dorca
08.12.15,12:04
Potrebovala by som radu ohľadne nášho dvojročného chameleóna. Cca asi dva mesiace je iný ako býval. Nežerie, hýbe sa len minimálne. Predtým sa aj vypýtal von z terária. Začalo sa to v čase, ked sme mu vymenili terárium za väčšie. Má aj Uv lampu a dostáva aj vitamíny a vápnik.
Ďakujem
avalik
08.12.15,11:07
dorca
09.12.15,08:14
chcela som sa vyhnúť tomuto siahodlhému hladaniu odpovede....ale dakujem
evuš
09.12.15,08:25
No, mohla mu ublížiť zmena prostredia....zmena klímy, málo vitamínov, uviaznutá potrava a s tým spojené problémy....ak nechceš hľadať sama, bude najlepšie navštíviť veterinára, nemyslíš ???
dorca
09.12.15,08:33
dakujem. to bude asi najlepšie
lujza.j
09.12.15,08:47
Jaj..tak ty si vlastne lenivec......nemali by sme zbehnut za teba aj vetosovi:---:D....inak dva mesiace....ine chovanie zvera...hmm..to je dóst....ozaj a dycha..este.....
dorca
09.12.15,09:19
mohla by si zbehnut. dám ti adresu?
Terezia13
09.12.15,09:58
tu je dosť podrobne napísané, čo potrebujú
Chameleóny patria k najznámejším skupinám plazov. O ich zvláštnych schopnostiach sa dodnes tradujú rôzne mýty a povery. Tento plaz si vyžaduje dostatočnú starostlivosť a priestor. Chovateľ by mal byť oboznámený s jeho povahou, so správnym osvetlením a teplotou prostredia, v ktorom žije, ako aj s vhodnou potravou. Keďže je chameleón od prírody plaché zviera, hodí sa skôr do domácnosti s pokojnou atmosférou.

Chov chameleónov
Chov chameleónov nie je vhodný pre začínajúceho chovateľa. Mladým chovateľom sa odporúča najprv začať s chovom menej problematických plazov, resp. jašterov. 
Niektoré druhy chameleónov prežívajú v zajatí len niekoľko mesiacov. Mnohé druhy sa však v prírode dožívajú len dva alebo tri roky. V drvivej väčšine prípadov sú z voľnej prírody importované dospelé minimálne rok staré chameleóny, alebo také, ktoré sú tesne pred smrťou. Včasný úhyn zvieratka teda nemusí byť príčinou zlého transportu, ale je prirodzeným a logickým dôsledkom. Ak sa chameleóny odchytia ešte ako mláďatá, dožívajú sa v zajatí oveľa vyššieho veku. Samce sa vo všeobecnosti dožívajú dlhšie ako samičky, čím si u chovateľov získali väčšiu popularitu.

Ako si vybrať chameleóna?
Výber vášho domáceho miláčika by sa mal odvíjať od klímy, v ktorej žijeme. Ak žijeme v horúcom klimatickom pásme, privyknutie chameleóna, ktorý vyžaduje zvýšenú vlhkosť, môže dať veľa práce. Naopak, ak žijeme vo veľmi vlhkom prostredí, výber zvierat, ktoré majú radi miernu vlhkosť, nemusí byť najšťastnejšou voľbou. Nech si vyberieme hocijaký druh, chameleóny žijúce v zajatí sú preferované, pretože bývajú menej náchylné na choroby, odolnejšie voči stresu alebo parazitom.
Chameleóny sú typické extrémne dlhým vymrštiteľným jazykom, ktorý je u väčšiny z nich rovnako dlhý ako ich telo. Príjem potravy u chameleónov je veľmi zložitý proces, na ktorom sa podieľa v podstate celý oporný a pohybový aparát chameleóna. Tento proces trvá zlomok sekundy. Chameleóny svoju korisť lokalizujú zrakom. Každé oko je vyvýšené, a môže sa pohybovať nezávisle všetkými smermi. Ku koristi sa približujú pomaly. Ako náhle sú blízko, rýchlo vymrštia jazyk, ktorý obeť zachytí na špičku jazyka a vtiahne do úst. Tomu napomáha ich svalnatý dlhý jazyk, s lepkavou, priľnavou špičkou.
Niektoré druhy môžu svoj jazyk vyplaziť do dvojnásobnej vzdialenosti aká je dĺžka ich tela. Majú chvost, ktorý im pomáha šplhať a udržiavať rovnováhu na vetvách. V prežívaní na stromoch im pomáhajú končatiny, ktoré obopnú konáre ako kliešte. Tieto plazy sa vyznačujú sploštenými telami, ktoré im takisto pomáhajú v adaptácii na život na strome.
Chameleóny sú výnimočné plazy, ktoré žijú v rôznych klimatických pásmach a lokalitách. Polovica z nich pochádza z Madagaskaru a zvyšok môžeme nájsť v Afrike, na Strednom východe, v Európe a Ázií. Sú mäsožravce, ktoré sa primárne živia hmyzom, ale niektoré nepohrdnú aj malými plazmi a ostatnými stavovcami.

Strava chameleónov
V zajatí im podávame cvrčky, muchy, nočné motýle, šváby, lúčne kobylky či cikády. Živia sa aj voľne chyteným hmyzom, dokonca i mláďatami myší. Múčnymi červami ich kŕmime iba výnimočne, pretože sú ťažko stráviteľné. Niektorí jedinci prijímajú aj rastlinnú stravu – paradajky, čerešne, jahody, banán, hrach, jablko.

Menia farbu tela?
Tieto tvory sa môžu líšiť aj farbou kože – objavuje sa zelená, modrá, hnedá, oranžová, žltá, tak ako aj iné farby. Niektoré druhy môžu meniť farbu v prípade, že majú strach alebo pociťujú hnev, alebo si týmto spôsobom regulujú teplotu. Iné druhy menia sfarbenie, aby splynuli s prostredím a schovali sa pred predátormi. Zmena farby je ovládaná nervovým systémom a hormónmi. Tieto podnety spúšťajú zmeny v usporiadaní a rozdelení melanínu a menia účinky pigmentov v jednotkách chromatofórov v koži.
Vyznačujú sa početnými znakmi. Ich znalosť môže byť kľúčom k tomu, aby sme správne chápali ich reakcie. Niektoré z týchto znakov sú dôležité pre ich vlastné prežitie, iné patria medzi zaujímavosti, ktoré nám pomôžu porozumieť ich existencii. Chameleóny sú vo všeobecnosti samotárske zvieratá, ktoré sa v prírode správajú bojazlivo. Kým druhy rodu Brookesia, Rhampholeon a Rieppeleon akceptujú príslušníkov svojho rodu, typická väčšina chameleónov netoleruje spolužitie s inými druhmi. Výnimkou je obdobie párenia a dvorenia.

Chameleóny sú plaché zvieratká
Fakt, že chameleóny sú od prírody plaché zvieratá, musíme brať pri ich chove na zreteľ. Vo všeobecnosti im nerobí dobre priveľká aktivita v ich bezprostrednom okolí. Taktiež nemajú radi častý kontakt s človekom, a zvyčajne reagujú podráždene na pričasté dotyky alebo prehnanú ľudskú zvedavosť. Chameleóny sa zväčša skláňajú nad vetvami, aby sa skryli pred ruchom okolia. Druh Juvenile Trioceros montium sa schováva za vetvami, aby zabránil svojmu odhaleniu.

Častá manipulácia či nedostatok ticha a súkromia môžu byť pre tieto tvory vysoko stresujúce. Terárium by sme preto mali umiestniť na málo frekventovanom mieste. Odstráňme všetky plochy, v ktorých by mohol chameleón vidieť svoj odraz. Tieto zvieratá by nemali byť vystavené veľkému množstvu ľudí.

Farba zvieratka a jeho zdravie
Komunikačné techniky sú ďalším typickým znakom správania chameleónov. Prvou metódou komunikácie je zmena farby. Vie sa, že farba môže byť ukazovateľom zdravia, reprodukčnej kondície a stresu. Ak porozumieme, aké farby indikujú stres nášho špecifického druhu, a zistíme, aké sfarbenie sa objavuje v období gravidity samičky, môže nám to výrazne pomôcť v starostlivosti o naše zvieratko.
Priveľmi tmavé sfarbenie vo všeobecnosti indikuje stres, chorobu alebo príliš nízku teplotu. Tieto problémy sa môžu prejavovať aj netypickým sedavým správaním, nezvyčajnou polohou tela počas denného spánku či odmietaním potravy. Príliš svetlé sfarbenie môže takisto znamenať stres, chorobu alebo vysokú teplotu. Intenzívne sfarbenie a vzory sú indikátorom stresu, gravidity alebo obrany teritória. V každom prípade, na to, aby sme poznali príčiny takéhoto správania, musíme poznať prostredie a podmienky, v ktorých sa sfarbenie ukazuje.
Menej známa forma komunikácie je vysielanie zvukov na nízkej frekvencii. Takéto zvuky používajú chameleóny pri dvorení, obrane a značení teritória. Preto je zrejmé, že tieto plazy nepočujú našu normálnu škálu zvukov, a nízkym frekvenciám zvukov by sme sa mali v ich okolí vyhýbať.
Spôsob, akým sa chameleóny pohybujú, je častou témou ich milovníkov. Aby sa zbavili obrazu predátora, snažia sa napodobniť konár vo vetre. Na to, aby sa im to podarilo, chodia veľmi pomaly, kým postúpia dopredu. Na tom nie je nič neobyčajné či zvláštne.
Chameleóny najradšej žijú osamote. Ak máte jediného chameleóna, predídete riziku zranenia alebo nehôd, ktoré sú dôsledkom bránenia svojho teritória. Ak ste odhodlaní sa o chameleóna vzorne starať, a vytvoríte mu ideálne podmienky na život, môže byť práve toto zviera výborný spoločník do domácnosti. Pozorovať tieto fascinujúce tvory môže byť veľmi zaujímavé.
lujza.j
09.12.15,10:08
Nemusiš vidim ju....Uz bezim....ruky na bradafkách....uz mam:D