Dalo by sa to obist vydedenim matky, dedili by potom jej deti, ale na vydedenie je treba zakonny dovod, inak aj pri zaveti dospele dieta musi zdedit aspon polovicu svojho zakonneho podielu.
Uplne vyhnut by sa dalo, keby nebolo co dedit, to by ale stari rodicia museli svoj majetok este za zivota prepisat na nekoho ineho, samozrejme so vsetkymi rizikami z toho plynucimi.

Dve možnosti z môjho pohľadu :

1. Za mamu môžu zaplatiť aj deti.
2. Starí rodičia môžu svoj majetok prepísať na na rodinu s výnimkou svojej dcéry, Tvojej mamy.

Netreba ale zabudnúť aj na ten fakt, že exekúcie sa dedia. Čiže aj nemajetná matka MOŽE spôsobiť problémy svojim deťom.

1. prípade ak by sa majetok prepísal na niekoho tretieho a matka by nededila, my ako jej deti máme nárok po jej smrti odmietnuť dedičstvo nie? tým by sme sa jej dlhov ak by ešte nejaké boli zbavili nie? Alebo sa to takýmto spôsobom obísť nedá?
2. Doplňujúca otázka: Ak majetok vlastnia starý rodičia spolu a jeden z nich umrie už vtedy sa začne dedičské konanie alebo až keď umrie aj druhý?

A samozrejme ďakujem za odpovede nečakal som, že to bude také rýchle :-)

1. Zložitejšia otázka, nedá sa jednoduchou formou odpovedať.

2. Dedičské konanie je vždy po úmrtí jednotlivca...čiže aj po smrti jedného z manželov.

Pozor na odporovateľnosť právnych úkonov (§ 42a, §42b obč. zákonníka). Ak by sa mama akýmkoľvek spôsobom vzdala dedičstva (súhlasila s tým, aby nededila), exekútor by ten právny úkon mohol odporovať.

Pozri najmä § 42a ods. 2:
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.