Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a v rámci kontrolnej činnosti je okrem iného povinný kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení. Na tento účel je potrebné v určených intervaloch zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia.

Meranie vykonávajú na základe objednávky zamestnávateľa buď kompetentní zamestnanci regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo iné odborne spôsobilé právne subjekty.

Na základe vykonaných meraní, ak hodnoty prekračujú NPEL – najvyšší prípustný expozičný limit, zamestnávateľ navrhne regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zaradenie prác do rizikových, t. j. vyhlásenie rizikových prác. V rozhodnutí o rizikových prácach sú zároveň uvedené základné povinnosti zamestnávateľa, a to najmä z hľadiska ochrany zdravia.

Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe spomínaného návrhu zamestnávateľa alebo aj z vlastného podnetu.

Do tretej kategórie sa zaraďujú
a) práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,
c) práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
d) práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú

a) práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
b) práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
c) práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.

Zamestnávateľ je povinný
a) bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,
b) viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,
c) vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

Povinnosti z hľadiska zdravotnej spôsobilosti na prácu, periodicitu lekárskych prehliadok upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do tretej alebo štvrtej kategórie, sú povinní uzatvoriť účastnícku zmluvu a ich zamestnávatelia sú povinní uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení (v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z.), a to do ôsmich dní od začatia výkonu týchto prác.

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia
a) chemické faktory,
b) karcinogénne a mutagénne faktory,
c) biologické faktory,
d) prach,
e) fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní týchto pracovných činností, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Za každú hodinu práce v horeuvedenom prostredí patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia, ale neuplatňujú sa pri nej predošlé ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch.

Dakujem :)