Slovíčko môže je často krát používané aj v otázkach na Porade.

Toto slovíčko viacej vo svojích otázkach používajú zamestnanci ,ktorí sa pýtajú či zamestnávateľ može to ,alebo to ,vo veľkej večšine dostanú odpoveď že môže a to s odvolaním na patričný § Zakonníka práce,


V Zakonníku prace je aj slovíčko nesmie,jeho význam asi je jasný každému.

Ale slovíčko môže v Zákonníku práce je vo význame - jednoducho povedané môže ,ale nemusí ,je to vlastne potom už na dohode.Zamestnávateľ keď chce slovíčko môže preniesť do písomnej podoby napríklad do pracovnej zmluvy ,tam už toto slovíčko nieje ale je tam už napísaný len výsledok takzvanej ,,,,,,,,dohody,,,

Pár príkladov zo Zakonníka práce,keď otázku položia zamestanci

Pracovný pomer na kratší pracovný čas
§ 49
(1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

§ 54
Dohoda o zmene pracovných podmienok
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
tu je slovíčko možno,ktoré by mohlo byť nahradené ...sa môže.......

§ 55
Preradenie na inú prácu
(4) Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

§ 57
Pracovná cesta
Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.

§ 58
Dočasné pridelenie
(1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „užívateľský zamestnávateľ").

PRACOVNÝ ČAS A DOBA ODPOČINKU
§ 90
Začiatok a koniec pracovného času
(6) Zamestnávateľ môže pracovný čas tej istej zmeny po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť na dve časti.

§ 92
Nepretržitý denný odpočinok
(2) Tento odpočinok možno skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých poľnohospodárskych prácach, pri poskytovaní univerzálnej poštovej služby, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.
Ale druhú vetu už nejako prehliadajú zamestnávatelia: Ak zamestnávateľ skráti minimálny odpočinok je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok.

§ 94
Dni pracovného pokoja
(2) Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

§ 97
Práca nadčas
(5) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

ŠTVRTÁ ČASŤ
MZDA

§ 121
Mzda za prácu nadčas
(3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.


Ak zadáva otázku zamestnávateľ so slovíčkom môže,jednajú sa najviac ak im bola spôsobená škoda zamestnancom oni to nemali ,,papierovo ošetrene,, a hľadajú,lepšie čakajú na odpoveď, či taký § existuje v ktorom je slovíčko môže a tým pádom vedia že majú oporu v zákone a škodu im zamestnanec musí
uhradiť.

Dnes bola zadaná otázka zamestnávateľom so slovíčkom môžem,ale zo zadania hneď bolo zrejmé že zamestnávateľ hľadá oporu v zákone,alebo teda chce odpoveď samozrejme týkajúce sa zamestnanca ,ale z dôvodu že má záujem zamestnancovi pomôcť a nechce aby náhodou niečo spravil v rozpore s ustanovením nejakého § citovaného v Zákonníku práce a toto by mohlo jeho zamestnancovi uškodiť.

Vlasta