Ahojte, moja dobrá kamoška sa už viac ako tri roky súdi o dom, ktorý zdedila po svojej mame a starej mame, ktoré už nežijú. Žiaľ, prináleží jej len polovica domu, keďže druhá polovica domu je vo vlastníctve spolumajiteľky - manželky nebohého uja - brata kamoškinej matky, ktorý už tiež pár rokov nežije, keďže predčasne zomrel. Celý spor sa tiahne už viac ako 8 rokov (začala ho viesť ešte za života matka mojej kamarátky, ale keďže medzitým zomrela, súd ostal na ňu). Spolumajiteľka je špecifický prípad. Nikdy nevychádzala s rodinou mojej známej, hoci sú to skvelí ľudia, vždy sa stránila rodinných stretnutí a podobných akcií. Súdny spor mal však toľko peripetií, že ich tu ani nemá zmysel všetky vymenúvavať. Súdnoznalecký posudok vyšiel na 90 000 €. Takže jednej aj druhej strane prináleží 45 000 x 2. Kamarátka sa medzi tým o dom riadne starala, keďže v ňom doopatrovala ťažko chorú mamu a neskôr aj starú mamu, ktorá zomrela ako 94 ročná. Druhá spolumajiteľka tam nikdy nechodila, o nič sa nestarala. Chce len svoj podiel a to je celé. Áno, je to nemorálne, no ako je všeobecne známe, morálne hodnoty nie sú predmetom súdnych sporov... Akurát dnes mali krajský súd a kamarátka jej po x - návrhoch, ktoré mali zakaždým zmysel navrhla, že jej vyplatí 45 000 a tým je to vybavené. Na moje prekvapenie s tým druhá strana za neodôvodniteľných okolností nesúhlasila. Súd preto navrhol dať dom, ku ktorému má kamoška silnú citovú vezbu, do dražby. Ale ako to v podobných prípadoch býva zvykom, hodnota domu pôjde rapídne dolu. Tak ja už teda naozaj neviem, či jej chce tá druhá strana robiť vedome zle, lebo táto situácia mi už vôbec, ale vôbec nepríde normálna. Stalo sa niekomu niečo podobné. A ak áno, ako ste postupovali? Ďakujem za reakcie.