Nuž - ak si sama nevieš poradiť s ňou - tak treba vyhľadať odbornú pomoc .
také laické rady - že trpezlivosť, vymýšľanie nejakých fínt výchovných - to už ste asi vyskúšali predpokladám
mne sa osvdčilo, keď dcéra sa trošku hádzala o zem - tak som jej našla v kútiku miesto - vyznačila šnúrou - a povedala, že ak sa che hádzať o zem - tak len tam! (našťastie to trvalo len krátko;).
Ak ale už aj zvracia - mne sa to zdá dosť vážne....?

Toto je otazka skor na forum Modreho konika,tam radia mlade mamicky,odbornicky..

Za nasich mladych cias,dieta dostalo,par po zadku,nechalo sa bez povsimnutia vyjedovat a basta !
Dieta musi pochopit,ze jedom,hnevom a vrieskanim si nic nevydobije.
Netreba mu ustupovat,potrebuje to trochu casu a trpezlivosti...
Asi kazde dieta skusa,pokial moze dojst,co vsetko mu budu rodicia tolerovat.

Dnes uz su ine metody. Ak dieta neviete zvladnut,navstivte detskeho psychologa

Trvaj na svojom a nedaj jej to co si vydobija placom,lebo si na to zvykne,ze staci revat''a dostane co chce,ale myslim,ze odborna pomoc bude potrebna,ak to sama nebudes vediet riesit.

obdobie vzdoru co chces ked si to teraz vydobije bude vediet ze staci spravit cirkus a bude po jej deti su v tomto vychcane

máš dve možnosti nájsť odbornú pomoc (nie je to hanba) alebo ju nechať "vybúchať sa" o zem, keď to robí doma odstráň z dosahu veci ktorými by si ublížila a nech hučí ... samozrejme s kľudom. Moja dcéra skúšala break dance aj v obchode ja som nad ňou stála a s kľudom pozerala. Boli ľudia čo si pri mne ťukali na čelo a bola som tá najhoršia mater, ale našli sa aj takí čo zatlieskali. Je to na Vás, sestra tá dcére dala všetko čo jej videla na očiach a tak to aj dopadlo ... a ešte dnes žnú čo zasiali

amen, amen, amen.

Trpezlivosť a dôslednosť, to sú kľúčové rodičovské vlastnosti, ktoré ale v súčasnej dobe absentujú... Rodičia sa k deťom správajú ako k dospelým, seberovným. Nebudú ich predsa vychovávať, resp. to vzdajú po x neúspešných pokusoch. A vlastne vychováva dieťa rodiča. Rodičia sa správajú tak, že deti sa musia samé napraviť/vychovať. A utešujú sa tým, že veď tie deti uvidia, keď vyrastú - že to isté im budú robiť ich vlastné deti. To ale nie je výchova.

Asi najhoršia vec vo výchove - klamať dieťaťu. Keď niečo rodič dieťaťu sľúbi (keď to spravíš, bude to a to), tak to má splniť za každú cenu. Občas počúvam, ako sa rodičia vyhrážajú dieťaťu priam strašnými vecami, ale skutek utek.

A opačný extrém - uplácať deti - ak to spravíš, bude odmena. Dieťa po pár týždňoch nespraví nič bez uplácania a vynucuje si to. Opäť si vychovalo ono rodiča, a nie naopak.

Nechceš jesť? nemusíš, iné nebude.

Ťažko sa vychováva, keď (v lepšom prípade) rodičia neťahajú za jeden povraz vo výchove. Dieťaťu to je jasné a využíva to do maximálnej možnej miery.

Nedávno som čítal dobrú knižku o výchove od Kevina Lemana - Ako vychovať deti a neprísť pritom o rozum. Kladie dôraz na dôslednosť. Príčina a následok musí byť.

to sa máme akože pogrcať z tých videí, alebo prečo si ich tu postol? :D

u nás sa veru nepodplácalo, a to nechceš jesť - odchod z kuchyne platilo dosť časti a nikto od hladu neumrel, ale dnes sú rodičia troška viac precitlivelí, dnes by rodičia dýchali za svoje deti a ich deti a potom keď niečo nie je v súlade s linajkami tak sú hotoví

Je najvyšší čas zmeniť v rodine jej postavenie.Trpezlivosťou to dosiahnete a pokiaľ si nie ste istí,ako postupovať,treba sa ísť poradiť k odborníkom.
http://www.eduworld.sk/sk/19-prikazani-marie-montessori-pre-rodicov!aid=545
V rodine sme mali dievča,ktoré si dokázalo navodiť bezvedomie;v záchvate zúrivosti začala hlboko dýchať a omdlela.Zaujímavé bolo,že fungovala na ňu prítomnosť môjho muža a stačilo,že sa objavil vo dverách (nič nepovedal :D) Cez stenu počul cirkus,tak sa k nim vybral a prestala s tým divadlom.Jej matka bola vydesená a dcéra to náležite zneužívala vo svojom postavení v rodine (má dve sestry) a dnes je z nej psychologička :eek:

Jednoducho, mam za chvilu 4rocnu, tiez som si uzila... vreskoty mesiac ked isla do skolky novej (predtym chodila tiez. a nebol problem)... proste vzdor, rev za vsetko... cokoladu neodmietne, ze? :))) Nenut ju, ak nebude jest bude hladna... uprav jej jedlo do srandovnej podoby, neviem ci mate oblubenu rozpravku..mne mala zje uz aj spenat, lebo je to "Dračie jedlo :P" Alebo je povykrajujem kadeco z chleba a oblohy... z jasliciek je naucena ze je "lunch lady", tda nachysta nam stol... a pod. Treba ju zapajat trosku hravou formou, nech mysli na ine veci ako "krivdy"

Pomoze jedine, bez debaty zavelit a bude :) Ked dostava slecna amok tak ju proste ignorujem... ak sa zacne hadzat v obchode o zem, tak sa spravam ako prava macocha, ludia malu lutuju a ja som zla, ale inak to nejde.. proste idem dalej... ak je velmi zle, dostane na zadok (ZAUJIMAVE, odsleduj bude vyvadzat iba v tvojej pritomnosti...)
Ked je kludna a nevyvadza venujem sa jej, hra rada pexeso, chce piect.. budem to s nou robit, chodi na sport 2x do tyzdna, cez vikend vylet, prechadzka... alebo sa prehra sama. Zavelila som do skolky sa chodit musi (plakala, nevadi.. pani ucitelke som ju podala, a isla som prec, bolo obdobie ze plakala uz od domu, vrieskala na celu ulicu... samozrjeme skontorlovala som co je v skolke, ci vsetko ok, preco nechce chodit zrazu a vyvadza). Ak nebude skolka cez den, bude sama doma.
Zle robila aj dvojita vychova, ja vyzadujem ina, otcko ine, babky dovolia aj nemozne... dieta nevie kde je sever, ocko je najlepsi, kedy pride... chcem skakat zo skrine, vyhadzovat riad z linky a pod... no mamu netreba pocuvat :))))

A velmi pomohol uplny zakaz telky, proste u nas sa pred mesiacom vypol televizor a viac sa nezapol na dlhsie ako pol hodina/den. A ja mam zazracny pokoj. Ziadne amoky, zurenie... prehra sa, kresli si, sice narobi neporiadok, ale zase nieco vydrzat musim :)))

Vyvadzame uz len ked sa ma obliekat, obuvat a ist spat... pracujeme na tom:)) Zase trochu si povyvadzat musi :))) O tom su deti :))))
Treba si najst system... ja som sa normlane obavala (pardon za vyraz) ci malej nepreskakuje nahodou...

male deti male problemy, velke deti velke problemy :))) Niektori aj neskoro po 20tke narobia rodicom peklo doma :))) A tie videa.. to je dobra antikoncepcia :P

Pozri:...http://babetko.rodinka.sk/starame-sa/vyvin-a-spravanie-dietata/mame-doma-vzdorovite-dieta/

Obdobie vzdoru je vraj (aspoň v niektorých prípadoch) prirodzené... Situácia "kým to nedostane reve" by sa však nemala opakovať. Ak dieťaťu niečo zakážem, mala by som vedieť prečo. A ak je čas, tak to dieťaťu aj zdôvodniť.
Jedna pani hovorila, ako výbuchy zlosti riešili u nich v rodine. Podali dieťaťu mokrú papierovú utierku, dieťa ju chytilo do rúk a utierka sa rozpadla. Ostalo také prekvapené, že aj zabudlo, prečo sa hnevá.

dakujem vam za rady niečo ešte vyskušame ak nezaberie tak potom už len lekar

dakujem super članky skusime si stoho niečo vybrať a vyskušame

Doteraz všetko zaujímavé odpovede, dosť sa na seba podobajú. Nenapadlo vám ako rodičom, z čoho to mohlo začať prameniť? Skúšali ste to lúštiť? Na základe čoho môže vznikať až takáto vzpurnosť. Komunikuje s vami iba na takom stupni, aký dokáže v danom veku sama zvládnuť. Možno neskôr už bude inak argumentovať.
Podľa mňa môže ísť aj o skutočnú nespokojnosť až bezmocnosť, možno nedostatok lásky, málo venovaného času, pochvál. Ja vás ako rodičov neobviňujem, iba sa skúste pre istotu zamyslieť.
V rodine sme mali dieťa, čo vyrástlo na palacinkách. To iba na okraj. Dnes je päťdesiatnik. Ale o zem sa nehádzal.

Na palacinkách ? To ešte ide,ale sused do piatich rokov na čaji :eek: Mama - zdravotná sestra,sa išla zblázniť.Chudučký blonďáčik a ...ZDRAVÝ :D

Podľa mňa môže ísť aj o skutočnú nespokojnosť až bezmocnosť, možno nedostatok lásky, málo venovaného času, pochvál. Ja vás ako rodičov neobviňujem, iba sa skúste pre istotu zamyslieť.
======================================

Čakal som takýto príspevok v podobnom duchu...tzv. ponaučujúci, psychologický, mentorský....

Ak by som sa tak zamyslel, tak pomaly (s nadsádzkou) je povinný sa každý rodič nad sebou zamyslieť, nakoľko sa nevenujú svojim deťom tou opičou láskou.
-------------------------------------------------------------------

Mimochodom...cigáni sa venujú (výnimky ale existujú) svojim deťom statočne. Ešte som nevidel, žeby rodič vytrieskal svoje decko...a veru by si zaslúžilo.
--------------------------------------------------------------------

Deti sú v dnešnej dobe neskutočne vychcané, skúšajú hranice svojich možností.

Nie nadarmo vzniklo to staré múdro :

" Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko........................................"

Nemyslim si,ze ide o nezaujem rodicov...nehladali by pomoc na nete...

Anika

Ešte pred 15 rokmi bol net na Slovensku v plienkach. Čo robili rodičia vtedy ???

Citali detom rozpravky?:-)

Děti učí to, co je obklopuje.
Je-li dítě často kritizováno, učí se odsuzovat.
Je-li dítě často chváleno, učí se hodnotit.
Je-li dítěti předváděna agresivita, učí se prát.
Jedná-li se s dítětem poctivě, učí se spravedlivosti.
Pokud se dítěti často smějí, učí se nesmělosti.
Jestliže dítě žije s pocitem bezpečí, učí se věřit.
Dostává-li dítě často vynadáno, naučí se pocitu provinilosti.
Pokud je dítěti často dáváno zapravdu, učí se mít k sobě dobrý vztah.
Dáváme-li dítěti často najevo shovívavost, naučí se být trpělivé.
Budeme-li dítě často povzbuzovat, získá sebedůvěru.
Žije-li dítě v přátelské atmosféře a cítí se potřebné, naučí se nalézat v tomto
světě lásiku.
Nemluvte o dítěti špatně – ať je přítomno nebo ne.
Soustřeďte se na rozvoj toho dobrého v dítěti, aby pro to špatné nezbylo místo.
Vždycky poslouchejte a odpovídejte dítěti, které na vás mluví.
Važte si dítěte, které udělalo chybu a dokáže ji hned nebo o něco později napravit.
Buďte připraveni pomoci dítěti, které ještě hledá a snažte se být nepozorováni tím, které už nalezlo.
Pomáhejte dítěti osvojit si to, co si neosvojilo dříve. Pomáhejte mu a naplňte přitom okolí starostlivostí, zdrženlivostí, tichem a láskou.
Když jednáte s dítětem, dodržujte vždycky ty nejlepší způsoby – dávejte mu to nejlepší, co je ve vás samých

MARIA MONTESSORI

Veľmi dobrá kniha na pochopenie správania a prejavov dieťaťa je od E. Reichelovej (podľa mňa výbornej psychologičky) - "Mama buď mojim princom"

Anika61, prečo by nehľadali pomoc na nete? Veď na webe je všetko. V zadaní témy je príliš málo informácií na objektívnu odpoveď. Či má dieťa súrodenca, kto s ním trávil doteraz najviac času, či rodičia resp. starí rodičia, a pod.
To dieťa môže byť aj nemusí byť frustrované. Deti si vyžadujú čas od svojich rodičov a úprimnú starostlivosť a lásku. Prečo hneď opičiu? Láska dieťa živí ako živá voda. Každé dieťa je iné, čo jedno potrebuje menej, druhému to nemusí stačiť. Ja som mentorský ani analyzujúci príspevok nepísala, to nech posúdia rodičia. Dnes veľa matiek strávi veľa času na FB a nete veľa času, a nedokážu ani navariť jedlo pre deti, samozrejme nie všetky. V CZ som pred rokom čítala, že už niektoré nevedia ako by získali čas pre seba, tak kúpia v obchode knedlík, rozkrájajú ho, natrú lekvárom a majú z toho parené buchty. A tieto recepty kolujú po nete. V tom článku bola dobrá dávka kritiky na nezodpovednosť matiek. Ja nehovorím o týchto rodičoch, že používajú tieto praktiky, ale doba nie je jednoduchá, väčšina má hypotéky, tie nepustia.
Dieťaťu sa treba venovať v každom prípade, ak nie, tak ho čaká frustrácia aj s neskorším pokračovaním u psychológov.
Im odporúčam, aby si zapisovali do kalendára aspoň 10 dní po sebe, aby to dieťa upútali a zamestnali nejakou obľúbenou činnosťou, venovali sa mu, aby ani náhodou nemohlo prísť k ďalšej scéne. Ak vydržia 10 dní, držím im veľmi palce, po týchto dňoch by sa mala situácia zmeniť. A nie hneď chodiť hneď k psychológom. Moja mienka tak na 80%, že dieťaťu niečo veľmi prekáža. Nech to je čokoľvek.
Tak si to vynucuje.
Treba zistiť, prečo nechce chodiť do škôlky.

Korela ved ja akceptujem tvoj nazor-dala si iny uhol pohladu na otazku a clovek sa moze zamysliet...myslim,ze jednoznacne sa nikdy neda odpovedat na takuto otazku...mozeme sa len domnievat a odpovedat na zaklade vlastnych skusenosti.

Domnievať, to je dobré vystihnutie, na základe svojich, ale i cudzích skúseností zo svojho okolia. Pri tejto príležitosti mi teraz napadlo, bola u nás niekoľkokrát matka s jej prvým dieťatkom, matku som poznala dlho, mladšia žena odo mňa podstatne. Dieťa malo vtedy tri roky a správalo sa zláštne. Moje deti sa mu venovali, ale ono si stále presadzovlo svoje. Keďže išlo o prvé autistické dieťa v rodine, nikomu z nich nenapadlo, že by mohlo ísť o túto dg. Dnes je dospelé, a tie prejavy neboli tak dramatické, ako sú popisované v zadaní, rozvinuli sa neskôr. Takže asi najprv skúsiť svojimi silami, nech u dieťaťa nevznikne nejaký možný bôľ z vyšetrenia, deti sú vnímavé a múdre, a až potom hľadať ev. odbornú pomoc.
Keď strávilo v škôlke už týždeň, učiteľky by snáď vedeli rozoznať o čo by mohlo ísť, tak dúfam, že týchto rodičov táto dg nebude sprevádzať.

dakujem za rady ale nemylim že by som bola zla matka len hladam skusenosti tu na nete byvame so starymi rodičmi takže ak sa malej nevenujeme my tak starkovci ma na čo si zažiada ked sa chce so starkou nahanať tak sa nahania tak tu nie je že sa jej nevenujeme

Podelim sa s vami aj o osobnu skusenost.Moj chlapec,ked mal 3 roky,ja som nastupila do prace a syn do skolky a zacali sa problemy.Odmietal ist do skolky,mal zachvaty placu,ked sme vysli pred dom pozvracal sa,plakal tak az sa ''zachadzal''prestal dychat zmodral-ja som mala z toho infarktove stavy,navstivila som lekarku,ta mi poradila obstriekat ho vodou pri takom zachvate-z casti to pomohlo-ale napriek tomu som s nim zostala doma na neplatenom volne.Neskor sa zistilo,ze chlapec je velmi na mna naviazany a preto nazvladol zmenu prostredia....tak by som chcela poukazat aj na to,ze niekedy aj prilišná starostlivost o dieta,moze byt nikedy na skodu.....dieta treba postupne od malicka viest k samostatnosti....

Trochu nepochopené moje slová, ale to nič. Dieťa potrebuje starých rodičov, to je skvelé, ale treba aby si uvedomovalo, že vy rodičia ste jej rodičia, a musí tam byť jednotná výchova, inak sa vám celé výchovné úsilie rozsype. Aby sa vám rodičom nestalo, že bude po celý život inklinovať viac k nim, ako k vám. Aby ste o ňu neprišli ako o dieťa. Ona si vyberie sama zo svojho okolia vzor a nemusí to byť ani jeden z vás. Aj s putom.
Možno to tak nevyznie ako ste to napísala - "má na čo si zažiada". Tu spozornite.
Ale aj tak je niekedy každá snaha márna, nazvime to zjednodušene teraz ako osud. Pretože niektoré veci aj keby sme ako chceli zmeniť, nezmeníme ich, lebo ...ale tu už končím.
Nie vždy ide život podľa našich predstáv. Iba žneme to, čo sme niekedy zasiali.
Prajem vám úprimne veľa šťastia a rodinnej pohody.

Mám 2 a pol ročného syna. Nechcel sa obliecť, prebaliť a pod. Tak som jednoducho odišla z izby, plakal, vydržala som, až pokým ma nezavolal, že sa chce obliecť. Trpezlivosť, nech vie, že plačom nič nedosiahne. Držím palce.