Nie je mi jasné, prečo po ukončení zmluvného vzťahu (skončení trvania zmluvy alebo uplynutí výpovednej doby), je také ťažké dostať preč nájomcu. Odhliadnuc od nariadenia súdu.
Ten byt je predsa môj, mám právo na jeho užívanie. Bývalý nájomca nemá k nemu žiadny právny vzťah. Môžem sa tam teda nasťahovať a terorizovať ho. Nemôže mi nič, bývať tam môžem, a on tam nemá žiadne práva. Ak zavolá políciu, JA môžem tvrdiť, že som doma a on obťažuje mňa. Alebo je to inak?
Jediný problém môže byť, ak vymenia zámku na dverách, ale veď niekedy tie dvere musia otvoriť. A potom by bol len teror...
Iný prípad: posledný deň trvania zmluvy/výpovednej lehoty prídem s niekým ako svedkom, viac či menej násilne ich dostanem z bytu. Svedkovia budú tvrdiť, že sa normálne odsťahovali, nájomcovia budú tvrdiť, že boli vysťahovaní. Čo na to súd?
Po tretie: čo znamená odsek príslušného zákona hovoriaci o "zabezpečení bývania či ubytovania". To by musel prenajímateľ aj platiť, či iba zariadiť? Dá sa tým rozumieť napr. zabezpečenie izby v ubytovni, penzióne...?
Otázka je teoretická, našťastie. Podnet vyšiel z toho, že v inzerátoch ponúkanúcich bývanie sa objavuje klauzula "bez detí". Vraj kvôli tomu, že na vysťahovanie rodiny s maloletými je ťažké zohnať súdny príkaz.