Jana Motyčková
10.05.16,10:17
Zrážky od 1.7.2016 po zrušení Občianskeho súdneho poriadku.

Od 1.7.2016 sa ruší Občiansky súdny poriadok a tento sa od 1.7.2016 nahrádza novými zákonmi :
Zákon 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
Zákon 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok
Zákon 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok
Okrem týchto „základných“ zákonov bol prijatý aj zákon 125/2016 Z.z. – Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A práve tento posledne menovaný zákon (125/2016 Z.z.) obsahuje :
1. Novelu zákona 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok - do tohto zákona boli zapracované paragrafy obsahujúce pravidlá pre výkon rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Tieto pravidlá boli prenesené z Občianskeho súdneho poriadku len s malými úpravami, ktoré majú charakter legislatívno-technických úprav - úpravy pojmov (namiesto súd Justičná pokladnica) a úprava výpočtu čistej mzdy - od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie. Do 30.6.2016 OSP pre výpočet čistej mzdy uvádzal iba odpočítanie dane a neuvádzal poistné, napriek tomu v zmysle zákona som odporúčala odpočítavať aj poistné. V tomto zmysle ide o opravu doterajšieho chybne uvedeného výpočtu.
2. Novelu ďalších zákonov napr. Zákona o priestupkoch, Zákona o správnom konaní, atď., kde výkon rozhodnutí zrážkami zo mzdy sa namiesto Občianskym súdnym poriadkom má riadiť Exekučným poriadkom.
3. Rozšírenie zoznamu prednostných pohľadávok v Exekučnom poriadku. Tieto pohľadávky boli prednostnými aj doteraz, ale do 30.6.2016 sa vykonávali iba podľa Občianskeho súdneho poriadku a od 1.7.2016 sa budú vykonávať podľa Exekučného poriadku (viď bod 2).
Všetky tieto zmeny nadobúdajú účinnosť od 1.7.2016.

V ďalšom používam skratky OSP - Občiansky súdny poriadok, EP - Exekučný poriadok.

Súdne pohľadávky.
Zákonom 65/2001 Z.z. a jeho novelou účinnou od 1.7.2016 sa budú od 1.7.2016 spravovať iba súdne pohľadávky vymáhané Justičnou pokladnicou. Justičná pokladnica môže nariadiť výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy (alebo prikázaním pohľadávky). A iba tieto výkony rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa od 1.7.2016 riadia paragrafmi §13a až §13z zákona 65/2001 Z.z.. Okrem toho ale Justičná pokladnica môže vymáhať súdne trovy aj v exekučnom konaní, na takéto zrážky zo mzdy sa vzťahuje Exekučný poriadok. Pohľadávka Justičnej pokladnice sa vždy zráža z dvoch tretín, je teda prednostnou pohľadávkou.

Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov (vrátane daňovej exekúcie).
Na tieto zrážky sa aj pred 30.6.2016 aj od 1.7.2016 vzťahuje Exekučný poriadok a nedochádza tu k žiadnej zmene k 1.7.2016.

Výkony rozhodnutí zrážkou zo mzdy (a iných príjmov) nariadené správnym orgánom.
Na tieto sa do 30.6.2016 vzťahuje Občiansky súdny poriadok od 1.7.2016 Exekučný poriadok. Napriek tomu, že ustanovenia oboch zákonov pre vykonávanie zrážok zo mzdy boli veľmi podobné, je tam niekoľko rozdielov a teda v tejto súvislosti od 1.7.2016 dochádza k nasledujúcim zmenám pri vykonávaní týchto zrážok :
Zmena 1.
Do 30.6.2016 podľa OSP zrážky nie je možné vykonať z odmeny na dohodu o vykonaní práce, od 1.7.2016 podľa EP zrážka sa vykonáva aj z odmeny na dohodu o vykonaní práce. Z odmien z dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov za vykonávali zrážky podľa OSP aj podľa EP do 30.6.2016 a budú sa aj po 1.7.2016.
Zmena 2.
Pri zrážkach podľa Občianskeho súdneho poriadku nebola povinnosť oznamovať a pri zrážkach podľa EP je povinnosť oznámiť :
- práceneschopnosť po 10-tom dni a skončenie PN (vrátane oznámenia pobočky SP, ktorá vypláca nemocenské)
- nástup na materskú dovolenku a jej skončenie (vrátane oznámenia pobočky SP, ktorá vypláca materské) a nástup na rodičovskú dovolenku a jej skončenie;
- ak nie je možné vykonávať zrážku, pretože počas 3 mesiacov zamestnanec nepoberá mzdu v dostatočnej výške.
Zmena 3.
Do 30.6.2016 platí podľa OSP : Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.
Od 1.7.2026 platí podľa EP : Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ale ani so súhlasom povinného nie je možné siahnuť na nepostihnuteľnú sumu (na povinného a vyživované osoby).

Dohody o zrážkach podľa § 551 Občianskeho zákonníka a dohody o zrážkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré zabezpečujú pohľadávku zamestnávateľa.
Pre dohody podľa §551 Občianskeho zákonníka platí, že výška zrážky nesmie byť vyššia ako je výška zrážky pri výkone rozhodnutia. Pre dohody o zrážkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré zabezpečujú pohľadávku zamestnávateľa platí, že ju možno vykonať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. V oboch prípadoch sa na vykonávanie zrážok na základe týchto dohôd vzťahuje obmedzenie výšky zrážky ale nevzťahujú sa na ne ostatné ustanovenia OSP, resp. EP, napr. oznamovacie povinnosti zamestnávateľa (napr. pri začatí a skončení zamestnania, nemožnosť zrážať). Keďže na výkony rozhodnutia sa od 1.7.2016 vzťahuje Exekučný poriadok, aj pre obmedzenie výšky zrážky na dohody sa od 1.7.2016 vzťahuje Exekučný poriadok. Oproti stavu do 30.6.2016 dochádza teda k dvom zmenám – vyššie uvedená zmena 1 a zmena 3 :
1. Do čistej mzdy pre vykonávanie týchto zrážok sa započítava od 1.7.2016 aj odmena z dohody o vykonaní práce.
2. S písomným súhlasom zamestnanca je možné od 1.7.2016 zraziť aj viac ako jednu tretinu a to najviac toľko, aby zamestnancovi ostali nepostihnuteľné sumy na povinného a vyživované osoby – vid príklad.

Príklad :
Zamestnanec Peter má hrubú mzdu 405 €, čistú mzdu 344,31 €, má jednu vyživovanú osobu. Zamestnávateľovi bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, kde je dohodnutá výška zrážky 100 € mesačne. Zamestnanec má jednu vyživovanú osobu.
Napriek dohodnutej výške zrážky, zrážka nemôže prekročiť výšku ako pri zrážke neprednostnej pohľadávky.

Výpočet zrážky : Zvyšok čistej mzdy : 344,31-198,09-49,52 =96,70, zaokrúhlené na eurocenty nadol 96,69 €, 1/3 = 32,23 €.

Zamestnávateľ zráža 32,23 €. Zamestnanec požaduje, aby mu zamestnávateľ zrážal dohodnutú výšku 100 €. Do 30.6.2016 zamestnávateľ nemôže na takúto požiadavku pristúpiť (postup podľa OSP). Od 1.7.2016 zamestnávateľ môže zraziť z písomným súhlasom zamestnanca sumu vo výške 96,70 €. Písomný súhlas nie je uvedenie sumy v došlej dohode, ale je potrebný osobitne napísaný súhlas so zrážaním vyššej čiastky aj so špecifikovaním sumy.
TomosP
11.05.16,06:50
Zpětná účinnost změn :

Otázka 1 :
Když je tedy od 1.7.2016 zrušen OSP, lze srážet od 1.7.2016 z odměny dohody o vykonání práce i u již běžících srážekh, kde se konání začalo před 1.7.2016?
Nebo se to vztahuje až na srážky, které se začínají srážet až po 30.6.2016?

Otázka 2 : Nové ustanovení § 13w ods. 4 zákona 65/2001 65/2001 Z.z. o správe a vymáhání súdných pohľadávok stále i po 1.7.2016 tvrdí, že odměny z dohod o vykonaní práce se stále nepovažují za jiný příjem, na nějž lze aplikovat ustanovení o srážkách ze mzdy
- na jaké srážky se toto ustanovení po 1.7.2016 vztahuje? Pouze na soudní pohledávky vymáhané Justiční pokladnou?
Jana Motyčková
11.05.16,14:09
1. Áno, možno zrážať z DoVP. Nie je tam žiadne ustanovenie, ktoré by hovorilo, že na zrážky došlé pred 1.7. by sa malo postupovať po starom.


2. Vzťahuje sa to už iba na súdne pohľadávky vymáhané Justičnou pokladnicou. Na ostatné zrážky - výkony rozhodnutia vydané správnym orgánom a pod. sa už vzťahuje exekučný poriadok - v tom zákone 125/2006 Z.z. boli novely príslušných zákonov (v odvolávkach sa menil OSP na EP a pod.).
TomosP
01.06.16,11:33
Pohledávka Justiční pokladnice vs. exekuce výživného

Dobrý den,
mám dotaz k určení částky, kterou lze srazit z druhé třetiny v případě souběhu srážek s rozdílným výčtem příjmů, ze kterých lze srážet (pohledávka Justiční pokladnice vs. Exekuce výživného)

Příklad :
Zaměstnanec má příjem z pracovního poměru a odměnu z DoVP.
Čistý příjem stanovený ze mzdy z pracovního poměru je 300€.
Čistý příjem stanovený ze součtu mzdy z PP + odměny z DoVP je 2000€.
Počet vyživovaných osob = 2 (1dítě + manželka).
Není důchodce, platí výživné na jedno dítě.

Ze mzdy jsou prováděny tyto srážky

1./ Pohledávka vymáhaná Justiční pokladnou ve výši 50€
Datum doručení 1.7.2014

Je to přednostní pohledávka, sráží se podle ustanovení § 13 zákona 65/2001 Z.z. o správě a vymáhání soudních pohledávek, lze tedy srážet pouze z příjmu z pracovního poměru, z DoVP nikoli.

Třetina z čistého příjmu z PP (300 €) je 49,16 €.
Částka srazitelná bez omezení = 0 €


2./ Exekuce výživného ve výši 70€ měsíčně
Datum doručení 1.8.2016

Je to přednostní pohledávka (absolutně přednostní), řídí se EP, lze srážet jak ze mzdy z pracovního poměru, tak z odměny DoVP.

Třetina z čisté mzdy z postižitelného příjmu 2.000 € (mzda + odměna z DoVP) je 99,04 €.
Částka srazitelná bez omezení = 1.550,35 €

Srážení jednotlivých pohledávek v rámci 2. třetiny pro období 2016-08
a./ První se bude vypořádávat exekuce výživného.
K dispozici je 2. třetina a částka srazitelná bez omezení, což pro tuto srážku představuje sumu ( 99,04+1550,35) = 1649,39 €.
Požadováno ke sražení na výživném je 70 €, které lze celé uplatnit z druhé třetiny. Tímto je exekuce VÝŽIVNÉHO plně uspokojena.
Zbytek druhé třetiny (99,04 – 70 = 29,04) € a plně zabavitelná část mzdy 1550,35 €, tedy celkem 1579,39 €, je k dispozici pro ostatní přednostní pohledávky.

b./ Jako další v pořadí bude vypořádaná pohledávka vymáhaná Justiční pokladnou.
Požadováno je sražení 50 €.

Otázka : Kolik můžeme srazit z druhé třetiny ve prospěch pohledávky Justiční pokladnice?
Pro tuto srážku je možno použít pouze příjem z pracovního poměru, výše 2. třetiny je tedy stanovena ve výši 49,16€, plně zabavitelná část mzdy je 0,- €.

Následující úvaha se opírá o skutečnost, že pro každou ze srážek sledujeme 2 různé čisté mzdy, z toho plynoucí různé hodnoty třetin (jednu nižší, vypočítanou pouze z příjmu na PP, a druhou vyšší, vypočítanou z příjmu z pracovního poměru a z odměny z DoVP).

V níže popsaných variantách se polemizuje nad tím, zda je možné při výpočtu uplatnit předpoklad, že částka rovnající se nižší hodnotě třetiny je společná pro obě srážky (dosáhnou na ní obě exekuce). Částka rovnající se rozdílu hodnot vyšší třetiny a nižší třetiny slouží k uspokojení pouze exekuce výživného, pro kterou byla určena.
Varianta A :
Tuto variantu lze podpořit výkladem:
Výše druhé třetiny pro výživné byla 99,04 €. Z této třetiny připadlo na příjem čistě z DoVP 49,88 €, tedy rozdíl třetin stanovených pro exekuci výživného a pohledávky JP (99,04 – 49,16 = 49,88).
Těchto 49,88 € bylo použito na exekuci výživného v plné výši. Zbývající část 2. třetiny ve výši 49,16€ je společná pro obě srážky (99,04-49,88=49,16 €).
Z této společné části použijeme částku 20,12€ (70-49,88=20,12) na dokončení uspokojení exekuce výživného.
Ze společné části 2. třetiny tak zůstalo 29,04 € (49,16 – 20,12 = 29,04).
A těchto 29,04 € použijeme na alespoň částečné uspokojení pohledávky JP.
Varianta B :
Tuto variantu lze podpořit výkladem:
Z druhé třetiny pro exekuci výživného ve výši 99,04 € byla „ukrojena“ uspokojením výživného částka 70 €.
Výše druhé třetiny pro pohledávku JP je 49,16 €. Když od této hodnoty odečteme částku, která byla v rámci stejné třetiny již uplatněna pro exekuci výživného (70€), vyjde nám, že na uspokojení pohledávky JP nemáme z 2. třetiny k dispozici nic (vyšla totiž záporná hodnota -20,84 €).
Takže není možné z druhé třetiny srazit nic ve prospěch pohledávky JP a požadavek na sražení požadované částky se převede ke srážení z první třetiny.
Která z variant je správná?
(Samozřejmě výpočet exekucí pokračuje dále uplatněním srážení z první třetiny).
Jana Motyčková
01.06.16,17:40
Oba postupy použitia druhej tretiny sú v súlade so zákonom. Neexistuje žiaden záväzný pokyn, ktorý z tých postupov sa má použiť. Vyberte si. Ja na školeniach školím variantu A. Ale ak ma ešte vnímajú, hovorím aj o možnosti varianty B.
Inak tie tretiny máte zle spočítané. Od januára sa na povinného odpočítava 100 % životného minima, aj keď nepoberá dôchodok.
Iveta Matlovičová
03.06.16,06:27
§ 10 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z.z. - "ak je to účelné, môže JP poveriť súdneho exekútora aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je EP" - chapem to tak, ze v takomto pripade by sme v priklade od TomosP uz takto problem s DVP nemali


Zrazky podla Obcianskeho zakonnika (ObZ) - Janka uvadzate, ze od 1.7.2016 sa na vykony rozhodnutia vztahuje EP (len bod 1 a bod 3), z coho vychadzate, ze bod 2 nie - len technicky dotaz, lebo v ObZ som nic nenasla, coho sa chytit, dakujem
TomosP
03.06.16,06:32
Ano, v příkladu, který jsem výše uváděl, není pohledávka JP vymáhána prostřednictvím exekuce (v takovém případě by se na ní vztahoval EP a bylo by po problému).
Jana Motyčková
03.06.16,11:25
§ 10 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z.z. - "ak je to účelné, môže JP poveriť súdneho exekútora aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je EP" - chapem to tak, ze v takomto pripade by sme v priklade od TomosP uz takto problem s DVP nemali


Zrazky podla Obcianskeho zakonnika (ObZ) - Janka uvadzate, ze od 1.7.2016 sa na vykony rozhodnutia vztahuje EP (len bod 1 a bod 3), z coho vychadzate, ze bod 2 nie - len technicky dotaz, lebo v ObZ som nic nenasla, coho sa chytit, dakujem

K tomu prvému - áno, ak by to vymáhal exekútor, zrážka sa vykoná aj z DoVP.

K zrážkam podľa § 551 ObZ - § 551 hovorí iba o tom, že zamestnávateľ to musí zraziť a že zrážka nesmie byť vyššia ako zrážka podľa výkonu rozhodnutia. Nie sú tam dané povinnosti zamestnávateľa oznamovať ako pri exekučných zrážkach a pod.. Napriek tomu odporúčam, v prípade, že dlhodobo nebude z čoho zrážať, oznámiť to z praktických dôvodov. Pripadne aj skončenie PP. Ale PN, materskú a pod. oznamovať netreba určite.
janaha
25.10.16,09:57
Dobrý deň. Občan ČR, zamestnaný tu v SR, je v insolvenčnom konaní v Čechách /u nás je to malý bankrot/. Som v kontakte s advokátskou kanceláriou v ČR a pošlú mi podklady na zrážky zo mzdy. Ako mám postupovať ? Presne ako v prípade výpočtu exekučných zrážok zo mzdy na základe exekučného príkazu ? Aké podklady mi má odoslať advokát z ČR ? Chce so mnou komunikovať len mailom, čo môžem od neho požadovať na zaslanie poštou, aby som mala nejaký originál ? Odvoláva sa na nejakú českú stránku na nete, kde je zoznam fyzických osôb, ktorý sú v insolvenčnom "řízení". Ďakujem
Mila123
25.10.16,11:42
Dobrý deň,

zamestnanec má asi 12 1/3 pohľadávok, prvé tri zrážame súčasne, boli doručené v jeden deň. Jedna z týchto pohľadávok bola postúpená inou (inej ) firme. Mám ju zaradiť ako novú pohľadávku a sumu zrážok prerozdeliť k tým prvým dvom pohľadávkam (tie ktoré sa zrážajú - pomerom) ? Alebo pokračovať v zrážaní, tak ako to bolo teraz?

ďakujem
Jana Motyčková
25.10.16,12:23
Ja si myslím, že to má pôvodné poradie, nebola doručená nová exekúcia, či dohoda.
Jana Motyčková
25.10.16,12:35
Dobrý deň. Občan ČR, zamestnaný tu v SR, je v insolvenčnom konaní v Čechách /u nás je to malý bankrot/. Som v kontakte s advokátskou kanceláriou v ČR a pošlú mi podklady na zrážky zo mzdy. Ako mám postupovať ? Presne ako v prípade výpočtu exekučných zrážok zo mzdy na základe exekučného príkazu ? Aké podklady mi má odoslať advokát z ČR ? Chce so mnou komunikovať len mailom, čo môžem od neho požadovať na zaslanie poštou, aby som mala nejaký originál ? Odvoláva sa na nejakú českú stránku na nete, kde je zoznam fyzických osôb, ktorý sú v insolvenčnom "řízení". Ďakujem

Nezisťovala som účinky českého insolvenčního řízení v iných štátoch (EÚ) a ani neviem, aké sú povinnosti a povinné doklady z tohoto procesu v ČR. Odporúčam zistiť, či sa povinnosti z českého konkurzu vzťahujú aj na slovenského zamestnávateľa a ak áno, potom zisťovať, aký doklad od správcu potrebujete (písomný, mailom).

Napr. pri exekúcii rozhodnutia súdu o uznaní pohľadávky sú platné aj v iných štátoch EÚ, ale exekúciu na tom území vykonáva iba exekútor daného štátu. T.j. ak by vám mal Jožko Mrkvička niečo zaplatiť, máte rozhodnutie slovenského súdu, a Jožko Mrkvička sa zamestná v ČR, musíte si na základe tohoto rozhodnutia súdu nájsť českého exekútora. Obdobné "právomoci" medi štátmi pri konkurze neovládam.

Inak pri konkurze slovenskom - rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku a zamestnávateľ žiaden doklad nedostáva. Konkurzný správca potom iba môže zaslať žiadosť o vykonávanie zrážok a zamestnávateľ si konkurzného správcu preverí v Obchodnom vestníku.
foltanpek
29.11.16,13:31
Dobrý deň pani Motyčková;
Dňa 15.7.2013 som obdržala žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe doručenej Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 609600183 od nebankovej spoločnosti Pohotovosť , zrážky sa vykonávajú od 112014; je 4-tá v poradí, ale keď finančné prostriedky vydajú, zrážka sa vykoná. Dňa 6.5.2015 bol doručený Príkaz na začatie exekúcie EX 40043/14 (je v poradí siedma) následne Exekučný príkaz voči oprávnenému č. 609600183, ale dňa 22.01.2016 bol exekučný príkaz zrušený s tým, že príkaz na začatie exekúcie ostáva v platnosti, čiže zrážam do depozitu, keď príde na rad.
Dňa 28.11.2016 - včera bolo doručené uznesenie z okresného súdu v Žiari nad Hronom, kde dlžník (žalobca) žaloval Pohotovosť a súd vydal rozhodnutie: nariaďuje neodkladné opatrenie a ukladá zamestnávateľovi povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 609600183 a to až do právoplatného skončenia vo veci samej – toto rozhodnutie súdu prosím sa vťahuje, resp. bude sa vzťahovať aj na doručený príkaz na začatie exekúcie EX 40043/14 keď bude v poradí ???
Zrážky z Dohody o zrážka zo mzdy k zmluve č. 609600183 nebudem vykonávať už pri výpočte miezd za 112016( rozhodnutie súdu je právoplatné dňom doručenia ? alebo nadobudne právoplatnosť ?)až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
Ďakujem
Jana Motyčková
29.11.16,16:45
Ak tá exekúcia je k tej istej pohľadávke, ako bola dohoda - podľa uvedeného znenia bolo pozastavené vykonávanie zrážky na dohodu, ale nebol pozastavený výkon zrážky na exekúciu. V exekúcii bol zeušený exekučný príkaz ale nebol zrušený príkaz na začatie exekúcie - t.j. na túto exekúciu sa zrážka bude zrážať ale nebude sa posielať oprávnenému.
Ale keďže dohoda bola 4-tá, tá sa pozastavuje ale exekúcia je siedma, tak teraz najskôr treba riešiť piatu, šiestu exekúciu až keby vyšlo, siedmu.
Ohľadne právoplatnosti rozhodnutia súdu - v rozhodnutí by to malo byť uvedené, či je to právoplatné hneď (tak to asi je, predpokladám), alebo kedy to nadobúda právoplatnosť, resp.či je možné voči tomu odvolanie a či odvolanie má odkladný účinok.
Janula1
30.11.16,07:47
Dobrý deň,

p. Motyčková, máme zamestnanca, ktorý žije v domácnosti s priateľkou a jej synom. Z materiálov z Vášho školenia o exekučných zrážkach mám informáciu, že priateľka nie je vyživovanou osobou. Iba ak by boli manželia. On prišiel s informáciou, že keď spoločne žijú v jednej domácnosti a uhrádzaju spolu náklady, že ju môže považovať za vyživovanú osobu ( to je podľa Občianskeho zákonníka). Prosím Vás, ako mám postupovať, mám trvať na tom, že ani priateľka nie je vyživovanou osobou? Ďakujem
Jana Motyčková
30.11.16,17:06
Vyživovaciu povinnosť v Občianskom zákonníku nevidím. tá je definovaná v Zákone o rodine. Vyživovaciu povinnosť by mohol mať voči matke svojho dieťaťa najviac po dobu 2 rokov, ale to podľa uvedeného nie je tento prípad.
foltanpek
30.11.16,17:13
Dobrý večer pani Motyčková; tak v 160/2015 v Civilnom sporovom poriadku je určenie právoplatnosti:
§ 332 Vykonateľnosť neodkladného opatrenia
(1)
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ďakujem aj za dnešné školenie
Jana Motyčková
30.11.16,17:43
:)
Janula1
01.12.16,09:08
Ďakujem, to nie je jeho dieťa ale jeho priateľky. Urobím správne, ak nastavím, že nemá žiadne vyživované osoby?
Jana Motyčková
01.12.16,09:53
Áno .
Janula1
01.12.16,10:03
Ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď.
eva6459
13.12.16,12:44
Súd vyhlásil konkurz na majetok fyzickej osoby - zamestnanca. Má alebo nemá vyhlásenie konkurzu vplyv na realizovanie exekučných zrážok zo mzdy zamestnanca - môže zamestnávateľ naďalej vykonávať zrážky zo mzdy?
Jana Motyčková
13.12.16,15:32
Má vplyv. Zamestnávateľ po vyhlásení konkurzu musí zastaviť vykonávanie všetkých "nútených" zrážok. Konkurzný správca môže, ale nemusí zaslať žiadosť o vykonávanie zráźok pre neho a len tieto zrážky bude zamestnávateľ vykonávať.
eva6459
13.12.16,16:50
Má vplyv. Zamestnávateľ po vyhlásení konkurzu musí zastaviť vykonávanie všetkých "nútených" zrážok. Konkurzný správca môže, ale nemusí zaslať žiadosť o vykonávanie zráźok pre neho a len tieto zrážky bude zamestnávateľ vykonávať.



Prosím o doplnenie - na základe akého dokladu musí zamestnávateľ zastaviť vykonávanie nútených zrážok?
Jana Motyčková
13.12.16,17:07
Na základe zverejnenia v obchodnom vestniku.
Gogova
19.12.16,12:51
Chcem Vás poprosiť o radu.

Zamestnávateľ obdŕžal žiadosť od Tatra banky, aby sme zrážkou zo mzdy platili dlh zamestnanca voči Tatra banke. Neurčili mesačnú zrážku, zrážať sa má po životné minimum.

So zamestnancom uzatvoríme dohodu o zrážkach.

Suma na zrazenie bude :

430,04 čistá mzda

- 198,09 živ. minimum na zamestnanca

- 90,42 živ. minimum na maloleté dieťa (zam. je slobodná matka)

= 141,53 zraziť v prospech Tatra banky?



Alebo sa postupuje ako pri exekúciách?

Tam by bola prosím Vás výška zrážky aká?

ĎAKUJEM veľmi pekne!
Gogova
19.12.16,13:39
p. Motyčková, prosím Vás ešte o kúsok Vášho času :

Študovala som ďalej tému "zrážky" (doteraz pre mňa neznámu) a pravdepodobne bude výpočet takýto?

430,04 čistá mzda

- 198,09 živ. minimum na zamestnanca

- 49,52 živ. minimum na maloleté dieťa

= 182,43

1/3 zo 182,43 bude 60,81 Eur = zrážka pre Tatra banku.

Zamestnancovi musí okrem životného minima zostať aj 2/3 zo sumy, z ktorej sa ráta zrážka?

Ak by boli dve zrážky (dva úvery), tak sumu 60,81 vydelím 2 = 30,405 Eur pre každý úver?

ĎAKUJEM za Váš čas :-)
Jana Motyčková
19.12.16,14:25
Ak vám Tatrabanka spolu so žiadosťou poslala aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa §551 Občianskeho zákonníka, ktorá je podpísaná zamestnancom a Tatrabankou, tak v tej dohode by mala byť uvedená čiastka, na ktorej sa dohodli, alebo aspoň odvolávka "vo výške podľa osobitného predpisu" alebo "vo výške mesačnej splátky úveru" alebo niečo podobné.

Ak je tá dohoda v poriadku, vy už so zamestnancom žiadnu dohodu neuzatvárate. Ak dohoda nie je v poriadku, nemáte čo zrážať.
Občas a stáva že v týchto dohodách sa o výške zrážky nič nehovorí, potom sa nedohodli na ničom.
Bez ohľadu na to, čo je v dohode, zrážka nesmie byť vyššia ako by bola pri neprednostnej pohľadávke (exekúcii) = prvá tretina.
Ten výpočet tretiny je správny. Ak ale v dohode je napísaná nižšia dohodnutá suma, zrážate to, čo je dohodnuté, 60,81 je maximum, čo môžete zraziť, ak by vdohode bola uvedená vyššia suma, zrazíte 60,81.
Ak by zamestnankyni prišla ďalšia dohoda o zrážkach , táto nadobúda poradie dňom doručenia - je druhá v poradí. Pri viacerých zrážkach sa zrážky vykonávajú v poradí vakom došli, čiže ak sa na prvú má zraziť 60,81, tak na druhú už neostane. Ak by sa na prvú malo zraziť napr. iba 40 (lebo tá suma je uvedená v dohode), na druhú sa zrazí najviac 20,81.
Tretina sa počíta každý mesiac osobitne podľa skutočného príjmu.
Muslova
25.12.16,09:39
5.12.2016 som bola na školení RNDr.Mihála k legislatívnym zmenám pre rok 2017 a na str.76 v dodanom materiáli sa pre exekučné zrážky zo mzdy uvádza Občiansky súdny poriadok a základná suma na postihnutého 60% životného minima. Občiansky súdny poriadok mal byť zrušený a Nariadenie vlády 292/2015 stanovilo 100%. Kedy sa to zase zmenilo ?
Jozef Mihál
02.01.17,09:20
5.12.2016 som bola na školení RNDr.Mihála k legislatívnym zmenám pre rok 2017 a na str.76 v dodanom materiáli sa pre exekučné zrážky zo mzdy uvádza Občiansky súdny poriadok a základná suma na postihnutého 60% životného minima. Občiansky súdny poriadok mal byť zrušený a Nariadenie vlády 292/2015 stanovilo 100%. Kedy sa to zase zmenilo ?

Poprosím o prepáčenie, v materiáli na decembrové a januárové semináre mám chybu, správne je 100% životného minima, teda 198,09 eura. Rovnakú chybu mám aj v novej knihe "Zákonník práce 2017".

Ospravedlňujem sa.
Dodenko
10.01.17,14:31
Zamestnanec má exekúciu na pokutu nezaplatenú na mieste, takže nepostihnuteľná suma
na povinného je 99,04 EUR, je rozvedený a má súdom zverené dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s dvojtýždňovým striedaním. Môžem mu na toto dieťa uplatniť
pri exekúcii nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu vo výške 49,52 EUR.
Ďakujem
Jana Motyčková
10.01.17,14:42
Áno, dieťa je vyživovanou osobou, bez ohľadu na to, či ho má v starostlivosti on alebo matka.
FERONA
04.12.17,10:08
Dobrý deň p. Motyčková, chcela by som sa opýtať na zrážku podľa §551 obč.z. Firma MCGA zaslala žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na zamestnanca, priložená je kópia plnomocenstva (medzi mcga a tatrabankou) a kópia Dohody o zaplatení dlhu v splátkach ( medzi Tatrabankou a zamestnancom). Bola som na Vašom školení a teda viem, že by som mala pýtať originál (resp overené notárom) tej dohody. Ale chcem sa spýtať, je to dohoda o zaplatení dlhu, nie dohoda o zrážkach, aj keď v jednom z bodov tejto dohody je, že dlžník a veriteľ uzatvárajú dohodu o zrážkach v zmysle §551. Je takáto dohoda o zrážkach platná ? - keď je súčasťou dohody o zaplatení dlhu? ďakujem za odpoveď.
Jana Motyčková
04.12.17,20:47
To ja neviem takto posúdiť. Mohla by byť, otázkou je, kedy bola uzatvorená. Že je to k dohode o zaplatení dlhu by vadiť nemuselo. problém môže byť, že to nie je na osobitnej listine. Aj staršie takéto dohody môžu byť napadnuté na súde ako neprimeraná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Druhá vec, že pri staršich zmluvách vy nie ste súd, aby ste to posudzovali.
FERONA
05.12.17,06:15
To ja neviem takto posúdiť. Mohla by byť, otázkou je, kedy bola uzatvorená. Že je to k dohode o zaplatení dlhu by vadiť nemuselo. problém môže byť, že to nie je na osobitnej listine. Aj staršie takéto dohody môžu byť napadnuté na súde ako neprimeraná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Druhá vec, že pri staršich zmluvách vy nie ste súd, aby ste to posudzovali.



Dakujem za rychlu pdpoved. Je to dohoda z roku 2017. Predpokladajme teda, ze je platna, staci teda pytat original?
Jana Motyčková
05.12.17,18:46
Ak je to uzatvorené v . 2017, tak je to podľa mňa automaticky neplatné - viď Zákon na ochranu spotrebiteľa.
FERONA
06.12.17,06:08
aha, tak naopak, tie nove su neplatne, tie stare su platne :-) uz som si nasla aj §y, dakujem velmi pekne
FERONA
06.02.18,08:48
Dobrý deň p. Motyčková, mám tu prípad s ktorým si neviem rady.

Prvá v poradí je 2/3 exekúcia na bežné výživné vo výške 100€/mesačne (presne určené).

Druhá v poradí je 2/3 exekúcia na zdravotné poistenie.

Problém je v tom, že neviem ako mám posudzovať vyživované osoby. Má jedno dieťa na ktoré platí to výživné a ešte jedno dieťa. Manželku nemá.

Na výživné sa to konkrétne dieťa do vyživovaných neberie, ale na to poistné by sa už malo brať - ako mám postupovať?

Ak má napr čistú mzdu 600, tak 2/3 s 1 vyživ. osobou sú cca 382 - 100 použijem na bežné výživné a na to poistné mám použiť zvyšok? Lenže na to poistné už pripadajú do úvahy 2 vyživované osoby....

Mám nejako znova určovať z čistej mzdy že aká je vlastne výške zrážky na to poistné alebo ako?

Neviem či som to dobre napísala čo mi nie je jasné... ďakujem pekne
Jana Motyčková
06.02.18,09:33
Dieťa, na ktoré sa vymáha výživné sa nepočíta do počtu vyživovaných osôb pre obe zrážky, aj pre výživné, aj pre zdravotné poistenie.
FERONA
06.02.18,10:03
dakujem velmi pekne za rychlu odpoved ;-)
Jana Motyčková
06.02.18,10:29
Nemohla som dopísať všetko, čo som chcela, musela som riešiť iné, tak len ešte - ten Váš problém Vám to celkom nerieši.
Pri čistej mzde 600 € a 1 vyživovanej osobe výpočet :
- pre výživné : 600-83,78-34,91 = 481,31, nad 299,22 sa zrazí všetko = 182,09. Prvá tretina 99,74+182,09 = 281,83. Druhá tretina 99,74.
- pre prednostnú exekúciu : 600-199,48-49,87= 350,65. Nad 299,22 je 51,43. Prvá tretina 99,74+51,43 = 151,17, druhá tretina 99,74.


Druhá tretina 99,74 sa použije na výživné. Z prvej tretiny s na výživné použije 0,26 €. V prvej tretine pre zdravotné poistenie ostane
1. variant 151,17-0,26 = 150,41
2. variant 151,17 (beriem, že 0,26 bolo uspokojené z toho, čo bolo pri výživnom pre maloletého v tej sume navyše)
Dva varianty preto, že zákon nestanovuje presný postup iba pravidlá. Čo si vyberiete je (zatiaľ) na Vás.
FERONA
09.02.18,09:47
dakujem velmi pekne vysvetlenie
Dana Deáková
23.07.18,08:01
Dobrý deň,
chcem sa opýtať ako mám postupovať ak má zamestnanec vyplatené cestovné náhrady nad rámec zákona - napr. vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste. Vyplatená suma vstupuje do vymeriavacích základov na SP a ZP. Vstupuje aj do základu pre výpočet exekučných zrážok alebo zrážky počítam z čistého príjmu bez vreckového?
Jana Motyčková
26.07.18,11:58
Odporúčam dať dopyt na MPSVaR.
foltanpek
31.07.18,04:00
Dobrý deň pani RNDr. Motyčková, mám prosbu, prosím o informáciu:
V júli sme uzavreli dohodu o pracovnej činnosti – výpomoc upratovačka do konca roka, pred uzatvorením dohody som žiadala písomné vyjadrenie či má, alebo mala vykonávané zrážky zo mzdy, potvrdila písomne, že má exekúcie... tak som oslovila uvedeného exekútora. Následne v jeden deň prišli dve (príkaz na začatie exekúcie+exekučný príkaz) a (príkaz na začatie exekúcie). Zo mzdy dohodárky nebude možné vykonávať zrážky pretože má minimálnu mzdu (exekútorovi zašlem oznámenie, že mzda nie je dostatočná na vykonávanie zrážok); je ale predpoklad, že od budúceho roka ju zamestnáme ako upratovačku na pracovnú zmluvu (to je len predpoklad), potom zo mzdy zrážky bude možné vykonávať;
a tu je moja otázka: ak to tak bude potom oznámim znovu exekútorovi na základe doručených exekúcii, že zrážku už bude možné vykonávať, alebo len začnem zrážať zo mzdy bez oznámenia exekútorovi, kedže prišli v jeden deň (pomerne z jednej tretiny a pomernú časť z exekučného príkazu pošlem na účet súdneho exekútora a pomernú časť z druhého doručeného príkazu na začatie exekúcie ponechám v depozite) – vzťahujú sa doručené exekúcie aj na možný budúci pracovný pomer?
Vopred ďakujem
Kurtíková
Jana Motyčková
31.07.18,06:36
Len začnete zrážať, nemusíte to oznámiť exekútorovi, tak ako píšete. Exekúcie sa vzťahujú aj na budúci pracovný pomer. Ak by medzi skončením dohody a začatím pracovného pomeru bola pauza aspoň kalendárny mesiac, potom by ste exekútorovi oznámili najskôr ukončenie a potom začiatok zamestnania.
foltanpek
31.07.18,06:58
Ďakujem veľmi pekne :)
foltanpek
01.08.18,02:52
Dobré ráno pani RNDr. Motyčková, prosím o informáciu:
Na základe žiadosti doručenej od Poštovej banky s doručenou dohodou (VS9259931610) som vykonávala zrážky od 9.3.2012 až do 13.02.2017 (mzda za 012017), menovaná PN od 06.02.2017 do 04.02.2018, 05.02.2018 práceschopná, následne od 06.02.2018 nová PN do 17.04.2018, práceschopná 18.04.2018 práceschopná s nástupom do práce.
Takže posledná zrážka zo mzdy za 012017, potom PN od 06.02.2017 a na to bolo doručené dňa 10.05.2017 Uznesenie súdu kde súd nariadil nám povinnosť nevykonávať zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia vo veci samej
(toto je prvá dohoda o zrážkach zo mzdy, za ňou nasleduje ďalších deväť, z ktorých 1 – 6 sú pozastavené súdom (tým poradie ostáva zachované až do právoplatného skončenia konania súdu, potom sa zmení poradie ako príde uznesenie.... (tak???) , zrážka do depozitu sa vykonáva zo siedmej v poradí....
A teraz mám prosbu:
Došla nová žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy od Inkasnej spoločnosti R Collectors s.r.o. na ten istý dlh s VS9259931610 v Poštovej banke, takže 11 v poradí? Pošlem oznámenie o poradí zrážok..... Ale na tento dlh súd vydal uznesenie o pozastavení zrážok (aj PB na základe daného uznesenia súdu dňa 03.05.2017 vydala Žiadosť o zastavenie realizácie zrážok zo mzdy) Môže inkasná spoločnosť R Collectors s.r.o. žiadať o realizáciu zrážok zo mzdy?
Vopred ďakujem za pomoc
Kurtíková Zuzana
Jana Motyčková
01.08.18,05:57
Neviem, či to išlo o postúpenie pohľadávky, zrejme áno. Môj názor je, že je to tá istá pohľadávka, má pôvodné poradie a zrážať ju nebudete do rozhodnutia súdu. Ale s istotou Vám to nepoviem. Obráťte sa s otázkou na právnika, prípadne na MPSVaR.
foltanpek
01.08.18,06:16
Áno pani RNDr. Motyčková išlo o postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 zákona 20/1964 Zb. OZ na nového veriteľa, teda spoločnosť R Collectors s.r.o.; pani RNDr. Motyčková prosím Vás "má pôvodné poradie" znamená, že ju priradím na začiatok k 06.03.2012 ako "prvú" (a oznámim inkasnej spoločnosti že mám uznesenie zo súdu) a nie na 31.07.2018 ako "jedenástu", kedy som žiadosť obdržala, prepáčte, že sa pýtam, ale nerozumela som
ďakujem Kurtíková :)
Jana Motyčková
01.08.18,06:21
Ja by som to dala ako tú prvú v poradí, len by som zmenila veriteľa. Ale nie som si istá, či je to 100 % správne.
foltanpek
01.08.18,07:18
Ďakujem veľmi, veľmi pekne :)