ahoj,
exekúcie majú prednosť pred dohodami o zrážke zo mzdy (podpísané s veriteľom podľa Obč. zákonníka). Takže zrážaš z čistej mzdy v prvom rade exekúcie.
článok na tému http://www.pravnarevue.sk/dohoda-o-zrazkach-zo-mzdy-nema-prednost-pred-prikazom-exekutora/

Na dohody o zrážkach podľa §551 Občianskeho zákonníka postúpených zamestnávateľovi sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok. Čiže tieto dohody sa posudzujú rovnako ako rozhodnutia súdu o zrážkach zo mzdy. Zrážky podľa Občianskeho súdneho poriadku sú rovnocenné zrážkam podľa Exekučného poriadku (ani v jednom z tých zákonov nie je uvedené prednosť pred druhým zákonom). Poradie zrážok určuje v prvom rade Zákonník práce - podľa dňa doručenia a následne príslušné zákony hovoria o tom, že z prvej tretiny sa zrážajú zrážky podľa poradia, čiže najskôr tá, čo prišla prvá, potom tá čo prišla druhá atď, bez ohľadu na to, o akú zrážku ide. Z druhej tretiny sa zrážajú iba prednostné pohľadávky a to najskôr výživné a dlžné výživné.

V ZP § 131, ods. 2, konkrétne písm. b) a c) je určené, že:
"""
(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
...
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
...
"""
Pod výkonom rozhodnutia nariadeného súdom /písm. b)/ rozumieme spravila exekúciu za účelom vymoženia finančnej pohľadávky (výnimočne výkon rozhodnutia spočíva aj v úkone ako je vypratanie bytu, čo je však v tomto kontexte nepodstatné, riešime zrážky zo mzdy). V písmene c) sa jedná o tresty a pokuty (uložené napr. policajtami apod.)
"""
Tieto zrážky podľa Obč. zákonníka NIE sú nikde v ods. 2 § 131 spomenuté. Dozvieme sa o nich až daľej, konkrétne v ods. 3, jedná sa o zrážky zo mzdy ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.
"""
(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
"""
Z textu odseku aj z celého znenia paragrafu je podľa mňa jasné, že úmyslom bolo určiť poradie zrážok tak, aby najprv podľa odseku 1 boli odvedené dane, odvody, nedoplatky. Potom aby boli podľa odseku 2 vyrovnané rozličné záväzky voči zamestnávateľovi, Sociálnej poisťovni, a exekúcie, tresty, pokuty (písm. a) až h).) Až podľa odseku 3 je možné vykonať zrážky, ktoré si zamestnávateľ dohodol so zamestnancom podľa ZP, alebo ktoré si zamestnanec dohodol podľa Obč. zákonníka.
Keď si pozriete počiatočné slová odsekov, je zrejmý úmysel určiť poradie pre jednotlivé "skupiny" zrážok:
(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná...
(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len...
(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, ....
"""
Ak bola suma ktorú je možné zamestnancovi vôbec zraziť vyčerpaná už odsekmi 1 a 2 ako je to v prípade zadávateľky, ďalšie zrážky podľa odseku 3 už nie je možné vykonať.

Ods. 3 nehovorí o poradí, na rozdiel od ods.2, iba o tom, aké ďalšie (iné) zrážky možno vykonať. Existuje rozhodnutie českého súdu (v čase, keď zákony boli v podstate rovnaké), ktoré o poradí hovorí, že exekúcie nemajú automaticky prednosť pred dohodami o zrážkach podľa §551. Tiež kedysi bola platná vyhláška MV (už bola zrušená) pre odsúdených vo väzbe, ktorá tiež vyslovene hovorila o poradí podľa doručenia, bez ohľadu na to či je to exekúcia alebo dohoda o zrážkach.

Trvám na tom, že aj ods. 3 sa týka poradia. Po vykonaní odvodov a daní podľa odseku 1 ("prednostne vykoná zrážky") zamestnávateľ postúpi k odseku 2 a vykonáva zrážky vymenované v ňom. K "ďalším" zrážkam podľa odseku 3 sa v prípade zamestnanca z otázky zadávateľky nedostane. Nemyslím si, že jednotlivé pohľadávky podľa ods. 4 a 5 § 131 by sa mali dávať do jedného "poradovníka" so zrážkami podľa ods. 7 § 131.
Nepochybujem že v ČR by sa našiel opačný judikát a že v SR bola platná vyhláška MV pre výkon zrážok odsúdených, čo ma však nepresvedčilo. Dohoda, ktorú uzavrel zamestnanec (častokrát za podivných okolností, nehovoriac o možnosti napadnúť platnosť takejto dohody na súde a uspieť) predsa nenesie tú istú "vážnosť" ako rozhodnutie súdu (alebo príslušného orgánu).

Judikát bol z r.1985, predpisy boli spoločné a v tomto sa zásadne nezmenili.

mam teraz podobny pripad a z verlagu mi odpovedali, ze exekucia ma prednost pred dohodou podla §551.