvinutá diskusia.Ahojte.

..a nebolo by vhodnejsie, ak by sa do skoly pripravovala v skolskom klube spolu s vychovavatelkou a ostatnymi detmi a s vami doma by sa hrala a venovala by sa zalubam?

Ešte sa spýtam, či nejde o dieťa narodené najmä v letných mesiacoch, júl, august, ale stáva sa to i májovým deťom. Ich niektorí spolužiaci majú totiž až ročný fyzický náskok. To si treba pri týchto deťoch uvedomiť. V tom prípade by mal dať rodič urobiť testy v poradenskom psych. centre na tzv. školskú zrelosť. Ak sa vyhodnotí dieťa ako nezrelé, žiadna hanba, odporúča sa odložiť školskú dochádzku o rok. Za rok dospeje.
Takéto deti bolo možné ešte vytiahnuť zo školy po pár mesiacoch, ale stálo to za veľké zváženie, pretože tam už išlo o zásah do psychiky, aby to nebralo ako vlastné zlyhanie. A neviem, či je to dnes legislatívne vôbec možné.
Poznám prípad psychológa, ktorý odložil svojmu dieťaťu dochádzku až o dva roky, ale to je určite jeden z mála prípadov, bolo to objektívne, malo pridruženú i inú fyz. dg. Už je to dospelý človek, školu zvládalo veľmi dobre. Neviem, či by takýto prípad dnes prešiel.
Ale rady typu vojenský režim, dnešné deti a pod., sú trochu od veci, pretože neprimeraná záťaž oberá dieťa o jeho zdravý psychický vývoj a výstavbu CNS. Prežíva stres, ktorý nemusí zvládať. Tak sa jednoducho bráni ako vie. Pritom nemusí ísť vôbec o žiadnu poruchu učenia.
Ak by to aj nebol váš prípad, môže pomôcť iným rodičom. Ide o to, že ani niektoré staré (pedag. praxou) elementaristky nevedeli kedysi, čo je školská zrelosť.
Kedysi nastupovali do škôl aj septembrové a októbrové deti, bola však iná doba a hlavne iné osnovy.

tak snad sa to vyriesi.

K poslednému odseku:
...mal by si všimnúť najskôr učiteľ, ... kde to žiješ? Akurát uznám, že mal by, ale koľkí nie? Podľa vyhlášky majú žiaci s niektorými poruchami nárok písať previerky, možno i diktáty, neviem čo je v tom všetkom zahrnuté, dlhšie ako je zaužívané, alebo norma. Koľkí rodičia o tom po prvé nevedia, a keď to chvalabohu vedia, tak zápasia s pedagógmi celú dochádzku. Keď to spolužiaci vidia, ako takýto žiak pracuje, nie je ďaleko k vzniku šikany.
Kolegyňa mi volala celá zúfalá, že jej dieťa počulo od ostatných žiakov (našťastie), že ho nepustia profesorky cez maturitu. Že mu to spočítajú! Poradila som jej, nech beží za psychologičkou, čo k nej chodievalo, poznala jeho prípad do detailov, zašla kvôli nemu osobne ráno do školy, do zborovne a dieťa prešlo. Dnes pracuje, ako by inak v živote dopadlo? Do poslednej chvíle mu zbor ani na základnej ani strednej škole nebol nápomocný, i keď žiak mal na to nárok zo zákona. Jasné, že tam bola i šikana.
Podnes nevie, čo mu hrozilo.

je májová, ďakujem za názor