Som za variantu B

Ja by som postupovala podľa varianty B, pretože ak je cena dohodnutá v cudzej mene, tak všetky platby treba počítať v nej. Prepočet na Sk je len kôli tomu, že v SR sa účtuje v slovenskej mene.

Skôr by som využil variantu A. Idem porozmýšľať nad dôvodmi, prečo.

Taktiež by som skôr použila variantu A. Bohužiaľ názorný príklad mi nedopadol tak ako som si predstavovala, nakoľko sa mi nejako tie čísla zliali dokopy.
Podstatou otázky je však správne určenie dane.Nemožno sa podľa môjho názoru opierať o platbu v CM, pretože zákon o dani z pridanej hodnoty jednoznačne hovorí, že ak fakturujete v cudzej mene a miesto dodania je SR, musíte určiť základ dane a daň aj v slovenskej mene. Otázne je ako určiť základ dane.Odpočtom? Rozdielom?

Skúsim ten príklad nejako napísať pod seba:

Variant A : Výchádza z celkovej daňovej povinnosti - daňová povinnosť odvedená.
Základ dane: 6 408 ( 200/1,19*38,130)
DPH : 1 218
Celkom: 7 626 (200 * 38,130)

Odpočet preddavku:
Základ dane:-3214
DPH: - 611
Celkom: -3825
Odpočet preddavku tiež bol vyjadrený v CM

Odvod do ŠR : 1218-611 = 607

Variant B: vychádza z rozdielu cudzej meny a následne sa až určuje prepočítaný základ dane.
Predajná cena : 200
Preddavok : 100
K úhrade : 100

Zostatok je považovaný za sumu vrátane DPH:
Základ dane: 3204 ( 100/1,19*38,13)
DPH: 609
Celkom: 3 813

Odvod do ŠR : 609.

Ja svoje tvrdenie opieram o § 26 odst.1 a najmä o §22 odst., že základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu. Samotnou platbou dochádza iba k vzniku daňovej povinnosti, nie dodaní tovaru. Ešte v starom zákone bolo v §13 odst.8 prijatie platby samostatným zdaniteľným plnením, teraz to vypadlo.
Problém však nastáva v prípade ak sa záloha = dodaniu tovaru. Doplatok v cudzej mene je 0 a z nuly odvádzať alebo pýtať DPH od štátu je viac než zvláštne. Pri variante B by som neodviedla nič,pretože základ dane by bol v CM 0, pri variante A by som odviedla rozdiel medzi kurzami.
Prikláňam sa skôr k variantu A,ale neviem čo by som robila v prípade záloha= cena tovaru. Variant B však podľa môjho názoru nemá oporu v zákone.

A čo tak ešte §25. Nedalo by sa považovať doplatok pri dodaní tovaru za opravu základu dane? Aj keď v modelovom príklade dosť podstatnú ?
Stále mám veľmi čudný pocit z tohoto problému, ale môže sa stať, že sa s ním v blízkej budúcnosti stretnem a čo potom ??

Taktiež by som skôr použila variantu A. Bohužiaľ názorný príklad mi nedopadol tak ako som si predstavovala, nakoľko sa mi nejako tie čísla zliali dokopy.
Podstatou otázky je však správne určenie dane.Nemožno sa podľa môjho názoru opierať o platbu v CM, pretože zákon o dani z pridanej hodnoty jednoznačne hovorí, že ak fakturujete v cudzej mene a miesto dodania je SR, musíte určiť základ dane a daň aj v slovenskej mene. Otázne je ako určiť základ dane.Odpočtom? Rozdielom?

Skúsim ten príklad nejako napísať pod seba:

Variant A : Výchádza z celkovej daňovej povinnosti - daňová povinnosť odvedená.
Základ dane: 6 408 ( 200/1,19*38,130)
DPH : 1 218
Celkom: 7 626 (200 * 38,130)

Odpočet preddavku:
Základ dane:-3214
DPH: - 611
Celkom: -3825
Odpočet preddavku tiež bol vyjadrený v CM

Odvod do ŠR : 1218-611 = 607

Variant B: vychádza z rozdielu cudzej meny a následne sa až určuje prepočítaný základ dane.
Predajná cena : 200
Preddavok : 100
K úhrade : 100

Zostatok je považovaný za sumu vrátane DPH:
Základ dane: 3204 ( 100/1,19*38,13)
DPH: 609
Celkom: 3 813

Odvod do ŠR : 609.

Ja svoje tvrdenie opieram o § 26 odst.1 a najmä o §22 odst., že základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu. Samotnou platbou dochádza iba k vzniku daňovej povinnosti, nie dodaní tovaru. Ešte v starom zákone bolo v §13 odst.8 prijatie platby samostatným zdaniteľným plnením, teraz to vypadlo.
Problém však nastáva v prípade ak sa záloha = dodaniu tovaru. Doplatok v cudzej mene je 0 a z nuly odvádzať alebo pýtať DPH od štátu je viac než zvláštne. Pri variante B by som neodviedla nič,pretože základ dane by bol v CM 0, pri variante A by som odviedla rozdiel medzi kurzami.
Prikláňam sa skôr k variantu A,ale neviem čo by som robila v prípade záloha= cena tovaru. Variant B však podľa môjho názoru nemá oporu v zákone.

1/Prečo vypadlo , že prijatá platba je samostatné dodanie?
2/fakturujete v CM alebo aj prijímate platbu v CM?
3/ak sa opierate o § 26, tak prepočet je ku dňu vzniku DP, a tie mate dve , lebo mate dve dodania, jedno zaloha 100 a druhe vyučtovanie 100
4/v čom je rozdiel medzi starým §13/8 a dnešným § 19/4 v chápaní platby vopred, keď pripušťate, že podľa starého by ste brali variantu B?

A čo tak ešte §25. Nedalo by sa považovať doplatok pri dodaní tovaru za opravu základu dane? Aj keď v modelovom príklade dosť podstatnú ?
Stále mám veľmi čudný pocit z tohoto problému, ale môže sa stať, že sa s ním v blízkej budúcnosti stretnem a čo potom ??
Podľa mňa neda sa požiť § 25

Tiež som na tom myslela, ale nejde o opravu základu dane.Nedochádza ku korekcii ceny-tá je dohodnutá v cudzej mene, a tovar sa nevrátil.
Ja sa s tým stretávam veľmi často,nie som si nikdy 100 % istá , že to robím správne.Ak sa daňový úrad prikloní k variantu B,potom naša poistka dostane zabrať, pretože v jednej spoločnosti robíme s miliónovými sumami.
Okrem toho podľa môjho názoru má variant A oporu aj v samotnom účtovníctve.

Uvažujeme o daňovej povinnosti, ktorá nijako nesúvisí s účtovaním a preto mám za to a podporujem názor, že sa jedná o dve daňové povinnosti a teda ZD sa prepočíta pri ich vzniku. Predpokladajme prípad 100 % zálohy v cudzej mene. Upravovali by ste výšku daňovej povinnosti pri dodávke v prípade, že by ste už mali daň vzťahujúcu sa k dodávke odvedenú, ale prepočítanú iným kurzom?

Prijatá platba nie je dodaním, iba vzniká daňová povinnosť.Povinnosť odvodu z prijatých PP vopred t.z.pred dodaním tovaru. Dodanie tovaru je v prípade ak tovar mení vlastníka. V zmysle §22 základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,čo tvorí protihodnotu.Opieram sa o slovíčko všetko.Celkový základ dane podľa môjho názoru vzniká až po dodávke tovaru, predbežne bola daň z tohoto odvedená vopred.
V minulosti v § 13 odst.8 za vznik zdaniteľné plnenia bolo považované i prijatie platby.Zdanitelné plnenie sa rovnalo dnešnému dodaniu.
V minulosti by som sa skutočne priklonila k variantu B, dnes v §8 prijatie platby nie je definované ako dodanie ( kvázi zdaniteľné plnenie).

V prípade prijatia platby vopred vzniká daňová povinnosť. Pri dodávke tovaru tiež, ale v prípade krytia platbou vopred už je podľa môjho názoru vyrovnaná tá časť daňovej povinnosti, vo výške ktorej bola platba vopred, nakoľko platba sa vzťahuje k dodávke a je identifikovateľná. Daňová povinnosť pri dodávke sa viaže na rozdiel medzi hodnotou dodávky a odpočítanej platby. To je nová daňová povinnosť a nie celá dodávka, nakoľko časť dodávky už bola zdanená a to vo výške krytia platbou vopred ktorá sa viaže k tej istej dodávke.
Takto sa na to pozerám.

Súvisí, pretože deň vzniku účtovného prípadu nastáva dňom splnenia dodávky.
V tomto kurze by mal byť ocenený tovar na sklade.Nehovoríme o výške daňovej povinnosti, ale o správne stanovenie základu dane. Ide naozaj o dve daňové povinnosti, ale len o jedno dodanie tovaru §8 zákona o dani z pridanej hodnoty, postarom o jedno zdaniteľné plnenie.Prípad 100 % zálohy som riešila v predchádzajúcom príspevku, a to je jediná vec, ktorá narúša presvedčenie prikloniť sa k variantu A.
Variant B podľa môjho názoru nemá oporu v zákone, obvzlášť v § 22..Základ dane pri dodaní tovaru......

Okrem toho podľa môjho názoru má variant A oporu aj v samotnom účtovníctve.Ešte sa vrátim k tejto poznámke. Moje názory na spájanie daňovej a účtovnej problematiky sú známe, ale v tomto prípade je možné vystihnúť podstatu práve porovnaním:
- v účtovníctve máme dva účtovné prípady a to jeden spojený so zálohovou platbou a druhý s obstaraním hmotného majetku (nie je podstatné akého). Kurz sa následne viaže k účtovným prípadom. Samotná dodávka a kúpna cena majetku je podstatná pre stanovenie jeho ceny obstarania. Úhradou zálohy ešte nie je majetok obstaraný.
- z daňového hľadiska máme jednu dodávku ale dve daňové povinnosti viažúce sa k tej istej dodávke (uvažujem s prípadom čiastočnej platby vopred). Každú daňovú povinnosť je potrebné podľa môjho názoru chápať oddelene.

Úplne s tebou súhlasím, že vznikajú dve daňové povinnosti, a každú je potrebné chápať oddelene, ale ( možno sa už opakujem) vzniká jeden základ dane (z ktorého sa vypočíta celková daňová povinnosť voči ŠR) a táto celková daňová povinnosť už bola preddavkovo hradená práve odvodom dane z prijatej platby.
Taktiež s tebou súhlasím, že netreba spájať účtovníctvo s daňami, treba však hľadať v ňom oporu pri takýchto problémoch. Áno , v účtovníctve nastávajú 2 účtovné prípady, ale len jeden súvisí s dodávkou tovaru.

Rada by som otvorila diskusiu k problematike, kde sa i odborná verejnosť vrátane DR , rozdelila na dva tábory...

...vzniká jeden základ dane (z ktorého sa vypočíta celková daňová povinnosť voči ŠR) a táto celková daňová povinnosť už bola preddavkovo hradená práve odvodom dane z prijatej platby.


- z daňového hľadiska máme jednu dodávku ale dve daňové povinnosti viažúce sa k tej istej dodávke (uvažujem s prípadom čiastočnej platby vopred). Každú daňovú povinnosť je potrebné podľa môjho názoru chápať oddelene.

Takže existencia dvoch táborov sa potvrdzuje aj na Porade.

Ja stale nerozumiem , kde bolo v starom zakone priamo zadefinovane, ze platba vopred je zdanitelne plnenie . V § 13/8 je tiez len, ze vznika DP. Z coho konkretne vam vyplzva ten rozdiel.
Ja si myslim, ze plaba vopred , ked sa do zakona pridala, to uz bola priprava na 6. smernicu a teda nie je dovod na rozdielny pohlad,

Ja som tiež za variant A , už je to 3:2 a čo vy ostatní?

Podľa mňa neda sa požiť § 25Ešte rozviniem túto myšlienku, s ktorou som sa stotožnila.
Ak by dodanie tovaru malo byť samostatným dodaním bez zohľadnenia platby vopred týkajúcej sa dodávky, tak by pri dodaní tovaru malo dôjsť k zrušeniu pôvodnej daňovej povinnosti alebo k oprave ZD podľa § 25 a k tomu nie sú podľa môjho názoru dôvody. Preto som súhlasila s príspevkom, že nie je možné použiť § 25. Z akého iného dôvodu by malo dôjsť k zrušeniu pôvodne vzniknutej daňovej povinnosti z titulu platby vopred?
Aj preto sa prikláňam k názoru, že sa jedná o dve aktuálne daňové povinnosti, lebo žiadna z nich nebola zrušená, znížená, či inak zmenená. A na to nadväzuje § 26, ktorý hovorí o prepočte cudzej meny na Sk a to pri "vzniku daňovej povinnosti" a je podľa môjho názoru nesporné, že daňová povinnosť vznikla aj pri platbe vopred a nebola zrušená.
Ale to je zrejme problém, ktorý bude problémom až pri kontrole správnosti postupu daňového subjektu. A možno len predpokladať, že aj prístup kontrolórov bude rozdielny. Či už bude použitý variant A alebo B, daňový subjekt musí argumentovať.

Ja svoje tvrdenie opieram o § 26 odst.1 a najmä o §22 odst., že základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu.Áno ... máme dohodnutú platbu v cudzej mene a tá nám protihodnotu tvorí. Aj základ dane máme v cudzej mene, problémom ostáva iba prepočet na Sk a nie základ dane. S tým nehýbeme.


Problém však nastáva v prípade ak sa záloha = dodaniu tovaru. Doplatok v cudzej mene je 0 a z nuly odvádzať alebo pýtať DPH od štátu je viac než zvláštne. Pri variante B by som neodviedla nič,pretože základ dane by bol v CM 0, pri variante A by som odviedla rozdiel medzi kurzami.
Tento argument je významný aj pre formovanie môjho názoru. Nevidím rozdiel vo výške platby vopred, teda že by som sa pozerala inak na 100% platbu a inak na čiastkovú. K úprave základu dane podľa môjho názoru nedochádza. Stále je vyjadrený v cudzej mene a povinnosťou daňového subjektu je iba jeho prepočet na Sk podľa § 26 a to pri vzniku daňovej povinnosti. Nakoľko nedošlo k zrušeniu pôvodnej dańovej povinnosti mám za to, že vznikli dve a to prvá pri platbe vopred a druhá pri dodávke tovaru vo výške rozdielu hodnoty dodávky a platby vopred, nakoľko platba vopred sa vzťahuje k predmetnej dodávke a časť daňovej povinnosti bola už "splnená".

No a ako to riešite ak vám ktosi dodá službu zo zahraničia v CM a DP sa prenáša va vás a vopred chce uhradiť 50% zálohu. Tiež variantou A?

Veľký vplyv na riešenie tohto problému má podľa mňa i spôsob, akým program účtuje prijatie platieb (daňové zálohové faktúry) a ich vyúčtovanie.
Napr. jeden z tých zložitejších softvérov má systém účtovania záloh a vyúčtovačiek nasledovný:
1. prijatá záloha na BU 221/ 324 004 50% z ceny t.j. 119,-
2. daňová zálohová faktúra na prijatú platbu:
MD 119,- 324 900
D 100,- 324 911
D 19,- 343

3. vyúčtovanie 200,- základ + 38 DPH:

D 200,- 602
D 38,- 343
MD 238,- 311
(uvažuje o celkovej dodávke a tento základ prepočíta aktuálnym kurzom)
119,- 324 004 /311

+ odúčtovanie daňovej zálohovej faktúry (v pôvodnom kurze):
MD - 119,- 324 900
D - 100,- 324 911
D - 19,- 343

Takže z toho vznikne variant A.

A s tým užívateľ neurobí nič.

Téma bola presunutá do vypracovaných otázok, nakoľko rozoberá prístup k zaujímavej problematike. Berte to ako diskusiu z praxe.

Príspevky sú ponechané v nezmenenom stave. V súvislosti s posledným príspevkom len upozorním, že softvérové spracovanie účtovníctva nemá nič spoločné so správnosťou záznamov podľa § 70 ZDPH.

Tému uzatváram.