Nemusíš ešte vedieť čo presne chceš, ale je bežné, že už máš zhruba jasno v tom, ktoré veci ťa bavia. Či si skôr humanitný typ, alebo inklinuješ skôr k technickým vedám, alebo k prírodovedným smerom. Takže treba si najprv ujasniť čo ťa baví. Keďže považujem za blbosť a stratu času študovať niečo čo ťa vyslovene nebaví a k čomu vôbec neinklinuješ.

V 16 - 17 rokoch by si už mala vedieť na akú VŠ by si chcela ísť, aby si si zvolila predmety pred maturitou, ktoré ti môžu pomôcť prehĺbiť znalosti v predmetoch, ktoré budeš potrebovať na prijímačkách na VŠ.

"" Tlači na mňa a chce toho viac ako si myslím, ze možem zvládnuť ""

ja som kedzsi vravel našim :
- čo frfleš, veď v škole je dobre (síce občas skúšajú) - - kamaráti
- nemusíte sa učiť na 100 %, stačí na 90%

Urcite nemusis este vediet co chces. Ved keby si to uz mala vediet, tak by si to uz vedela. :)
V ziadnom pripade sa nenechaj do nicoho natlacit. Ked si budes ista, tak sa rozhodnes sama. Riad sa svojim instinktom a pocitmi. Ked pride cas, cesta sa ukaze sama. ;)
Okrem toho, nema mama nieco za lubom? Nechce si cez Teba naplnit nejake svoje skryte nenaplnene ambicie?

Neviem ako tu, ale v západnej Európe hlavne do obdobia 2. sv.v. bolo dobrým zvykom po maturite ísť na rok do sveta. Precestovať kontinent, spoznať reálie, kultúru, architektúru, ľudí, a možno si po škole i vydýchnuť. V rodinách, kde si to mohli dovoliť. Pokladám to za vhodné riešenie, bola iná doba, nebol internet, dnes máme ku všetkému bližšie. Vznikol čas na rozhodnutie.
Dá sa ísť pracovať, ale mnohokrát sa stáva, že ak dieťa pocíti raz svoje peniaze, škole zamáva. Samozrejme, že to nie je pravidlom.
Výhodou kontinuálneho štúdia je ale dosť veľkou výhodou hlavne pre ženy, z dôvodu príchodu rodinky. Ak by prichádzal do úvahy ešte doktorát, štúdium sa predĺži.
Ja matku nepodozrievam z iných úmyslov. Možno chce mať dieťa prirodzene už na poriadku.
Ale verím, že si sa ešte nenašla, je to dnes pomerne rozšírené, a aj preto študenti prestupujú z jednej školy na druhú. Plne ich chápem. Alebo vyštudujú, ale nepracujú vo svojom odbore.
Vychádzaj zo svojich záujmov. To je dosť dobrý kompas.

Ťažko môže chcieť matka, aby mala na poriadku 15 ročnú dcéru....napriek výzoru určite veľkej "kočky" je to ešte dieťa....

Moje chodili obe na 8 r. gymnázium, unikla mi tá pätnástka. Jedným z dôvodom výberu tejto školy bolo práve získať čas pre rozhodnutie životného zamerania, nakoľko v 15 som sama nevedela kam.
Tak čo matka rieši? To ma zmiatlo, myslela som , že ide maturovať. Väčšinou sa stáva, že dobrý pedagóg práve na treťom stupni osloví žiaka pri výbere povolania cez nadchnutie cez vyučovací predmet.

Je to úplne normálne, keď v pätnástich rokoch ešte nevieš, čo by si chcela robiť. Iba zriedkavo to ľudia v tomto veku vedia - hudobníci, tanečníci, technici, programátori. Svoj podiel má na tom aj izolácia školstva od praxe; tým nemyslím iba gymnáziá, ale aj priemyslovky( a rovnako aj vysoké školy).
Keď sa bude treba prihlásiť na vysokú školu, prihlásiš sa na takú. ktorá bude najlepšie zodpovedať Tvojim predstavám... a potom uvidíš, možno prestúpiš na inú školu, možno Ti v rámci praxe "zachutí" niečo úplne iné, nové.
PS: podľa Tvojho príspevku určite nepôsobíš ako nevyspelá puberťáčka.
PS 2: olympiády a súťaže treba robiť, môžu Ti pomôcť dostať sa (možno aj bez prijímačiek) na dobrú školu.

nieeeeeeeeee :D

ved nezartuj, to je vazna tema :)

Nemusíš,ale čím skôr to budeš vedieť,tým lepšie pre teba.Máš výhodu tejto doby,že máš prístup k informáciám o uplatnení sa v živote.A ak bude tvoje zamestnanie aj tvojim koníčkom - máš vyhraté.Držím ti palce :)

dokonca si ju aj nejaka (zahranicna) skola moze vsimnut, ak sa do spravnej sutaze zapoji

som ešte veľmi mladý, ale my "starší" sa už len pousmejeme nad tým, čo sme "vedeli", keď sme mali 15 rokov. Tak ti poviem, málokto z mojej generácie (a z mladších ešte menej) robí to, čo vyštudoval na strednej či vysokej škole. Možno je tvoja maminka z tých, čo sa po škole zamestnali v jednom obore, a v ňom zotrvali až do dôchodku (možno dokonca u jedného zamestnávateľa).

Ďalšia vec - 95% detí v 15 rokoch (pardon za výraz, ale stojím si za ním), je absolútne nevyspelých. Väčšina z nich ide na nejakú všeobecnú SŠ a neskôr na VŠ - tú si vyberajú väčšinou podľa svojich snov, kamarátov, rodičov. Ich predstavy o tom, čo by chceli/zvládli v dospelosti robiť, sú úplne mimo. A väčšina z nich sa vyprofiluje až po vyštudovaní VŠ. Keď idú na 5 rokov do zahraničia umývať podlahy. Je málo takých, čo dokážu po vyštudovaní VŠ zohnať prácu, ktorá korešponduje s ich vzdelaním. Poznám iba pár takých, ale sú to výlučne doktorandi, ktorí ostali pracovať na danej VŠ. Alebo opačný extrém - čo vyštudovali automechanikov/murárov, a budú to robiť do smrti, lebo jednoducho na nič iné nemajú.

Takže čo vyplýva pre teba - či tomu chceš veriť, alebo nie, v 15. nemôžeš vedieť, čo budeš robiť v 25., či v 30. To sa môže veľmi rýchlo zmeniť. V lete pôjdeš na brigádu ku kamarátke, čo robí "niečo", čo ťa nadchne, a na súčasný sen zabudneš. Tak, ako si zabudla na veterinu.

Klobúk dolu, ak si dostatočne vyspelá, a vieš, čo budeš robiť - teda spravíš VŠETKO pre to, aby si to robila (aspoň 5 rokov po škole :)). Lenže keby si na tom bola tak dobre, tak ti maminka nebude organizovať život.

Ona tvrdí, že nie. Že len chce aby som sa v živote mala dobre a vedela čo potrebujem vedieť. Ja jej nezazlievam, že mi chce dobre, určite chce, je to moja mamča, ale neviem ako jej mám povedať, že dnes je úplne normálne, keď si niesom istá a keď ničomu nedávam 100% svojho času a úsilia.

Na veterinu som ešte celkom nezabudla, len teraz nemám chuť sa jej 100% venovať. Chcem si užívať, že mám 15, začleniť sa viac do kolektívu a nie sedieť nad knihami o anatómii.. Nehovorím, že je zlé rozširovať si vzdelanie, ale nechcem LEN to.

Ja smer tuším, len si niesom 100% istá. Chcem sa venovať aj kamarátom, nielen knihám.

Dohodni sa s mamkou nad rozvrhom dňa,kedy si vyčleníš voľno pre seba (treba aj relaxovať).

Ahoj, Teri,
som učiteľka, moja dcéra je v kvinte na osemročnom gymnáziu. V máji chcela byť vojenská lekárka a pomáhať deťom vo vojne, v júli zverolekárka (v tomto veku veľmi populárne), v auguste psychologička a tento týždeň nám v aute zahlásila, že by rada prestúpila na konzervatórium- hudobný odbor (10 rokov hrá na klavíri a 3 roky bicie) Na vysvedčení mala samé jednotky a jednu 2 z nemčiny. S manželom sme vôbec na to nezareagovali, viac to nespomenula, takže sa teším, prichádza október, čím nás prekvapí :-) Myslíš, že vie, čím bude? Ale určite o tom premýšľa. Ja som chcela byť v 15 letuška :-). Už ako dospelej mi viackrát povedali, že som typ letušky. Vždy sa na tom zasmejem a v duši si spomeniem na svoj sen. Aj ty sa budeš určite po 20-30 rokoch zabávať na tom, ako si si vyberala povolanie a si celkom inde... mamina ti chce dobre, aby ti v živote nič nechýbalo. Málokomu sa podarí vyštudovať to, čo ho baví a ešte sa aj v tej profesii zamestnať. Skúste si s mamkou sadnúť nad štatistiku zamestnanosti absolventov škôl (ktoré profesie majú najväčšie uplatnenie vo vyštudovanom odbore a aj výšku nástupného platu. Zaujme to aj teba aj mamku.) inak náš veterinár nám povedal na margo toho, že dcéra chce byť zverolekárka, že je to ťažké štúdium, to môže vyštudovať aj medicínu a je veterinárov veľmi veľa a po skončení školy si ťažko hľadajú uplatnenie v odbore, často skončia pri rozvoze liečiv... teraz rieš výsledky v škole, priateľov, nadváhu, účes... na povolanie máš čas do oktávy. :-) Určite ťa osvieti.

To je všetko tak rôzne...Moja neter, jedináčik, povedala už v 1.r. na 1. st. ZŠ, že bude učiteľkou v škôlke. Aj je. Neviem si predstaviť pre ňu lepšie uplatnenie ako medzi malými deťmi. Zbožňuje tú prácu. Má cez 40 r.
.
"Skúste si s mamkou sadnúť nad štatistiku zamestnanosti absolventov škôl (ktoré profesie majú najväčšie uplatnenie vo vyštudovanom odbore a aj výšku nástupného platu."
Čo platí dnes, o niekoľko rokov platiť vôbec nemusí. Toto nie je veľmi dobrá cesta. Mne otec tiež odporúčal zaručený a perspektívny odbor, ktorý bude vždy aktuálny. Prišiel 89, a prví boli na dlažbe. Dnes je po nich dopyt.
Podľa únie perspektívne chýbalo pred dvomi rokmi zhruba 30 tis. kreatívcov, IT, grafikov, aj taký návrh padol pri riešení krízy. A ako Európu zomelie migračný mlynček, nikto netuší. Možno budú najpotrebnejší práve sociálni pracovníci, na čom sa takmer každý uškŕňal, že VŠ tohto smeru je pomaly v každom okresnom meste.

Byť Teri123, ak by som stíhala, dala by som sa napr. na kresbu popri škole, po jazyku, ktorý v škole nemá a pod. Kresba - široké uplatnenie pri prjímačkách, módne návrhárstvo, architektúra, bytový dizajn, VŠVÚ, grafický dizajn, vzťah k estetike si vycibrí, pedagogika, ak rada píše, nech zasiela svoje veci na súťaže, toto platí, ak by cítila v sebe kreativitu. Sledovať kultúru, mať rozhľad.

preto som napísala "teraz rieš výsledky v škole, priateľov, nadváhu, účes... na povolanie máš čas do oktávy. :-) Určite ťa osvieti. "

Vebi34 (Dnes 17:18) preto som napísala "teraz rieš výsledky v škole, priateľov, nadváhu, účes... na povolanie máš čas do oktávy. :-) Určite ťa osvieti.
.................................................. .........................................Prosím ťa, môžem sa ťa spýtať, prečo si tam vsunula nadváhu??? Nespomína ju v zadaní témy.
Dnešné dievčatká od útleho veku počúvajú svoje matky s kamarátkami, ako riešia nadváhu a diéty. Často na to poukazujú lekári a psychológovia, psychiatri. Nárast anorexie. Poškodené zdravie na celý život.
Naopak, je vo vývine, mala si jej skôr pripomenúť dobrú zdravú stravu a pohyb. Jedno aký. Aký ju baví. Kedy má nazbierať v sebe vápnik, ak nie do 20-ky max.
Roky puberty sú rozhodujúce pre zdravie a aj psychické, pretože jedno s druhým je prepojené. Okrem toho, sme ľudia a nerodíme sa podľa šablóny. Každý máme inú stavbu kostí. Samozrejme, tukové bunky sa nemusia vedome budovať, ale ukracovať mladý organizmus o vzácne prvky výživy by bolo skazou. Na formovanie tela ostáva more času. Celý život. Nič nikomu neutečie.
Účes je samozrejmou krášlenia v tomto veku.