Ja to vidím takto: Ak je majitel, má právo tam bývať, takže aj keby mu pravne zaniklo právo dozitia, je predsa majiteľ a to mu nikto nevezme, môže v nehnutelnost predsa bývať.

Prečítaj zadanie ešte raz....

Čítam a čítam a stále rovnako to chápem.

ešte nie je majiteľ,

Po dedičskom konaní sa stane jedným z majiteľov. Právo dožitia podľa mna stratí opodstatnenie.

A okrem ineho tweety teraz odpovedala to iste ako ja.

Otázka nebola či je teraz majitelom. Ale co sa stane po smrti terajsie majitela s pravom dozitia terajsie drzitela tohto práva na dozitie, ktorý je súčasne aj buducim čiastkovým dedičom.

Po dedičskom konaní, keď sa nehnuteľnosť bude dediť na 3 diely.

1/3 dedič č. 1, ktorý mal doteraz doživotné právo
1/3 dedič č. 2
1/3 dedič č. 3

Na 1/3, ktorú zdedí dedič č. 1 nebude žiadna ťarcha, keďže vlastnícke právo konzumuje právo spočívajúce v práve vyplývajúceho z vecného bremena.

Na 1/3 dediča č. 2, tam bude zriadené vecné bremeno doživotného užívanie v prospech dediča č. 1

Na 1/3 dediča č. 3, tam bude zriadené vecné bremeno doživotného užívania v prospech dediča č. 1

S tými 2/3 a bremenom so nepočítala ale dáva to logiku,kedže on zdedí len 1/3.

Právo dožitia je vecným právom viazaným na nehnuteľnosť v prospech osoby. Kým existuje nehnuteľnosť a aj osoba v prospech ktorej bolo takéto právo zriadené, toto právo existuje a to bez ohľadu na vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho zmenu.

Vlastnícke právo nekonzumuje vecné právo povahe vecného bremena. Nakoľko vecné právo je viazané na vec a nie na osobu. Bez ohľadu na charakter zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnosti, vecné právo zostane zachované k veci ako celku, kým bude existovať vec a osoba v prospech ktorej bolo vecné právo zriadené.

Pravo dozitia neovplyvni dedicske konanie ci zmena majitela. Je viazane na konkretnu nehnutelnost a konkretneho cloveka, kym clovek zije, akykolvek pohyb s nehnutelnostou je viazany tymto pravom - pokial sa ho on oficialne nevzda.