Osoba "B" dodáva osobe "A" tovar. Povinnosť vystaviť faktúru jej síce nevzniká (nie je platcom DPH) ale osoba "A" potrebuje mať nejaký doklad o tom, že mala dodaný tovar. Aký doklad, to nechám na osoby "A" a "B". Faktúra je ale to najjednoduchšie riešenie. Následne osoba "B" predáva tovar a prijíma platby za tovar. Z prijatých platieb uhradí svoje záväzky osobe "B". To je riešenie, ktoré je prehľadné.
Neprehľadné riešenie: Osoba "B" dodáva tovar tretím stranám s tým, že platby si necháva posielať na účet osoby "A". Potom vlastne postupuje svoju pohľadávku na "A" a "A" jej ju uhrádza na účet. Malo by to byť ošetrené zmluvou a malo by to byť súčasťou obchodných podmienok voči tretím stranám.
Pokiaľ osoba "B" požaduje úhradu aj za "prepravné" a túto úhradu jej posielajú tretie strany na účet osoby "A" , osoba "A" zasiela ponížené sumy na účet osoby "B", potom platí to čo je uvedené vyššie, akurát osoba "A" musí "fakturovať" náklady prepravy na osobu "A".
Nevidím dôvod rozlišovať v akom daňovom režime ide "A" a "B" .

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Zabudla som ešte doplniť informáciu, že osoba B vystavila faktúru konečnému odberateľovi, takže v tomto prípade nebude vystavovať doklad/faktúru o dodaní tovaru osobe A. Preto neviem, či by nebol správny postup taký, že osoba B by na základe vzájomnej zmluvy, už len vystavila faktúru osobe A vo výške prepravného.

Vychádza mi, že "A" má vystaviť faktúru za dopravu.