Jozef Mihál
02.08.16,11:45
Téma je venovaná možnostiam spoločníkov a konateľov s.r.o. pokiaľ ide o zdanenie príjmov a platenie odvodov. Týchto možností je viac a sú naviazané na riešenie postavenia spoločníka či konateľa vo vlastnej firme – zmluvami podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Zákonníka práce. Preto aj téma začína objasnením možností zmluvného postavenia týchto osôb. A netreba zabúdať ani na skutočnosť, že „ušetrenie“ pri platení odvodov do Sociálnej poisťovne sa nemusí vždy vyplatiť – lebo na druhej strane tak ušetrí aj Sociálna poisťovňa pri výplate dávok – ak vôbec na nejaké dávky spoločník alebo konateľ bude mať nárok.


ZMLUVY SPOLOČNÍKA ALEBO KONATEĽA VO VLASTNEJ S.R.O.


Obchodný zákonník

Konateľ s.r.o. vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka alebo na základe mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka.

Spoločník, ktorý aktívne pracuje vo vlastnej spoločnosti, by rovnako mal mať svoje postavenie upravené buď zmluvou o výkone funkcie alebo mandátnou zmluvou.

Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Zmluva o výkone funkcie môže byť uzatvorená aj bez nároku na odmenu. V takomto prípade konateľ bude vykonávať funkciu bezodplatne.

Mandátna zmluva nemusí mať písomnú formu. V mandátnej zmluve však musí byť dohodnutá odplata (odmena).

V prípade, že je podľa jednej z uvedených zmlúv dohodnutá odplata, Obchodný zákonník nestanovuje jej výšku ani neurčuje frekvenciu jej vyplácania. V praxi tak môže ísť napríklad o symbolickú odmenu 1 euro mesačne, či dokonca 1 euro raz ročne – alebo naopak o desaťtisíce eur mesačne, respektíve o odmenu naviazanú na ekonomické výsledky spoločnosti a podobne. Je to výlučne vecou dohody zmluvných strán.

V prípadoch oboch uvedených zmlúv nejde ani nemôže ísť o závislú prácu podľa § 1 Zákonníka práce, pretože právny vzťah medzi spoločníkom či konateľom na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej je upravený v súlade s Obchodným zákonníkom a naviac logicky nemožno hovoriť o závislej práci už len preto, lebo nie sú naplnené znaky závislej práce – napríklad nie je prítomný vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Pre uzatváranie zmlúv medzi spoločníkmi, konateľmi a spoločnosťou s r.o. je vecne príslušný Obchodný zákonník.


Zákonník práce

Ak konateľ vykonáva v spoločnosti aj inú prácu než tú, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy o výkone funkcie, respektíve z mandátnej zmluvy, tak ak ide o závislú prácu – musí mať v spoločnosti uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, prípadne dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov).

Napríklad vtedy, ak v spoločnosti okrem výkonu funkcie konateľa pracuje ako vedúci zmeny, IT vývojár, v administratíve alebo ako operátor vo výrobe a táto práca je nad rámec zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.

Pracovná zmluva môže byť dohodnutá na plný úväzok ale i na kratší rozsah pracovného času – napríklad na osminový úväzok pri práci v rozsahu 1 hodina denne.

Pri odmeňovaní na základe pracovnej zmluvy sa musí rešpektovať zákon o minimálnej mzde a ďalej minimálne mzdové nároky na základe stupňa náročnosti vykonávanej práce – viď § 120 Zákonníka práce. Pri stupni náročnosti 1 a plnom úväzku tak musí byť v roku 2016 mzda najmenej 405 eur mesačne.

A napríklad pri stupni náročnosti 5 a štvrtinovom úväzku musí byť v roku 2016 mzda najmenej 182,25 eura mesačne (171 = 405 x 1,8 a deleno 4).

Pri dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa musí rešpektovať minimálna hodinová mzda – v roku 2016 suma 2,328 eura na hodinu. Pri práci na dohodu sa minimálne mzdové nároky podľa § 120 Zákonníka práce neuplatňujú.

V malých spoločnostiach je potrebné uvedomiť si, že už pri jedinom zamestnancovi pracujúcom na pracovnú zmluvu pri hocijakom rozsahu pracovného času alebo pri jedinom dohodárovi je potrebné zabezpečiť v spoločnosti bezpečnostného technika a od 1.1.2015 aj riešiť pracovnú zdravotnú službu.

*

Spoločník s.r.o., ktorý aktívne pracuje pre vlastnú spoločnosť, pracovnú zmluvu mať nemusí. Náplň svojej práce bude mať uvedenú v zmluve vo výkone funkcie alebo v mandátnej zmluve (viď vyššie). A v tejto zmluve bude mať uvedenú aj výšku svojej odmeny (ak vôbec). Znovu treba zopakovať že je to tak preto, lebo to vyplýva z vecnej príslušnosti Obchodného zákonníka. Naviac, skúste mi vysvetliť ako môže byť pri práci spoločníka pre vlastnú spoločnosť naplnený základný vzťah závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a to vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, resp. že ide o prácu podľa pokynov zamestnávateľa? Spoločník ako samojediná osoba si nemôže zároveň dávať pokyny a súčasne tieto pokyny vykonávať, to je nezmysel.

Napriek tomu sa v praxi často stretávame s tým, že spoločník má vo vlastnej spoločnosti uzatvorenú pracovnú zmluvu, prípade dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak je to takto, vadiť to nikomu nebude – naviac „politicky“ je to vítané, veď takto sa zvýši počet „vládou vytvorených“ pracovných miest.

Ako uvidíme ďalej, svoj zmysel to má. Ale i tu treba zopakovať, že najmä pokiaľ ide o jednoosobovú s.r.o., ktorá inak nemá žiadnych zamestnancov, spoločník by si mal dobre rozmyslieť či vo vlastnej spoločnosti „sám so sebou“ uzavrie pracovnú zmluvu. Jeho spoločnosť sa v tom okamihu stane zamestnávateľom, musí viesť mzdovú agendu, komunikovať ako zamestnávateľ s daňovým úradom, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, zabezpečiť si bezpečnostného technika a pracovnú zdravotnú službu atď. To všetko v jednoosobovej s.r.o. bez zamestnancov, kde spoločník pracuje napríklad na základe zmluvy o výkone funkcie, nehrozí.


DAŇ Z PRÍJMOV

Ak konateľ alebo spoločník majú príjem z s.r.o. za prácu - je jedno, či na základe zmluvy o výkone funkcie, mandátnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti a pod.– podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov ide o príjem zo závislej činnosti. V „reči“ zákona o dani z príjmov má spoločník, konateľ postavenie zamestnanca a spoločnosť postavenie zamestnávateľa.

Konateľ alebo spoločník majú pri výpočte preddavkov na daň nárok na:

- uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka a
- uplatnenie nároku na daňový bonus.

Podmienkou na priznanie daňového bonusu za kalendárny mesiac je v roku 2016 príjem najmenej 202,50 eura za daný mesiac.

Pri splnení príslušných podmienok môže konateľovi/spoločníkovi vykonať spoločnosť ako zamestnávateľ ročné zúčtovanie preddavkov na daň a tak si konateľ/ spoločník nemusí sám podávať daňové priznanie.

V ročnom zúčtovaní, respektíve v daňovom priznaní si konateľ, respektíve spoločník môže pri splnení príslušných podmienok uplatniť nárok na všetky štyri nezdaniteľné časti zo základu dane a na prípadný doplatok daňového bonusu.


SOCIÁLNE POISTENIE

Pracovná zmluva alebo dohoda

Ak má konateľ/spoločník v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec presne rovnako ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.

Malou výnimkou je v takomto prípade garančné poistenie, ktoré sa nevzťahuje na spoločníka, ktorý je súčasne konateľom vo svojej s.r.o. a má najmenej 50 % účasť na majetku s.r.o.

Na konateľa/spoločníka sa v takomto prípade samozrejme vzťahuje aj úrazové poistenie.


Zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva

Ak konateľ/spoločník poberá odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy, spoločnosť ho takisto prihlasuje ako svojho zamestnanca. Tu je dôležité ako je dohodnutá časová frekvencia

- na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie, rez. fond),
- na nemocenské poistenie,
- na poistenie v nezamestnanosti.

Naopak, ak nie je výplata odmeny dohodnutá za každý kalendárny mesiac – ale vypláca sa napríklad raz štvrťročne alebo raz ročne - ide o tzv. nepravidelný príjem a spoločnosť ho prihlasuje ako zamestnanca s pravidelným príjmom. Platí sa len poistné:

- na dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie, rez. fond).

V oboch prípadoch sa na konateľa/spoločníka nevzťahuje ani garančné poistenie ani úrazové poistenie.

Pozor, ak má konateľ, spoločník v tej istej spoločnosti viac príjmov – napríklad aj na zmluvu o výkone funkcie aj na pracovnú zmluvu – posudzuje sa podľa zákona o sociálnom poistení z každého právneho vzťahu osobitne. Spoločnosť ho v takomto prípade prihlási do Sociálnej poisťovne toľkokrát, koľko právnych vzťahov s príjmom má uzavretých. Každý právny vzťah sa následne „rieši“ osobitne aj pri platbách, vykazovaní, nárokoch na dávky...


Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Konateľ, respektíve spoločník bez ohľadu na to, na základe akej zmluvy sa mu vypláca odmena, nemá stanovený povinný minimálny základ. Ak je mzda alebo odmena povedzme 100 eur mesačne, poistné sa vypočíta a odvádza zo 100 eur mesačne. Ak je odmena pri zmluve o výkone funkcie alebo mandátnej zmluve dohodnutá vo výške symbolického 1 eura raz ročne, poistné sa vypočítava zo sumy 1 eura.

Maximálny vymeriavací základ je rovnako ako u iných zamestnancov alebo u SZČO určený ako 5-násobok priemernej mzdy, čo znamená v roku 2016 sumu 4290 eur a v roku 2017 sumu 4415 eur.


Nároky na dávky

Podľa toho, ktoré povinné poistenia sa podľa zákona o sociálnom poistení na konateľa, respektíve spoločníka vzťahujú, má nárok na príslušné dávky.

Ak má konateľ/spoločník pravidelný príjem ale len symbolickú odmenu alebo nízku mzdu pri práci na kratší úväzok, musí si byť vedomý toho, že tomu bude zodpovedať aj symbolická suma nemocenských dávok. Pre ženy – konateľky/spoločníčky – však nemocenské poistenie aj pri nízkom príjme má svoj význam pre získanie doby 270 dní nemocenského poistenia pre nárok na materské. To však bude „slušné“ len v prípade, ak najneskôr 90 dní pred nástupom na materské konateľka/spoločníčka ukončí nemocenské poistenie a zamestná sa u iného zamestnávateľa s vyšším príjmom, v roku 2016 ideálne s príjmom 1287 eur mesačne a v roku 2017 ideálne s príjmom 1324 eur mesačne (pri uvedených sumách sa dosiahne maximálna možná výška nemocenskej dávky, vrátane materského). Rovnaká úvaha platí aj pre mužov – otcov detí vo veku do 3 (6) rokov ak by chceli čerpať „otcovskú“ materskú.

Niečo iné je však dôchodkové poistenie. Pre získanie nároku na starobný dôchodok – ale i invalidný dôchodok – je dôležitá najmä doba poistenia. Podľa názoru autora je lepšie byť dôchodkovo poistený pri aspoň symbolickom príjme ako nebyť dôchodkovo poistený vôbec.

Pre získanie nároku na čo najvyšší tzv. minimálny dôchodok je potrebné získať v kalendárnom roku osobný mzdový bod aspoň 0,241 – to pre rok 2016 znamená ročný vymeriavací základ približne 2700 eur (odporúčam VZ najmenej 225 až 230 eur každý kalendárny mesiac) a pre rok 2017 to znamená ročný vymeriavací základ približne 2800 eur (čo je približne 235 eur každý kalendárny mesiac).

Ak teda konateľ, spoločník chce mať aspoň minimálny dôchodok, mal by si za rok 2016 doplatiť poistné tak, aby jeho ročný vymeriavací základ dosiahol najmenej 2700 eur a v roku 2017 by mal mať mesačný vymeriavací základ každý mesiac najmenej 235 eur.


ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Pracovná zmluva alebo dohoda

Ak má konateľ/spoločník v s.r.o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu, zo mzdy alebo odmeny je povinne poistený v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec presne tak ako iní zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu alebo na dohodu. Spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca na pracovnú zmluvu, resp. na dohodu.


Odpočítateľná položka

Od 1.1.2015 sa zaviedla v zákone o zdravotnom poistení tzv. odpočítateľná položka. Čo je dôležité – ak má konateľ alebo spoločník vo vlastnej spoločnosti pracovnú zmluvu - má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky a takto si môže znížiť svoje (a zamestnávateľove) odvody na zdravotné poistenie z príjmov, ktoré má ako zamestnanec v pracovnom pomere.

Ak má konateľ/spoločník pracovnú zmluvu, môže si v svojej spoločnosti ako u zamestnávateľa uplatniť odpočítateľnú položku už pri výpočte preddavkov – pri splnení podmienky, že nie je v zdravotnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec súčasne aj u iného zamestnávateľa a že nie je v zdravotnej poisťovni súčasne prihlásený ako SZČO.

Ak táto podmienka splnená nie je, odpočítateľná položka mu zníži vymeriavací základ z príjmov zamestnanca v pracovnom pomere až v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie.

Príklad

Pán Milan je konateľ a súčasne spoločník. Vo svojej s.r.o. má pracovnú zmluvu na polovičný úväzok a poberá mzdu 230 eur mesačne. Iné zamestnanie nemá, SZČO nie je.

Pán Milan si vo svojej spoločnosti ako zamestnávateľa môže uplatniť nárok na odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie už pri výpočte preddavkov. V praxi to znamená, že ani on ako zamestnanec, ani s.r.o. ako zamestnávateľ budú mať nulové preddavky na zdravotné poistenie. Ak v ročnom zúčtovaní nebude mať pán Milan iné príjmy (napríklad podiely na zisku), nebude doplácať poistné spolu so zamestnávateľom ani na základe ročného zúčtovania.


Zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva

Ak konateľ/spoločník poberá odmenu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy, spoločnosť ho takisto prihlasuje ako svojho zamestnanca. Aj tu je dôležité ako je dohodnutá časová frekvencia výplaty odmeny.

Ak je výplata odmeny dohodnutá za každý kalendárny mesiac, spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca počas celého trvania zmluvy o výkone funkcie, respektíve mandátnej zmluvy.

Ak sa ale vypláca odmena napríklad raz štvrťročne alebo raz ročne, spoločnosť ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne ako zamestnanca len na posledný deň mesiaca, za ktorý má vyplatený príjem. Uvedený postup vyplýva z metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z toho následne vyplýva, že ak konateľ, spoločník nie je zdravotne poistený u iného zamestnávateľa alebo ako SZČO a nepatrí ani medzi poistencov štátu, musí byť v ostatných dňoch prihlásený do zdravotnej poisťovne ako tzv. samoplatiteľ (osoba podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) a za tieto dni si platiť poistné sám. V roku 2016 ide o sumu 60,06 eur mesačne. V roku 2017 pôjde o sumu 61,81 eur mesačne.

Z tohto pohľadu je pre konateľa/spoločníka, ktorý nie je v zdravotnej poisťovni prihlásený u iného zamestnávateľa alebo ako SZČO, či ako poistenec štátu, výhodnejšie, ak má odmenu vyplácanú každý mesiac.


Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Rovnako ako podľa zákona o sociálnom poistení, konateľ, respektíve spoločník bez ohľadu na to, na základe akej zmluvy sa mu vypláca odmena, nemá stanovený povinný minimálny základ. Ak by bola mzda alebo odmena 10 eur mesačne, poistné sa vypočíta a odvádza z 10 eur mesačne. Ak je odmena pri zmluve o výkone funkcie alebo mandátnej zmluve dohodnutá vo výške symbolického 0,01 eura mesačne, preddavky na poistné sa vypočítavajú zo sumy 0,01 eura a kvôli zaokrúhľovaniu nadol budú nulové.

Aj konateľ/spoločník s takýmto symbolickým vymeriavacím základom však bude mať nárok na plnú zdravotnú starostlivosť a ak bude v zdravotnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec po celý čas trvania zmluvy (viď vyššie) nebude doplácať žiadnu ďalšiu sumu.

Maximálny vymeriavací základ je rovnako ako u iných zamestnancov alebo u SZČO určený ako 5-násobok priemernej mzdy, čo znamená v roku 2016 sumu 4290 eur pri výpočte mesačných preddavkov a 51480 eur v ročnom zúčtovaní. V roku 2016 bude maximálny vymeriavací základ 4415 eur pri výpočte mesačných preddavkov a 52980 eur v ročnom zúčtovaní.


PODIELY NA ZISKU


Daň z príjmov

Podiely na zisku (dividendy) vyplácané konateľom alebo spoločníkom s.r.o. nie sú podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani príjmov predmetom dane.

Výnimkou sú podiely na zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2004. Ak sú vyplatené v roku 2016, respektíve budú vyplatené v ďalších rokoch, tak sa posudzujú ako iný zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Pozor, podľa návrhu novely zákona o dani z príjmov, podiely na zisku za akékoľvek účtovné obdobie vyplatené po 31.12.2017 majú podliehať dani z príjmu, pri uplatnení zrážkovej dane so sadzbou 15%. Schválenie tejto novely očakávame na októbrovej (2016) schôdzi parlamentu.


Sociálne poistenie

Z vyplatených podielov na zisku (bez ohľadu za aké účtovné obdobie sú vyplatené) spoločník nikdy neplatí poistné na sociálne poistenie.

Konateľ, ktorý nie je súčasne spoločníkom a ktorý nie je v Sociálnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec (má v spoločnosti len zmluvu o výkone funkcie, podľa ktorej funkciu vykonáva bez nároku na odmenu) z vyplatených podielov na zisku rovnako neplatí poistné na sociálne poistenie.

Pozor ale na konateľa, ktorý nie je spoločník ale ktorý je v Sociálnej poisťovni prihlásený ako zamestnanec – pretože má zmluvu o výkone funkcie s dohodnutou odmenou alebo má mandátnu zmluvu alebo má pracovnú zmluvu alebo dohodu. Takémuto konateľovi sa vyplatené podiely na zisku podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zahrnú do vymeriavacieho základu zamestnanca. To znamená, že z podielov na zisku sa platí poistné na sociálne poistenie. A to bez ohľadu na to, za aké účtovné obdobie bol podiel na zisku vyplatený.

Príklad

Konateľ bez účasti na základnom imaní v s.r.o., ktorý poberá na základe zmluvy o výkone funkcie odmenu 100 eur mesačne, mal za mesiac jún 2016 vyplatený podiel na zisku za rok 2015 vo výške 2000 eur.

Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa započíta odmena za výkon funkcie a vyplatený podiel na zisku. Poistné na sociálne poistenie sa tak vypočíta zo základu 100 + 2000 = 2100 eur.


Zdravotné poistenie

Pokiaľ je príjemcom podielov na zisku spoločník alebo konateľ, ktorý je zdravotne poistený v zahraničí, poistné na zdravotné poistenie sa neplatí.

V prípade, že ide o spoločníka alebo konateľa poisteného na zdravotné poistenie v SR sa poistné na zdravotné poistenie platí (alebo neplatí) v závislosti od toho, za aké účtovné obdobie sú podiely na zisku vyplatené.

*

Z podielov na zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo pred 1.1.2004 sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Vyplýva to z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení. Takéto podiely na zisku spoločník, či konateľ uvedie v daňovom priznaní ako iný zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Finančná správa SR to oznámi zdravotnej poisťovni a tá spoločníkovi alebo konateľovi vyrubí poistné pri sadzbe 14% v následnom ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie. Skutočnosť, že z uvedených podielov na zisku sa poistné na zdravotné poistenie neplatí, vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu v takýchto prípadoch.

*

Z podielov na zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo v období medzi 1.1.2004 až 31.12.2010 (roky 2004 až 2010) sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Tak ako vyššie rovnako to vyplýva to z ustanovenia § 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení.

*

Z podielov na zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo medzi 1.1.2011 až 31.12.2012 (roky 2011 a 2012) sa poistné na zdravotné poistenie platí a to špecifickým spôsobom.

Postupuje sa podľa prechodných ustanovení zákona o zdravotnom poistení a to podľa § 38b ods. 9 zákona. Postup je vo svojej podstate rovnaký či boli takéto dividendy vyplatené v roku 2013, v roku 2014 alebo či budú vyplatené v rokoch 2015 alebo 2016 atď.

To znamená:

Spoločník, respektíve konateľ sumu prijatých podielov na zisku musí sám oznámiť svojej zdravotnej poisťovni na predpísanom tlačive a to do 31. mája nasledujúceho roka. Napríklad dividendy za roky 2011 a 2012, vyplatené v roku 2016, musí príjemca oznámiť zdravotnej poisťovni do 31.5.2017.

Do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní poistného za príslušný rok sa započíta suma dividendy, ktorá presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v danom roku (teda suma nad 429 eur v RZ za rok 2016, suma nad 441,50 eura v RZ za rok 2017 ... atď.).

Sadzba poistného je 10%, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím sadzba poistného je 5%.

*

Z podielov na zisku za účtovné obdobie, ktoré začalo od 1.1.2013 a neskôr (roky 2013, 2014, 2015, 2016 ...) sa poistné na zdravotné poistenie platí.

Na výpočet poistného sa už vzťahuje „štandardný“ režim stanovený v zákone o zdravotnom poistení.

A to:

Platiteľ dividend (s.r.o.) je povinný z vyplatenej dividendy odvádzať preddavky 14%, pri maximálnom možnom vymeriavacom základe 51480 eur v roku 2016 a 52980 eur v roku 2017.

Do vymeriavacieho základu na výpočet preddavku ale i v ročnom zúčtovaní sa započíta celá suma vyplatených podielov na zisku (už od 0,01 eura).

Sadzba pre výpočet preddavkov i pre výpočet poistného v ročnom zúčtovaní z dividendy je 14% a to aj ak ide o osobu so zdravotným postihnutím.

*

Na záver upozornime, že podľa návrhu novely zákona o zdravotnom poistení sa poistné na zdravotné poistenie prestáva platiť pri podieloch na zisku za akékoľvek účtovné obdobie vyplatených po 31.12.2017. Schválenie tejto novely očakávame na októbrovej (2016) schôdzi parlamentu.
mariapol
17.08.16,07:58

Dobrý deň, znamená to že ak sa to schváli tak podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, napr. za obdobie po 1.1.2013 ak bude vyplatený po 31.12.2017 budeme odvodovať preddavkom 14% na ZP a zrážkovou daňou 15%? Vopred ďakujem.

mariapol
17.08.16,08:20
Dobrý deň, odvolávam dočítala som to do konca a je mi to jasné. Ďakujem.
Analytik1
11.10.16,10:49
Dobrý deň, chcem sa spýtať, ak má štatutár uzavretú zmluvu o výkone funkcie iba na 1 mesiac ide o nepravidelný príjem ?
Jana Motyčková
11.10.16,11:16
A predtým a potom nemá nič? Ak by som brala len túto jednu zmluvu, považovala by som to za nepravidelný príjem. Odôvodnenie SP v týchto prípadoch bolo - ak zo zmluvy vyplýva odmena iba raz nemožno hovoriť o pravidelnom mesačnom príjme.
Gong
25.10.16,12:51
Ak je spoločník-konateľ zároveň zamestnancom v sro uzavretá prac.zml. (za výkon funkcie nepoberá odmenu), na konci roka vyplatenie odmeny zamestnancovi, výška takejto odmeny je limitovaná?
Jana Motyčková
25.10.16,12:57
Výška odmeny zamestnanca nie je limitovaná.
Gong
25.10.16,13:10
Aj keď je tým zamestnancom konateľ sro odmenu nemá limitovanú? Dakujem
Jana Motyčková
25.10.16,13:56
Nie, žiaden zákon nelimituje odmenu zamestnanca, aj keď je konateľom.
xander
29.11.16,11:05
Dobrý deň, p.Mihál, v jednoosobovej SRO konateľ má zmluvu o výkone funkcie bez nároku na odmenu. Súčasne má pracovnú zmluvu a vykonáva SW práce pre spoločnosť. Teraz chce ukončiť pracovnú zmluvu a ísť na predčasný dôchodok. Pre spoločnosť však naďalej chce vykonávať SW práce na základe zmluvy o výkone funkcie spoločníka bez nároku na odmenu. Vyplácať si bude iba dividendy.

1. Je v poriadku výkon práce pre spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie bez odmeny a súčasné poberanie predčasného dôchodku ?
2. Môže si spoločník na základe zmluvy o výkone funkcie bez odmeny uplatňovať cestovné náhrady za jazdy vlastným autom ? A používať firemný telefón ?

Poprosím o skorú odpoveď, ďakujem.
Jozef Mihál
08.12.16,11:57
Dobrý deň, p.Mihál, v jednoosobovej SRO konateľ má zmluvu o výkone funkcie bez nároku na odmenu. Súčasne má pracovnú zmluvu a vykonáva SW práce pre spoločnosť. Teraz chce ukončiť pracovnú zmluvu a ísť na predčasný dôchodok. Pre spoločnosť však naďalej chce vykonávať SW práce na základe zmluvy o výkone funkcie spoločníka bez nároku na odmenu. Vyplácať si bude iba dividendy.

1. Je v poriadku výkon práce pre spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie bez odmeny a súčasné poberanie predčasného dôchodku ?
2. Môže si spoločník na základe zmluvy o výkone funkcie bez odmeny uplatňovať cestovné náhrady za jazdy vlastným autom ? A používať firemný telefón ?

Poprosím o skorú odpoveď, ďakujem.

1. Áno, tento scenár je v poriadku (ak je spoločníkom).

2. Áno, môže.
ErikaDP
15.12.16,08:24
Dobrý deň,

prosim o radu aké sú registračné povinnosti na sociálnej a zdravotnej poisťovni ak sa zmení status osoby po vstupe spoločnosti do likvidácie:

spoločník jednoosobovej sro v súčasnosti má v sročke pracovný pomer- na výkon práce lekára. Je prihlásený na poisťovniach ako zamestnanec. Ako konateľ nie je prihlásený ( nemá zakotvené právo na odmenu konateľa ). Spoločnosť k 30.12.2016 vstúpi do likvidácie , tento spoločník bude vymenovaný za likvidátora.

Vstupom do likvidácie skončí poskytovanie lekárskych služieb, preto skončí aj pracovné zaradenie zamestanca na pozícii:lekár.

Ako poriešiť prechod na funkciu likvidátora - s nárokom na odmenu? Je likvidátor zamestnanec ? Stačí urobiť dodatok k pracovnej zmluve s tým že končí výkon prác lekára a začína pracovné zaradenie likvidátor ? V prípade ak pracovný pomer stále trvá, len sa zmení pracovné zaradenie na likvidátora, treba na poisťovne oznámiť registračným listom na SP a oznámením na ZP túto zmenu ? Alebo z hľadiská poisťovní sa nič nemení ked začne výkon práce likvidátora , t.j. zamestnaec lekár a likvidátor je ten istý typ poistenca ?

Ďakujem Erika DP
Jana Motyčková
15.12.16,17:59
Funkcia likvidátora sa nevykonáva v pracovnom pomere, funkcia likvidátora je samostatný právny vzťah. Právny vzťah vzniká a zaniká dňom uvedeným v obchodnom registri.
Čiže pracovnú zmluvu treba ukončiť, odhlásiť zo SP.
Keď sa stane likvidátorom treba ho prihlásiť do SP.
ZP v podstate rovnako - ak medzi PP vznikom funkcie likvidátora (s pravidelnou odmenou) je aspoň 1 deň. Ak by tam bol súbeh nejakú dobu, tak sa vznik funkcie likvidátora neoznamuje, pri skončení PP (ak ešte likvidátor neskončil) sa oznámi 2P K.
ErikaDP
16.12.16,12:46
Funkcia likvidátora sa nevykonáva v pracovnom pomere, funkcia likvidátora je samostatný právny vzťah. Právny vzťah vzniká a zaniká dňom uvedeným v obchodnom registri.
Čiže pracovnú zmluvu treba ukončiť, odhlásiť zo SP.
Keď sa stane likvidátorom treba ho prihlásiť do SP.
ZP v podstate rovnako - ak medzi PP vznikom funkcie likvidátora (s pravidelnou odmenou) je aspoň 1 deň. Ak by tam bol súbeh nejakú dobu, tak sa vznik funkcie likvidátora neoznamuje, pri skončení PP (ak ešte likvidátor neskončil) sa oznámi 2P K.

Ďakujem

ErikaDP
ErikaDP
29.12.16,08:21
Funkcia likvidátora sa nevykonáva v pracovnom pomere, funkcia likvidátora je samostatný právny vzťah. Právny vzťah vzniká a zaniká dňom uvedeným v obchodnom registri.
Čiže pracovnú zmluvu treba ukončiť, odhlásiť zo SP.
Keď sa stane likvidátorom treba ho prihlásiť do SP.
ZP v podstate rovnako - ak medzi PP vznikom funkcie likvidátora (s pravidelnou odmenou) je aspoň 1 deň. Ak by tam bol súbeh nejakú dobu, tak sa vznik funkcie likvidátora neoznamuje, pri skončení PP (ak ešte likvidátor neskončil) sa oznámi 2P K.

Dobrý deň,

prosím ešte o doplnenie k predošlej otázke o funkcii likvidátora:

takže funkcia likvidátora vznikla na základe uvedenia v obch.registri, nie je to pracovnoprávny vsťah , ale vsťah podľa obch.zákonníka.



Otázka č.1: treba k tomu urobiť mandátnu zmluvu kde bude uvedené právo na pravidelnú odmenu ?


Otázka č.2 : podľa zak.o dani z príjmu je príjem likvidátora príjmom zo závislej činnosti podľa §5,ods.1b), t.j. správne chápem že síce ide o vsťah podľa obchodného zákonníka, na základe mandátnej zmluvy, ale pre účely dane z príjmu sa posudzuje ako príjem zamestnanca, teda sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne sa platia ako u zamestnanca s pravidelným príjmom ?



Otázka č.3 : odmena likvidátora sa účtuje na 518 ( kedže ide o obchodný vsťah ) alebo na 523 kedže ide o odmenu likvidátorovi ktorý je súčasne aj spoločníkom likvidovanej spoločnosti ?



Ďakujem, Erika DP
ErikaDP
29.12.16,12:33
Funkcia likvidátora sa nevykonáva v pracovnom pomere, funkcia likvidátora je samostatný právny vzťah. Právny vzťah vzniká a zaniká dňom uvedeným v obchodnom registri.
Čiže pracovnú zmluvu treba ukončiť, odhlásiť zo SP.
Keď sa stane likvidátorom treba ho prihlásiť do SP.
ZP v podstate rovnako - ak medzi PP vznikom funkcie likvidátora (s pravidelnou odmenou) je aspoň 1 deň. Ak by tam bol súbeh nejakú dobu, tak sa vznik funkcie likvidátora neoznamuje, pri skončení PP (ak ešte likvidátor neskončil) sa oznámi 2P K.

Prosim ešte doplniť odpoveď akým kodom odhlasit do zdravotnej poistovne ked skonči funkcia likvidátora ? Lebo na infolinke zdravotnej poistovne ma zneistili: vraj kod 2PK mam použit až potom keď skončí ako likvidátor, ale ja som v zmysle vyššie uvedenej odpovede tu na Porade pochopila že kodom 2P K mam oznamit ukončenie prac.pomeru teraz ,za podmienky ak funkcia likvidatora naďalej trvá. T.j. že ten kód 2P K označuje len skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý naďalej zostava poistený z titulu mandátnej zmluvy na výkon funkcie likvidátora s nárokom na pravidelnú odmenu.



Ake kody uviesť na hromadnom oznámení ak:

Pracovný pomer zamestnanec trvá od 1.3.20006 do 31.12.2016

Vznik funkcie likvidátora je 30.12.2016

T.j. funkcia likvidátora a zamestnanca sa budu prekrývať 2 dni.



zamestnanec je prihlásený od 1.3.2006 kodom 2Z

1. vznik funkcie likvidatora neozamujem lebo sa prekrýva s existujucim prac.pomerom ?

2. ukončenie pracovného pomeru k 31.12.2016 ohnamujem kod 2P K k 31.12.2016 ?

3. skončenie funkcie likvidátora bude napríklad 28.2.2017 - akým kodom ozanamujem?
Jana Motyčková
02.01.17,08:50
Dobrý deň,

prosím ešte o doplnenie k predošlej otázke o funkcii likvidátora:

takže funkcia likvidátora vznikla na základe uvedenia v obch.registri, nie je to pracovnoprávny vsťah , ale vsťah podľa obch.zákonníka.



Otázka č.1: treba k tomu urobiť mandátnu zmluvu kde bude uvedené právo na pravidelnú odmenu ?


Otázka č.2 : podľa zak.o dani z príjmu je príjem likvidátora príjmom zo závislej činnosti podľa §5,ods.1b), t.j. správne chápem že síce ide o vsťah podľa obchodného zákonníka, na základe mandátnej zmluvy, ale pre účely dane z príjmu sa posudzuje ako príjem zamestnanca, teda sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne sa platia ako u zamestnanca s pravidelným príjmom ?



Otázka č.3 : odmena likvidátora sa účtuje na 518 ( kedže ide o obchodný vsťah ) alebo na 523 kedže ide o odmenu likvidátorovi ktorý je súčasne aj spoločníkom likvidovanej spoločnosti ?



Ďakujem, Erika DP

1. Mandátna zmluva nie je potrebná.

Obchodný zákonník § 75 :

"(6) Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

(7) Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis."


2. Áno správne - daň -závislá činnosť, do SP sa neplatí ÚP a GP, ak má nárok na pravidelný príjem, tak všetky ostatné fondy áno, ZP platí.
3. účtovanie neovládam.
Jana Motyčková
02.01.17,08:54
Prosim ešte doplniť odpoveď akým kodom odhlasit do zdravotnej poistovne ked skonči funkcia likvidátora ? Lebo na infolinke zdravotnej poistovne ma zneistili: vraj kod 2PK mam použit až potom keď skončí ako likvidátor, ale ja som v zmysle vyššie uvedenej odpovede tu na Porade pochopila že kodom 2P K mam oznamit ukončenie prac.pomeru teraz ,za podmienky ak funkcia likvidatora naďalej trvá. T.j. že ten kód 2P K označuje len skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý naďalej zostava poistený z titulu mandátnej zmluvy na výkon funkcie likvidátora s nárokom na pravidelnú odmenu.



Ake kody uviesť na hromadnom oznámení ak:

Pracovný pomer zamestnanec trvá od 1.3.20006 do 31.12.2016

Vznik funkcie likvidátora je 30.12.2016

T.j. funkcia likvidátora a zamestnanca sa budu prekrývať 2 dni.



zamestnanec je prihlásený od 1.3.2006 kodom 2Z

1. vznik funkcie likvidatora neozamujem lebo sa prekrýva s existujucim prac.pomerom ?

2. ukončenie pracovného pomeru k 31.12.2016 ohnamujem kod 2P K k 31.12.2016 ?

3. skončenie funkcie likvidátora bude napríklad 28.2.2017 - akým kodom ozanamujem?

Ad kód 2P K - trvám na svojej pôvodnej odpovedi a to ako ste to pochopili, je správne. V ZP v tom asi nemajú jasno.

1. správne, neoznamujete.

2. správne.
3. 2 K 28.2.2017
ErikaDP
03.01.17,16:19
Ad kód 2P K - trvám na svojej pôvodnej odpovedi a to ako ste to pochopili, je správne. V ZP v tom asi nemajú jasno.

1. správne, neoznamujete.

2. správne.
3. 2 K 28.2.2017

Dobrý deň pani Motyčková,

ďakujem za odpovede k otazke o likvidárorovi.

Prajem do Nového roku 2017 pevné zdravie a pokojné dni.

ErikaDP
Orsz
25.01.17,21:51
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu ohľadom vyplatenia dividend zo zisku bývalým spoločníkom zlúčenej spoločnosti zo zisku vykázaného ku koncu účtovného obdobia ich "zániku" zlúčenia (teda ide o ich zisk), ktorá sa zlúčila do inej spoločnosti, ale u toho právneho nástupcu nemajú majetkový podiel. Jeden je zamestnancom u toho nástupcu a druhý k právnemu nástupcovi neprešiel ani ako zamestnanec. Je možné ich zisk, ktorý bol vykázaný v roku 2016 k dátumu mimoriadnej účtovnej závierky z dôvodu zlúčenia, vyplatiť im ako dividendy s tým, že sa uhradí len ZP 14% a pošle sa výkaz na ZP? Alebo sa musí tomu jednému, ak je zamestnanec, zraziť aj SP (teda, že sa neberie do úvahy to, že je to zisk z ich spoločnosti, ktorá zanikla zlúčením). A ako možno vyplatiť dividendy z ich zisku tomu druhému bývalému spoločníkovi, ktorý ani nie je zamestnanec, ani nemá majetkovú účasť u právneho nástupcu? Ďakujem vopred za radu.
Jana Motyčková
26.01.17,17:45
Uf, prvá otázka je, či ten podiel na zisku im ešte patrí, existuje rozhodnutie súdu, že po predaji spoločnosti zisk patrí novým majiteľom, aj keď je z účtovného obdobia, kedy ešte boli majiteľmi starí majitelia. Zisk podľa toho mal byť zahrnutý v kúpnej cene, zmluve o zlúčení, resp. mal byť nárok v tej zmluve riešený. Bolo by sa treba pozrieť na tú zmluvu a pokiaľ ide o to, ako to má byť vyplatené, to by som nechala na právnika. (či to nebude nakoniec príjem z predaja podielu).
Erika-ežka
28.01.17,12:08
Dobrý deň, chcem sa opýtať na toto, citujem: "Pre získanie nároku na starobný dôchodok – ale i invalidný dôchodok – je dôležitá najmä doba poistenia. Podľa názoru autora je lepšie byť dôchodkovo poistený pri aspoň symbolickom príjme ako nebyť dôchodkovo poistený vôbec. "
Platí to aj v prípade konateľa, ktorý má uzatvorený pracovný pomer vo vlastnej spoločnosti na 1 hod. denne? neznižuje si náhodou týmto dôchodkový bod? alebo aj tu platí, že je lepšie byť dôchodkovo poistený aspoň so symbolickým príjmom?
Ďakujem,
Jana Motyčková
30.01.17,09:00
Pre získanie nároku je potrebná doba poistenia. Bez doby poistenia nárok na žiaden dôchodok nie je - a pre ten nárok je potrebná doba, nepodstatná je výška príjmu.
Keď už ten nárok vznikne, pre výšku dôchodku je dôležitá aj výška vymeriavacieho základu.
Erika-ežka
31.01.17,13:06
Ďakujem krásne za odpoveď. Ak tomu dobre rozumiem, keď človek už spĺňa nárok na dôchodok ... má odpracovaných viac ako 15 rokov, nie je pre neho výhodné zamestnať sa na dohodu prípadne na PZ na hodinu denne (minimálnu mzdu) ...... nakoľko v predchádzajúcich obdobiach zarábal a odvádzal z vyššieho príjmu ako je minimálna mzda. Ide hlavne o spoločníkov, ktorí sa zamestnajú vo svojej firme na 0,5 alebo 1 hod. denne - minimálnu, síce ušetria na odvodoch do ZP momentálne ... ale čím dlhšie sú takto zamestnaní, tým si viac znižujú osobný dôchodkový bod? Dobre tomu rozumiem?
Jana Motyčková
31.01.17,13:54
To ťažko jednoznačne povedať, závisí od toho, koľko predtým zarábali, koľko potom, či sa budú orientovať na minimálny dôchodok a čo bude platiť v čase kedy pôjdu do dôchodku (napr. či bude 15 rokov stačiť). Aj keď si znižujú priemerný osobný mzdový bod, neznamená to automaticky, že si znižujú dôchodok. To závisí aj od počtu rokov náhradných dôb, dôb, kedy platí štát a pod.. Celé je to zložité, a nedá sa len tak povedať nejaké všeobecné pravidlo. A výhodné/nevýhodné závisí aj od priorít tých osôb.

Tu je téma k dobrovoľnému poisteniu, síce staršia, momentálne už do toho vstupuje aj minimálny dôchodok, ale pre orientáciu stačí - aj pre ten prípad zamestnania s nízkym príjmom.
http://www.porada.sk/t196298-platit-si-dobrovolne-dochodkove-poistenie.html
Erika-ežka
08.02.17,14:40
Ďakujem ... aj na sociálnej poisťovni mi niečo takéto povedali ... vešteckú guľu nemáme ;) .... čo bude ... a ako to bude. Ale ďakujem.
zhv
09.02.17,14:23
Dobrý deň

,,Spoločník s.r.o., ktorý aktívne pracuje pre vlastnú spoločnosť, pracovnú zmluvu mať nemusí. Náplň svojej práce bude mať uvedenú v zmluve vo výkone funkcie alebo v mandátnej zmluve (viď vyššie). "

Máme sro ako 2spoločníci a zároveň sme aj obaja konatelia. Nepoberáme žiadnu odmenu za výkon funkcie. Zamestnali smesa na pracovnú zmluvu na kratší prac.čas ako motážnici okien. Je možné podľa hore cit.ukončiť prac.pomer a budeme pracovať na mandátnu zmluvu -* motážnici okien. Nebude to nelegálna práca?

ďakujem
Jana Motyčková
09.02.17,14:32
Ja s uvedeným Jozefovým názorom nesúhlasím, v tom sa dlhodobo nezhodneme.
Podľa mňa výkon funkcie spoločníka nie je montovanie okien.
Na nete nájdete oba právne názory, súdne rozhodnutie neexistuje.
zhv
09.02.17,14:40
Čiže radšej prac.zmluvu?? Za mandátnu zmluvu by bol nejaký postih?? Z PZ nám vyplýva veľa povinností zo Zákonníka práce??
Jana Motyčková
10.02.17,09:10
Ak budú nejaké súdne rozhodnutia, tak potom budeme vedieť. Zatiaľ je to tak, že to IP nerieši, aspoň som nepočula. Kým to nikto nekontroluje a nenapadne, tak to môže byť. Ale neručím za to, že to niekedy nezačne ktosi kontrolovať.
Z PZ Vám vyplývajú všetky povinnosti zo Zákonníka práce.
KSUKE
08.03.17,12:50
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či môžem ak budem jediným spoločníkom a zároveň konateľom vykonávať činnosť lekára len na základe mandátnej zmluvy , kde uvediem že túto činnosť vykonávam bez nároku na odmenu, alebo ako garant v svojej sro musím mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, som aj poberateľom starobného dôchodku. Ako lekárvi mi to nie je celkom jasné. Vďaka za skorú odpoveď.
Jozef Mihál
08.03.17,17:21
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či môžem ak budem jediným spoločníkom a zároveň konateľom vykonávať činnosť lekára len na základe mandátnej zmluvy , kde uvediem že túto činnosť vykonávam bez nároku na odmenu, alebo ako garant v svojej sro musím mať uzatvorenú pracovnú zmluvu, som aj poberateľom starobného dôchodku. Ako lekárovi mi to nie je celkom jasné. Vďaka za skorú odpoveď.
Osobne neviem komentovať predpisy z oblasti zdravotníctva, okrem zákona 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení...

Ale dal som si tú námahu a v zákone č. 578/2004 Z. z. som našiel toto:

§ 12 ods. 9 ... Odborný zástupca ... musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom.

Mne z toho vyplýva, že odborný zástupca ("garant") musí mať pracovnú zmluvu alebo dohodu.
diafan
20.04.17,08:11
Dobrý deň,
Zamestnanec má riadnu pracovnú zmluvu od roku 2015. Od 02/2017 sa stal aj konateľom, nie však spoločníkom. Odmenu za výkon konateľa nedostáva. Mení sa jeho odvodové zaťaženie ak má príjem iba zo ZČ? A je potrebné oznamovať zmenu na Soc. poist.? Ďakujem.
Jana Motyčková
20.04.17,12:48
Odvodové zaťaženie sa nemení. Do SP sa žiadna zmena nenahlasuje (k pracovnému pomeru). Ale aby nemusel byť prihlásený ako konateľ v SP, mal by mať zmluvu o výkone funkcie, kde bude uvedené, že funkciu konateľa bude vykonávať bez nároku na odmenu.
diafan
04.05.17,12:20
Dobrý deň,
Pracovný pomer zamestnankyne bol dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Zamestnankyňa odpracovala necelý mesiac a je dlhodobo PN - teda je stále v skúšobnej dobe. Môžeme ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas trvania PN? Domnievame sa, že je tehotná, ale písomné oznámenie zatiaľ nemáme. Ďakujem.
silvia
16.05.17,07:35
Prosím o radu:

Spoločník-konateľ-zamestnanec dosiahne dôchodkový vek, požiada o SD, ak ukončí PP a bude vykonávať činnosť spoločníka a konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie bez nároku na odmenu:

1. môže mu byť preplatený cestovný príkaz za použitie vlastného auta+stravné na služobné cesty na obch.stretnutia? Aj firemný mobil môže používať?

2. ako dôchodca-spoločník/konateľ bez odmeny už nebude platiť ZP?

3. keď mu budú vyplatené dividendy za r.2011-2016, bude ho sro musieť prihlásiť do ZP a odviesť 14%..?



.. ďakujem!
Jana Motyčková
16.05.17,15:04
1. cestovné náhrady neovládam, ale podľa toho, čo viem, konateľ má nárok na náhradu cestovných výdavkov. Firemný mobil používať môže, to mu nik nezakazuje.
2. z tejto odmeny bude platiť ZP
3. pri dividendách firma poberateľa do ZP neprihlasuje, preddavky firma zrazí a vykáže z dividend za účt. obodbia, ktoré začali medzi r. 2013 a 2016. Z dividend za r.2011 a 2012 vyčísli poistné ZP v rzzp, tieto oznámi poberateľ do ZP sám.
silvia
17.05.17,05:52
Ďakujem, pani Motyčková.



Nerozumiem bodu 2., že bude platiť z tejto odmeny ZP.. keď má zmluvu o výkone funkcie bez nároku na odmenu, náhrada cestovných výdavkov sa v tomto prípade bude považovať za odmenu?
Jana Motyčková
17.05.17,14:37
to som zle prečítala, keď nemá odmenu, poistné neplatí.
janber
23.05.17,08:45
Komanditná spoločnosť vstúpila 1.5.2016 do likvidácie, ktorá bola k 31.12.2016 ukončená. Je likvidačný zostatok vyplatený komplementárovi do Poľska v roku 2017 predmetom zdanenia na Slovensku?
Jana Motyčková
23.05.17,09:33
Nie som odborní na dane, téma je tu : http://www.porada.sk/t290567-dan-z-dividend-stav-11-2016-pred-druhym-a-tretim-citanim-v-nrsr.html
Môj názor - v SR sa to nezdaní.
Erika-ežka
29.01.19,12:49
Dobrý deň, vraciam sa ešte k tejto téme. Je v súlade so zákonom, keď v jednoosobovej sro je uzatvorená PZ medzi sro v zastúpení konateľ-spoločník a FO (tá istá osoba) napr. na náplň práce : upratovačka, čas práce : 1 hod. denne. Myslím hlavne preto, lebo to uzatvára tá istá osoba? Kde je viac spoločníkov, tak tam by nemal byť problém? Ďakujem.
Jana Motyčková
29.01.19,14:45
Existuje nejaké rozhodnutie súdu, že v jednoosobovej sro, keď tá istá osoba je spoločníkom a konateľom, nemôže mať zároveň táto osoba uzatvorený pracovný pomer vo svojej sro.
Bohužiaľ mala som odložený len link na ten rozsudok a ten link už neexistuje.
Erika-ežka
30.01.19,11:56
Niečo také som na nete čítala, ale viem, že v sročkách sa to často takto rieši. Na jednej strane je právnická a na druhej fyzická osoba a keď nejakú činnosť môže vykonávať vo firme zároveň spoločník, tak prečo nie? Ale asi v jednoosobovej potom radšej riešiť čo sa týka aj odvodov cez zmluvu o výkone funkcie - to sa tiež prihlasuje na SP ako pravidelný príjem?
Jana Motyčková
30.01.19,11:58
Áno, aj keď má zmluvu o výkone funkcie s nárokom na pravidelný mesačný príjem, prihlasuje sa to do SP typom 1 (obdobne ako pracovný pomer). ale neplatí sa z toho ÚP a GP. Do ZP sa prihlasujú kódom 2.
Erika-ežka
30.01.19,12:01
Prosím vás, ak viete poradiť, ako to mám zachrániť, keď mám prihláseného do ZP ako zamestnanca? V SP viem zmeniť zmluvu, aby to bolo OK ... už len asi, že som sa pomýlila. Lebo asi skôr prejde Zmluva o výkone funkcie aj keď na akúkoľvek minimálnu sumu?
Erika-ežka
30.01.19,12:02
Spoločník v jednoosobovej nemôže mať ani dohodu o PČ?
Erika-ežka
30.01.19,12:04
teraz pozerám, že v ZP je vlastne kód 2 aj zamestnanec, tak tam by to mohlo byť OK...
Jana Motyčková
30.01.19,13:34
Myslim, že SP to nebude skúmať, či môže mať pracovnú zmluvu.
Erika-ežka
20.02.19,08:52
Dobrý deň, ešte otázočka: keď si niekto platí odvody z hodinovej minimálnej mzdy, nemusí uhrádzať ZP do minimálneho odvodu - momentálne 66,78 EUR? , aj keď platí vlastne menej? Je to OK?
Jana Motyčková
20.02.19,09:49
Čo je to "keď si niekto platí odvody z hodinovej minimálnej mzdy"?
Ak je niekto

- zamestnancom v pracovnom pomere, aj hodinovo odmeňovaný (bez neplateného voľna a pod.)
- dohodárom, ktorý robí 5 dní v týždni (prihlásený celý mesiac v ZP)
- osobou so zmluvou o výkone funkcie s pravidelným príjmom alebo iným právnym vzťahom s pravidelným príjmom so závislej činnosti,
tak je po celú dobu, kedy je toto splnené, prihlásený ako zamestnanec v ZP, a to bez ohľadu na výšku mesačného príjmu.
Samoplatiteľom v ZP, ktorého minimálne preddavky v r. 2019 sú 66,78 € mesačne je len ten, kto v niektorých dňoch nie je považovaný za zamestnanca (alebo szčo, poistenca štátu).
Keďže uvedené osoby sú celý mesiac považované za zamestnanca, bez ohľadu na výšku príjmu nie sú ani deň samoplatiteľmi a teda nemajú povinnosť niečo do ZP doplácať.
Erika-ežka
20.02.19,14:24
Ďakujem krásne, presne toto som myslela :)
Erika-ežka
22.08.19,08:17
Dobrý deń, chcela by som sa opýtať či bola v poslednom čase nejaká zmena, ak spoločník má vo firme PZ (na inú prácu ako výkon konateľstva, napr. údržbar strojov na 1 denne), že musí byť zamestnaný minimálne na 4 hod. denne alebo musí byť potom Mandátna zmluva? Je to pravda? Ďakujem.
Jana Motyčková
22.08.19,08:32
Nie je to pravda. Mandátna zmluva nemá nič s výkonom práce na pracovnú zmluvu.
dobronika
28.10.19,20:48
Dobrý deň, vo firme sa mení konateľ. Doteraz mal konateľ mandátnu zmluvu-bezodplatne vykonával funkciu a mal pracovnú zmluvu. Nový konateľ bude mať len mandátnu zmluvu s pravidelným mesačným príjmom. Nemám s tým skúsenosť, ale podľa tu popísaného - keďže bude mať pravidelný mesačný príjem, 1.) prihlásim ho tak isto ako zamestnanca do ZP aj SP s rovnakým percentom odvodov ako pri zamestnancoch?
2.) bude sa na neho vzťahovať Zákonník práce (dovolenka,plat.voľná,...)?
3.) daňový bonus a odpočítateľnú položku si môže uplatňovať na základe vyhlásenia každý mesiac?
4.) môže mať nepeňažné príjmy zo sociálneho fondu?
Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.
Iveta Matlovičová
29.10.19,09:04
pre dobronika:
add. 1 - konatel s mandatnou zmluvou s narokom na pravidelnu mesacnu odmenu - odvody sa platia na ZP, NP, SP, IP, PvN, RfS, neplati sa GP a UP
add. 2 - nie, Zakonnik prace sa nanho nebude vztahovat
add. 3 - bonus aj danova ulava ano
add. 4 - nie, nakolko SF sa vztahuje len na ZC v pracovnom pomere
dobronika
28.11.19,10:39
Dobrý deň, ešte by som sa kvôli tým odvodom spýtala, percentá sú rovnaké ako pri zamestnancoch - ZP: 4%- Znec a 10%-Zteľ, atď..... Vďaka.
Iveta Matlovičová
28.11.19,12:05
Dobrý deň, ešte by som sa kvôli tým odvodom spýtala, percentá sú rovnaké ako pri zamestnancoch - ZP: 4%- Znec a 10%-Zteľ, atď..... Vďaka.

áno, rovnaké ... tiež platí, ak by bol osobou so ZP tak polovicne sadzby, ak by bol starobný dôchodca IP a PvN neplatí apod.
dogicka
12.10.20,14:49
Dobrý deň prajem,

prosím Vás veľmi pekne o radu v násl. prípade..

Som konateľ SRO so sídlom na Slovensku a spoločnosť vykonáva

stavebné práce.

Mám uzatvorenú zmluvu o dielo aj s Rakúskou spoločnosťou.

Zamestnal som sa vo svojej sro na pomocné stavebné práce na prac.zmluvu a požiadal som o vydanie A1/ kôli prípadnej kontrole v Rakúsku.

Teraz som sa dostal do sporu so Sociálnou poisťovňou, pretože mám kontrolu a tvrdia mi, že na základe vydanej A1 mám pracovať iba v Rakúsku a teda dodržať Rakúske mzdové podmienky.

Spor spočíva v tom, že vykonávam aj stavebné práce na Slovensku, čiže na prac.zmluvu pracujem aj na území SR a časť dní pracujem aj v Rakúsku. Neviem to doriešiť, ak som prípadne nemal uzatvárať prac.zmluvu, alebo som mal žiadať ako zamestnávateľ iný typ A1..

Viete mi nejako pomôcť v danej situácii?

Ďakujem.
Iveta Matlovičová
12.10.20,19:10
Dobrý deň prajem,

prosím Vás veľmi pekne o radu v násl. prípade..

Som konateľ SRO so sídlom na Slovensku a spoločnosť vykonáva

stavebné práce.

Mám uzatvorenú zmluvu o dielo aj s Rakúskou spoločnosťou.

Zamestnal som sa vo svojej sro na pomocné stavebné práce na prac.zmluvu a požiadal som o vydanie A1/ kôli prípadnej kontrole v Rakúsku.

Teraz som sa dostal do sporu so Sociálnou poisťovňou, pretože mám kontrolu a tvrdia mi, že na základe vydanej A1 mám pracovať iba v Rakúsku a teda dodržať Rakúske mzdové podmienky.

Spor spočíva v tom, že vykonávam aj stavebné práce na Slovensku, čiže na prac.zmluvu pracujem aj na území SR a časť dní pracujem aj v Rakúsku. Neviem to doriešiť, ak som prípadne nemal uzatvárať prac.zmluvu, alebo som mal žiadať ako zamestnávateľ iný typ A1..

Viete mi nejako pomôcť v danej situácii?

Ďakujem.



postupovali ste spravne, PDA1 urci podla akej legislativy budete platit odvody na poistne, ci podla rakuskej alebo slovenskej ... tvrdenie "ze na zaklade vydanej AJ mozete pracovat len v Rakusku" je nespravne", nejde o pracovne povolenie, nic take,... PD A1 urcuje podla akej legislativny mate zo vsetkych svojich cinnosti platit odvody na poistne, nez vam vydaju PD A1 treba sa prihlasit z titulu pracovnej cinnosti do socialnej poistovne a platit odvody na poistne, do zdravotnej poistovne sa prihlasuje len ak vam bude po vydani PD A1 urcena slovenska legislativa
Mila123
24.06.21,07:47
Dobrý deň,
spoločnosť (sro) po schválení účtovnej závierky rozdelí zisk spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok, a to tak, že si majitelia vyplatia podľa výšky obchodného podielu (iba tu sa zráža teraz iba 7% zrážková daň pre FO) , majú aj matku - právnickú osobu tej pošlú časť zisku a tvoria aj ďalší prídel do SF z ďalšej časti zisku a časť vytvoreného zisku prerozdelia do fondu rozvoja (účet 427). Z účtu 427 potom vyplácajú odmeny konateľov (za prácu konateľa) a tu mám problém, ako mám postupovať ďalej, je to odmena zo zisku spoločnosti? v ponímaní, že konateľovi a spoločníkovi v jednej osobe neprihlasujem do SP, zrážam iba 7% zrážkovú daň? a konateľ bez majetkovej účasti ten sa musí prihlásiť do SP a zrážam aj SP , ZP a má 19% sadzbu dane? Ďakujem za Váš názor
Iveta Matlovičová
24.06.21,09:56
z účtu 427 sa vypláca konateľovi podiel na zisku, ak by sme chceli vylapiť odmenu za výkon funkcie - tak by šla z nejakého nákladového účtu 5xx
čo sa sa týka zdanenia, ak ide o zisk z roku 2017 a neskôr platí nasledovné rozlišujeme, či konateľ má alebo nemá účasť na ZI - uvádzame obe kombinácie:
1.) Ak je po 1.1.2017 konateľovi spoločnosti bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti vyplatený podiel na zisku určený pre osobu konateľa bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti [t.j. pre zamestnanca v súlade s § 2 písm. aa) ZDP], ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý zamestnávateľ (spoločnosť s ručeným obmedzením) zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z prímov. Tento vyplatený podiel na zisku bude podliehať aj odvodom na zdravotné a sociálne poistenie; ak konateľ nepoberá za výkon funkcie odmenu, vyplatený podiel na zisku, keďže ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, mu v tomto prípade zakladá právne postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia.
2. Ak je po 1.1.2017 konateľovi spoločnosti, ktorý sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti (je zároveň spoločníkom) vyplatený podiel na zisku určený pre osobu spoločníka s účasťou na základnom imaní tejto spoločnosti, ide o zdaniteľný príjem (dividenda) podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorého spoločnosť s ručeným obmedzením vyberie zrážkovú daň sadzbou 7%; vyplatený podiel na zisku nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Nakoľko pri podieloch na zisku nastalo veľa zmien, asi by bolo dobré venovať im samostatný článok.
Mila123
28.06.21,09:26
z účtu 427 sa vypláca konateľovi podiel na zisku, ak by sme chceli vylapiť odmenu za výkon funkcie - tak by šla z nejakého nákladového účtu 5xx
čo sa sa týka zdanenia, ak ide o zisk z roku 2017 a neskôr platí nasledovné rozlišujeme, či konateľ má alebo nemá účasť na ZI - uvádzame obe kombinácie:
1.) Ak je po 1.1.2017 konateľovi spoločnosti bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti vyplatený podiel na zisku určený pre osobu konateľa bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti [t.j. pre zamestnanca v súlade s § 2 písm. aa) ZDP], ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý zamestnávateľ (spoločnosť s ručeným obmedzením) zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z prímov. Tento vyplatený podiel na zisku bude podliehať aj odvodom na zdravotné a sociálne poistenie; ak konateľ nepoberá za výkon funkcie odmenu, vyplatený podiel na zisku, keďže ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, mu v tomto prípade zakladá právne postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia.
2. Ak je po 1.1.2017 konateľovi spoločnosti, ktorý sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti (je zároveň spoločníkom) vyplatený podiel na zisku určený pre osobu spoločníka s účasťou na základnom imaní tejto spoločnosti, ide o zdaniteľný príjem (dividenda) podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorého spoločnosť s ručeným obmedzením vyberie zrážkovú daň sadzbou 7%; vyplatený podiel na zisku nepodlieha odvodom na zdravotné a sociálne poistenie.

Nakoľko pri podieloch na zisku nastalo veľa zmien, asi by bolo dobré venovať im samostatný článok.


Neviem, či je možné "z účtu rozvoja" (účet 427) vyplácať odmeny konateľov a či sa to následne chápe ako výplata podielu na zisku.
Iveta Matlovičová
28.06.21,13:08
Neviem, či je možné "z účtu rozvoja" (účet 427) vyplácať odmeny konateľov a či sa to následne chápe ako výplata podielu na zisku.



to už si musí zodpovedať zadávateľ otázky - každopádne ak to peňažné plnenie pôjde z účtu 427 nemožno to chápať ako odmenu za výkon funkcie (tá sa vypláca z nákladového účtu)
Mila123
08.07.21,14:31
Dobrý deň,
mám otázku, konateľ dostal jednorazovú odmenu za svoju činnosť, v zmluve o výkone je uvedené, že nemá nárok, ale majitelia sa rozhodli, že si predsa "niečo zaslúži", teda prihlásila som ho do SP kódom 2 k 25 06 2021, tak bolo vydané rozhodnutie majoritného majiteľa , s akým dátumom mám konateľa zo SP odhlásiť? Výplata odmeny bola dnes, dnes odišli € na osobné účty . Ďakujem
Jana Motyčková
08.07.21,16:16
Ja by som ho neodhlasovala. Evidentne je to právny vzťah s nárokom na príjem. Iba ak by bolo opätovné rozhodnutie, že znovu bude vykonávať činnosť bez nároku na príjem, tak by som ho odhlásila.
Mila123
08.07.21,20:14
Ja by som ho neodhlasovala. Evidentne je to právny vzťah s nárokom na príjem. Iba ak by bolo opätovné rozhodnutie, že znovu bude vykonávať činnosť bez nároku na príjem, tak by som ho odhlásila.

veď to, tento príjem bol jenorázový, ostáva naďalej bez príjmu......teda ja ho určite odhlasujem k 30 06 2021? alebo k dnešnému dňu? netuším ako dlho by mal byť prihlásený,
Jana Motyčková
09.07.21,08:30
Síce v zmluve niečo je, ale skutočnosť je iná, čiže nastala nejaká zmena zmluvných podmienok, aj keď nebola táto zmena písomne potvrdená zmenou zmluvy. Takže momentálne je to právny vzťah s nárokom na príjem a neodhlasovala by som ho. Neviem, ako vyzerá rozhodnutie spoločníkov, ak by tam bolo aspoň niečo také, že teraz dostane odmenu a potom naďalej bude bez nároku na príjem, tak by som ho odhlásila dňom výplaty odmeny. Alebo ak rozhodli o odmene a následne rozhodnú o tom, že bude vykonávať funkciu bez nároku na odmenu, odhlásila by som ku dňu - deň pred účinnosťou nového rozhodnutia.
Erika-ežka
28.07.21,11:45
postupovali ste spravne, PDA1 urci podla akej legislativy budete platit odvody na poistne, ci podla rakuskej alebo slovenskej ... tvrdenie "ze na zaklade vydanej AJ mozete pracovat len v Rakusku" je nespravne", nejde o pracovne povolenie, nic take,... PD A1 urcuje podla akej legislativny mate zo vsetkych svojich cinnosti platit odvody na poistne, nez vam vydaju PD A1 treba sa prihlasit z titulu pracovnej cinnosti do socialnej poistovne a platit odvody na poistne, do zdravotnej poistovne sa prihlasuje len ak vam bude po vydani PD A1 urcena slovenska legislativa
Dobrý deň,
tiež máme podobný problém. Jednoosobová sročka, konateľ-spoločník má pracovnú zmluvu na údržbu strojov na 2 hod. denne. Vykonáva a fakturuje práce pre slovenskú sro (zváračske práce - nemá na to pracovný pomer), ale práce vykonáva v Nemecku. Potrebuje PD A1 a na SP mu tvrdia, že musí mať plný pracovný úväzok a minimálne 10 eur na hodinu. Je to pravda? Nemôže vykonávať tieto práce aj bez pracovného pomeru? Prípadne kde je napísané, že musí robiť na plný úväzok? Kde by som si to mohla zistiť? Ďakujem.
Iveta Matlovičová
28.07.21,12:11
Dobrý deň,
tiež máme podobný problém. Jednoosobová sročka, konateľ-spoločník má pracovnú zmluvu na údržbu strojov na 2 hod. denne. Vykonáva a fakturuje práce pre slovenskú sro (zváračske práce - nemá na to pracovný pomer), ale práce vykonáva v Nemecku. Potrebuje PD A1 a na SP mu tvrdia, že musí mať plný pracovný úväzok a minimálne 10 eur na hodinu. Je to pravda? Nemôže vykonávať tieto práce aj bez pracovného pomeru? Prípadne kde je napísané, že musí robiť na plný úväzok? Kde by som si to mohla zistiť? Ďakujem.

Žiadna právna úprava neurčuje, ktoré činnosti sa majú/nemajú vykonávať na pracovný pomer, či ako szčo; rozhodnutie SP, podľa akej legislatívy sa budú platiť odvody (ak vykonáva práce súčasne v dvoch štátoch) je, kde je vykonávaná podstatná časť činnosti.
„Podstatná časť činnosti“, ktorú osoba vykonáva v členskom štáte, znamená, že
kvantitatívne podstatná časť všetkých činností pracovníka sa vykonáva v tomto štáte,
pričom to nevyhnutne nemusí byť prevažná časť týchto činností.
Na určenie toho, či sa podstatná časť činnosti zamestnanca vykonáva v členskom
štáte, sa zohľadňujú tieto orientačné kritériá: pracovný čas a/alebo odmena.
Ak sa pri celkovom posúdení preukáže, že minimálne 25 % pracovného času osoba
vykonáva v členskom štáte bydliska a/alebo minimálne 25 % svojej odmeny zarobí
v členskom štáte bydliska, je to ukazovateľ, že podstatná časť všetkých činností
pracovníka sa vykonáva v tomto členskom štáte.
Hoci sa pracovný čas a/alebo odmena musia zohľadňovať, nejde o úplný zoznam
kritérií a do úvahy sa môžu vziať aj iné kritériá. Pred prijatím rozhodnutia
o uplatniteľných právnych predpisoch musia určené inštitúcie zohľadniť všetky
príslušné kritériá a vykonať celkové posúdenie situácie osoby.
Okrem uvedených kritérií sa musí pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov
členského štátu zohľadniť aj predpokladaná situácia počas nasledujúcich
12 kalendárnych mesiacov. Obdobne sa postupuje aj v prípade SZČO. Viac info hľadajte tu:


https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:2009R0987:20130108:SK:HT ML
https://www.socpoist.sk/idem-do-zahranicia-pracovat-/58185s
Erika-ežka
29.07.21,08:33
Ďakujem za odpoveď.
To by znamenalo, že pri jednoosobovej sročke nemusí byť žiadny pracovný pomer, aj keď sa práce vykonávajú v zahraničí ?(fakturuje sa slovenskej firme)
Práce by vykonával ako konateľ-spoločník. Neviem či tomu dobre rozumiem ...
Lebo PZ má len na údržbu strojov, nie na zámočnícke práce. Veď je veľa sročiek, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov a fungujú.
Iveta Matlovičová
29.07.21,13:15
Ďakujem za odpoveď.
To by znamenalo, že pri jednoosobovej sročke nemusí byť žiadny pracovný pomer, aj keď sa práce vykonávajú v zahraničí ?(fakturuje sa slovenskej firme)
Práce by vykonával ako konateľ-spoločník. Neviem či tomu dobre rozumiem ...
Lebo PZ má len na údržbu strojov, nie na zámočnícke práce. Veď je veľa sročiek, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov a fungujú.

ano, su sro, kde konatelia-spolocnici nemaju pracovnu zmluvu a svoju cinnost mozu vykonavat aj na zaklade zivnosti
uctoeva
24.12.21,09:43
Jednoosobová s.r.o. majiteľ-konateľ má uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou. Bude sa mu v roku 2022 vyplácať podiel zo zisku za roky 2008-2020 . Budú sa platiť odvody do soc. a zdravotnej poisťovne? Daň bude zrážková 7 %. ?
Jana Motyčková
27.12.21,10:07
Z podielov na zisku za 2011-2016 sa platí zdravotné poistenie (2011,2012 si platí sám cez rzzp - vyplatené sumy si oznámi do ZP, 2013-2016 platí firma preddavky), zo ziskov od 2017 sa zráža 7 % zrážková daň.
Iveta Matlovičová
27.12.21,11:18
Jednoosobová s.r.o. majiteľ-konateľ má uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou. Bude sa mu v roku 2022 vyplácať podiel zo zisku za roky 2008-2020 . Budú sa platiť odvody do soc. a zdravotnej poisťovne? Daň bude zrážková 7 %. ?

ak ide o podiely na zisku z uctovneho obdobia rokov 2004 as 2010 (kam spada aj rok 2008 az 2010), a ide o spolocnika, tak nezdanuju sa a neplati sa ani ZP a SP, ostatne roky vam napisala uz p. Motyckova
uctoeva
29.12.21,10:17
takže dobre tomu rozumiem, že ak budeme vyplácať podiely zo zisku za roky 2004-2010 spoločníkovi v roku 2022 tak nebudeme platiť do SP a ZP ani odvádzať daň ? Ďakujem
Iveta Matlovičová
29.12.21,12:06
takže dobre tomu rozumiem, že ak budeme vyplácať podiely zo zisku za roky 2004-2010 spoločníkovi v roku 2022 tak nebudeme platiť do SP a ZP ani odvádzať daň ? Ďakujem


ano tak, dolezity je rok, z ktoreho bol dosiahnuty zisk - prikladam tabulku, snad pomoze
Adriannna
17.01.23,12:08
Dobrý deň, prosím Vás, zamestnanec u nás pracuje na pracovnú zmluvu, zároveň je konateľom vo vlastnej s.r.o., môže nás požiadať o Ročné zúčtovanie?
ďakujem,
Jana Motyčková
17.01.23,16:37
Dobrý deň, prosím Vás, zamestnanec u nás pracuje na pracovnú zmluvu, zároveň je konateľom vo vlastnej s.r.o., môže nás požiadať o Ročné zúčtovanie?
ďakujem,

Môźe - ak nemá iné príjmy podľa § 6,7,8 daňového zákona.
Adriannna
17.01.23,19:30
Ďakujem za odpoveď...pekný večer prajem
Negoce
25.09.23,13:44
Dobrý deň, riešim so Sociálnou poisťovňou prípad, ak dividenda za r. 2022 bola vyplatená členovi štatutárneho orgánu (v akciovej spoločnosti), ktorý nemá podiel na ZI, ale zároveň má s a.s. uzatvorenú pracovnú zmluvu.
Podľa názoru SP: "Vyplatený podiel na zisku sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, aj napriek skutočnosti, že sa zdaňuje podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zrážkovou daňou (7%)“. Dôvodom je, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje formu zdanenia podielu na zisku (toto je fakt).
Nie je v takom prípade potrebné rozlíšiť z akého titulu sa dividenda vyplatila, či ako 1) členovi št. orgánu alebo 2) zamestnancovi (v tom prípade by mal príjem vstupovať do príjmu zamestnanca ako každý iný).
Teda hypotetická situácia, ak by takýto člen štat. orgánu nebol aj zamestnancom výplata dividendy by netvorila vymeriavací základ pre sociálne poistenie?
Ďakujem za Váš názor
Jana Motyčková
25.09.23,19:03
Dobrý deň, riešim so Sociálnou poisťovňou prípad, ak dividenda za r. 2022 bola vyplatená členovi štatutárneho orgánu (v akciovej spoločnosti), ktorý nemá podiel na ZI, ale zároveň má s a.s. uzatvorenú pracovnú zmluvu.
Podľa názoru SP: "Vyplatený podiel na zisku sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, aj napriek skutočnosti, že sa zdaňuje podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zrážkovou daňou (7%)“. Dôvodom je, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje formu zdanenia podielu na zisku (toto je fakt).
Nie je v takom prípade potrebné rozlíšiť z akého titulu sa dividenda vyplatila, či ako 1) členovi št. orgánu alebo 2) zamestnancovi (v tom prípade by mal príjem vstupovať do príjmu zamestnanca ako každý iný).
Teda hypotetická situácia, ak by takýto člen štat. orgánu nebol aj zamestnancom výplata dividendy by netvorila vymeriavací základ pre sociálne poistenie?
Ďakujem za Váš názor

Malo by sa rozlišovať, k akému právnemu vzťahu dividenda patrí. V každom prípade, keďže nemá majetkovú účasť, príjem z dividendy vstupuje do VZ zamestnanca. Ak ako člen štatutárneho orgánu nemá právny vzťah s nárok na príjem zo závislej činnosti, podľa môjho názoru nie je považovaný za zamestnanca, a keďže nie je zamestnanec, ani dividenda nemôže byť príjmom zamestnanca.

Ale dôležité je, či má právny vzťah bez nároku na príjem zo závislej činnosti - ak nemá žiadnu zmluvu uzatvorenú, na jeho právny vzťah člena štatutárneho orgánu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a tá predpokladá výkon funkcie s nárokom na odmenu. Čiže ak žiadnu zmluvu nemá ako člen štatutárneho orgánu, má právny vzťah s nárokom na odmenu a teda je považovaný za zamestnanca a prijem z dividendy vstúpi do VZ zamestnanca.
Negoce
25.09.23,19:29
Malo by sa rozlišovať, k akému právnemu vzťahu dividenda patrí. V každom prípade, keďže nemá majetkovú účasť, príjem z dividendy vstupuje do VZ zamestnanca. Ak ako člen štatutárneho orgánu nemá právny vzťah s nárok na príjem zo závislej činnosti, podľa môjho názoru nie je považovaný za zamestnanca, a keďže nie je zamestnanec, ani dividenda nemôže byť príjmom zamestnanca.

Ale dôležité je, či má právny vzťah bez nároku na príjem zo závislej činnosti - ak nemá žiadnu zmluvu uzatvorenú, na jeho právny vzťah člena štatutárneho orgánu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a tá predpokladá výkon funkcie s nárokom na odmenu. Čiže ak žiadnu zmluvu nemá ako člen štatutárneho orgánu, má právny vzťah s nárokom na odmenu a teda je považovaný za zamestnanca a prijem z dividendy vstúpi do VZ zamestnanca.

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď, podobne to bude aj v ZP?
Jana Motyčková
26.09.23,06:51
Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď, podobne to bude aj v ZP?
Nie, ak sú to dividendy po r. 2016, ZP sa z toho neplatí, keď je to zdanené 7 percentami.
pam000
15.11.23,11:47
Dobrý deň, prosím Vás, na aké obdobie by ste prihlásili konateľa do SP/ZP. Činnosť vykonáva bez nároku na odmenu a nemá majetkovú účasť. Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení dividend po roku 2017. Zápisnica je vydaná v októbri. Môžem ho prihlásiť ako zamestnanca s nepravidelným príjmom len na 1 deň, kedy bola zápisnica? Jedná sa o vyššiu sumu a chcem aj jemu pomôcť a aby firma nemala problém so sociálkou, ak by to kontrolovali. Alebo prihlásiť na obdobie od dátumu zápisnice až do dňa, kedy sa mu dividenda vyplatí? ďakujem vopred
Jana Motyčková
15.11.23,13:24
Dobrý deň, prosím Vás, na aké obdobie by ste prihlásili konateľa do SP/ZP. Činnosť vykonáva bez nároku na odmenu a nemá majetkovú účasť. Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení dividend po roku 2017. Zápisnica je vydaná v októbri. Môžem ho prihlásiť ako zamestnanca s nepravidelným príjmom len na 1 deň, kedy bola zápisnica? Jedná sa o vyššiu sumu a chcem aj jemu pomôcť a aby firma nemala problém so sociálkou, ak by to kontrolovali. Alebo prihlásiť na obdobie od dátumu zápisnice až do dňa, kedy sa mu dividenda vyplatí? ďakujem vopred


Ak konateľ nemá majetkovú účasť (dividenda je príjmom zo závislej činnosti):
- a mal doteraz zmluvu u výkone funkcie, kde bolo uvedené, že vykonáva funkciu bez nároku na odmenu, do SP ho prihlásite odo dňa účinnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ak to rozhodnutie je, že po vyplatení dividend bude znovu platiť zmluva o výkone funkcie bez nároku na odmenu, tak ho odhlásite dňom, kedy je odmena fyzicky vyplatená
- a nemal doteraz zmluvu o výkone funkcie bez nároku na odmenu, mali ste ho prihlásiť do SP odo dňa, keď sa stal konateľom (najskôr od 1.1.2011) a ostane prihlásený kým neskončí funkciu.
V ZP ho prihlásite na posledný deň mesiaca, za ktorý je príjem zúčtovaný.
dogicka
06.12.23,13:05
Dobrý deň,

chcela by som sa spýtať na nasl.prípad:

Konateľ je SZČO a zároveň má aj jednosobovu s.r.o.

Riešime situáciu konateľa - či ho zamestnať v s.r.o. alebo (http://s.r.o.alebo) aby pracoval pre firmu na živnosť. Finančne nám to lepšie vychádza keby pracoval pre s.r.o. na živnosť. Chcela by som vedieť, za predpokladu, že si konateľ vypracuje transferovú dokumentáciu - bolo by možné keby pracoval pre túto s.r.o. na živnosť?

Ďakujem veľmi pekne.
Jana Motyčková
06.12.23,13:45
Dobrý deň,

chcela by som sa spýtať na nasl.prípad:

Konateľ je SZČO a zároveň má aj jednosobovu s.r.o.

Riešime situáciu konateľa - či ho zamestnať v s.r.o. alebo (http://s.r.o.alebo) aby pracoval pre firmu na živnosť. Finančne nám to lepšie vychádza keby pracoval pre s.r.o. na živnosť. Chcela by som vedieť, za predpokladu, že si konateľ vypracuje transferovú dokumentáciu - bolo by možné keby pracoval pre túto s.r.o. na živnosť?

Ďakujem veľmi pekne.


Podľa mňa áno.
mkatka
26.01.24,19:58
dobrý večer,

moja otázka: môže sa občan Ukrajiny /má prechodný pobyt s povolením podnikať/ stať konateľom v slovenskej s.r.o.? Z odmeny konateľa bude odvádzať odvody a dane na Slovensku?