velice zaujimava tema

veru - nie je to jednoduché ani preňho (nový votrelec) ... len trpezlivosť pomôže a hlavne oči na stopkách! trošku ho angažuj - že podaj mi prosím plienku, ... fľašku, ..alebo daj na malú pozor ... (samozrejme sleduj!)
Keď by to bolo dlho a neúnosné, treeba vyhľadať aj odbornú pomoc!

Niektore deti znasaju prichod surodenca velmi dobre,ine tazsie,moja vnucka ta sa tak tesila na braceka,ze sa s nim rozpravala a hladkala ho ked bol este v brusku a teraz ked ma maly 3roky uci ho basnicky,pesnicky a su nerozlucni aj ked samozrejme obcas sa pohadaju....tvoj maly aj napriek tvojej snahe je na teba upaty,zrejme je citlivejsi a tak sa vsemozne snazi uputat tvoju pozornost,aj tym ze neposlucha....treba mu dlhsi cas,kym si na surodenca ''zvykne a tebe zelam veeela trpezlivosti,chce to len cas podla mna

Detská žiarlivosť je nebezpečná hneď, ako väčšie dieťa ubližuje menšiemu . Každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: rodičia dieťaťu vysvetlia, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru ako ono, aby nezahynul, práve tak aj viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu treba vysvetliť, že keď bolo ono v tom veku, starali sa oň práve s takou láskou a práve tak ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Pritom treba úzkostlivo dbať o to, aby sa žiarlivé dieťa necítilo ukracované, treba mu venovať zvýšenú starostlivosť a zvýšené prejavy lásky a nežnosti, aby sa presvedčilo, že ho rodičia stále rovnako ľúbia.
Niektorému dieťatku treba dať na to dlhší čas a hlavne, neokrikovať a telesne neubližovať
/ biť /, ak prejaví žiarlivosť. Odporúčam aj poverenie dieťaťa "veľmi doležitými" úlohami, aby sa cítilo potrebné v rodine. Ak je to synček, viac pozornosti by som odporučila, aby mu venoval otec a zapájal ho do mužských prác .Záchvaty hnevu, plaču a zlosti ignorujte, vydobíja si tým svoje, ale sledujte ho, aby si neublížil. Potrebuje to len čas, každé dieťa je iné, zvykne si na súrodenca.

Som rada, že si to dala ako debatu, môžeme sa o tom viac porozprávať. Môj prvý syn bol v tom veku okolo 3 rokov dosť tvrdohlavý, vzdorovitý a keď sa mi narodil ďalší syn, tak zrazu bolo všetko inak. Už nebol stredobodom pozornosti on, ale najký malý človiečik, čo reval celé noci. :) Žiarlivosť nenastúpila, iba syn bol odvtedy lepší, viac starostlivý a pomáhal mi, takže to je asi u každého dieťaťa inak.

Aha, tak už to nie je debata??? A prečo???

Nebola toto debata?? Je to zaujímavá téma, zaslúži si viac názorov, aj od mužov.

Myara, ešte je aj tá možnosť, že tvoj syn prichádza do obdobia vzdoru, aspoň sa tak hovorí o tomto veku. Môže sa takto žiarlivo prejavovať aj z tohoto dôvodu, preto je treba na neho dávať pozor, riešiť jeho potreby, načúvať mu, presviedčať ho o tom, že je dôležitý a potrebný. Nech nemá dôvod žiarliť.

detská žiarlivosť je nebezpečná, tiež odporúčam veľmi sledovať ďalšie správanie staršieho dieťaťa, pretože dieťa si nedokáže uvedomiť, že môže veľmi ublížiť, cíti sa odstrčené, musí sa deliť o pozornosť - ktorej sa mu teraz dostáva podstatne menej, vníma to, že už ho matka nemá tak rada, ako doteraz

A možno by bol taký aj bez súrodenca.. je vo veku, že začne byť protiva aj bez toho a mne sa to skôr podobá na vzdor:P Ja odporúčam tie smrtelne doležité úlohy, to funguje aj u nás.. malá sa cití ako hrdinka potom.. a inak pripomínam, nemá súrodenca.. dokáže žiarliť a vyvádzať za všetko, nelúbi ma, nelúbim ju.. som zlá mamina.. to na ňu spravím "fejs", že "čo že??" a otočím to na vtip..
mali sme v rodine aj žiarlivosť na súrodenca.. to sa u nás prejavovalo skôr plačom, pocikávaním, mamičkovaním sa... ale čo dieťa to iná osobnosť :)

samozrejme ho aj skusam zapajat, on je velmi na upratovanie, aj mi donesie, o co ho poziadam, ale napr. co sa tyka podrzania flasky sestricke, tak niekedy pekne podrzi, inokedy jej ju vytrhne z ust so slovami, ze uz nechce...
ked som s nim sama napr. vonku, tak je poslusny, pekne sa drzime za ruky, ani neprotestuje, ked poviem, ze je ist cas domov, ale ako by to bolo, ak by som zobrala aj dceru, si neviem predstavit (chodim von s kazdym osobitne, s dcerou, ked syn spi)
naozaj sa mu venujem daleko viac ako dcere, kedze je este velmi malicka, tak sa to da
mozno bolo zle aj to, ze ked sme prisli z porodnice, tak sa ho kazdy vypytoval na sestricku, a mozno sa citil odstrceny, ale ludom to tazko vysvetlit, ze sa ho nemaju pytat

Detská žiarlivosť je nebezpečná hneď, ako väčšie dieťa ubližuje menšiemu . Každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: rodičia dieťaťu vysvetlia, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru ako ono, aby nezahynul, práve tak aj viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu treba vysvetliť, že keď bolo ono v tom veku, starali sa oň práve s takou láskou a práve tak ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Pritom treba úzkostlivo dbať o to, aby sa žiarlivé dieťa necítilo ukracované, treba mu venovať zvýšenú starostlivosť a zvýšené prejavy lásky a nežnosti, aby sa presvedčilo, že ho rodičia stále rovnako ľúbia.
Niektorému dieťatku treba dať na to dlhší čas a hlavne, neokrikovať a telesne neubližovať
/ biť /, ak prejaví žiarlivosť. Odporúčam aj poverenie dieťaťa "veľmi doležitými" úlohami, aby sa cítilo potrebné v rodine. Ak je to synček, viac pozornosti by som odporučila, aby mu venoval otec a zapájal ho do mužských prác .Záchvaty hnevu, plaču a zlosti ignorujte, vydobíja si tým svoje, ale sledujte ho, aby si neublížil. Potrebuje to len čas, každé dieťa je iné, zvykne si na súrodenca.

prevaze, vsetky tieto veci sme urobili, synovi sme to stale hovorili, ze pride sestricka, aj ju zdravil cez brusko, hladkal...detto ho casto objimam, lebo on je celkovo taky tulivy typ, aj mu vysvetlujeme, ze sestricka je malicka, ze ju moze len pohladkat po nozicke, nie po hlave, aj otec sa mu venuje...

no neviem ako to spravne pomenovat, neviem ci je to ziarlivost, ale aj u nas sme mali podobne reakcie, syn mal 3,5 roka, tesil sa cely cas na braceka a ked sme prisli z nemocnice s bracekom, tak asi po tyzdni sa to prejavilo, vtedy som zacala vsetko okolo maleho robit spolu aj so starsim synom, ukazovala som lasku obidvom rovnako, a pomaly, ked mi syn akoze pomahal s mladsim, zacal ho brat ako nasho alebo svojho a casom sa znovu vratil do normalu,

Detská žiarlivosť je nebezpečná hneď, ako väčšie dieťa ubližuje menšiemu . Každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: rodičia dieťaťu vysvetlia, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru ako ono, aby nezahynul, práve tak aj viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu treba vysvetliť, že keď bolo ono v tom veku, starali sa oň práve s takou láskou a práve tak ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Pritom treba úzkostlivo dbať o to, aby sa žiarlivé dieťa necítilo ukracované, treba mu venovať zvýšenú starostlivosť a zvýšené prejavy lásky a nežnosti, aby sa presvedčilo, že ho rodičia stále rovnako ľúbia.
Niektorému dieťatku treba dať na to dlhší čas a hlavne, neokrikovať a telesne neubližovať
/ biť /, ak prejaví žiarlivosť. Odporúčam aj poverenie dieťaťa "veľmi doležitými" úlohami, aby sa cítilo potrebné v rodine. Ak je to synček, viac pozornosti by som odporučila, aby mu venoval otec a zapájal ho do mužských prác .Záchvaty hnevu, plaču a zlosti ignorujte, vydobíja si tým svoje, ale sledujte ho, aby si neublížil. Potrebuje to len čas, každé dieťa je iné, zvykne si na súrodenca.

prevaze, vsetky tieto veci sme urobili, synovi sme to stale hovorili, ze pride sestricka, aj ju zdravil cez brusko, hladkal...detto ho casto objimam, lebo on je celkovo taky tulivy typ, aj mu vysvetlujeme, ze sestricka je malicka, ze ju moze len pohladkat po nozicke, nie po hlave, aj otec sa mu venuje...

Treba tomu dat cas- je to male dieta, nerozumie este novej situacii. len ho treba sledovat, aby neublizil babatku, ani sebe, zvkne si.

Súhlasím s tým, čo tu písali už iní - daj mu čas. Myslím, že jeho správanie je v tejto situácii normálne, pre syna je to veľká zmena... Aj keď si ho na príchod súrodenca pripravovala, detské chápanie má svoje hranice...Veľmi dobre si pamätám, na správanie môjho syna, keď som priniesla z pôrodnice dcéru (dovtedy na mne lipol a keď som bola v pôrodnici, bolo to jeho prvé odlúčenie odo mňa). Tiež je medzi nimi dvojročný vekový rozdiel. Dcéru som nemohla vedľa neho ani položiť - hneď začal revať "daj preč tú malú". Teraz je už dospelý a so sestrou vychádza super, ale často na to spomíname a smejeme sa na tom.

Synovi sa venuj, zapájaj ho do starostlivosti o sestričku - ale s mierou a nenásilne (keď na to nemá náladu, tak ho nenúť), vysvetli mu výhody toho, že je starší, že on už vie a môže robiť toho oveľa viac než jeho malá sestrička, skús v ňom vzbudiť pocit takej dôležitosti (už to tu bolo spomínané), aby sa necítil odstrčený (že každého teraz zaujíma len to malé bábätko)... Podľa toho čo píšeš si myslím, že na to idete dobre len to chce čas a trpezlivosť.

reagujem neskôr, ale možno ešte pomôže každý ďalší názor, či rada. Ja mám detičky 4 (14, 12, 4 a 18 mesiacov), tak sme si už s nimi čo to prežili. Žiarli asi každé dieťa, ktorému sa narodí súrodenec, či už je ten vekový rozdiel menší, alebo väčší. Je to prirodzené, pretože sa musí zrazu o lásku oboch rodičov deliť s ďalším dieťatkom. Ako ti tu už väčšina radila, daj tomu čas, buď trpezlivá, snaž sa ho pochopiť. Snaž sa ho zapájať do každej činnosti, čo robíš, hlavne do činností, ktoré robíš kolo maličkej, nech si myslí, že si bez neho neporadíš. Napr. podať plienku, podať malej cumlík, dať pozor na sestričku , aby neplakala, dať mu umyť napr. nožičky malej pri každom kúpaní, natrieť chrbátik, aby sa tešil na tieto činnosti. Aby si zvykol, že ich robí každý deň a stále mu pri tom vysvetľuj, aký je šikovný, ako ti veľmi pomáha. Ale tiež nezabúdaj sa s ním aj pohrať s tým, čo ho baví, hoci len malú chvíľku ale predsa, pomojkať si ho, samozrejme ocko má teraz dôležitú úlohu, keď ty nemôžeš, musí sa venovať on. A tiež treba stále do nekonečna vysvetľovať, vysvetľovať, že ho máte rovnako radi ako sestričku, nakresliť mu napr. srdiečko a ukázať, ktorá časť komu patrí. On to časom pochopí a raz z nich budú najlepší parťáci. Znova však upozorňujem na trpezlivosť, lebo to môže trvať dosť dlho. Okrem toho sa u neho príchod nového člena domácnosti mieša aj s obdobím vzdoru. Cca u 18 mesačného dieťaťa môže už začať toto obdobie vzdoru a často trvá do 3-5 rokov. Je to individuálne u každého dieťaťa. Moje staršie dve ho takmer ani nemali, ale dve mladšie áno. Tretia ho mala skoro do 4 rokov a najmladšiemu práve začalo. Treba sa ovládať, aby si to neriešila v afekte, nepoužívala pritom fyzické tresty, ale radšej to niekedy odignorovať, ako niečo pokašľať. Prajem veľa síl a veľa veľa trpezlivosti.

zvykne si aj moj si zvykol na dceru nechcel najprv pocut o surodencovi lebo videl ze neter kradne synovcovi hracky atd teraz neda na sestricku dopustit moja partnerka ho zapajala do veci ako prebalovanie najprv nechcel potom kukal a nakoniec pomahal dokonca chce stale kocikovat chce byt uzitocny a ked mala spi tak sa s nim hra a zvykol si neviem kolko ma tvoja dcera ale urcite si zvykne chce to cas pre deti je to velmi velka zmena

zvykne si aj moj si zvykol na dceru nechcel najprv pocut o surodencovi lebo videl ze neter kradne synovcovi hracky atd teraz neda na sestricku dopustit moja partnerka ho zapajala do veci ako prebalovanie najprv nechcel potom kukal a nakoniec pomahal dokonca chce stale kocikovat chce byt uzitocny a ked mala spi tak sa s nim hra a zvykol si neviem kolko ma tvoja dcera ale urcite si zvykne chce to cas pre deti je to velmi velka zmena

dcera ma uz takmer 9 mesiacov, a stale to nie je ono, aj ked sa to uz trochu zlepsilo, ale hadam, ked zacne chodit, a bude sa s nou dat zahrat, tak to uz bude dobre