Vydržať,kým doštuduje,odhlásiť z trvalého pobytu,vymeniť zámky a dovidenia.

nedá sa to vydržať, celé dni ťažko pracujeme aby sme platili spoločnú hypotéku a prídeme domov...študuje len druhý ročník, ďalšie dva roky nevydržím...

Priškrtiť finacovanie a pritvrdiť vo výchove zo strany otca.Matku má kde?

otec je vdovec, odmietam ju živiť, keď si neváži svojho otca...neviem načo máme nárok...ja nie som povinná sa o ňu starať, nie sme s jej otcom manželia...takže on má jeden plat, ktorý ide časť na hypotéku a časť na stravu...možno keby sa dala hypotéka prepísať len na mňa, tým pádom by otec so synom boli s nami a neprispôsobivá dcéra nech si ide kam chce...nemôžem zniesť jak sa nám vyškiera do tváre...

To nemôžeš,lebo otec je povinný sa o ňu starať,kým nie je schopná sama sa živiť.

Dovŕšením osemnástich rokov sa dieťa právne stáva dospelé, úloha rodičov ako zákonných zástupcov sa končí a dieťa by malo byť pomerne samostatné, schopné sa o seba postarať samo.
Keďže však záujmom spoločnosti je investovať do vzdelania, ktoré sa dovŕšením osemnástky končí len málokedy, v reálnom živote dieťa veľmi často zostáva najmä finančne naďalej závislé od rodičov, keďže nepracuje, ale ďalej študuje.
Preto právna úprava pamätá aj na tieto skutočnosti a ukladá rodičom plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až dovtedy, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. V prípade štúdia dieťaťa to tak určite je.
Aj dieťa má však svoje povinnosti. Pomoc v domácnosti, prípadne finančné prispievanie do spoločného rozpočtu (napr. formou brigády) je určite veľmi vhodné.
K otázke bývania u rodičov môžem z právneho hľadiska uviesť toľko, že povinnosť rodičov poskytovať dieťaťu bývanie v ich domácnosti nie je nikde upravená. Preto istota, že Ťa rodičia nemôžu „vyhodiť z domu“ neexistuje. Finančné prispievanie na bývanie napr. na internáte by bolo na splnenie vyživovacej povinnosti rodičov postačujúce.

http://www.detskyombudsman.sk/ty-a-vztahy-v-rodine

Keďže dcéra má 18 rokov a študuje na strednej škole trvajte na pomoci v domácnosti a nech si nájde brigádu a prispieva do rozpočtu domácnosti. Jedným z riešení je umiestniť na internát.

ako dlho spolu byvate? ako konkretne sa prejavuje neprisposobivost jeho dcery? co ocakava jeho dcera od vas oboch?

..a mozno si svojim, pre vas neprisposobivym spravanim, len vynucuje viac vasej pozornosti.

Zakon o rodine

§ 43

(2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

(3) Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

S mladou si sadnut a porozpravat sa ako s dospelou, vysvetlit jej, ze ked sa neprisposobi v nejakej dohladnej dobe, tak sa jej zrusia vymozenosti hotela "tata a jeho partnerka" ... prestane sa jej prat, zehlit, nech si sama nakupi navari a uprace po sebe ... ak ani to nepomoze, ze sa jej zabezpeci nahradne byvanie - napriklad postel na ubytovni - je dospela bude si to platit sama zo sirotskeho a vyzivneho od otca a nech sa stara sama o seba.

specifikuj neprispobive spravanie

a este otazka, preco ju od teba oddelujes? (vyrok, ze nie ste manzelia, a teba sa to netyka, ze ty nie si povinna sa o nu starat), co si spravila, aby si sa jej priblizila? ako velmi si sa snazila? ako velmi jej davate pocitovat, aby sa odstahovala?

Základné otázky znejú :
Kedy umrela mama ?
Kedy došlo k spolubývaniu ?
Od kedy sa prejavuje vzdor ?
Študuje len 2.ročník SŠ a má 18 rokov. Prečo, dôvod ?
-----------------------------

Matka macocha...otec čajíček...čajočka je nepevná z úmrtia matky...
Všetci by mali brať prášky...

Hypotéka, odstúpenie od nej ? ...a čo by to vyriešilo. Nevraviac o tom, že to nie je až tak ľahké.

Zákony ?
Pokiaľ nie je decko týrané, tak smola...lebo tak to vraví zákon. Opačne to ale fungovať môže, lebo dieťa má svoje práva. Zákon o rodine normálne rodiny nepotrebujú...tie druhé rodiny ho používajú jak trhací kalendár.

Sorry...už mi tu chýba len názor, že je potrebné zavolať na mladú policajtov...lebo už aj také niečo som postrehol v jednej téme.
------------------------------
...a toto ?

Otca si neváži, stále mu nadáva, s domácnosťou nám vôbec nepomáha.
Nepomáha ?...nie problém s deckom vybabrať...stačilo by len spodné prádlo oddeliť pri praní.
Neváži ?... hm, možno má aj prečo.
Nadáva ? ...hm, len raz.....len raz (teda, čo sa mňa týka).

A kedy ho zmenila. Prišlo k zmene, alebo je to jej prirodzená povaha?

Aký je vekový rozdiel medzi tebou a "vašou" dcérou? Koľko rokov bol partner sám ako vdovec?
Osobne nemám rada suché znenie zákonov, hlavne v tých o rodine. Trestá sa ľahko, viac námahy v dnešnej dobe je poskytnúť dostatok času svojmu dieťaťu a veľa lásky. Ak by sa cítila odstrčená, čo môže prichádzať do úvahy, cíti sa zranená. Málo informácií si poskytla. Ak by bola malá prestávka medzi úmrtím matky a vaším vzťahom, nestačila sa adaptovať na novú situáciu a zmieriť sa s ňou, ešte pred vysmútením stratou mamy. Nosiť ju bude v srdci vždy. Okrem toho ste pravdepodobne preniesli obaja pozornosť a lásku k tomu najmenšiemu. V puberte sa tieto veci ťažko spracovávajú aj v normálnych rodinách. Zrejme tvoje maloleté dieťa nie je vaše spoločné. Ale i tak ako príklad uvediem...
Narodené tri deti s rozdielom po piatich rokoch priviedli najstaršie dieťa - gymnazistu až k psychológovi. Taký výkyv, že rodičia uvažovali nad prerušením štúdia. Dieťa nevedelo pochopiť, že rodičia majú ešte svoj život. Dnes - úspešná osobnosť. A vzťahy medzi všetkými výborné.
Rodiny sú zoskupením ľudí, kde okrem výchovy rodičov, vzájomnej pomoci je jej úlohou si uvedomiť rôzne role v živote človeka, medziľudské vzťahy.
Pokiaľ nemá žiadnu poruchu, snažte sa jej pomôcť, aby si nezničila život. Odchod z domu v takomto prípade by bolo vyhodením, čo by sa vám v budúcnosti veľmi vrátilo. Dobrým slovom sa vždy dá dosiahnuť viac. Aj keď v tomto štádiu to už bude náročné, zdravý kontakt sa buduje najmä do jeho 13 - 15 r. veku. Neskôr je to skoro nemožné, a keď návrat k sebe, tak až v dospelosti, po prežitých svojich životných skúškach, dozretí.
Dokážeš si spomenúť na moment, prvých desať sekúnd keď ste sa navzájom po prvý raz stretli? Ty a dcéra. To je veľmi výpovedné. Taký bude zrejme aj váš vzájomný vzťah.
Deti majú povinnosti voči rodičom, ale rodičia tiež. Ešte väčšie. Zanedbať citovú výchovu je najväčšou chybou. Nestačí mať tip-top upratané, navarené, čisté, žiarivú domácnosť.
Keď som mala veľa práce a nemala som v priebehu dňa na ne veľa času, tak som si vždy k nich pred spánkom ľahla, sadla min. na pol hodiny a porozprávali sme sa spolu o celom dni. Ako pokojne sa potom zaspávalo. Každá rodina má svoj rituál, ale deti sa nedajú odsúvať kvôli financiám, aj keď doba nie je prajná pre väčšinu ľudí.

A priatel na to ako reaguje a co hovori? Chce to riesit aj on alebo to len ty vidis ako problem?

Tomu je to fuk = nech si to 2 baby vyriešia medzi sebou

A ja to vidím takto,len dedukujem...boj dvoch žien o jedneho muža-jedna ho chce ako muža,druhá ako otca.Ty si vlastne ako narušiteľ v ich pôvodnej rodine-ona háji svoje potreby,len ich zrejme nevie dať primeraným spôsobom najavo a tak sa búri.Čo je to neprispôsobivá???-kradne,bije sa,droguje,túla sa po nociach?...či len nevysype smeti....A Ty sama si prispôsobivá?Keď si sa rozhodla žiť s priateľom,ktorý má dve deti určite si musela aspoň tušiť,že to spolužitie nebude jednoduché a ty si si zjavne s jeho dcérou navytvorila dobrý vzťah....na takom vzťahu treba ''pracovať'' a prispôsobovať sa každučký deň. A myslím tiež,že muž je ako medzi'' dvomi kameňmi''-nevie na ktorú stranu sa prikloniť keďže vás lúbi obe...preto to nerieši.....miesto vyhadzovania z domu by som sa ja snažila nájsť si ku ''jeho''dcére cestu a spraviť z nej aj svoju'' dcéru......to je môj názor....ale,aby som nebola jednostranná,lebo viem,že aký dokáže byť 18 ročný mladý clovek treba si v kľude sadnúť a predebatovať,zistiť príčinu jej správania a určiť si pravidlá.

Pre toho,kto si myslí,že moja rada je nevhodná...v 18-tich rokoch je dospelá a aby bola bezočivá a vyškierala sa,nech sa postará sama o seba,potom ju to prejde - všetko má svoje hranice.Žiadne vojny by som vo svojej domácnosti nestrpela,hlavne v záujme svojho zdravia.

PS: ďakujem za ''neužitočné''-možno sa niekomu zdá lepšie vyhodiť mužovu dcéru...potom možno príde rad na syna...muža si možno nechá....či? Daj svoj užitočný názor a ja ti veľmi rada dám-''užitočné''