Jozef Mihál
28.06.15,10:46
Na úvod

Ako každoročne, aj v roku 2015 je 1. júl dôležitý dátum z pohľadu povinností samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) voči Sociálnej poisťovni.

V tomto roku však dochádza k závažnej zmene - ak SZČO vzniká od 1.7.2015 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, samotná SZČO už nemá povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, ale tento úkon za ňu urobí samotná Sociálna poisťovňa.

Vyplýva to zo znenia § 226 ods. 1 písm. o) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

Podobne, ak k 30.6.2015 zaniká dovtedajšie povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, samotná SZČO sa neodhlasuje ale zabezpečí to samotná Sociálna poisťovňa.

Od 1.7.2015 na dobu ďalších 12 mesiacov (júl 2015 až jún 2016, do 30.6.2016) sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni také SZČO, ktoré mali za rok 2014 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 4944 eur.


Kto je SZČO

Na úvod si pripomeňme, že definícia samostatne zárobkovo činných osôb sa zmenila od roku 2014.

Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Čiže, kto vlastne sa podľa zákona o sociálnom poistení považuje za SZČO?

SZČO je fyzická osoba, ktorá má 18 rokov veku a viac a má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov - s výnimkou osôb, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu osobám s ŤZP.

Čiže sú to osoby, ktoré majú príjmy:

1. Zo živnosti.

2. Z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva.

3. Z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov – napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori...

4. Ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti.

5. Z vytvorenia diela a umeleckého výkonu = § 39 a § 71 autorského zákona, následne zdaňované podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva.

6. Z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, profesionálni športovci, pracovní asistenti SZČO so ZŤP.

7. Z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov.

8. Z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia...

*

Pri posudzovaní, či niekto je alebo nie je SZČO už nie je rozhodujúce, či fyzická osoba má registráciu na finančnej správe (daňovom úrade) ako osoba s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda či má pridelené DIČ.

Podstatná je skutočnosť, či fyzická osoba má príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (viď vyššie).

Za SZČO sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak jedna a tá istá osoba vykonáva osobnú asistenciu a má napríklad aj živnosť, jej povinnosti podľa zákonov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení sa posudzujú len vzhľadom na príjmy zo živnosti. Pozor, uvedené sa nevzťahuje na pracovných asistentov, ktorí ako fyzické osoby pomáhajú pri samostatnej zárobkovej činnosti osobám z ťažkým zdravotným postihnutím. Takíto pracovní asistenti majú postavenie SZČO a zo svojich príjmov platia odvody.

Príklad

Pán Adam má občasné "bočné" príjmy ako sprostredkovateľ finančných produktov (poistenie, sporenie...). Vzhľadom na to, že tieto príjmy nedosahoval pravidelne a boli spočiatku zanedbateľné, nepožiadal o pridelenie DIČ (tu možno pochybovať o správnosti takéhoto postupu). Za rok 2014 podal daňové priznanie a uvedené príjmy uviedol ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. K 1.7.2015 bude povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO, ak uvedený príjem za rok 2014 presiahol sumu 4944 eur.


Ktoré SZČO sú od 1.7.2015 povinne poistené v Sociálnej poisťovni

​Osoba, ktorá má postavenie SZČO nemusí byť vždy poistená v Sociálnej poisťovni. Podľa zákona o sociálnom poistení (§ 14, 15 a 20) musí byť SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak jej brutto zdaniteľný príjem z činnosti za predchádzajúci rok je vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu. V roku 2015 je minimálny základ daný ako suma 412 eur.

Konkrétne to znamená, že od 1.7.2015 na dobu ďalších 12 mesiacov (júl 2015 až jún 2016, do 30.6.2016) sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni také SZČO, ktoré mali za rok 2014 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 4944 eur (4944 = 12 x 412 eur).

Vychádza sa pritom z údajov uvedených v daňovom priznaní SZČO za rok 2014. Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozor, odpočítajú sa prípadné príjmy z výkonu osobnej asistencie) presiahne sumu 4944 eur, SZČO je od 1.7.2015 povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní nepresahuje sumu 4944 eur alebo dokonca SZČO žiadne daňové priznanie v súlade so zákonom o dani z príjmov nepodávala, od 1.7.2015 nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak ide o SZČO, ktorá v roku 2014 neviedla podvojné účtovníctvo:

Úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa v daňovom priznaní typ B za rok 2014 uvádza v VI. oddiele na riadku 37.

Ak ide o SZČO, ktorá v roku 2014 viedla podvojné účtovníctvo:

Výnos podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádza v prílohe daňového priznania FO typ B – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia na riadku 16.

Pri posúdení či SZČO vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni sa vychádza z týchto údajov.


Prihlasovanie do Sociálnej poisťovne

V roku 2015 po prvýkrát platí, že k 1.7.2015 sa SZČO nebude prihlasovať do Sociálnej poisťovne (respektíve odhlasovať sa) sama, ale urobí to za ňu samotná Sociálna poisťovňa v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR. Finančné riaditeľstvo oznámi Sociálnej poisťovni údaje z daňového priznania SZČO za rok 2014 potrebné pre posúdenie povinného poistenia v Sociálnej poisťovni i údaje potrebné pre určenie výšky vymeriavacieho základu a poistného.

Následne vznik, respektíve zánik poistenia v Sociálnej poisťovni oznámi samotná Sociálna poisťovňa dotknutej SZČO a to v lehote do 20 dní (do 20. júla 2015).

Pri vzniku poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj jej vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného.

Nakoľko v roku 2015 ide o „spustenie“ zásadne nového spôsobu prihlasovania sa, očakávajú sa v praxi problémy. Sociálna poisťovňa upozorňuje SZČO aby sa kontaktovali na Sociálnu poisťovňu ak v lehote do 20. júla nedostanú informáciu o vzniku alebo zániku povinného poistenia, respektíve ak v oznámení, ktoré SZČO dostane, nebudú správne údaje (najmä ide o správne určenie vymeriavacieho základu).


Predĺžená lehota na podanie daňového priznania

V prípade, že SZČO bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2014 a príjem prekročil hranicu 4944 eur, povinné poistenie jej vzniká až od 1. októbra 2015 a trvá do 30. septembra 2016. Aj tu platí, že prihlásenie, respektíve odhlásenie voči Sociálnej poisťovni prebehne automaticky podľa vyššie uvedeného postupu.


Vymeriavací základ na sociálne poistenie od 1.7.2015

V období od 1.7.2015 do 30.6.2016 sa vymeriavací základ SZČO, ktorá je od 1.7.2015 povinne poistená v Sociálnej poisťovni, určí nasledovne, pričom sa vychádza z údajov v daňovom priznaní FO typ B za rok 2014.

1. Vezme sa základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2

Vezme sa základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania za rok 2014 (VI. oddiel, riadok 43, ak dosiahol daňovú stratu, tak vezme zápornú sumu z riadku 44).

Ak SZČO viedla podvojné účtovníctvo, vezme sa výnos podľa § 6 ods. 1 a 2 (príloha – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, riadok 16).

Ak mala SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aj v zahraničí a v zahraničí z týchto príjmov preukázateľne platila poistné, upraví (zníži) sa základ dane o časť zodpovedajúcu príjmom v zahraničí (údaje o príjmoch v zahraničí sa uvádzajú v XIV. oddiele).

2. Pripočíta sa zaplatené poistné na povinné sociálne a zdravotné poistenie zaplatené v SR

K základu dane podľa bodu 1. sa pripočíta preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

To je uvedené v prílohe daňového priznania – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Konkrétne povinné sociálne poistenie je dané ako riadok 12 – riadok 13. Ďalej zdravotné poistenie je uvedené na riadku 14.

Poznámka – v riadkoch 12 až 14 sa neuvádza poistné zaplatené v zahraničí.

Ak SZČO platil aj povinné poistné porovnateľné so sociálnym poistením a zdravotným poistením v zahraničí, takéto poistné k základu dane podľa bodu 1. nepripočíta.

3. Ak by vyšla záporná suma, vo výpočte sa pokračuje s nulou.

4. Upravený základ dane sa vydelí 12-timi (12 = počet mesiacov v roku) a to čo vyjde sa ešte vydelí koeficientom 1,486.

Pozor, upravený základ dane sa vždy delí 12-timi – aj v prípade, ak SZČO v roku 2014 nepodnikal celý rok ale len niekoľko mesiacov.

Od roku 2015 sa pri určení vymeriavacieho základu už používa výsledná „živnostenská konštanta“ a to 1,486 (v roku 2013 sa použila konštanta 1,9 a v roku 2014 konštanta 1,6).

5. Ak je suma vypočítaná predošlým postupom nižšia ako 412 eur, upraví sa na 412 eur

Suma 412 eur je zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ platný pre rok 2015, daný ako 50% priemernej mzdy zistenej za rok 2013.

*

Výsledkom je vymeriavací základ SZČO, ktorý sa použije pri výpočte a odvode poistného do Sociálnej poisťovne za mesiace júl 2015 až jún 2016.

Z uvedeného je zrejmé, že pre správne určenie vymeriavacieho základu je veľmi dôležité správne v daňovom priznaní vyplniť jeho prílohu - údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

Pozor, od 1. januára 2016 je minimálny základ 429 eur (50% priemernej mzdy zistenej za rok 2014).


Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne

SZČO platí do Sociálnej poisťovne:

- poistné na nemocenské poistenie 4,4% z VZ,
- poistné na starobné poistenie 18% z VZ,
- poistné na invalidné poistenie 6% z VZ a
- poistné do rezervného fondu solidarity 4,75% z VZ.

(VZ = vymeriavací základ)

*

Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu 412 eur (rok 2015)

- poistné na nemocenské poistenie 18,12 eura,
- poistné na starobné poistenie 74,16 eura,
- poistné na invalidné poistenie 24,72 eura a
- poistné do rezervného fondu solidarity 19,57 eura.

Spolu 136,57 eura.

*

Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu 429 eur (rok 2016)

- poistné na nemocenské poistenie 18,87 eura,
- poistné na starobné poistenie 77,22 eura,
- poistné na invalidné poistenie 25,74 eura a
- poistné do rezervného fondu solidarity 20,37 eura.

Spolu 142,20 eura.


Vymeriavací základ na sociálne poistenie od 1.7.2016

Od 1.7.2016 na dobu ďalších 12 mesiacov budú povinne poistené v Sociálnej poisťovni také SZČO, ktoré budú mať za rok 2015 brutto zdaniteľný príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyšší ako 5148 eur.

(5148 = 12 x 429 eur, kde 429 eur je 50% priemerného príjmu zisteného za rok 2014 a ten bol 858 eur).

Vymeriavací základ sa od 1.7.2016 určí rovnakým postupom ako k 1.7.2015, vychádzať sa bude z údajov v daňovom priznaní za rok 2015.

„Živnostenská konštanta“ už zostáva vo výške 1,486.


Ukončenie živnosti, resp. činnosti

Ak je SZČO ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) povinne poistená v Sociálnej poisťovni – a toto oprávnenie jej zanikne (napríklad vráti živnostenský list), zanikne jej aj povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Takáto osoba nemusí zánik oprávnenia oznamovať Sociálnej poisťovni (túto povinnosť má podľa § 233 ods. 9 príslušný orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon príslušnej činnosti – napr. živnostenský úrad).

Ak SZČO vykonáva činnosť bez vydaného oprávnenia – napr. umelec, autor vykonáva činnosť na základe Autorského zákona – a túto činnosť prestane vykonávať, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni jej zaniká odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2015 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2014 mal príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 4944 eur.

K 20.9.2015 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 20.9.2015 pán Adam preto už nie je povinne poistený ako SZČO v Sociálnej poisťovni a prestáva platiť poistné do Sociálnej poisťovne.

Príklad

Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Za rok 2014 mala príjem vyšší ako 4944 eur. Od 1.7.2015 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Od 1.9.2015 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2015 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO a prestáva platiť poistné do Sociálnej poisťovne.


Pozastavenie živnosti, resp. činnosti

Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, SZČO – živnostníkovi sa prerušuje povinné poistenie v Sociálnej poisťovni v období, kedy má pozastavenú živnosť.

Pripomeňme si, že podľa § 57 ods. 4 až 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní môže živnostník pozastaviť prevádzkovanie živnosti na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky.

Počas pozastavenia živnosti – teda počas prerušenia povinného poistenia sa poistné do SP neplatí.

Podobne sa postupuje aj v prípade, že ide o SZČO, ktorá podniká podľa osobitných predpisov a kedy je možné činnosť pozastaviť.

Pre úplnosť si pripomeňme, že SZČO sa prerušuje povinné poistenie v SP aj v prípadoch:

- od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby (čiže po skončení poberania ošetrovného) až do skončenia potreby tohto ošetrovania,
- v období, v ktorom má SZČO nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Prerušenie povinného poistenia z dôvodu pozastavenia živnosti, respektíve činnosti je SZČO povinná oznámiť Sociálnej poisťovni do 30 dní od začiatku prerušenia a 30 dní od skončenia prerušenia.

Prerušenie povinného poistenia z ostatných dôvodov (OČR od 11. dňa, rodičovský príspevok, PN dlhšia ako 52 týždňov) musí SZČO oznámiť Sociálnej poisťovni do 8 dní od začiatku prerušenia a do 8 dní po skončení prerušenia, oznamuje to prostredníctvom tlačiva „Registračný list FO“.

Príklad

Pani Adela je živnostníčka. Od 1.7.2015 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2014 mala príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 4944 eur.

K 1.8.2015 sa pani Adela rozhodne pozastaviť živnosť na 11 mesiacov. Od 1.8.2015 do 30.6.2016 sa jej prerušuje povinné poistenie. Od augusta 2015 do júna 2016 vrátane preto pani Adela neplatí poistné do SP.

Ak príjem pani Adely za rok 2015 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nepresiahne 5148 eur, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni jej zároveň k 30.6.2016 zanikne. Ak bude vyšší ako 5148 eur, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni bude pani Adele pokračovať po 1.7.2016 a od júla 2016 bude pani Adela znova povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne podľa výsledkov z daňového priznania za rok 2015.


Opätovné začatie živnosti, resp. činnosti

Ak SZČO, ktorá v minulosti bola povinne poistená ako SZČO v Sociálnej poisťovni a povinné poistenie jej skončilo z dôvodu ukončenia živnosti, resp. činnosti, znovu začne podnikať (získa nový živnostenský list, nové oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a pod.), tak pri posudzovaní, či je alebo nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni sa postupuje takto:

- počnúc dňom, kedy SZČO začal znova podnikať sa pomyslene v kalendári posúvame späť, až kým „nenarazíme“ na 1. júl (buď aktuálneho roka alebo predchádzajúceho roka),
- zoberieme daňové priznanie danej osoby za rok predchádzajúci 1. júlu,
- ak za rok predchádzajúci 1. júlu SZČO daňové priznanie nepodávala alebo ho podala ale nemala žiaden príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ho podala a mala príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 nepresahujúci hranicu príjmu rozhodujúcu pre povinnosť poistenia platnú k 1. júlu, tak SZČO nie je odo dňa, odkedy znovu začala podnikať, povinne poistená v Sociálnej poisťovni,
- naopak, ak v daňovom priznaní je príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vyšší, ako hranica príjmu rozhodujúca pre povinnosť poistenia platná k 1. júlu, tak SZČO je odo dňa, odkedy znovu začala podnikať, povinne poistená v Sociálnej poisťovni a musí sa do 8 dní prihlásiť v Sociálnej poisťovni.

V prípade, že takto povinné poistenie vznikne, trvá až do najbližšieho 30. júna.

U osoby, ktorej v minulosti zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), rovnakým postupom posudzujeme potenciálny vznik povinného poistenia odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam (viď vyššie) bol od 1.7.2015 povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2014 mal príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 4944 eur.

K 20.9.2015 pán Adam ukončil živnosť a vrátil živnostenský list.

Od 20.9.2015 preto nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pán Adam si to „rozmyslel“ a znova si založil živnosť k 1. decembru 2015. Podľa vyššie uvedeného postupu skúmame daňové priznanie za rok predchádzajúci 1. júlu 2015 – čiže zaujíma nás daňové priznanie za rok 2014.

Ako je uvedené vyššie, pán Adam mal za rok 2014 príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 vyššie ako 4944 eur.

Preto od 1.12.2015, čiže od prvého dňa založenia novej živnosti, je pán Adam povinne poistený v SP.

Povinne poistený v SP bude až do 30.6.2016.

K 1.7.2016 sa pokračovanie povinnosti poistenia v Sociálnej poisťovni posúdi na základe daňového priznania za rok 2015. Ak v daňovom priznaní za rok 2015 bude mať pán Adam príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vyšší ako 5148 eur, bude povinne poistený v SP aj naďalej (do 30.6.2017). Ak tento príjem nepresiahne hranicu 5148 eur, povinné poistenie v SP pánovi Adamovi skončí k 30.6.2016.
para
20.08.15,08:05
Dobrý deň,


prosím o vyjadrenie k výpočtu preddavku SP r. 2015


- príjmy 2014 - výdaje 2014 + odvody SP a preddavky ZP + nedoplatok z RZZP 2013 ??? / 1,486 / 12 * 33,15 %


Ďakujem
Jana Motyčková
20.08.15,08:14
Príjmy mínus výdaje + odvody do SP a ZP vrátane nedoplatku rzzp, ktoré boli uplatnené v nákladoch r.2014. To celé deleno 1,486 deleno 12. Zaokrúhliť na eurocenty nadol a potom osobitne 4,4% NP, 18% StP, 6 IP a 4,75% RFS. Každý fond osobitne sa zaokrúhľuje tiež na eurocenty nadol.
pam000
02.10.15,10:56
Dobrý deň. SZČO v ČR, poistený v ČR. Z pohľadu daní mu vzniká v SR stála prevádzkáreň. Zaujíma ma táto problematika ohľadne odvodov? Podľa zákona o SP je SZČO ten, kto dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Keďže mu vzniká prevádzkáreň v SR, musí si v SR podať DP. Uvedie dané príjmy. Myslíte si, že ak prekročí zákonom stanovenú hranicu príjmov, stane sa povinne poistený v SR. Alebo sa toto rieši cez A1 SZČO?
Jana Motyčková
02.10.15,11:01
Treba to riešiť cez A1.