Tak od konca:
Jednorazova odmena je do vysky 500 EUR sa tyka vsetkych danovnikov, nielen dochodcov, a to v zmysle § 9 ods. 1 pism. g):
Od dane je oslobodený príjem
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
§ 8 ods. 1 písm. a)

Tak od konca:
Jednorazova odmena je do vysky 500 EUR sa tyka vsetkych danovnikov, nielen dochodcov, a to v zmysle § 9 ods. 1 pism. g):
Od dane je oslobodený príjem
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
§ 8 ods. 1 písm. a):
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

Dochodca dokonca ma priestor na dalsi prijem do vysky 50% nezdanitelnej casti na danovnika, nakolko do vysky prijmu v tomto objeme nie je fyzicka osoba povinna podavat danove priznanie.

Konatelovi nevznika narok na podiel zo zisku, a to ani v pripade uzavretia zmluvy o vykone funkcie. Na vyplatenie zisku vznika narok spolocnikovi. Na ten ma narok spolocnik, pricom aktualne je taketo vyplatenie dividend zatazene zdravotnym poistenim vo vyske 14% (ak je spolocnik poisteny pre zdravotne poistenie v SR). Ak by sa konatelovi vyplacala akakolvek odmena, tak v prinicpe sa to zatazi odvodmi tak do zdravotnej ako ja do socialnej poistovne. (rozlisuje sa pravidelna a nepriavidelna odmena). Vyplatene dividendy sa uz dalej nezdanuju.

Ohladom zrusenia zivnosti a ucasti manzelky na cinnosti sro ako spolocnik, alebo zamestnanec je tu vela otazok, ktore treba zvazit a skor by som odporucil konzultovat s poradcom, ktory zvazi vsetky okolnosti v ramci osobneho stretnutia. Urcite by som ale neriskoval fakturaciu zo strany maznelky voci sro z hladiska transferoveho ocenovania...

ďakujem @consultix. Môžem ešte v nadväznosti na to dve otázky, ktoré snáď nevyžadujú zohľadnenie osobných okolností? Ak na to nebudete mať čas, ja to pochopím :-)

1. Prečo by ste neriskovali fakturaciu zo strany maznelky voci sro z hladiska transferoveho ocenovania? Jej predmet činnosti bude iný ako môj, normálne mi poskytne podporné služby. Len preto, že je to manželka, tak musím zaplatiť za tie služby niekomu inému?

2. Ak sa bavíme o odmene dôchodcovi, nevadí, že by išlo o matku či svokru, teda zase rodinného príslušníka? S tým súvisiaca vec - spomínali ste priestor na ďalší príjem do výšky 50 percent nezd. časti na daňovníka. To znamená, že okrem 500 EUR môžem napr. mojej matke vyplatiť napr. za administratívne služby ďalšiu odmenu vo výške cca 1800 EUR (čo je tých 50 % NČD), ktorú ona nezdaní a nebodaj ani nezodvodní? To znie až nereálne dobre. Bolo by vtedy potrebné ju zamestnať, platiť odvody atď.? :-)

Vďaka

Consultix by to v pohode riskoval. Pretože na rozdiel od teba vie niečo o zákonoch. To tebe radí aby si neriskoval a poradil sa s poradcom. Nakoľko si neuviedol prípadné ďalšie údaje, ktoré by bolo treba z teba vytiahnuť.

ďakujem @marjankaj. Veď to je v pohode, presne preto sa pýtam, .t. j lebo o tom neviem. Keby sme všetci všetko vedeli, tak stránky ako táto by neexistovali. :-)

1. Keďže manźelka je spriaznená osoba, ak sa DÚ nebude páčiť cena za služby, môže vyžadovať vypracované transferové oceňovanie... proste byrokracia. To isté platí pri službách poskytnutých matkou.
2. 500 € je síce pekných, ale malo by to byť jednorázová náhodná činnosť, príp. prenájom.
Osobne súhlasím s Consultix čo sa týka porovnania či je výhodnejšie szčo/ sro-zamestnanec. Závisí od rôznych skutočností vrátane preferencií.

ďakujem, jana, toto mi to celé ozrejmilo.

Príjmy jednorázové, náhodilé, sú do sumy 500,- Eur oslobodené u každého. To neznamená, že prípadnej kontrole nebude podozrivé, ak bude väčšina nákladov práve do 500,- . A to, aby sa platili čo najnižšie odvody alebo do SP je dvojsečná zbraň. Poznám ľudí, čo mali veľmi silné reči o neplatení a keď ich to dobehlo v podobe ne-PN, ne-materskej, ne-dôchodku, boli by svoje rozhodnutie veľmi radi zmenili. Tak pri zmene platenia treba brať do úvahy aj zabezpečenie pri životných situáciách. Ďalej : z s.r.o. si vyberá zisk majiteľ, nie konateľ, aj to až po jeho dosiahnutí a rozdelení, nie preddavkovo. A na záver - vzájomné obchody a transakcie medzi manželmi a s.r.o. jedného z nich je treba dobre premyslieť, aby ich nebolo možné preklasifikovať ako trestný čin krátenia daní a poistného. Niektorých transakcií sa bude týkať transferové oceňovanie.

Dav, dakujem za doplnenie - v maximalnej miere s Tebou suhlasim. Ohladom prehnanej minimalizacie/eliminacie odvodovych povinnosti som uz stratil nadej, ze ludia budu rozmyslaj dalej ako najblizsie danove priznanie, alebo vymer odvodov. Ani svojich klientov nebolo jednoduche presvedcit, aby sme nastavili odvody tak, aby dochodkove zabezpecenie bolo realne aj vratane pripadnych plneni v buducnosti. A presne ako pises: staci jedna PN-ka, nebodaj invalidita a ja to tu. Potom je samozrejme jednoduche kricat, ze stat sa na mna vykaslal, ze roky platim a teraz nic :)
Bohuzial sa stretavam s tym, ze vela nasich kolegov sa pozera na odvody len ako naklady. Ale ono je to komplexna problematika. Ved ak vyplacam mzdu tak je pravda, ze platim odvody, ale je s tym spojenych aj niekolko vyhod:
1. ak by sa nieco stalo, predsa mam ako taky narok, aj ked z nizsieho vymerivacieho zakladu
2. prostrednictvom mzdy realne odchadzaju prostriedky zo spolocnosti (ciastocne eliminujem vysoke zostatky v hotovosti, na co vacsina tiez nemysli a moze sa to vratit ako bumerang)
3. vsetky mzdove naklady su danovo uznatelne, takze treba vyplacat mzdu, pekne si to prepocitat a clovek zisti, ze nakoniec znizenim zakladu dane cez mzdove naklady setrim aj sekundarne na dani z prijmov.
Ak vyssie uvedene da clovek do kopy, tak zisti, ze je to zakonny, eleganty a pre zamestnanca (spolocnika/konatela) vyhodne riesienie. Treba prestat pozerat sa na veci len z jedneho pohladu.

Nech sa paci :)
1. Transferove ocenovanie neriesi predmet obchodu (vztahuje sa na transakcie vseobecne). Podstatou transferoveho ocenovania je sledovania opravnenosti cien uctovanych medzi blizkymi osobami (od 1.1.2015 aj medzi tuzemskymi osobami). Vseobecne plati zasada, ze kazda sluzba/tovar by mali byt ocenene beznou trhovou cenou. Ak manzelka bude uctovat za nieco trojnasobok beznej ceny len preto, lebo ona si to vie pokryt nakladmi, tak je to obchadzanie zakona. Ako uvadza Dav vo svojej odpovedi: moze to mat aj trestnopravny charakter.
2. Zakon o dani prijmov neriesi v tomto pripade, ci je to blizka osoba, alebo tretia/cudzia osoba. Ak by ale mama poskytovala administrativne sluzby, tak je to sustavna cinnost za ucalom dosiahnutia zisku = zivnost. Takze uz by to bolo povazovane za podnikanie a tam je potrebne mat zivnostenske opravnenie.

Ďakujem Dav aj Consultix za dovysvetlenie. Záver z toho pre mňa vyplýva asi jednoznačný: vzhľadom na postoj štátu k transf. oceňovaniu a k zapojenosti rodinných príslušníkov asi nemá zmysel sa takým niečím zaoberať.

Pokiaľ ide o dôchodok, dávky, atď., keďže ja už ich platím zo zamestnaneckého pomeru, tak ich platba aj v rámci s.r.o. nemá pre mňa žiadny zmysel ani mi to neposkytne násobnú protihodnotu. Ak/keď už zamestnaný nebudem, potom to celé budem prehodnocovať. Inak, okrem toho o dôchodkovom systéme, jeho udržateľnosti, budúcom veku odchodu do dôchodku atď. si myslím svoje, ale to už ide mimo rámca tejto debaty. :-)