Jozef Mihál
01.08.16,13:55
SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÉ OSOBY (SZČO)

Definícia SZČO je v zákone o dani z príjmu a v zákonoch o sociálnom a zdravotnom poistení odlišná. Každý z týchto troch zákonov má svoju definíciu, čo v praxi u menej informovaných ľudí spôsobuje zmätky.

Zákon o dani z príjmov

Podľa zákona o dani z príjmov označujeme za SZČO osobu ktorá má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Čiže sú to osoby, ktoré majú príjmy podľa § 6:

... ods. 1 písm. a) ... z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

... ods. 1 písm. b) ... zo živnosti,

... ods. 1 písm. c) ... z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad aktuári, súkromní lekári, súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, notári, exekútori, architekti, geodeti, reštaurátori,

... ods. 1 písm. d) ... ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti a komplementári komanditnej spoločnosti,

... ods. 2 písm. a) ... z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

... ods. 2 písm. b) ... z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, profesionálni športovci, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP,

... ods. 2 písm. c) ... z činnosti znalcov, tlmočníkov, prekladateľov.

... ods. 2 písm. d) ... z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia stavebného sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, finanční agenti a poradcovia,

... ods. 2 písm. e) ... z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.


Zákon o sociálnom poistení

Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím).

Rozdiely medzi zákonom o dani z príjmov a zákonom o sociálnom poistení sú dva:

1. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.

2. Za SZČO sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ZŤP osobám.


Zákon o zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo má príjem z tejto činnosti, okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta.

Vecný rozdiel v definícií SZČO podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení teda nie je.

Rovnako ako pri zákone o sociálnom poistení, rozdiely medzi zákonom o dani z príjmov a zákonom o zdravotnom poistení sú dva:

1. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku.

2. Za SZČO sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažuje osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu ZŤP osobám.


SOCIÁLNE POISTENIE

Osoba, ktorá má postavenie SZČO nemusí byť vždy poistená v Sociálnej poisťovni. Podľa zákona o sociálnom poistení (viď § 14, 15 a 21) musí byť SZČO povinne poistená v Sociálnej poisťovni vtedy, ak jej brutto zdaniteľný príjem z činnosti za predchádzajúci rok je vyšší ako 12-násobok aktuálne platného minimálneho základu.

Konkrétne to znamená:

- od 1.7.2015 do 30.6.2016 boli povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2014 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 4944 eur (4944 = 12 x 412 eur),

- od 1.7.2016 do 30.6.2017 sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré mali za rok 2015 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5148 eur (5148 = 12 x 429 eur),

- od 1.7.2017 do 30.6.2018 sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni tie SZČO, ktoré budú mať za rok 2016 brutto zdaniteľný príjem vyšší ako 5298 eur (5298 = 12 x 441,50 eur).

Vychádza sa pritom z údajov uvedených v daňovom priznaní SZČO za predchádzajúci rok. Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (pozor, odpočítajú sa prípadné príjmy z výkonu osobnej asistencie) presiahne príslušnú sumu, SZČO je od 1.7. daného roka povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Ak úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní nepresahuje príslušnú sumu alebo dokonca SZČO žiadne daňové priznanie v súlade so zákonom o dani z príjmov nepodávala, od 1.7. daného roka nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni.

Povedzme si konkrétny postup pri posudzovaní príjmov za rok 2015.

Ak ide o SZČO, ktorá v roku 2015 neviedla podvojné účtovníctvo: Úhrn príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov sa v daňovom priznaní typ B za rok 2015 uvádza v VI. oddiele na riadku 37.

Naopak ak ide o SZČO, ktorá v roku 2015 viedla podvojné účtovníctvo - výnos podľa § 6 ods. 1 a 2 uvádza v prílohe č. 2 daňového priznania FO typ B – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia na riadku 16.

Pri posúdení či SZČO vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni sa vychádza z týchto údajov. V roku 2016 už po druhýkrát tento úkon vykoná Sociálna poisťovňa. Potrebné údaje jej z daňových priznaní za rok 2015 zašle Finančná správa do konca mája 2016.

Následne vznik, respektíve zánik poistenia v Sociálnej poisťovni oznámi SZČO samotná Sociálna poisťovňa a to v lehote do 20 dní (do 20. júla 2016). Tak sa aj v tomto roku (2016) stalo a podľa tlačovej správy Sociálnej poisťovne, tá zaslala od začiatku júla živnostníkom a ostatným SZČO v súvislosti s ich postavením v sociálnom poistení na základe daňových priznaní za rok 2015 spolu 212 558 oznámení. Z toho bolo 30005 oznámení o vzniku poistenia SZČO, 14615 oznámení o zániku poistenia SZČO a 167938 oznámení o zmene/nezmenení vymeriavacieho základu SZČO.

Pri vzniku poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj jej vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného.


Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Ak SZČO doteraz nebola povinne poistená a bola jej predĺžená lehota na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok s tým, že príjem prekročil stanovenú hranicu, povinné poistenie jej vzniká až od 1. októbra príslušného roka.

Ak SZČO doteraz bola povinne poistená a bola jej predĺžená lehota na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok s tým, že príjem neprekročil stanovenú hranicu, povinné poistenie jej zaniká až 30. septembra príslušného roka.

Aj tu platí, že prihlásenie, respektíve odhlásenie „zabezpečí“ samotná Sociálna poisťovňa automaticky podľa vyššie uvedeného postupu, v lehote do 20. októbra.

Príklad

Pani Milica má živnosť a doteraz nebola povinne poistená v Sociálnej poisťovni. Podľa daňového priznania za rok 2015 jej príjem zo živnosti (brutto) prekročil sumu 5148 eur. Pani Milica požiadala o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a to podala až v júni 2016.

Pani Milici vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni od 1.10.2016.

Príklad

Pán Milan je SZČO a je povinne poistený v Sociálnej poisťovni. Požiadal o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2015 a to podal až v apríli 2016. Podľa daňového priznania jeho príjem z činnosti SZČO za rok 2015 nepresiahol sumu 5148 eur.

Pánovi Milanovi zaniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni až 30.9.2016.


Tip

Aj z uvedených príkladov je zrejmé, že pokiaľ SZČO ešte nie je povinne poistená a ani nemá záujem byť poistená v Sociálnej poisťovni, predĺženie termínu na podanie daňového priznania na základe ktorého sa stane povinne poistenou SZČO ušetrí takejto SZČO platbu do Sociálnej poisťovne za tri mesiace (júl, august, september). Naopak pre SZČO, ktorá je povinne poistená a na základe aktuálne podávaného daňového priznania jej povinné poistenie zanikne, by mala podať daňové priznanie v riadnom termíne, teda do 31.3.


Vymeriavací základ na sociálne poistenie od 1.7.2016

V období od 1.7.2016/1.10.2016 do 30.6.2017/30.9.2017 sa vymeriavací základ SZČO, ktorá je povinne poistená v Sociálnej poisťovni, určí nasledovne, pričom sa vychádza z údajov v daňovom priznaní FO typ B za rok 2015.

1. Vezme sa základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2:

- vezme sa základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania za rok 2015 (VI. oddiel, riadok 43, ak SZČO dosiahla daňovú stratu, tak sa vezme záporná suma z riadku 44)

- ak mala SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aj v zahraničí a v zahraničí z týchto príjmov preukázateľne platila poistné, upraví (zníži) sa základ dane o časť zodpovedajúcu príjmom v zahraničí (údaje o príjmoch v zahraničí sa uvádzajú v XIII. oddiele),

2. Pripočíta sa zaplatené poistné na povinné sociálne a zdravotné poistenie zaplatené v SR:

- k základu dane podľa bodu 1. sa pripočíta preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. To je uvedené v prílohe – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

- povinné sociálne poistenie = riadok 12 – riadok 13

- zdravotné poistenie = riadok 14

(poznámka – v riadkoch 12 až 14 sa neuvádza poistné zaplatené v zahraničí)

- ak platil aj povinné poistné porovnateľné so sociálnym poistením a zdravotným poistením v zahraničí, takéto poistné k základu dane podľa bodu 1. nepripočíta,

3. Ak by vyšla záporná suma, vo výpočte sa pokračuje s nulou.

4. Upravený základ dane sa vydelí 12-timi a to čo vyjde sa ešte vydelí koeficientom 1,486.

Pozor, upravený základ dane sa vždy delí 12-timi – aj v prípade, ak SZČO v roku 2015 nepodnikal celý rok ale len niekoľko mesiacov.

Už od roku 2015 sa pri určení vymeriavacieho základu už používa výsledná „živnostenská konštanta“ a to 1,486 (pri výpočte vymeriavacieho základu sa ešte v roku 2013 sa použila konštanta 1,9 a v roku 2014 konštanta 1,6).

5. Ak je suma vypočítaná predošlým postupom nižšia ako 429 eur, upraví sa na 429 eur – čo je zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ platný pre rok 2016, daný ako 50% priemernej mzdy zistenej za rok 2014). Maximálny vymeriavací základ je 4290 eur.

Výsledkom je vymeriavací základ SZČO, ktorý sa použije pri výpočte a odvode poistného do Sociálnej poisťovne za mesiace júl/október 2016 až jún/september 2017.


Zmena minimálneho základu od januára 2017

Pozor, od 1. januára 2017 je minimálny základ 441,50 eur (50% priemernej mzdy zistenej za rok 2015, čo bola suma 883 eur). Maximálny vymeriavací základ je 4415 eur.


Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne

SZČO platí do Sociálnej poisťovne:

- poistné na nemocenské poistenie 4,4% z VZ,
- poistné na starobné poistenie 18% z VZ,
- poistné na invalidné poistenie 6% z VZ a
- poistné do rezervného fondu solidarity 4,75% z VZ.

(VZ = vymeriavací základ)


Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu 429 eur (rok 2016)

- poistné na nemocenské poistenie 18,87 eura,
- poistné na starobné poistenie 77,22 eura,
- poistné na invalidné poistenie 25,74 eura a
- poistné do rezervného fondu solidarity 20,37 eura.

Spolu 142,20 eura.


Poistné SZČO do Sociálnej poisťovne z minimálneho základu 441,50 eur (rok 2017)

- poistné na nemocenské poistenie 19,42 eura,
- poistné na starobné poistenie 79,47 eura,
- poistné na invalidné poistenie 26,49 eura a
- poistné do rezervného fondu solidarity 20,97 eura.

Spolu 146,35 eura.


Ukončenie živnosti, resp. činnosti

Ak je SZČO ktorá má oprávnenie na výkon činnosti (typicky napr. živnostenský list) povinne poistená v Sociálnej poisťovni – a toto oprávnenie jej zanikne (napríklad vráti živnostenský list), zanikne jej aj povinné poistenie v Sociálnej poisťovni. Takáto osoba nemusí zánik oprávnenia oznamovať Sociálnej poisťovni (túto povinnosť má podľa §
233 ods. 9 príslušný orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon príslušnej činnosti – napr. živnostenský úrad).

Ak SZČO vykonáva činnosť bez vydaného oprávnenia – napr. umelec, autor vykonáva činnosť na základe Autorského zákona – a túto činnosť prestane vykonávať, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni jej zaniká odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam je živnostník. Od 1.7.2016 je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2015 mal príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 5148 eur.

K 20.8.2016 sa pán Adam rozhodne ukončiť živnosť a vráti živnostenský list. Od 20.8.2016 pán Adam preto už nie je povinne poistený ako SZČO v Sociálnej poisťovni a prestáva platiť poistné do Sociálnej poisťovne.

Príklad

Pani Božena je umelkyňa, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Za rok 2015 mala príjem vyšší ako 5148 eur. Od 1.7.2016 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Od 1.9.2016 pani Božena podľa svojho čestného vyhlásenia (ktoré k tomuto dňu doručí do Sociálnej poisťovne) nevykonáva činnosť. Od 1.9.2016 pani Božena už nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO a prestáva platiť poistné do Sociálnej poisťovne.


Pozastavenie živnosti, resp. činnosti

Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, SZČO sa prerušuje povinné poistenie v SP v období, kedy má pozastavené prevádzkovanie živnosti, respektíve má pozastavený výkon činnosti alebo má pozastavenú činnosť.

Pripomeňme si, že podľa § 57 ods. 4 až 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní môže živnostník pozastaviť prevádzkovanie živnosti na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky.

Počas pozastavenia prevádzkovania živnosti – teda počas prerušenia povinného poistenia sa poistné do SP neplatí.

Podobne sa postupuje aj v prípade, že ide o SZČO, ktorá podniká podľa osobitných predpisov a kedy je možné činnosť pozastaviť.

Pre úplnosť si pripomeňme, že SZČO sa prerušuje povinné poistenie v SP aj v prípadoch:

- od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby (čiže po skončení poberania ošetrovného) až do skončenia potreby tohto ošetrovania,
- v období, v ktorom má SZČO nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Prerušenie povinného poistenia z dôvodu pozastavenia živnosti, respektíve činnosti je SZČO povinná oznámiť SP do 30 dní od začiatku prerušenia a 30 dní od skončenia prerušenia.

Prerušenie povinného poistenia z ostatných dôvodov (OČR od 11. dňa, rodičovský príspevok, PN dlhšia ako 52 týždňov) musí SZČO oznámiť SP do 8 dní od začiatku prerušenia a do 8 dní po skončení prerušenia, oznamuje to prostredníctvom tlačiva „Registračný list FO“.

Príklad

Pani Adela je živnostníčka. Od 1.7.2016 je povinne poistená v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2015 mala príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 5148 eur.

K 1.8.2016 sa pani Adela rozhodne pozastaviť živnosť na 11 mesiacov. Od 1.8.2016 do 30.6.2017 sa jej prerušuje povinné poistenie. Od augusta
2016 do júna 2017 vrátane preto pani Adela neplatí poistné do SP.

Ak príjem pani Adely za rok 2016 podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nepresiahne 5298 eur, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni jej zároveň k 30.6.2017 zanikne. Ak bude príjem za rok 2016 vyšší ako 5298 eur, povinné poistenie v Sociálnej poisťovni bude pani Adele pokračovať po 1.7.2017 a od júla 2017 bude pani Adela znova povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne podľa výsledkov z daňového priznania za rok 2016.


Opätovné začatie živnosti, resp. činnosti

Ak SZČO, ktorá v minulosti bola povinne poistená ako SZČO v Sociálnej poisťovni a povinné poistenie jej skončilo z dôvodu ukončenia živnosti, resp. činnosti, znovu začne podnikať (získa nový živnostenský list, nové oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona a pod.), tak pri posudzovaní, či je alebo nie je povinne poistená v Sociálnej poisťovni sa postupuje takto:

- počnúc dňom, kedy SZČO začal znova podnikať sa pomyslene v kalendári posúvame späť, až kým „nenarazíme“ na 1. júl (buď aktuálneho roka alebo predchádzajúceho roka),
- zoberieme daňové priznanie danej osoby za rok predchádzajúci 1. júlu,
- ak za rok predchádzajúci 1. júlu SZČO daňové priznanie nepodávala alebo ho podala ale nemala žiaden príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ho podala a mala príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 nepresahujúci hranicu príjmu rozhodujúcu pre povinnosť poistenia platnú k 1. júlu, tak SZČO nie je odo dňa, odkedy znovu začala podnikať, povinne poistená v Sociálnej poisťovni,
- naopak, ak v daňovom priznaní je príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vyšší, ako hranica príjmu rozhodujúca pre povinnosť poistenia platná k 1. júlu, tak SZČO je odo dňa, odkedy znovu začala podnikať, povinne poistená v Sociálnej poisťovni a musí sa do 8 dní prihlásiť v Sociálnej poisťovni.

V prípade, že takto povinné poistenie vznikne, trvá až do najbližšieho 30. júna.

Samozrejme v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania si vyššie dosaďte namiesto 1. júla dátum 1. október a namiesto 30. júna si dosaďte 30. september.

U osoby, ktorej v minulosti zaniklo povinné poistenie na základe čestného vyhlásenia (umelci a autori), rovnakým postupom posudzujeme potenciálny vznik povinného poistenia odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad

Pán Adam (viď príklad vyššie) bol od 1.7.2016 povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO, pretože za rok 2015 mal príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vyššie ako 5148 eur.

K 20.8.2016 pán Adam ukončil živnosť a vrátil živnostenský list.

Od 20.8.2016 preto nie je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO.

Pán Adam si to „rozmyslel“ a znova si založil živnosť k 1.12.2016. Podľa vyššie uvedeného postupu skúmame daňové priznanie za rok predchádzajúci 1. júlu 2016 – čiže zaujíma nás daňové priznanie za rok 2015.

Ako je uvedené v príklade vyššie, pán Adam mal za rok 2015 príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 vyššie ako 5148 eur.

Preto od 1.12.2016, čiže od prvého dňa založenia novej živnosti, je pán Adam povinne poistený v SP.

Pritom nie je podstatné, že ide o novú živnosť, respektíve že ide o iný predmet živnosti a pod.

Povinne poistený v SP bude až do 30.6.2017.

K 1.7.2017 sa pokračovanie povinnosti poistenia v Sociálnej poisťovni posúdi na základe daňového priznania za rok 2016. Ak v daňovom priznaní za rok 2016 bude mať pán Adam príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 vyšší ako 5298 eur, bude povinne poistený v SP aj naďalej (do 30.6.2018). Ak tento príjem nepresiahne hranicu 5298 eur, povinné poistenie v SP pánovi Adamovi skončí k 30.6.2017.


ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Na rozdiel od zákona o sociálnom poistení, ak nejaká osoba získa živnostenský list alebo oprávnenie na činnosť podľa osobitných zákonov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo začne dosahovať príjmy z takejto činnosti (napr. umelci, autori s príjmami podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov), musí sa od prvého dňa vykonávania činnosti prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako SZČO (lehota na prihlásenie je 8 pracovných dní) a zo svojho príjmu platiť poistné.


Preddavky na poistné v roku 2016

V zdravotnom poistení sa poistné platí pravidelne každý mesiac formou preddavkov na poistné a po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného.

Počas roka 2016 platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré zdravotná poisťovňa určila nasledovne, pričom vzchádzala z údajov z daňových priznaní, poskytnutých Finančnou správou.

Vychádzalo sa zo základu dane zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania za rok 2014.

K základu dane sa pripočítali výdavky na povinné sociálne a zdravotné poistenie (s výnimkou prípadného poistného zaplateného v zahraničí), táto suma sa vydelila počtom mesiacov podnikania v roku 2014 a koeficientom 1,486.

Ak SZČO za rok 2014 daňové priznanie nepodávala respektíve ak za rok 2014 činnosť nevykonávala a tak príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nemala, základ a následne preddavky si určuje sama.

Výsledný základ pre výpočet preddavku je v roku 2016 suma najmenej 429 eur a najviac 4290 eur. Samotný preddavok je tak suma najmenej 60,06 eura (resp. suma 30,03 eura pre ZŤP).

Uvedená suma „najmenej“ sa netýka takých SZČO, ktoré sú súčasne zamestnancami alebo poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa vo veku do 6 rokov). Pre začínajúcu SZČO, ktorá za rok 2014 nemala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu to znamená, že ak nechce, nemusí preddavky platiť vôbec.

Poznámka: Pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie i samotného poistného v ročnom zúčtovaní sa tak zohľadňuje skutočnosť, že SZČO už poistné platí ako zamestnanec, respektíve že poistné za ňu platí štát – čo je v kontraste s poistným na sociálne poistenie, kedy sa minimálny vymeriavací základ uplatňuje aj pre SZČO, ktoré podnikajú popri zamestnaní resp. ako študenti, dôchodcovia a pod.

Výška mesačného preddavku pre mesiace roka 2016 sa určí ako 14% zo základu. V prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.

Preddavky SZČO neplatí:

- počas doby kedy poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské,
- počas doby kedy jej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia ak jej trvá dočasná pracovná neschopnosť,
- po zániku nároku na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania, kým potreba ošetrovania trvá.

V praxi to znamená, že štandardne určená suma preddavku na mesiac sa kráti v pomere kalendárnych dní horeuvedenej doby a celkového počtu kalendárnych dní príslušného mesiaca.

Ak výška mesačného preddavku je max. 3 eurá, preddavok sa vôbec neodvádza.


Preddavky na poistné v roku 2017

V roku 2017 sa preddavky SZČO vypočítajú rovnakým princípom, pričom sa bude vychádzať zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania za rok 2015.

K základu dane sa pripočítajú výdavky na povinné sociálne a zdravotné poistenie, táto suma sa vydelí počtom mesiacov podnikania v roku 2015 a koeficientom 1,486.

Ak SZČO za rok 2015 daňové priznanie nepodala respektíve ak v roku 2015 činnosť nevykonávala a príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nemala, základ a následne preddavky si v roku 2017 určuje sama.

Výsledný základ pre výpočet preddavku v roku 2017 musí byť najmenej 441,50 eura a najviac 4415 eur. Samotný preddavok je tak suma najmenej 61,81 eura (resp. suma 30,90 eura pre ZŤP).

Aj v roku 2017 platí, že suma „najmenej“ sa netýka takých SZČO, ktoré sú súčasne zamestnancami alebo poistencami štátu.


Ročné zúčtovanie poistného za rok 2016

Po skončení roka 2016 vykoná zdravotná poisťovňa svojim poistencom ročné zúčtovanie poistného za rok 2016 a najneskôr do 30. septembra
2017 im oznámi výsledok ročného zúčtovania, respektíve zašle výkaz nedoplatkov.

Do 15 dní od doručenia oznámenia (výkazu nedoplatkov) môže SZČO podať nesúhlasné stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty plynie 45 dňová lehota v ktorej zdravotná poisťovňa musí SZČO vyplatiť preplatok, respektíve v ktorej musí SZČO uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok.

V ročnom zúčtovaní za rok 2016 zdravotná poisťovňa vypočíta poistné nasledovne.

1. Vychádza zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2:

- vezme základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov z daňového priznania za rok 2016 (VI. oddiel, riadok 43, ak dosiahol daňovú stratu, tak vezme zápornú sumu z riadku 44), „očistený“ o prípadný základ dane z činnosti osobného asistenta (príloha – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, riadky 06 a 07),

- ak mala SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aj v zahraničí a v zahraničí z týchto príjmov preukázateľne platila poistné, upraví (zníži) sa základ dane o časť zodpovedajúcu príjmom v zahraničí (údaje o príjmoch v zahraničí sa uvádzajú v XIII. oddiele),

2. Pripočíta zaplatené poistné na povinné sociálne a zdravotné poistenie zaplatené v SR:

- k základu dane podľa bodu 1. sa pripočíta preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. To je uvedené v prílohe – údaje na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

- povinné sociálne poistenie = riadok 12 – riadok 13

- zdravotné poistenie = riadok 14

(poznámka – v riadkoch 12 až 14 sa neuvádza poistné zaplatené v zahraničí)

3. Ak by vyšla záporná suma, vo výpočte sa pokračuje s nulou.

4. Takto upravený základ dane sa vydelí koeficientom 1,486.

5. Výsledkom je vymeriavací základ SZČO.

Vymeriavací základ však musí byť najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu – čo je 429 eura za jeden celý kalendárny mesiac podnikania. Minimálny základ sa neuplatňuje za obdobie, kedy SZČO je súčasne zamestnancom alebo kedy za ňu platí poistné štát.

Najvyšší možný vymeriavací základ za rok 2016 v súčte s prípadnými vymeriavacími základmi z ďalších činností je 51480 eur.

6. Poistné SZČO za rok 2016 sa vypočíta ako 14% z vymeriavacieho základu. V prípade osoby so zdravotným postihnutím je sadzba 7%.

7. Napokon sa vypočítané poistné porovná s preddavkami, ktoré SZČO platila (ak platila) počas roka 2016. Výsledkom môže byť nedoplatok na poistnom alebo preplatok poistného.

Ak ide o sumu do 5 eur, nedoplatok/preplatok sa neuhrádza. Ak ide o sumu
5 eur a viac, nedoplatok musí SZČO uhradiť zdravotnej poisťovni, naopak preplatok musí zdravotná poisťovňa uhradiť SZČO.

Pozor, pri výplate preplatku musí zdravotná poisťovňa zraziť podľa § 43 zákona o dani z príjmov zrážkovú daň 19%.


Ročné zúčtovanie poistného za rok 2015

V čase kedy je zverejnený tento článok, bude ešte aktuálne ročné zúčtovanie za rok 2015. V ňom zdravotná poisťovňa postupuje podobne, ako je popísané vyššie pre zúčtovanie za rok 2016 s týmito rozdielmi:

- vychádza zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 z daňového priznania za rok 2015,

- minimálny vymeriavací základ SZČO je 412 eur za jeden celý kalendárny mesiac,

- najvyšší možný vymeriavací základ je 49440 eur.


Ročné zúčtovanie poistného za rok 2017


Ročné zúčtovanie za rok 2017 prebehne podobne, ako za rok 2016. Vychádzať sa bude zo základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2
z daňového priznania za rok 2017.

Minimálny vymeriavací základ SZČO bude 441,50 eura za jeden celý kalendárny mesiac a najvyšší možný vymeriavací základ bude 52980 eur.
kattka.c
22.03.18,21:22
Prosím Vás ... szčo (SR rezident) bol registrovaný aj v ČR ako szčo. Podal si tam daňové priznanie z príjmov ČR a teraz podáva daňové priznanie tu v SR (z celosvetových príjmov - teda zahrnie aj ČR príjmy a výdaje). RZZP a následne preddavky na ZP sa budú počítať iba z príjmov v SR? Postupuje zdravotná poisťovňa tak, že odpočíta hodnoty uvedene v oddiely XIII? Kde v zákone, alebo v akom opatrení k tomu nájdem informácie?

Ďakujem
Jana Motyčková
23.03.18,16:20
Malo by to byť tak,ako uvádza pán Mihál v prvom príspevku. Čiže ak ide o príjmy z ktorých bolo zaplatené poistné v zahraničí, nebudú už vstupovať do VZ v rzzp, ak poistné platené nebolo, tak budú vstupovať do rzzp. Informáciu na základe čoho to takto je, Vám neviem poskytnúť.
zhv
13.11.18,10:28
Dobrý deň,

ako je to so SZCO a odvodmi do SP, keď začne podnikať od 20.11.2018 a v roku 2018 dosiahne príjem vo výške 5,200€ ( menej ako 5298).Bude povinne platiť odvody od 01.07.2019_ Prijem bol dosiahnutý: cca za 1,5 mesiaca od 20.11.2018 do 31.12.2018 -prepočítava sa to na toto obdobie?)
Jana Motyčková
13.11.18,16:29
Hranica ročného príjmu pre vznik poistenia v SP sa nekráti, ak poistenie netrvalo celý rok. Pre vznik poistenia v r. 2019 sa bude posudzovať príjem zo szč v r. 2018 voči hranici 5724 €. A to aj v prípade, že živnosť mal 1,5 mesiaca.
felixh
07.09.19,15:58
Advokát pozastavil vykon advokacie ku dnu 03.08.2018 a nasledne sa zamestnal ako zamestnanec na pracovnú zmluvu a nasledne sa odhlasil na SP a ZP ako SZCO. Za rok 2018 podal danove priznanie typu B, v ktorom mal prijmy podla par. 6 vo vyske cca 10000,-EUR. Pocas roka 2019 bude mat prijmy iba ako zamestnanec podla par. 5.
Teraz uvazuje o obnoveni cinnosti advokata od 01.01.2020 . Vznikne mu povinnost platit SP od 01.01.2020 , kedze za rok 2018 mal prijmy vyssie ako 5724,-EUR .



Moja otázka znie ci k 01.07.2020 prestane platit odvody do SP, z dovodu ze za rok 2019 nemal ziadny prijem podla par.6 t.j. jeho prijem neprekrocil sumu 6078,- EUR ???? Dalsie odvody do SP zacne platit az na zaklade DP za rok 2020 od 01.07.2021 resp. 01.10.2021/pri odklade SP za rok 2020/ ???
Jana Motyčková
09.09.19,07:11
Áno, keďže v r. 2019 nemá žiadne príjmy ako szčo, povinné poistenie v SP mu zanikne 30.6.2020 (ak podá DP v riadnom termíne). A áno následne mu povinné poistenie vznikne od 1.7.2021, resp. 1.10.2021 na základe DP za rok 2020.
dogicka
25.06.20,19:42
Dobrý deň prajem,

prosím Vás, mám takú otázku za SZČO.

Platí si mesačne odvody na ZP a SP v min.výške, ale ja v daňovom priznaní neuvádzam tieto výdavky, a iba si chcem overiť, že výška odvodov na rok 2020/2021 sa ráta v tomto prípade: ZD/1.486/12 mesiacov?

Keďže nedám výdavky za odvody do nákladov tak SP A ZP nepoužije tie sumy, aj keď sú uhradené vzorcom ZD+POISTNé/1,486/12...?

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Jana Motyčková
26.06.20,18:05
Pri výpočte poistného sa VZ zisťuje zo základu dane nezníženého o poistné. Keďže sta ZD o poistné neznížili v DP, tak VZ = ZD/1,486/12.
dogicka
29.06.20,16:48
P. Motyčková, ďakujem Vám veľmi pekne za odpoveď.

Medzitým som aj volala na Sociálnu poisťovňu, kde mi tvrdia, že oni automaticky k základu dane pripočítajú aj poistné, aj keď som si ho v daňovom priznaní neodpočítala..
Jana Motyčková
30.06.20,11:00
Ak ho neuvediete v DP a oni si to pripočítajú napr. z informácií, ktoré majú u seba, treba to namietať.
pam000
13.07.20,18:27
Dobrý deň, prosím Vás, keď si platí SZČO dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, tak sa mu podpora vypočíta rovnako ako zamestnancovi, teda z posledných 2 rokov pred zaevidovaním? Ďakujem
Jana Motyčková
14.07.20,07:20
Áno.
Mila123
21.08.20,10:44
Dobrý deň,ako za aké obdobie spätne si môže momentálne szčo uplatniť aj ako osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa do veku 6. roku (kód 1K)? Týka sa to szčo s nízkym príjmom, pritom matka jeho dieťaťa po MD nastúpila do zamestnania i pri prvom i druhom dieťati. Ďakujem
Jana Motyčková
21.08.20,11:44
Nerozumiem otázke.
HANE
22.10.20,06:51
Dobrý deň prajem, chcela by som sa opýtať. Môže živnostník, ktorý je zamestnávateľ zamestnať aj sám seba, zakazuje to niektorý z platných zákonov? Ďakujem Vám za Vašu odpoveď.
Iveta Matlovičová
22.10.20,06:54
Dobrý deň prajem, chcela by som sa opýtať. Môže živnostník, ktorý je zamestnávateľ zamestnať aj sám seba, zakazuje to niektorý z platných zákonov? Ďakujem Vám za Vašu odpoveď.

pokial viem, ziadne obmedzenia nie su
Jana Motyčková
22.10.20,11:23
Podľa mňa nemôže, nemôže vzniknúť závislá práce medzi samým sebou. Nie je tam vzťah podriadenosti a nadriadenosti.
Iveta Matlovičová
22.10.20,14:04
Podľa mňa nemôže, nemôže vzniknúť závislá práce medzi samým sebou. Nie je tam vzťah podriadenosti a nadriadenosti.

a ked sa konatel zamestna vo vlasnej sro?