slovakiamail
20.11.15,06:51
Ahoj,

pocul som, ze dieta po dovrseni veku 12 r. moze odmietnut ist k druhemu rodicovi je tato informacia pravdiva?

Dakujem.
ivka70
20.11.15,05:54
Ziadna takato vekova hranica neexistuje.
Ak taky problem existuje, mali by o nom jeho rodicia komunikovat a pripadne rodic, ktoremu je zverene do starostlivosti, poziadat v jeho mene o upravu styku s druhym rodicom.
V takom pripade bude dieta posudzovat psycholog a ten urobi odborny posudok, ci je uprava styku, teda jeho zrusenie, v zaujme dietata a da sudu odporucenia k ziadosti.
http://zena.pravda.sk/rodina/clanok/260977-ked-dieta-nechce-ist-k-otcovi/
http://supermama.joj.sk/supermama-novinky/supermama-zo-zivota/nechce-vam-partner-davat-dieta-moze-ist-o-trestny-cin.html
misoft
20.11.15,05:57
To si len počul. O tom, ku komu pôjde dieťa po rozvode - teda komu bude zverené do starostlivosti - rozhoduje súd. Môže síce vypočuť názor dieťaťa, ale 12-ročné dieťa to nerozhodne - je stále maloleté a zastupuje ho jeho zákonný zástupca, ktorého v tomto prípade určí súd. 12-ročný nie je ani právne spôsobilý.

P.S. Omylom som to napísal do komentu - prehodil som to....
buchač
20.11.15,05:58
Na zistenie potrieb, predstáv a názorov dieťaťa môže súd ustanoviť znalca z odboru detská psychológia. Môže to urobiť na základe vlastného rozhodnutia, ale takýto postup má právo súdu navrhnúť aj rodič.

Ak sa tak stane, znalec – lekár, bude ďalším, kto bude zvedavý na názor dieťaťa na vec, na jeho požiadavky a predstavy o tom, ako chce ďalej fungovať s rodičmi.

Znalec nakoniec svoje zistenia vo forme posudku predloží súdu ako dôkaz.
Mila123
20.11.15,06:00
Juraj, po 10x ti píšem, že psychológ nie je lekár....
buchač
20.11.15,06:09
Miluška

Ja nič, ja muzikant....;)
Ja ten rozdiel viem, ale odpovedajúci vysokoškolský vzdelaný Pán právnik asi nevie....;)
Nechcel som dávať link, aby si zadávateľ nemusel hľadať v tej hŕbe príspevkov....takže doplním :


"chcem sa spytat,rodicia sa rozvadzaju a ja po rozvode sa nechcem vobec stretavat so svojim otcom,pretoze ma nevidel uz 8 mesiacov a ani sa o mna nezaujima a ani na mna neplati ani cent,pretoze zije s priatelkou s ktorou caka aj dieta.mne byva zle ked si len na nho pomyslim,vraciam,mam teploty.no neviem co mam,a komu to mam povedat,ze sa s nim nechcem stretavat vobec,aby mi neurcil sud stretavanie,ked mam , len 10 rokov,ci ma bude niekto pocuvat co chcem a co nie,alebo rozhodne sud aj bez toho aby sa ma opytali na to?otec aj fetuje,aj pije alkohol,a ja sa bojim ze budem musiet ist s nim,ked sud urci stretavanie.dakujem"
sandra,10 rokov

Milá Sandra.
Chápem, že sa nachádzaš vo veľmi zložitej a náročnej situácii, ktorá je ťažká určite nielen pre Teba, ale minimálne aj pre Tvoju mamu. Nepochybne pri otcovi alkoholikovi a narkomanovi si si prežila svoje a o to viac vzbudzuje vo mne rešpekt Tvoja odvaha a rozhodnutie vec riešiť aj osobne a nenechať všetko iba na „dospelákov“. Z Tvojej otázky je zrejmé, že zjavne vieš, že s konaním o rozvode manželstva je spojené aj konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. V súdnych konaniach, týkajúcich sa maloletých detí, súd vo všeobecnosti na pojednávanie deti nevolá a nevypočúva ich. Je to tak preto, lebo pojednávanie samo o sebe je náročná a často aj veľmi stresujúca záležitosť, pred ktorou sa zákon snaží deti ochrániť. Neznamená to však, že súd o deťoch rozhoduje postupom „o nás bez nás“. Tvoje záujmy na pojednávaní obhajuje predovšetkým súdom ustanovený kolízny opatrovník. Kto to je? Je to pracovník úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý má v náplni práce obhajovať záujmy detí v súdnych konaniach, teda v podobných situáciách, v akej sa nachádzaš aj Ty. Ako zistí, čo sú Tvoje záujmy? Tu sa dostávam k odpovedi na Tvoju otázku, komu máš povedať o svojich predstavách o (ne)stretávaní s otcom. Predovšetkým tomuto kolíznemu opatrovníkovi, ktorý by Ťa mal tam, kde žiješ, aj za týmto účelom navštíviť. Mama na základe rozhodnutia súdu o ustanovení kolízneho opatrovníka vie, kto ním je a kde sídli, takže nič prípadne nebráni ani tomu, aby si ho za pomoci mamy navštívila aj sama, ak nechceš čakať. Na zistenie Tvojich potrieb, predstáv a názorov môže tiež súd ustanoviť znalca z odboru detská psychológia. Môže to urobiť na základe vlastného rozhodnutia, ale takýto postup má právo súdu navrhnúť aj Tvoja mama. Ak sa tak stane, znalec – lekár, bude ďalším, kto bude zvedavý na Tvoj názor na vec, na Tvoje požiadavky a predstavy o tom, ako chceš ďalej fungovať s rodičmi. Znalec nakoniec svoje zistenia vo forme posudku predloží súdu ako dôkaz.
Kto nepochybne bude na súde vypovedať, je Tvoja mama. Aj ona môže vo svojej výpovedi sprostredkovať súdu Tvoj názor na vec. Napokon, ak súd zváži, že je to v Tvojom záujme, na základe vlastného rozhodnutia, či na základe návrhu účastníkov konania (otec, mama, kolízny opatrovník respektíve Ty samotná), môže na pojednávanie predvolať aj Teba a vypočuť Ťa. Tu potom budeš môcť Ty sama bezprostredne súdu povedať všetko, čo k veci povedať chceš. Záverom uvádzam, že minimálne kolízny opatrovník a Tvoja mama budú Tvoj názor na súde tlmočiť. V každom prípade Ti želám, aby sa Vaša rodinná situácia usporiadala tak, aby bola predovšetkým v Tvojom záujme.

právnik Marian
http://www.detskyombudsman.sk/ty-a-tvoje-prava-a-povinnosti-v-rodine
Anika61
20.11.15,06:24
Dieťa síce môže odmietnuť,ale musia tomu predchádzať závažné dôvody a o tých musí rozhodnúť súd a až v prípade dokázania,že druhý rodič nie je spôsobilý,môže upraviť styk s dieťaťom.
AdrianaA
20.11.15,07:05
rozhoduje psycholog, ktorého určí sudca . Aj tak ale sudca nemusí rozhodnúť podľa posudku. Skúsenosť kolegyne.
misoft
20.11.15,07:31
Mila123 - a čo? Psychológ je vari liečiteľ, alebo nebodaj šarlatán?
Pretože je "školský psychológ" a ten má pedagogické vzdelanie a potom je "klinický psychológ" a ten má zdravotnícke vzdelanie!
A aby si si nemyslela, že trepem do vetra v oblasti klinických psychológov: http://www.komorapsychologov.sk/skp/index.php?option=com_content&id=60:sustavne-vzdelavanie-informacie-pre-psychologov
"Európske smernice kladú dôraz na zabezpečenie celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a ustanovujú povinnosť členských štátov zabezpečiť toto sústavné vzdelávanie.

Podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) je celoživotné vzdelávanie povinnosťou zdravotníckeho pracovníka. Môže ju naplniť špecializačným štúdiom alebo certifikačnou prípravou v akreditovanej vzdelávacej inštitúcii, ale najmä napĺňaním jednotlivých zložiek sústavného vzdelávania, ktoré sú definované v nariadení vlády SR o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (.č. 322/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov)."