Jozef Mihál
04.03.15,17:39
Od 1. marca 2015 nadobúda účinnosť najnovšia novela Zákonníka práce. K zásadným zmenám dochádza pri dočasnom prideľovaní zamestnancov podľa § 58 až 58b, čo sa dotkne činnosti agentúr dočasného zamestnávania. Tieto zmeny sú dôležité i pre samotných užívateľských zamestnávateľov, ku ktorým sú zamestnanci dočasne pridelení a pre „bežných“ zamestnávateľov, ktorí môžu pri dodržaní podmienok daných Zákonníkom práce takisto „požičiavať“ zamestnancov.
Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy „materský“ zamestnávateľ – teda zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo ADZ.

Špecifikom sú cestovné náhrady (info nájdete v osobitnej téme).

Dôležité:

Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
Podľa § 58 ods. 11) pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú:

a) pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky,
b) mzdové podmienky (pozor: bez ohľadu na to, na akú dobu je dohodnuté dočasné pridelenie),
c) bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
d) náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania,
e) náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov,
f) ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých,
g) právo na kolektívne vyjednávanie,
h) podmienky stravovania.

Zásadná novinka od 1.3.2015:

Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytnú dočasne pridelenému zamestnancovi mzdu najmenej rovnako priaznivú ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, je užívateľský zamestnávateľ povinný pridelenému zamestnancovi vyplatiť mzdu alebo príslušný rozdiel a to do 15 dní od výplatného termínu.

Užívateľský zamestnávateľ je povinný informovať zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o sume takto vyplatenej mzdy.

Platí to aj v prípade, že zamestnanec bol vyslaný na výkon práce zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky.

Aby si túto povinnosť mohol užívateľský zamestnávateľ splniť, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania ktorí mu pridelili zamestnanca, sú mu (užívateľskému zamestnávateľovi) povinní na požiadanie bezodkladne poskytnúť potrebné údaje (o vyplatenej mzde a pod.), viď § 58a nový odsek 4.
anmi
18.03.15,09:49
Dobrý deň pán Mihál,



nájdeme niekde presnú definíciu rovnakých mzdových podmienok (skladbu mzdy, ktorá sa posudzuje pri porovnaní)?
Jozef Mihál
18.03.15,15:05
Nerozumiem otázke. Všetko, "čo" sa označuje podľa príslušných paragrafov Zákonníka za mzdu, musí byť porovnateľné. Pozor, mzda - nie náhrada mzdy.
RAJOME
19.03.15,08:00
Dobrý deň,
touto cestou by sme Vás chceli požiadať o výklad zákonníka práce v súvislosti so zrovnateľnými podmienkami dočasne pridelených zamestnancov s podmienkami dohodnutými v kolektívnej zmluve.
Pri nároku u zamestnancov na 13. a 14. mzdu sme stanovili podmienky týkajúce sa nároku na vyplatenie tejto mzdovej zložky. Podmienky sú stanovené nasledovne:

B) nárok na výplatu majú zamestnanci:
- ktorí sú k sledovanému termínu v hlavnom pracovnom pomere
- ktorých pracovný pomer k sledovanému termínu trval minimálne 5 mesiacov
- ktorí v sledovanom období nemali neospravedlnenú absenciu

Náš názor, že pri takto stanovených podmienkach, agentúrou dočasne pridelení zamestnanci na 13. a 14. mzdu nemajú, počas dvojročného niekoľkonásobne sa opakujúceho pridelenia, nárok na tento benefit, sa opiera o nasledovnú interpretáciu:
- Takto pridelení pracovníci nespĺňajú kritérium hlavného pracovného pomeru, nakoľko:
o nie sú v priamom zamestnaneckom vzťahu medzi nami ako užívateľským zamestnávateľom
o hlavný pracovný pomer má spĺňať, kritériá trvalého, nepretržitého pracovného pomeru uzavretého na dobu neurčitú

Ďakujeme za odpoveď
Jozef Mihál
19.03.15,10:24
Pre RAJOME, zaradom:

- čo považujete za "hlavný pracovný pomer"? ... kde si však bez ohľadu na Vašu odpoveď myslím, že dočasne pridelení zamestnanci túto požiadavku budú spĺňať,

- v poriadku, pre dočasne pridelených zamestnancov to bude znamenať, že nárok budú mať ak boli dočasne pridelení u zamestnávateľa najmenej 5 mesiacov, odporúčam pre budúcnosť upresniť takto znenie kolektívnej zmluvy,

- v poriadku, táto podmienka (nemať absenciu) bude rovnako platiť pre dočasne pridelených zamestnancov.

S Vami uvedeným názorom k tzv. hlavnému prac. pomeru vs. dočasne prideleným zamestnancom zásadne nesúhlasím. Učebnicový príklad diskriminácie dočasne prideleného zamestnanca...
ivkop
30.03.16,07:43
Dobry den,

prosim o radu v nasledovnej veci: Spolocnost z CR ide podpisat dohodu o docasnom prideleni zamestnanca so spolocnostou z SR. Teda CR spolocnosti docasne prideli svojho zamestnanca SR spolocnosti. Tento zamestnanec je obcan SR s trvalym pobytom v SR. Na socialne aj ydravotne poistenie je prihlaseny v CR. Pracu bude vykonavat v Bratislave. Dohoda sa uzatvara na dobu 5 mesiacov.



Pri docasnom prideleni medzi 2 SK zamestnavatelmi mi to je jasne... mzdu vyplaca zamestnavatel, u ktorého ma zamestnanec riadnu pracovnu zmluvu, nasledne to podla dohody prefakturuje uzivatelskemu zamestnavatelovi.

Ale ako treba postupovat v tomto konkrétnom pripade?

Mzdu ma vystavit CR zamestnavatel aj ceskymi zdravotnymi a socialnymi odvodmi a s ceskou danou zo zavislej cinnosti? Alebo treba postupovat inakcie? Ak ano - ako prosim?



Vopred vdaka za radu a pomoc.
Jana Motyčková
30.03.16,08:26
Česká spoločnosť si požiada o vystavenie A1 v českej SP - pre vyslaných zamestnancov. Česká SP zistí či ide naozaj o vyslanie, a ak áno, vystaví im A1. Na základe tejto A1 budú mať aj pri práci v SR príslušnosť k právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia (ktoré zahŕňa aj ZP) v ČR. Takže SP a ZP budú platiť v ČR. Preddavok dane podľa mojich informácii, keďže práca je v SR a zdroj príjmu je v SR, tak sa bude platiť na Slovensku.


Tiež upozorňujem, že od 18.6.2016 bude účinný Zákon o cezhraničnej spolupráci pri poskytovaní služby, podľa ktorého bude mať český zamestnávateľ niektoré povinnosti:



1. Pracovnoprávne vzťahy týchto zamestnancov sa budú spravovať slovenským Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, a to v oblastiach

- dĺžka pracovného času a odpočinok,

- dĺžka dovolenky,

- minimálnu mzda, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

- pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,

- rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie.
Je možné uplatňovať aj podmienky a zásady výhodnejšie pre zamestnancov, pritom výhodnosť každého pracovnoprávneho nároku sa posudzuje osobitne.


2. Český zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania (v tomto prípade predpokladám 18.6.) v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce :

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e) deň začatia a skončenia vyslania,

f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,

g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).


3. Český zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce

a) uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,

b) viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa Zákonníka práce,

c) uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.


4. Český zamestnávateľ je povinný Inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti predložiť vyššie uvedené dokumenty a doručiť ich aj po skončení vyslania. Pritom musí predložiť (na základe žiadosti) aj preklad týchto dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej IP.


Obdobný zákon sa chystá aj v ČR (cca pred mesiacom som hľadala, našla som že je v zrýchlenom legislatívnom procese), treba si to tiež odsledovať. Zrejme bude vyžadovať, obdobne ako náš zákon, nejakú dohodu so zamestnancom, kde budú uvedené dátumy od/do vyslania, mzdové podmienky a pod.
ivkop
30.03.16,08:39
Česká spoločnosť si požiada o vystavenie A1 v českej SP - pre vyslaných zamestnancov. Česká SP zistí či ide naozaj o vyslanie, a ak áno, vystaví im A1. Na základe tejto A1 budú mať aj pri práci v SR príslušnosť k právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia (ktoré zahŕňa aj ZP) v ČR. Takže SP a ZP budú platiť v ČR. Preddavok dane podľa mojich informácii, keďže práca je v SR a zdroj príjmu je v SR, tak sa bude platiť na Slovensku.


Tiež upozorňujem, že od 18.6.2016 bude účinný Zákon o cezhraničnej spolupráci pri poskytovaní služby, podľa ktorého bude mať český zamestnávateľ niektoré povinnosti:



1. Pracovnoprávne vzťahy týchto zamestnancov sa budú spravovať slovenským Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, a to v oblastiach

- dĺžka pracovného času a odpočinok,

- dĺžka dovolenky,

- minimálnu mzda, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

- bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

- pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,

- rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie.
Je možné uplatňovať aj podmienky a zásady výhodnejšie pre zamestnancov, pritom výhodnosť každého pracovnoprávneho nároku sa posudzuje osobitne.


2. Český zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania (v tomto prípade predpokladám 18.6.) v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce :

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e) deň začatia a skončenia vyslania,

f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,

g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).


3. Český zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce

a) uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,

b) viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa Zákonníka práce,

c) uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.


4. Český zamestnávateľ je povinný Inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti predložiť vyššie uvedené dokumenty a doručiť ich aj po skončení vyslania. Pritom musí predložiť (na základe žiadosti) aj preklad týchto dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej IP.


Obdobný zákon sa chystá aj v ČR (cca pred mesiacom som hľadala, našla som že je v zrýchlenom legislatívnom procese), treba si to tiež odsledovať. Zrejme bude vyžadovať, obdobne ako náš zákon, nejakú dohodu so zamestnancom, kde budú uvedené dátumy od/do vyslania, mzdové podmienky a pod.

dakujem za odpoved :-). este co sa tyka dane... ak teda bude vystavovat mzdu CR zamestnavatel, ako ma z tejto mzdy platit preddavok na dan v SR?
Jana Motyčková
30.03.16,09:03
Podľa slovenských predpisov. Prihlási sa na Slovensku na daň z príjmu zo závislej činnosti a postupuje (pre daň) ako slovenský zamestnávateľ.
Riešili sme podobný prípad v opačnom garde (slovenský zamestnávateľ do ČR) a tak to bolo.
ivkop
30.03.16,09:16
aha... len trosku neviem ako to prakticky spravit... CR zamestnavatel vystavi mzduý, kde zrazi SP a ZP odvody, da informaciu SK zamestnavatelovi o vyske prijmu a ZD pre preddavok na dan. SK zamestnavatel ( uz prihlaseny pre dan zo zavislej cinnosti - ma vlastnych zamestnancov), odvedie SK preddavok na dan a do prehladu uvedie prijmy vratane tohto "ceskeho"?

Ako potom vystavi tomuto zamestnancovi Potvrdenie o zdanitelnych prijmoch za rok 2016?

vopred vdaka...
Jana Motyčková
30.03.16,09:49
To nebude platiť slovenský zamestnávateľ, ale český. Ten sa tu prihlási na daň z príjmu atď.
ivkop
30.03.16,09:56
dakujem velmi pekne za radu a pomoc :-)
Iveta Matlovičová
01.04.16,06:36
Podľa slovenských predpisov. Prihlási sa na Slovensku na daň z príjmu zo závislej činnosti a postupuje (pre daň) ako slovenský zamestnávateľ.
Riešili sme podobný prípad v opačnom garde (slovenský zamestnávateľ do ČR) a tak to bolo.


Zamýšľam sa nad výnimkou, ktorá je v MZ ... odmeny zo zamestnania vykonávaného v zahraničí (v druhom zmluvnom štáte), podliehajú zdaneniu len v štáte rezidencie daňovníka ak sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
- zamestnanec je zamestnaný v zahraničí počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, resp. v kalendárnom roku (závisí od znenia ustanovenia v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia) a
- odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v zahraničí, a
- odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v zahraničí.
V tomto prípade bude vyslaný z CR do SR na menej ako 183 dní, odmenu bude vyplácať CR zamestnávateľ a nepôjdu na ťarchu prevádzkarne, nemala by sa preto daň odviesť v ČR? Vychádza, že jedine preto by to tak bolo, že je rezidentom SR ...
Jana Motyčková
01.04.16,07:20
Toto je odpoveď (pre klienta) od daňového poradcu, ktorá bola ešte preverená aj na FS (upozorňujem na to opačné garde - slovenský zamestnávateľ, práca v ČR, mzda bola refakturovaná) :
Dobrý deň pani ...,

Zjednodušene povedané, v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR má právo na zdanenie príjmov zo závislej činnosti tá krajina, kde sa práca vykonáva (v tomto prípade ČR). Výnimku z tohto pravidla možno uplatniť vtedy, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- Zamestnanci nebudú pracovať v ČR viac ako 183 dní v 12-mesačnom období,
- Odmeny sú vyplácané slovenskou spoločnosťou, resp. v jej mene (tzn. že nie sú ďalej refakturované na českú spoločnosť)
- Odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne slovenskej spoločnosti v ČR.
Pri splnení všetkých uvedených podmienok by právo na zdanenie malo aj naďalej Slovensko ako štát rezidencie (predpokladám, že zamestnanci sú rezidentmi SR).

Podľa mojich informácií druhá podmienka nie je splnená (mzdové náklady znáša česká spoločnosť), a preto má právo na zdanenie štát výkonu práce, t.j. ČR. Ďalší postup (ako napr. v akej výške, v akom termíne sa platia preddavky, ako sa vysporiada daňová povinnosť atď) sa riadi českými daňovými predpismi.

V prípade otázok ma neváhajte kontaktovať.

S pozdravom,
Iveta Matlovičová
02.04.16,15:18
v pripade, co popisuje "ivkop", sa ale neuvádza, že český zamestnávateť si bude refakturovať náklady od slovenského zamestnávateľa (aspoň tak to chápem)

ak by ale išlo o "prenajom pracovnej sily" (neviem, či je ten názov takto správny, ale v tom zmysle),vtedy ozaj platí, že nie sú splnené všetky tri podmienky a zdaňovať sa bude na SR
Jana Motyčková
04.04.16,07:19
Z tohoto "Pri docasnom prideleni medzi 2 SK zamestnavatelmi mi to je jasne... mzdu vyplaca zamestnavatel, u ktorého ma zamestnanec riadnu pracovnu zmluvu, nasledne to podla dohody prefakturuje uzivatelskemu zamestnavatelovi." som vyrozumela, že aj v tomto prípade sa bude mzda refakturovať.
A myslím si, že je to celkom bežné, že mzda sa pri dočasnom pridelení refakturuje. Bolo by zvláštne, keby firma niekoho dočasne pridelila, a platila ho z vlastných prostriedkov.
Iveta Matlovičová
04.04.16,21:15
jasne, jejda vyslanie jedna vec, docasne pridelenie ina
Panonia
11.05.16,10:41
Dobrý deň, sme poľnohospodársky podnik, dostali sme ponuku od určitej s.r.o. ktorá má v popise činnosti aj poľnohospodárske práce, chcú s nami uzavrieť Zmluvu o dielo na prípravu a realizáciu pomocných prác v poľnohospodárstve / zabezpečia pracovníkov/ale nie je to agentúra. Je to v poriadku?
Jana Motyčková
11.05.16,14:13
Ja v tom problém nevidím.
Panonia
12.05.16,06:05
Ďakujem za odpoveď, len som chcela vedieť či to nemá niečo spoločné s § 58 a 58b

ZP.
Jana Motyčková
12.05.16,07:20
V tomto prípade, keďže hovoríte o zmluve o dielo si len objednávate práce u inej firmy. Rozdiel oproti dočasnému prideleniu je ten, že vo vašom prípade (zmluva o dielo) vám sro niečo vykoná a ona si rieši ktorými zamestnancami, kedy, akým presne spôsobom, sro si riadi a kontroluje svojich zamestnancov. Pri dočasnom pridelení by vám poslala zamestnancov a vy by ste im prideľovali, riadili a kontrolovali prácu.
V otázke ste nič o tom ako to bude prebiehať nehovorili, takže to ja neviem, ale v princípe zmluva o dielo sama o sebe nie je žiaden problém.
Panonia
12.05.16,08:02
Ďakujem za rýchlu odpoveď, takto mi to stačilo.
Panonia
22.06.16,07:33
Dobrý deň, máme uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb na kombajnové práce. Dodávateľ služby sám riadi a kontroluje svojich zamestnancov.Stačí mi iba zmluva o poskytnutí služieb, nemám žiadne iné povinnosti? Nemusím skúmať či sú jeho zamestnanci legálne zamestnaní? Ani viesť evidenciu? Je rozdiel či je dodávateľ služby zo Slovenska alebo z Čiech. vopred ďakujem
Jana Motyčková
22.06.16,20:06
Ak je dodávateľ služby slovenská firmanemusíte mať nič. Ak je to zhraničná firma, nemáte povinnosť tiež priamo žiadnu, ale ak nie sú legálne zamestnaní, máte aj vy nelegálne zmestnávanie. Môžete žiadať od dodávateľa služby doklady, že zamestnanci vykonávajúci službu sú legálne zamestnaní, ale ak aj si to vyžiadate, neviviníte sa z nelegálneho zamestnávania a neviem si predstaviť doklady na 100 % preukazujúce, źe zamestnanec je v danom momente legálne zamestnaný.
Panonia
23.06.16,05:25
Ďakujem za odpoveď.
eva6459
17.08.18,09:54
Môže sa dočasné pridelenie uplatniť aj v prípade, ak dve spoločnosti s rovnakým predmetom činnosti si navzájom zapožičajú zamestnancov na obdobie práceneschopnosti zamestnancov alebo dovoleniek?
Jana Motyčková
17.08.18,15:51
​Môže.
eva6459
22.11.18,14:16
Užívateľský zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov prostredníctvom personálnej agentúry. Agentúra sa dostala do finančných problémov a mzdu za október zamestnancom nevyplatila. Prosím o vysvetlenie ako máme postupovať podľa § 58 ods. 10 Zákonníka práce - sme povinní zamestnancom vyplatiť iba čistú mzdu alebo sme povinní odviesť aj poistné odvody a preddavky na daň prípadne aj iné zrážky?