jumbi
10.03.16,13:18
Dobry den
chcem sa spytat ohladom zahranicnej pracovnej cesty/skolenia. Operatori su vyslani na skolenie do zahranicia, ktore bude trvat 5 dni. Pocas posledneho dna skolenia ktore pripada na sobotu maju skolenie do 18:00 hod, kde nasldne hned sadaju do autobusu a cestuju domov. Prichod pred firmu je o 1:00 hod rano v nedelu. Otazka maju operatori ktori su neni z miesta firmy narok na odvoz domov nakolko najblizsi spoj im ide aj o 5:00 hod ?
Co v pripade ze niektori zamestnanci budu nasledne cestovat svojim autom cca 60km, nie je potrebne im zabezpecit odpocinok , aby sa im nestala nejaka nehoda ?
dakujem
chcem sa spytat ohladom zahranicnej pracovnej cesty/skolenia. Operatori su vyslani na skolenie do zahranicia, ktore bude trvat 5 dni. Pocas posledneho dna skolenia ktore pripada na sobotu maju skolenie do 18:00 hod, kde nasldne hned sadaju do autobusu a cestuju domov. Prichod pred firmu je o 1:00 hod rano v nedelu. Otazka maju operatori ktori su neni z miesta firmy narok na odvoz domov nakolko najblizsi spoj im ide aj o 5:00 hod ?
Co v pripade ze niektori zamestnanci budu nasledne cestovat svojim autom cca 60km, nie je potrebne im zabezpecit odpocinok , aby sa im nestala nejaka nehoda ?
dakujem
Chobot
10.03.16,13:35
Bolo by dobré uviesť, či sa pýtaš ako zamestnávateľ, ktorému ide o zdravie zamestnancov, alebo ako zamestnanec, ktorý sa domáha svojich práv. Lebo podľa toho by som koncipoval odpoveď. Takto musím napísať všeobecne.
Začnem od konca.
Cestujú autobusom 6 - 7 hodín. Potom majú ísť ešte asi hodinu vlastným autom. Myslíš, že budú tak unavení, že nebudú schopní odšoférovať tú hodinu? Pokiaľ sa boja, že budú nevyspatí, tak nech si pospia v autobuse.
Tak podrobne, ako si zadal/a otázky, to žiadny legislatívny predpis nerieši. V zákone o cest. náhradách sú len všeobecné podmienky, ale nárok na odvoz nikde nie je definovaný.
Podmienky pracovnej cesty, t.j. začiatok, koniec, miesto začiatku aj konca, spôsob dopravy, a iné podstatné náležitosti určuje zamestnávateľ v príkaze na pracovnú cestu. Hovorí o tom § 3 ods. 1 Zákona o cest. náhradách:
§3
(1)Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Tam si treba všimnúť poslednú vetu. Podľa nej by mal zamestnávateľ zadefinovať pracovnú cestu tak, aby jej zvládnutie nebolo príliš náročné pre zamestnanca. Nemôže napr. od neho chcieť, aby išiel služobným autom v noci z BA do Košíc, tam pracoval celý deň a potom zase šoféroval celú noc do BA. Prihlaidnuť na oprávnené záujmy by znamenalo, že po skončení práce by mu mal zabezpečiť ubytovanie, aby sa zamestnanec mohol vyspať a potom na druhý deň ráno cestovať domov.
Keby to bol linkový (pravidelná doprava), tak ten, kto nechce cestovať v noci by mohol prespať v mieste školenia a cestovať niektorým ranným alebo denným autobusom. Predpokladám ale, že ten autobus je spoločný. Takže zamestnávateľ určil, že koniec prac. cesty bude o polnoci zo soboty na nedeľu a miestom skončenia je sídlo firmy. Toto vedeli všetci zamestnanci, takže (ak sa pýtaš za zamestnancov) mohli voči tomuto namietať a žiadať, aby prespali v mieste školenia. Asi by neboli všetci za takéto riešenie, nietorí by chceli byť doma už v soboru v noci. Potom tí, ktorí by ešte museli cestovať ďalej, by si museli zabezpečiť dopravu z firmy domov (napr. taxíkom, odvoz niekým známym či príbuzným). Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať im dopravu až domov. On zabezpečil dopravu do miesta sídla firmy, cestu z práce domov si už musia riešiť zamestanci sami.
Ak sa pýtaš za zamestnávateľa a ten má záujem toto riešiť a vyjsť zamestnancom v ústrety, tak môže určiť každému individuálne koniec prac. cesty až v mieste ich bydliska. Potom by mohol zamestnávateľ uhradiť aj prípadné náklady za taxík, ak sa tak vopred dohodli.
Takže všetko je len a len na dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom. Nikde nie je napísané, že na toto a toto majú nárok. Treba nájsť kompromis.
Znovu sa vrátim na začiatok mojej odpovede - zamstnanci, ktorí budú cestovať vlastným autom ešte 60 km a netrúfnu si na to, môžu požiadať zamestnávateľa o zabezpečenie ubytovania v mieste príchodu autobusu, aby sa vyspali a na druhý deň cestovali domov. Ale nie som si istý, či to niektorý využije, každý (najmä rodinne založený človek) by radšej tú hodinu vydržal, aby sa dostal do vlastnej postele a v nedeľu sa zobudil doma. A nech mi nikto netvrdí, že ešte nikdy nešoféroval o jedne v noci po celodennej aktivite (naprl. návšteva u príbuzných).
Začnem od konca.
Cestujú autobusom 6 - 7 hodín. Potom majú ísť ešte asi hodinu vlastným autom. Myslíš, že budú tak unavení, že nebudú schopní odšoférovať tú hodinu? Pokiaľ sa boja, že budú nevyspatí, tak nech si pospia v autobuse.
Tak podrobne, ako si zadal/a otázky, to žiadny legislatívny predpis nerieši. V zákone o cest. náhradách sú len všeobecné podmienky, ale nárok na odvoz nikde nie je definovaný.
Podmienky pracovnej cesty, t.j. začiatok, koniec, miesto začiatku aj konca, spôsob dopravy, a iné podstatné náležitosti určuje zamestnávateľ v príkaze na pracovnú cestu. Hovorí o tom § 3 ods. 1 Zákona o cest. náhradách:
§3
(1)Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
Tam si treba všimnúť poslednú vetu. Podľa nej by mal zamestnávateľ zadefinovať pracovnú cestu tak, aby jej zvládnutie nebolo príliš náročné pre zamestnanca. Nemôže napr. od neho chcieť, aby išiel služobným autom v noci z BA do Košíc, tam pracoval celý deň a potom zase šoféroval celú noc do BA. Prihlaidnuť na oprávnené záujmy by znamenalo, že po skončení práce by mu mal zabezpečiť ubytovanie, aby sa zamestnanec mohol vyspať a potom na druhý deň ráno cestovať domov.
Keby to bol linkový (pravidelná doprava), tak ten, kto nechce cestovať v noci by mohol prespať v mieste školenia a cestovať niektorým ranným alebo denným autobusom. Predpokladám ale, že ten autobus je spoločný. Takže zamestnávateľ určil, že koniec prac. cesty bude o polnoci zo soboty na nedeľu a miestom skončenia je sídlo firmy. Toto vedeli všetci zamestnanci, takže (ak sa pýtaš za zamestnancov) mohli voči tomuto namietať a žiadať, aby prespali v mieste školenia. Asi by neboli všetci za takéto riešenie, nietorí by chceli byť doma už v soboru v noci. Potom tí, ktorí by ešte museli cestovať ďalej, by si museli zabezpečiť dopravu z firmy domov (napr. taxíkom, odvoz niekým známym či príbuzným). Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať im dopravu až domov. On zabezpečil dopravu do miesta sídla firmy, cestu z práce domov si už musia riešiť zamestanci sami.
Ak sa pýtaš za zamestnávateľa a ten má záujem toto riešiť a vyjsť zamestnancom v ústrety, tak môže určiť každému individuálne koniec prac. cesty až v mieste ich bydliska. Potom by mohol zamestnávateľ uhradiť aj prípadné náklady za taxík, ak sa tak vopred dohodli.
Takže všetko je len a len na dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom. Nikde nie je napísané, že na toto a toto majú nárok. Treba nájsť kompromis.
Znovu sa vrátim na začiatok mojej odpovede - zamstnanci, ktorí budú cestovať vlastným autom ešte 60 km a netrúfnu si na to, môžu požiadať zamestnávateľa o zabezpečenie ubytovania v mieste príchodu autobusu, aby sa vyspali a na druhý deň cestovali domov. Ale nie som si istý, či to niektorý využije, každý (najmä rodinne založený človek) by radšej tú hodinu vydržal, aby sa dostal do vlastnej postele a v nedeľu sa zobudil doma. A nech mi nikto netvrdí, že ešte nikdy nešoféroval o jedne v noci po celodennej aktivite (naprl. návšteva u príbuzných).