Betina2
03.08.15,14:50
v § 134 ZP v ods.3) ma mätie slovíčko alebo....takže ak nastúpi v marci a odpracuje dajme tomu len 10 dní čiže 80 hodín v marci, tak jednak v marcovej výplatnej páske a jednak v aprílovej, májovej a júnovej bude mať pravdepodobný hodinový zárobok. No kedže je tam slovíčko Alebo...tak mi z toho vychádza že bud vezmem tých 180 eur hrubého čo zarobil za marec a vydelím 80 hodinami čo v marci odpracoval...alebo vezmem časový pracovný fond za 1-3/2015 a ním podelím trojnásobok základnej hrubej mzdy podla PZ ? A použijem ten čo vyjde vyšší ? lebo vyjdu rozdielne pri rozdielnej metóde výpočtu...som z toho jeleň.
avalik
03.08.15,13:40
(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
V marci ak by si potrebovala pravdepodobny zarobok - za 4Q, pouzijes "alebo zo mzdy, ktoru by zrejme dosiahol" - cize podla zmluvy kolko by mu vyslo ak by pracoval cely stvrtrok.
V 2Q vypocitas pravdepodobny zarobok od zaciatku rozhodujuceho obdobia - od marca zo mzdy, ktoru skutocne dosiahol.
V marci ak by si potrebovala pravdepodobny zarobok - za 4Q, pouzijes "alebo zo mzdy, ktoru by zrejme dosiahol" - cize podla zmluvy kolko by mu vyslo ak by pracoval cely stvrtrok.
V 2Q vypocitas pravdepodobny zarobok od zaciatku rozhodujuceho obdobia - od marca zo mzdy, ktoru skutocne dosiahol.
Betina2
03.08.15,18:05
Ďakujem. Na konkretnych číslach - mesačná mzda je 400 eur, úväzok 40 hodín týždenne (čiže 8 denne), nastúpil k 18.3., čiže do konca marca odpracoval len 10 dní resp. 80 hodín. rozhodné obdobie je 4Q 2014
4Q= 528 hodín
3x400=1200
1200/528=2,2727272 e/h. v marci
k 1.4. kedže neodpracoval 22 dní resp. 170 hodín tiež treba zadať pravdepodobný zárobok. V jeho prípade by sa síce dalo vychádzať aj zo skutočne zarobenej mzdy a skutočne odrobeného času, avšak týmto spôsobom by mu priemerný zárobok vyšiel nižší ako osobe, ktorá na rovnakú pozíciu s rovnakou mzdou a úväzkom nastúpila k 1.4.. Takže som im obidvom zadala pravdepodobný zárobok k 1.4. vypočítaný nasledovne:
1Q=512 hodín
3x400=1200
1200/512=2,34375 e/h. a tento použijem počas celého 2q.
Ak by som vyšla len zo mzdy, ktorú skutočne v marci dosiahol a z času ktorý skutočne v marci odpracoval, jeho priemerka by vyšla o dosť nižšia ako u nového zamestnanca na rovnakej pozícii a rovnakom plate , ktorý nastúpil k 1.4.. Preto som aj u zamestnanca s nástupom 18.3. použila k 1.4. ten vyčíslený zo zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol v rozhodujúcom období 1q. Môžu byť tieto sumy ? Veľká vďaka.
4Q= 528 hodín
3x400=1200
1200/528=2,2727272 e/h. v marci
k 1.4. kedže neodpracoval 22 dní resp. 170 hodín tiež treba zadať pravdepodobný zárobok. V jeho prípade by sa síce dalo vychádzať aj zo skutočne zarobenej mzdy a skutočne odrobeného času, avšak týmto spôsobom by mu priemerný zárobok vyšiel nižší ako osobe, ktorá na rovnakú pozíciu s rovnakou mzdou a úväzkom nastúpila k 1.4.. Takže som im obidvom zadala pravdepodobný zárobok k 1.4. vypočítaný nasledovne:
1Q=512 hodín
3x400=1200
1200/512=2,34375 e/h. a tento použijem počas celého 2q.
Ak by som vyšla len zo mzdy, ktorú skutočne v marci dosiahol a z času ktorý skutočne v marci odpracoval, jeho priemerka by vyšla o dosť nižšia ako u nového zamestnanca na rovnakej pozícii a rovnakom plate , ktorý nastúpil k 1.4.. Preto som aj u zamestnanca s nástupom 18.3. použila k 1.4. ten vyčíslený zo zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol v rozhodujúcom období 1q. Môžu byť tieto sumy ? Veľká vďaka.