...no vies nato si mala mysliet predtym.....uz to nevratis spat je to vonku....a zivot ide dalej....ako uz .....ukaze cas ako sa tajomstvo spracuje tymi ktorych sa to tyka....

...No, tak tu Ti asi moc my nepomôžeme.... svedomie si nesieme každý sám so sebou... a snáď sa nič až také nestalo, že by šlo o život.... ak sa dá a vedia o tom, že si to bola Ty tak sa ospravedlň, ale čo bolo už raz vyrieknuté, ťažko sa berie späť.....ale každá zvesť raz zapadne do zabudnutia....veľké haló trvá iba prvé dni....;)

Mam teraz vycitky...
Neskoro.
Hovoriť - striebro...mlčať - zlato...nevedieť - diamanty.
------------------------------
Výčitky ???
Čo chceš teraz ?...odpustenie, rozhrešenie..?
Najbližší spovedník vyrieši.
Rodina môže odpustiť, no zabudnúť nie.

Akú pomoc očakávaš od poraďákov? Psychologickú, právnu, alebo sa len potrebuješ vyžalovať...?
Ak nie si lekárka /čo asi nie/, tak lekárske tajomstvo to asi nebude, a zrejme ani obchodné...
A ak sa Ťa nechystá nikto žalovať /čo asi nie/, tak to chce len čas...
Vysporiadať sa s tým vnútorne, prekonzultovať si to s tými, ktorým bolo /asi/ ublížené... Ak nejde o život...
To máš ako s tým vankúšom na veži... Ak vyjdeš s ním hore a roztrúsiš z neho perie po okolí, už nikdy nepozbieraš všetky pierka späť, aj keď by si sa akokoľvek snažila... Ale môžeš sa z toho poučiť do budúcna...
Dôveru možno oveľa ľahšie stratiť, ako sa dá získať...

Pekne napísané :)

Všetko už bolo povedané, ale predsa len na povzbudenie. Ber to tak, že život Ti dal príučku a šancu na poučenie. V budúcnosti budeš o túto skúsenosť múdrejšia, lebo najlepšie sa človek učí na vlastných chybách. V prípade potreby rodine vysvetli, že ťa to mrzí a hlavne sa s tým netráp príliš dlho a nezabudni si toto svoje zlyhanie odpustiť. Odčiniť to môžeš len ďalšími skutkami, lebo slovo sa už nedá vziať späť.

Netrap sa tym. Ak bolo niekomu ublizene, tak sa ospravedln. To je najdolezitejsie.
Kazdy robi chyby, si "len" clovek