vladan
08.05.06,17:59
Zákonník práce rozlišuje tri druhy dovoleniek:
dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť,
dovolenka za odpracované dni
dodatková dovolenka
1. Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť
Podmienkou vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok je odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku a zároveň pracovný pomer zamestnanca musí trvať u zamestnávateľa celý kalendárny rok. Tieto dve podmienky musia byť splnené súčasne.
Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka (ale zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60 dní), zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý CELÝ KALENDÁRNY MESIAC nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru JEDNA DVANÁSTINA dovolenky za kalendárny rok.
Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi.
Podmienka odpracovania 60 dní za kalendárny rok, na účely dovolenky, sa posudzuje u zamestnanca v KAŽDOM kalendárnom roku zvlášť.
Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny; pričom časti zmien odpracované v rôznych dňoch nemožno sčítať.
Pozn.: základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne (20 dní); zamestnanec, ktorý dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku má nárok na päť týždňov dovolenky (25 dní). Do času trvania pracovného pomeru na účely dovolenky sa započítavajú tieto doby:
http://www.porada.sk/t23242-zapoeitanie-odpracovanych-rokov-na-ureenie-vymery-dovolenky-103-zakonnika-prace.html
2. Dovolenka za odpracované dni
Na dovolenku za odpracované dni môže vzniknúť nárok zamestnancovi, ktorému ešte nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jeho pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní. Dĺžka dovolenky za odpracované dni je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 22* odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Príklad: zamestnancovi, ktorý odpracoval 10 rokov, vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa XYZ, s. r. o. dňa 1.3.2006 a skončil dňa 31.3.2006. Tento zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní a jeho pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa netrval celý kalendárny rok, ale odpracoval 23 dní (marec 2006 = 23 pracovných dní), teda splnil podmienku pre uznanie nároku dovolenky za odpracované dni. Preto mu vzniká nárok na dovolenku za odpracované dni vo výmere jednej dvanástiny z ročného nároku za každých 22* odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku, t.j. 20 x 1/12 = 1,5 dňa dovolenky.
3. Dodatková dovolenka
Zamestnancovi, ktorý pracuje po celý rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a stôlní a ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé alebo pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo zamestnancovi, ktorý sa pre účely Zákonníka práce za takého považuje, vzniká nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 22* takto odpracovaných dní jedna dvanástika dodatkovej dovolenky.
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy; táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.
* - do 31.8.2007 platila hodnota "22"; od 1.9.2007 platí hodnota "21"
dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť,
dovolenka za odpracované dni
dodatková dovolenka
1. Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť
Podmienkou vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok je odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku a zároveň pracovný pomer zamestnanca musí trvať u zamestnávateľa celý kalendárny rok. Tieto dve podmienky musia byť splnené súčasne.
Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka (ale zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60 dní), zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky je za každý CELÝ KALENDÁRNY MESIAC nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru JEDNA DVANÁSTINA dovolenky za kalendárny rok.
Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi.
Podmienka odpracovania 60 dní za kalendárny rok, na účely dovolenky, sa posudzuje u zamestnanca v KAŽDOM kalendárnom roku zvlášť.
Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny; pričom časti zmien odpracované v rôznych dňoch nemožno sčítať.
Pozn.: základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne (20 dní); zamestnanec, ktorý dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku má nárok na päť týždňov dovolenky (25 dní). Do času trvania pracovného pomeru na účely dovolenky sa započítavajú tieto doby:
http://www.porada.sk/t23242-zapoeitanie-odpracovanych-rokov-na-ureenie-vymery-dovolenky-103-zakonnika-prace.html
2. Dovolenka za odpracované dni
Na dovolenku za odpracované dni môže vzniknúť nárok zamestnancovi, ktorému ešte nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jeho pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní. Dĺžka dovolenky za odpracované dni je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 22* odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Príklad: zamestnancovi, ktorý odpracoval 10 rokov, vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa XYZ, s. r. o. dňa 1.3.2006 a skončil dňa 31.3.2006. Tento zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní a jeho pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa netrval celý kalendárny rok, ale odpracoval 23 dní (marec 2006 = 23 pracovných dní), teda splnil podmienku pre uznanie nároku dovolenky za odpracované dni. Preto mu vzniká nárok na dovolenku za odpracované dni vo výmere jednej dvanástiny z ročného nároku za každých 22* odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku, t.j. 20 x 1/12 = 1,5 dňa dovolenky.
3. Dodatková dovolenka
Zamestnancovi, ktorý pracuje po celý rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a stôlní a ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé alebo pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo zamestnancovi, ktorý sa pre účely Zákonníka práce za takého považuje, vzniká nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 22* takto odpracovaných dní jedna dvanástika dodatkovej dovolenky.
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy; táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.
* - do 31.8.2007 platila hodnota "22"; od 1.9.2007 platí hodnota "21"