a prečo ty cheš riešiť cudzie problémy?
Ve´d keď si matka nevie poradiť so synom, nech ten ide k otcovi. Aby si užili obaja.

Hm..
Čo, keď nechce ísť syn k otcovi ?
Čo, keď nechce otec, aby išiel syn k nemu ?

Podľa mňa potrebuje najmä matka odbornú inštruktáž, ako zaobchádzať s takýmto typom. Lebo to je ukážka toho, že 1. genetika nepustí a 2. každá obeť si hľadá svojho vraha.
Svoj postup skúsiť môžeš, ale odídeš z bytu a na správaní syna sa nič nezmení. Možno tým, že bude vyľakanejší, bude krutejší a útočnejší.

"A tak po veľa rokoch psychického teroru".....

prepáč,ale keby sa mala spomínaná žena rada,tak by sa bola dávno rozviedla....a tým to mohlo byť iné...ale to sme v rovine "keby bolo keby"...chlapec si "niečo"rieši....
ty si predpokladám momentálny priateľ...a chceš riešiť cudzie decko...a daj mu "výchovu"....

Nepises,v akom vztahu si s touto rodinou,ale predpokladam,ze asi nejaky znamy tej pani,nakolko opisujes problem iba z jednej strany.

Nechcem si zastavat toho chalalana,ale on sa sprava tak,ako ho vychovali OBAJA rodicia. A pravdepodobne ho nemal kto naucit zodpovednosti,spravaniu k matke a ine zakladne veci.
Urcite sa na nom podpisali aj psych.problemy,ak ako dieta vyrastal v takomto prostredi. Nemal to asi lahke.

Co keby si skusil namiesto planovanej bitky ziskat si jeho doveru,skamaratit sa snim a pohovorit si potom s nim ako muz s muzom a vysvetlil mu,ze zit sa da aj inak,ako nasilim?
Ak to nebude zaberat,taK mu povedz aj to,ze ak vztiahne ruku na matku,tak potom mu das po papuli ty? Ked mu aj das jednu "spak ruky" a nedolames mu hnaty,ci nevybijes zuby,tak nemoze nic...
Ale to si nechaj ako poslednu moznost,lebo zlo plodi vzdy iba zlo!

Mame tu vela tem o nepodarenych,problemovych detoch,zial...staci pohladat. Ale je dolezite,aby si aj matka zvysila sebavedomie a dala synovi najavo,co bude tolerovat a kde su hranice.
Ona musi synovi urcit podmienky spolubyvania,musi mu zadat povinnosti,nerobit mu "mamaservis", alias sluzku atd. Je to boj na dlhsiu dobu...

ja viem, že tebou navrhované riešenie sa zdá byť najjednoduchšie (a možno by v niektorých prípadoch aj fungovalo). Ale čo vlastne chceš dosiahnuť? Všetci traja sú duševne chorí. Tam bitka či vyhrážky nepomôžu. A myslíš, že matka to chce riešiť? never tomu. Alebo to zisti a potom jej pomôž s riešením. Zbaviť sa chlapa, zbaviť sa syna, zbaviť sa závislosti na nich. A naučiť sa normálne žiť (lebo to nie je ani trocha jednoduché).

Poznas velmi podrobne fungovanie rodiny, aj ked pises o svojej "znamej". Do rodiny vidis velmi podrobne na to, aby prislusnici rodiny napr. syn nepoznal tvoju identitu.

Zalezitosti rodiny by si mali jej clenovia vyriesit sami. Davno to mala ta "znama" riesit sama. Ak to neriesi, preco to riesis ty.

Ak na chalana zautocis a poda na teba trestne oznamenie nasledky si ponesies.

Problemove dieta- z tvojho uhla pohladu. Mozno v jeho ociach si problemom ty.

P.S. Stylizacia prispevku mi je velmi povedoma.

A ja viem úplne zadávateľa stevo66 pochopiť, presne toto sa deje aj v našej rodine...moja blízka príbuzná osoba je rozvedená bez muža, žijúca so svojím len skoro 11- ročným synom, ktorý už v tomto veku má fakt príšerné správanie.....jeho matka a starí rodičia toto správanie ospravedlňujú: čo chcete však je malý po otcovi hulvátovi ...genetika nepustí" ....a nakoľko ja sa len dívam a neviem nijako pomôcť/občas dobre mienenými výchovnými radami/ a presne toto čaká aj mňa možno už o 5 rokov, že toho krpatéto drzáňa budem musieť jednoducho vyfackať!!!
Už v tomto veku chodí po detských psychiatroch a psychológoch ale nikto mu nevie poradiť, lebo najväčšiu chybu robia pri výchove- jeho matka a starí rodičia....
Nieje predsa možné, aby niekto kto má ani nie 11r. poslal svoju matku napr. do p.. e..... a pod.

čo si navarili, čo si aj zjedia (nič v zlom). A najväčšiu chybu spravili asi starí rodičia - nevedeli vychovať matku, aby ona sama vedela vychovávať.

Nech si vraví každý čo chce.
Naše príslovia sú použiteľné na každú situáciu, takže :

"Ohýbaj ma mamko, pokiaľ budem Janko....."
-------------------------------
Nesúhlaste so mnou, koľko len chcete...ALE :

Raz darmo, tá pridziganá americká výchova je o hovne a na nič.
Decko pošle rodiča do teplých...lebo má svoje práva.
Rodič nemôže na decko zvýšiť hlas, lebo ho týra..

Takže aké má rodič vlastne práva ???

Páni, musím s vami len a len súhlasiť....

a ako chce danu vec riesit matka ? Suhlasi ona s Tvojim riesenim ?

Štefan, ja ti zase ďakujem, že chceš tejto žene matke pomôcť a nezáleží v akom ste vzťahu. Možno by som skúsila sa ísť poradiť s lekárom psychiatrom. Chlapec má možno zdedenú deformáciu, ale to môže byť aj forma protestu - samozrejme nesprávnym smerom. Matku vôbec neodsudzujem a ani sa jej nečudujem!!! Nemala to ľahké a mala iste sama so sebou dosť práce, aby to psychicky uniesla. Určite je potrebné sa obrátiť na odborníka. Matka si sama nepomôže.

Presne tak. Matka to zjavne nechcela, nechce a ani nebude chcieť riešiť. Je závislá na tyranoch :( sú to ženy, ktoré z nepochopiteľných príčin trpia ponižovanie a tyraniu a odmietajú akúkoľvek pomoc. Možno sa mýlim, kiež by som sa mýlila :(

Zrušiť mu trvalý pobyt a vyhnať ho z bytu.

V tomto jednom príspevku (nedá sa vo všetkých) veľmi ďakujem všetkým za reakcie!
Návštevy "odborníkov" sú už "za nami" (budem písať v "našom" čísle, pretože preberáme to spolu) - človek pod pojmom psychiater, psychológ vidí odbornosť a následné riešenie problému. V tomto prípade šlo vždy o nadšený prvotný prístup - a následné už len "mykanie plecami" a pohadzovanie si s cieľom "nejako tú terapeutickú hodinu prežiť" - to by ste museli zažiť, je to na dlhé písanie... Nebolo v správnom čase šťastie na odborníkov - a so záujmom. Nedalo sa chodiť každý deň k inému a tak skúšať - to nie je tovar, to je človek... A obdobie, že chlapca chytiť za ruku a zaviesť ho tam, je preč...
Pohľad na vec, ako vždy na samotný život, je veľmi zložitý, v úvode som napísal len kostru - o čo mi ide.

Zbytok už budem reagovať ku samotným prispievateľom.

arizona: kľudne sa zastávaj chalana - čo píšeš v 2. odst. je prvotný základ - ktorý si uvedomujeme.
Akýkoľvek fyzický kontakt je to posledné, čo by mi osobné vnútorné zábrany dovolili (nejakú bitku si nepredstavujem už vôbec). Pasáž s "chytiť pod krk" som písal len ako zhmotnený príklad - na pochopenie, o čo mi ide. S tým, že v neposlednom rade, ak by to malo splniť účel, by ale mohlo prísť aj k tomu. S tým, že si uvedomujem(!), že chlapec sa sám nevyrobil! Ale nejaké riešenie byť musí. A keď už prestanem rozoberať milión krát prebrané, "čo je", "prečo je" atď atď atď atď, príde na rad otázka: a čo dnes? aký bude deň dnes? ako ho prežijem (známa) dnes? čo bude zajtra? vyspím sa do práce? alebo zasa pôjdem s napuchnutými očami? bude ma tu zasa niekto celý deň ponižovať, špiniť, rozhadzovať, rušiť susedov, atď atď atď?
Aj so zvieraťom musíte zvoliť alternatívu - ako spolu prežiť.
Čiže ako som písal, tu nejde o riešenie chlapca - ale o riešenie prežitia (viem, nejde to oddeliť - ale niečo sa robiť musí...)

Dobre si uvedomujem, čo by som odštartoval "násilím". Minimálne - čo po mojom odchode? Lebo "moment prekvapenia" a zacítenie autority (okrem "fyzickej" neuzná žiadnu) nebude mať účinok navždy, on neustále "obchytáva, zisťuje, prázdny priestor, slabé miesta - a následne ho vypĺňa" a tak sa rozpína. A potom, keď zistí, že nič nehrozí, so škodoradostným výsmechom niekoľkonásobne oplatí. A začne sa realizovať. Momentálne potrebuje silnú ruku (pozor, tou nie je bitka) - lenže pri sebe a neustále! Ale - len a len na prežitie - okolia!

Ide mi o to: prídem ako cudzí človek - aké sú riziká, že budem identifikovaný. Ak mu to mama nepovie - a to myslím že nie. Jedno riziko som v úvode načrtol - čo ma len tak napadlo....

Súhlasím. Ale s tým, že si myslím že to "terapeutické minimum" odozvu mať bude. Doteraz berie mamu ako "slabú ženu, slabého jedinca" - potom ju uvidí, že už nie je jeden človek a niekto stojí za ňou - kto môže v prípade potreby prísť. Ide o fyzický mantinel - nie o presadenie sily (dík aj tebe za rozumný komentár)

Trefa - a sen matky... Oni sa majú radi - keď sú od seba.....

Áno mýliš - ale ďakujem za komentár - že mám možnosť situáciu upresniť

Známa má záujem riešiť - ak pozorne čítaš, vidíš, že sama to nevládze. určite si nepredstavuj na jej mieste dokonalého človeka, rodiča, psychológa - je to iba obyčajný človek - ako Ty alebo Ja.

P.S. - pokoj, určite Ma nepoznáš, ani ja Teba - ak o to Ti ide.

Ešte nie je schopný sa "samostatne živiť" - za toho bude "de jure" považovaný, až ho vyrazia zo školy. Alebo keď ju dokončí....

Ja len viem, ze kazda minca ma dve strany.

niekedy takyto sposob " napravy" vyvolava este horsiu odozvu.

Zle si cital, ja si toho chalana nezastavam,len som sa snazila pozriet na to aj z opacnej strany,ako si napisal ty. Lebo chyba byva casto na oboch stranach...A vychadzala som iba z informacii, ktore si ty napisal v 1.prispevku. Ak je to az take zle, tak preco si mama neurobi poriadky? Ved chalan je dospely, nech mu zbali caky-paky,vymeni zamok a posle k otcovi, nech ten pouziva "tvrdu ruku" . A nechapem, preco sa bojis tej identifikacie svojej osoby. Ved chalanisko nie je male decko, tak ked uz chces riesit jeho problemy, tak by mal predsa teba najskor poznat ako priatela svojej matky, nie? Lebo ak si pre neho celkom cudzi, ze nevie ani len tvoje meno, tak ozaj sa nemusis montovat do jeho zivota a rozmyslat, ci mu jednu treskenes,alebo nie. Ked budes zit s jeho matkou ako jej priatel v jednej domacnosti, v tom pripade by to bolo nieco ine..

Veď myslel som to v dobrom - že si sa ho "zastala" - čiže načrtla pohľad z inej strany - lebo tak to aj je - on za seba nemôže - ako nikto z nás... Tak to aj berieme, že za jeho pôvod a výchovu môžu jeho rodičia.. a snažíme sa o zlatú strednú cestu... A prežitie...
Mama poriadky sama urobiť nevládze...
Chalan je prisúdený do výchovy matke - vystrčením z bytu by predpokladám šlo o jej zanedbanie... A o inú alternatívu záujem zrejme nemá okrem matky nikto: synovi je bez otca pochopiteľne doma dobre, otcovi bez obťažovania synom taktiež... Možno by to šlo súdne, ale než by, ak by, súdy nejako rozhodli, chlapec ukončí školu...
Spoznanie momentálne nie je vhodné...