Nummi
21.03.15,12:30
Dobry den,
s jednym panom som podpisal 2 nezavisle zmluvy. Prva hovori o tom, ze som si u neho bezplatne uskladnil tovar do augusta.
Druha zmluva je o pozicke v hodnote 3,000 €, ktoru musim splatit do 31.3.2015. V zmluve sa nepise nic o zaloznom prave na moj tovar, ktory mam u neho uskladneny.
Tento pan mi brani prevziat si moj tovar, pokym mu nesplatim pozicku. Argumentuje, ze ten tovar je v zaloznom prave. Tento tovar chcem predat, dokonca mam prekupnu zmluvu a tak mu vratit peniaze nacas. Lenze on chce najprv peniaze a potom mi da moj majetok - konkretne 2 specialne bicykle.
Nie je to vydieranie? Dakujem
s jednym panom som podpisal 2 nezavisle zmluvy. Prva hovori o tom, ze som si u neho bezplatne uskladnil tovar do augusta.
Druha zmluva je o pozicke v hodnote 3,000 €, ktoru musim splatit do 31.3.2015. V zmluve sa nepise nic o zaloznom prave na moj tovar, ktory mam u neho uskladneny.
Tento pan mi brani prevziat si moj tovar, pokym mu nesplatim pozicku. Argumentuje, ze ten tovar je v zaloznom prave. Tento tovar chcem predat, dokonca mam prekupnu zmluvu a tak mu vratit peniaze nacas. Lenze on chce najprv peniaze a potom mi da moj majetok - konkretne 2 specialne bicykle.
Nie je to vydieranie? Dakujem
buchač
21.03.15,12:45
Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. V slovenskom právnom poriadku je tento inštitút upravený §151a až §151me občianskeho zákonníka (40/1964 Zb.).
Možno ho charakterizovať ako akcesorické vecné právo k cudzej veci subsidiárneho charakteru. Je totiž podmienené vznikom, existenciou a zánikom hlavného právneho vzťahu (najčastejšie pôžička alebo úver). Má dvojaký charakter a to ako vecné právo a zároveň ako prostriedok zabezpečenia pohľadávok.
Subjektmi toho právneho vzťahu sú veriteľ a záložca. Veriteľ je zväčša tá istá osoba, ktorá je veriteľom aj v hlavnom právnom vzťahu (pôžička, úver...) a záložca je zväčša tá istá osoba, ktorá je dlžníkom v hlavnom právom vzťahu, ale nie je to vždy tak.
Predmet záložného práva sa nazýva záloh. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
---------------------------------------------------------------------------------
Na vznik zmluvného záložného práva k hnuteľnej veci je potrebné, aby sa k písomnej zmluve pripojila jedna z nasledujúcich troch právnych skutočností:
a) odovzdanie veci záložnému veriteľovi (ručný záloh), alebo
b) vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou, alebo
c) odovzdanie veci inej osobe na základe dohody záložcu a záložného veriteľa, aby ju pre nich uschovala.
Ad a) Odovzdanie veci záložnému veriteľovi sa javí ako najviac praktický spôsob vzniku záložného práva. Bude prichádzať do úvahy najskôr tam, kde pohľadávka nepredstavuje značnú sumu a záloh (napr. televízor, bicykel, strieborný príbor, zlatá retiazka a pod.) svojími rozmermi neprekáža praktickému uschovaniu u záložného veriteľa. Hmotné odovzdanie nebude potrebné vtedy, keď veriteľ už má vec u seba ako uschovávateľ alebo vypožičiavateľ.
Vec sa teda musí veriteľovi reálne, fyzicky odovzdať, inak záložné právo nevznikne. Povaha samotného zálohu však niekedy reálne odovzdanie veci nedovoľuje. Ako príklad možno uviesť kuchynskú linku. Aj keď jej majetková hodnota je relatívne vysoká, bez reálneho odovzdania (a teda kompletnej demontáže) nie je podľa platnej právnej úpravy spôsobilým predmetom záložného práva. Ešte výraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje v obchodných vzťahoch podnikateľov, kde dlžník založené veci potrebuje práve k tomu, aby ich mohol využívať na účely podnikania a takto byť schopný plniť svoj primárny záväzok napríklad zo zmluvy o úvere. Platná právna úprava totiž nepripúšťa tzv. symbolické odovzdanie založenej veci (t.j. bez odovzdania) ako skutočnosť, s ktorou je spojený vznik záložného práva.
V súvislosti so vznikom záložného práva k hnuteľným veciam je potrebné sa zaoberať ust. § 151b ods. 4 veta druhá, podľa ktorého sa vec musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.
Možno ho charakterizovať ako akcesorické vecné právo k cudzej veci subsidiárneho charakteru. Je totiž podmienené vznikom, existenciou a zánikom hlavného právneho vzťahu (najčastejšie pôžička alebo úver). Má dvojaký charakter a to ako vecné právo a zároveň ako prostriedok zabezpečenia pohľadávok.
Subjektmi toho právneho vzťahu sú veriteľ a záložca. Veriteľ je zväčša tá istá osoba, ktorá je veriteľom aj v hlavnom právnom vzťahu (pôžička, úver...) a záložca je zväčša tá istá osoba, ktorá je dlžníkom v hlavnom právom vzťahu, ale nie je to vždy tak.
Predmet záložného práva sa nazýva záloh. Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
---------------------------------------------------------------------------------
Na vznik zmluvného záložného práva k hnuteľnej veci je potrebné, aby sa k písomnej zmluve pripojila jedna z nasledujúcich troch právnych skutočností:
a) odovzdanie veci záložnému veriteľovi (ručný záloh), alebo
b) vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou, alebo
c) odovzdanie veci inej osobe na základe dohody záložcu a záložného veriteľa, aby ju pre nich uschovala.
Ad a) Odovzdanie veci záložnému veriteľovi sa javí ako najviac praktický spôsob vzniku záložného práva. Bude prichádzať do úvahy najskôr tam, kde pohľadávka nepredstavuje značnú sumu a záloh (napr. televízor, bicykel, strieborný príbor, zlatá retiazka a pod.) svojími rozmermi neprekáža praktickému uschovaniu u záložného veriteľa. Hmotné odovzdanie nebude potrebné vtedy, keď veriteľ už má vec u seba ako uschovávateľ alebo vypožičiavateľ.
Vec sa teda musí veriteľovi reálne, fyzicky odovzdať, inak záložné právo nevznikne. Povaha samotného zálohu však niekedy reálne odovzdanie veci nedovoľuje. Ako príklad možno uviesť kuchynskú linku. Aj keď jej majetková hodnota je relatívne vysoká, bez reálneho odovzdania (a teda kompletnej demontáže) nie je podľa platnej právnej úpravy spôsobilým predmetom záložného práva. Ešte výraznejšie sa táto skutočnosť prejavuje v obchodných vzťahoch podnikateľov, kde dlžník založené veci potrebuje práve k tomu, aby ich mohol využívať na účely podnikania a takto byť schopný plniť svoj primárny záväzok napríklad zo zmluvy o úvere. Platná právna úprava totiž nepripúšťa tzv. symbolické odovzdanie založenej veci (t.j. bez odovzdania) ako skutočnosť, s ktorou je spojený vznik záložného práva.
V súvislosti so vznikom záložného práva k hnuteľným veciam je potrebné sa zaoberať ust. § 151b ods. 4 veta druhá, podľa ktorého sa vec musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.