tRO
01.08.16,09:40
Prosím o jednoduché vysvetlenie pojmov v Zákonníku práce a ich vzájomné prepojenie v praxi:
1. nárok na obed
2. nárok na prestávku v práci

Príklad:
Pracovník má pracovnú zmluvu na 4 hod. denne, t.j. pri 7,5 hod. uvazku je to 53,33 %. Na čo má nárok?
Vďaka.
ivka70
01.08.16,07:45
1. Narok na obed = asi myslis narok na zabezpecenie stravovania - je za kazdy zmenu, v ktorej odpracuje viac ako 4 hodiny.
Ak teda kazdy den bude pracovat presne 4 hodiny, narok mu nevznika.
Zamestnavatel mu moze poskytnut stravovanie nad ramec Zakonnika prace, musi definovat interne, ze narok maju aj pracovnici pracujuci v kratsej zmene.

2. narok na prestavku = je v kazdej zmene nejneskor po odpracovani 6 hodin.
Teda zamestnanec nemoze trvat na prestavke, ak jeho zmena trva len 4 hodiny, naopak, zamestnavatel moze definovat napr. polhodinovu prestavku aj po jeho 2 hodinach prace.

Ich vzajomne prepojenie v podstate nie je, su to nezavisle udalosti, kazda s inou definiciou.
Tweety
01.08.16,07:58
§ 91
Prestávky v práci

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút[ Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Tak pri 4 hod. denne nie je povinnosťou poskytnúť prestávku.

§ 152
Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých
zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.T[B]úto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Nárok na zabezpečenie stravovania nevzniká.