Jozef Mihál
03.08.16,14:35
NÁROK NA DÔCHODOK A DÔCHODKOVÝ VEK

Podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení podmienkou nároku na starobný dôchodok je získanie najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia (ľudovo „odpracovaných rokov“) a dovŕšenie dôchodkového veku.

Až do 31.12.2016 pre všetkých mužov a väčšinu žien platí, že dôchodkový vek je 62 rokov.

Od 1. januára 2017 sa však pre mužov a väčšinu žien dôchodkový vek začne postupne dôchodkový vek zvyšovať.

Podľa § 65a zákona o sociálnom poistení, „dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.“

Toto pomerne nezrozumiteľné ustanovenie zákona v ľudskej reči znamená, že každoročne sa dôchodkový vek zvýši približne o 2 a pol mesiaca. Respektíve približne raz za 5 rokov sa dôchodkový vek zvýši o 1 rok.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na svojej webovej stránke www.rozpoctovarada.sk (http://www.rozpoctovarada.sk/) pripravila „kalkulačku“ na výpočet dôchodkového veku. Podľa tejto kalkulačky (nezáväzne!) napríklad:

Muži a ženy s max. 1 dieťaťom narodení v roku 1955 pôjdu do dôchodku vo veku 62 rokov, 2 mesiace a 12 dní.

Muži a ženy s max. 4 deťmi narodení v roku 1960 pôjdu do dôchodku vo veku 63 rokov a 2 mesiace.

Muži a ženy narodení v roku 1965 pôjdu do dôchodku vo veku 63 rokov, 9 mesiacov a 19 dní.

Muži a ženy narodení v roku 1970 pôjdu do dôchodku vo veku 64 rokov, 6 mesiacov a 24 dní.


VÝPOČET SUMY STAROBNÉHO DÔCHODKU

Podľa § 66 zákona o sociálnom poistení sa vynásobia tri veličiny:

- počet rokov dôchodkového poistenia („odpracovaných rokov“), viď § 60 zákona,
- priemerný osobný mzdový bod (vyjadruje výšku príjmu poistenca) podľa § 63 zákona a
- dôchodková hodnota podľa § 64 zákona, suma 10,993 eur (každoročne rastie ako priemerná mzda, uvedená hodnota platí pre rok 2016).

Výsledok sa zaokrúhli na 10 centov nahor.

Výšku starobného dôchodku tak ovplyvňuje počet odpracovaných rokov – čím ich má občan viac, tým je dôchodok vyšší, ďalej výška príjmu, respektíve vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádzali odvody – čím bol príjem občana vyšší, tým bude vyšší jeho starobný dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod (POMB) sa vypočíta ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky počnúc rokom 1984 končiac predposledným rokom pred rokom, v ktorom občan odchádza do dôchodku.

Osobný mzdový bod (OMB) je podiel príjmu (vymeriavacieho základu) občana a priemerného príjmu na Slovensku v danom roku.


Príklad

Ak ste v roku 2014 zarobili spolu 12000 eur brutto, Váš osobný mzdový bod za rok 2014 bude 12000/10296 = 1,1656.

Ak ste v roku 2015 platili do Sociálnej poisťovne odvody len ako živnostník a to len polroka a z minimálneho základu 412 eur mesačne, tak váš osobný mzdový bod za rok 2015 bude (6 x 412) / 10596 = 0,2333.


Pri výpočte starobného dôchodku sa stále zásadnejším spôsobom uplatňuje princíp solidarity

V prvom rade ide o princíp redukcie/antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu. Po druhé ide o tzv. minimálny dôchodok – pozrite ďalej.

Ak hore uvedeným výpočtom občanovi vyjde POMB nižší ako 1, k vypočítanému POMB sa v roku 2016 pridá ďalších 20% z rozdielu do 1 (v roku 2017 sa pridá 21% a od roku 2018 sa pridá 22%). Teda – ľuďom, ktorí mali počas aktívneho života podpriemerné príjmy, vyjde starobný dôchodok vyšší ako by to bolo „podľa zásluh“.

Napríklad ak výpočtom z osobných mzdových bodov vyjde POMB 0,6 (čiže ide o občana, ktorý počas svojho života zarábal približne 60% priemernej mzdy) - pripočíta sa mu ešte 20% z 0,4 (rozdiel medzi 0,6 a 1 je 0,4) a jeho výsledný POMB bude 0,68.

Naopak - ak vyjde vypočítané POMB vyššie ako 1,25 tak sa z časti nad 1,25 započíta v roku 2016 len 68% (v roku 2017 sa započíta už len 64% a od roku 2018 len 60%).

Napríklad ak občanovi, ktorý počas svojho života mal príjmy približne vo výške dvojnásobku priemernej mzdy výpočtom vyjde POMB 2,0 – tak pri výpočte dôchodku v roku 2016 sa mu z hodnoty nad 1,25 započíta len 68% a výsledný POMB tak bude len 1,76.

Príklady

Pri 40 rokoch dôchodkového poistenia a príjme cca 60% priemernej mzdy by v roku 2016 dôchodok vyšiel:

D = 40 x 0,68 x 10,993 = 299,10 eura

Pri 40 rokoch dôchodkového poistenia a príjme vo výške dvojnásobku priemernej mzdy by dôchodok vyšiel:

D = 40 x 1,76 x 10,993 = 774 eur


Sporiteľom v druhom pilieri sa dôchodok zo Sociálnej poisťovne kráti

Pomerná časť dôchodku za dobu:

- od 1.1.2005 do 31.8.2012 sa kráti o polovicu,
- od 1.9.2012 do 31.12.2016 sa kráti o 2/9-tiny,
- atď., pre ďalšie roky pozrite § 66 ods. 6 zákona.

Príklad

Občan bol 40 rokov nepretržite dôchodkovo poistený, mal príjem vo výške priemernej mzdy, od 1.9.2005 bol v druhom pilieri, do dôchodku odchádza 1.9.2016:

Štandardný dôchodok zo Sociálnej poisťovne by vyšiel

40 x 1 x 10,993 = 439,80 eura

Pomerná časť dôchodku za dobu od 1.9.2005 do 31.8.2012 je:

7 rokov / 40 rokov x 439,80 = 76,965 ... z toho polovica = 38,4825 eura

Pomerná časť dôchodku za dobu od 1.9.2012 do 31.8.2016 je:

4 roky / 40 rokov x 439,80 = 43,98 ... z toho 2/9 = 9,7733 eura

Dôchodok z prvého piliera = 439,80 – 38,4825 – 9,7733 = 391,60 eura (o 48,20 eura menej)

Na príklade vidíme - ak by uvedený občan nebol v druhom pilieri, mal by dôchodok len z prvého piliera a to 439,80 eura. Keďže bol v druhom pilieri, jeho dôchodok z prvého piliera bude 391,60 eura (o 48 eur menej) – k tomu však dostane aj dôchodok z druhého piliera – jeho výška závisí od zhodnotenia jeho príspevkov a od ponuky doživotného dôchodku.

Ku kráteniu dôchodku zo Sociálnej poisťovne však treba dodať – súčasný spôsob je nesprávny, pretože nezohľadňuje reálnu výšku odvodov občana do Sociálnej poisťovne. Krátenie by malo byť omnoho nižšie (priaznivejšie pre občana) – a tým sa stane druhý pilier pre občana ešte výhodnejší. Veríme, že budúce vlády vzorec pre krátenie dôchodku spravodlivo upravia na prospech občana – sporiteľa.


MINIMÁLNY DÔCHODOK

Od 1. júla 2015 sa zaviedol tzv. minimálny dôchodok, viď § 82b zákona o sociálnom poistení. Okrem vyššie spomínaného princípu redukcie/antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu je to druhý významný prvok solidarity pri výpočte starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne.

Podstatou minimálneho dôchodku je to, že ak občanovi vyššie uvedeným výpočtom vyššie vyjde nízka suma starobného dôchodku – napríklad len 200 alebo 250 eur – dorovná sa mu dôchodok na sumu tzv. minimálneho dôchodku.

Výška minimálneho dôchodku pritom závisí len nepriamo od výšky zárobku občana – pri stanovení výšky minimálneho dôchodku je rozhodujúci počet rokov dôchodkového poistenia posudzovaný na účely minimálneho dôchodku.


Ktoré dôchodky sa zvyšujú na sumu minimálneho dôchodku

Zvýšenie na minimálny dôchodok sa týka dvoch typov dôchodkov:

- (klasických) starobných dôchodkov a

- invalidných dôchodkov vyplácaných po dovŕšení dôchodkového veku (čiže tu ide o prípady, kedy poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku nepožiada o „preklopenie“ na starobný dôchodok).

Zvýšenie sa týka uvedených dôchodkov priznaných po 1.7.2015 ale i uvedených dôchodkov, ktoré občania mali priznané ešte pred 1.7.2015.

Naopak zvýšenie na minimálny dôchodok sa netýka predčasných starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov poberaných pred dosiahnutím dôchodkového veku. A netýka sa ani „sólo“ poberaných vdovských dôchodkov, respektíve sirotských dôchodkov.

Ak občan poberá viac dôchodkov súčasne, tak sa voči sume minimálneho dôchodku posudzuje úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a súčasne vyplácaného

1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,

2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa zákona o soc. zabezpečení policajtov a vojakov,

3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (druhý pilier) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (druhý pilier) a

5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu.

Čiže – pri súbehu uvedených dôchodkov k navýšeniu na minimálny dôchodok dôjde vtedy, ak súčet uvedených dôchodkov je nižší ako minimálny dôchodok.

Príklad

Pani Barbora mala k 1.2.2016 priznaný starobný dôchodok vo výške 290 eur. Pretože mala odpracovaných 40 rokov posudzovaných na účely minimálneho dôchodku, Sociálna poisťovňa jej starobný dôchodok zvýšila na (minimálny) dôchodok vo výške 311,10 eura.

V lete 2016 pani Barbore zomrel manžel. Po manželovi mala od 1.8.2016 priznaný vdovský dôchodok vo výške 200 eur.

Od toho dňa jej Sociálna poisťovňa zároveň znížila starobný dôchodok na pôvodnú sumu 290 eur. Dôvodom je to, že súčet pôvodného starobného dôchodku a novopriznaného vdovského dôchodku je 290 + 200 = 490 eur. A táto suma prevyšuje minimálny dôchodok 311,10 eura.


Nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok

Nie všetci poberatelia nízkych dôchodkov majú nárok zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

Nutnou podmienkou na zvýšenie nízkeho vypočítaného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je aby občan dosiahol obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rozsahu najmenej 30 rokov.

Čo je obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, definuje § 82b ods. 4 zákona. Je to:

1. Obdobie získané v kalendárnych rokoch počnúc rokom 1993, za ktoré osobný mzdový bod občana dosiahol najmenej 0,241.

Osobný mzdový bod občana v nejakom kalendárnom roku dosiahol najmenej hodnotu 0,241 vtedy, ak jeho ročný vymeriavací základ (hrubý príjem) na dôchodkové poistenie bol v danom roku najmenej vo výške 0,241-násobku priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom SR pre daný rok.

Napríklad obdobie dôchodkového poistenia v roku 2014 by sa občanovi zohľadnilo na účely minimálneho dôchodku vtedy, ak by v roku 2014 občan mal ročný vymeriavací základ najmenej 2481 eur. A to preto, lebo priemerný ročný príjem v roku 2014 bol 10296 eur, pri príjme občana 2481 eur vychádza osobný mzdový bod = 2481/10296 = 0,2410.

Priemerný ročný príjem v roku 2015 bol 10596 eur. Na započítanie obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v roku 2015 sa preto pre rok 2015 požaduje ročný vymeriavací základ najmenej 2553 eur.

Výpočet = 2553/10596 = 0,2410 (pripomeňme, že OMB sa pri výpočte zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).

Podobne to bolo v rokoch 1993 – 2013 a rovnako to bude v nasledujúcich rokoch – ak sa zákon v tejto veci nezmení. Ak chcete mať minimálny dôchodok a to čo najvyšší, treba si to uvedomiť (viď kapitola „Spoločníci a konatelia“).

2. Celé obdobie dôchodkového poistenia občana pred 1.1.1993, bez ohľadu na výšku OMB v týchto rokoch.

3. Obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine. Cudzinou sa rozumie iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná).

4. Obdobie v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

5. Obdobie v kalendárnom roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Zhrňme si to ešte raz – ak celkové obdobie podľa vyššie uvedených bodov dosiahne v súčte najmenej 30 rokov, občan má nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok. Inak nie.


Výška minimálneho dôchodku

Výška minimálneho dôchodku závisí od počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku.

Ak občan získal 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku, suma minimálneho dôchodku sa rovná 136% sumy životného minima, platného k 1. januáru príslušného roka.

Suma životného minima platná k 1.1.2016 je 198,09 eura.

Suma minimálneho dôchodku pri 30 rokoch obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku tak je v roku 2016 daná ako 269,50 eura.

Za každý ďalší (celý) rok obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2% životného minima.

Za každý ďalší rok od 40-teho roku obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3% životného minima.

Napríklad pri 35-tich rokoch obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je suma minimálneho dôchodku 146% sumy životného minima, čo je 289,30 eura.

Pri 40-tich rokoch to bude 157% sumy životného minima, čo je 311,10 eura.

Pri 45-tich rokoch suma 172% sumy životného minima, čo je
340,80 eura.

AK sa bude suma životného minima v nasledujúcich rokoch postupne zvyšovať, v nadväznosti na to sa budú v nasledujúcich rokoch zvyšovať aj sumy minimálnych dôchodkov.

Príklad

Pani Božena dosiahla 40 rokov dôchodkového poistenia, z toho si sama odpracovala 35 rokov a ďalších 5 rokov bola pri deťoch (vtedy za ňu dôchodkové poistenie platil štát). Problém je, že pracovala väčšinou za minimálnu mzdu alebo len o málo vyššiu sumu. Do druhého piliera nevstúpila.

Podľa platného zákona o sociálnom poistení jej dôchodok z prvého piliera vypočítaný v roku 2016 bude:

D = 40 (rokov) x 0,6 (priemerný osobný mzdový bod) x 10,993 (dôchodková hodnota) = 263,90 eura.

Suma minimálneho dôchodku po 40 rokoch dôchodkového poistenia spĺňajúcich nároky na minimálny dôchodok je 157% sumy životného minima, teda 311,10 eura. Štát preto pani Božene doplatí 47,20 eura do minimálneho dôchodku a pani Božena bude poberať dôchodok 311,10 eura. Z toho 263,90 eur bude riadny dôchodok a 47,20 eura bude doplatok do minimálneho dôchodku.

Príklad

Pán Bohuš dosiahol rovnako ako pani Božena 40 rokov dôchodkového poistenia a v roku 2016 odchádza do dôchodku. Ako nízkokvalifikovaný zamestnanec pracoval za nízku mzdu a jeho dôchodok vyšiel podobne ako v prípade pani Boženy na 263,90 eura.

V rokoch 2013 až 2015, teda tesne pred dôchodkom, mal vážne zdravotné problémy a ako zamestnanec bol v počas týchto rokov dlhodobo na PN. Jeho osobný mzdový bod v týchto troch rokoch preto nedosahoval ani výšku 0,241.

Pri určení sumy minimálneho dôchodku sa preto pánovi Bohušovi roky 2013, 2014 a 2015 nezapočítajú.

Suma minimálneho dôchodku za 37 rokov spĺňajúcich podmienky pre minimálny dôchodok je 150% sumy životného minima, teda (len) 297,20 eura.

Príklad

Pán Blažej je živnostník a v roku 2016 odchádza do dôchodku. Počas svojho života bol zamestnancom, od 1.1.2005 až do roku 2016 mal živnosť. V roku 2005 ako začínajúci živnostník poistné do Sociálnej poisťovne neplatil, tento rok sa mu tak vôbec pre nárok na dôchodok ani na minimálny dôchodok nezapočíta. Od 1.7.2006 do 30.6.2007 platil ako SZČO z minimálneho základu. Potom mal rok prestávku a poistné začal platiť znova až od 1.7.2008 a platil ho až kým živnosť neukončil a nepožiadal v roku 2016 o dôchodok.

Obdobie dôchodkového poistenia od 1.7.2006 do 30.6.2007 sa samozrejme započíta do doby dôchodkového poistenia pri výpočte starobného dôchodku. Avšak nezohľadní sa pri určení výšky minimálneho dôchodku.

A to preto, lebo OMB v roku 2006 vychádza približne len na 0,22. Rovnako OMB v roku 2007 vychádza približne na 0,22. Dôvodom je skutočnosť, že minimálny základ SZ%CO bol v tom čase 44% priemernej mzdy a pán Bohuš bol v týchto dvoch rokoch poistený vždy len polovicu roka.

Predchádzajúce príklady poukazujú na dva logické nedostatky určenia sumy minimálneho dôchodku. Po prvé je to skutočnosť, že do nároku na minimálny dôchodok sa nezapočíta obdobie dôchodkového poistenia v roku, v ktorom mal občan dlhšie trvajúcu práceneschopnosť a z tohto dôvodu jeho OMB nedosiahol výšku najmenej 0,241.

Po druhé, samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré si platia povinné poistenie z minimálneho základu, sa do obdobia dôchodkového poistenia pre určenie minimálneho dôchodku síce započítajú roky, v ktorých boli od 1.1. do 31.12. (teda celý rok) poistení – ale nezapočítajú sa obdobia rokov, v ktorých boli poistení len polovicu roka.


Zosilnenie princípu solidarity v prvom pilieri

Zavedenie minimálneho dôchodku zároveň znamená posilnenie princípu solidarity v prvom pilieri. Zjednodušene platí, že občan, ktorý dosiahne 30 rokov dôchodkového poistenia bude poberať rovnaký dôchodok vo výške necelých 270 eur rovnako či mal mesačný vymeriavací základ (príjem) vo výške 220 eur alebo vyše 650 eur.

Občan, ktorý odpracoval 40 rokov, bude mať dôchodok rovnaký, či zarábal 220 eur mesačne alebo 540 eur mesačne – a to 311 eur.

A ten, kto odpracoval 45 rokov, bude mať dôchodok rovnaký, či zarábal 2220 eur mesačne alebo 520 eur mesačne – bude poberať dôchodok 340 eur.


Minimálny dôchodok a druhý pilier

Tí dôchodcovia, ktorí budú poberať dôchodok zo Sociálnej poisťovne ale ako sporitelia i dôchodok z druhého piliera, budú mať sumu minimálneho dôchodku, vyplácaného Sociálnou poisťovňou, krátenú.

Pri krátení sumy minimálneho dôchodku sa postupuje rovnako ako pri krátení samotného starobného dôchodku, ktorý sporiteľovi vypláca Sociálna poisťovňa.

Ide o komplikovaný postup a ukážme si ho na príklade dôchodcu, ktorý:

- bol nepretržite poistený 40 rokov od 1.9.1975,
- šiel by do dôchodku k 1.9.2016 a
- od 1.9.2005 bol v druhom pilieri.

Označme ako “D” potenciálny dôchodok tohto dôchodcu v prípade, ak by nebol v druhom pilieri.

Táto suma však bude krátená za obdobie, kedy bol v druhom pilieri:

- v čase od 1.9.2005 do 31.8.2012 (7 rokov), vtedy bola výška jeho príspevkov 9% z vymeriavacieho základu
- v čase od 1.9.2012 do 31.8.2016 (4 roky), vtedy bola výška jeho príspevkov 4% z vymeriavacieho základu.

Podľa vzorca uvedeného v § 66 zákona o sociálnom poistení sa pomerná časť jeho dôchodku z prvého piliera kráti o polovicu za 7 rokov sporenia od 1.9.2005 do 31.8.2012 a o 2/9-tiny za 4 roky sporenia od 1.9.2012 do 31.8.2015.

Čiže:

- za prvých 30 rokov poistenia sa dôchodok nekráti, pomerná časť dôchodku za prvých 30 rokov je = (30/40) x D

- za ďalších 7 rokov poistenia sa dôchodok kráti o polovicu, pomerná časť dôchodku za 7 rokov je = (7/40) x D x (1/2)

- za posledné 4 roky poistenia sa dôchodok kráti o 2/9-tiny, pomerná časť dôchodku za 4 roky je = (4/40) x D x (7/9)

Ak to spočítame, výsledný dôchodok bude 0,915 x D, čiže približne o 8% nižší, ako keby v druhom pilieri nebol.

*

Veľmi zjednodušene to potom znamená, že napríklad pre sporiteľa, ktorý pracoval 40 rokov bude minimálny dôchodok nie 311 eur ale len 285 eur.

Štát tak v danom prípade bude občanovi, ktorý bol 10 rokov v druhom pilieri a pracoval celkovo 40 rokov, garantovať sumu dôchodku zo Sociálnej poisťovne o 26 eur nižšiu. Je otázne, či tento rozdiel vynahradí občanovi dôchodok poberaný z druhého piliera.
dogicka
14.02.18,15:04
Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať ako sa počíta dôchodok a odrobené roky zamestnancovi, ktorý ja zamestnaný na 4 hodiny denne s mzdou 288€ mesačne.Či sa mu ráta táto doba do odrobených rokov a do minimálneho dôchodku?

Ako je to ak je niekto zamestnaný na dohodu a má príjem 135 €, ráta sa mu to do dôchodku?

Ďakujem za radu.
Jana Motyčková
15.02.18,08:25
Každá doba trvanie dôchodkového poistenia sa počíta pre dôchodok. Pre minimálny dôchodok je potrebné, aby získala VZ za rok vo výške 0,241-násobku ročnej priemernej mzdy v tom roku. Príjem 288 € mesačne by na to mal stačiť, ak zamestnanie bude trvať celý rok, ale ak by bola dlhšie PN, tak to stačiť nemusí.
Dohoda s príjmom 135 sa tiež počíta do doby poistenia na dôchodok, ak ide o započítanie do minimálneho dôchodku, zisťuje sa úhrn VZ v danom roku zo všetkých poistení, a platí to, čo som napísala vyššie.
Upozorňujem, že okrem doby poistenia ovplyvňuje výšku dôchodku aj výška vymeriavacieho základu.
Laura1
19.02.18,08:16
Dobrý deň,

chcela by som sa opýtať, ako sa započítajú zamestnankyni odpracované roky, a tiež osobný mzdový bod (za obdobie 1991-2003), keď poberala len invalidný dôchodok ( miera poklesu nad 70%).

Ďakujem, Alžbeta
Darina Ptačinová
19.02.18,11:23
Dobrý deň, prosím Vás o radu:

Osoba narodená r.1955 má priznaný plný invalidný dôchodok a okrem toho má vyplácaný príjem zo straty na zárobku /doplatok za ušlú mzdu/ zo sociálnej poisťovne - priznaný 12/1995.

1. Má nárok na starobný dôchodok - od akého dátumu a z čoho sa bude vypočítavať?

2. Čo je pre danú osobu výhodnejšie - ako postupovať pri prechode na starobný dôchodok?

3. Ak bude priznaný starobný dôchodok - bude naďalej vyplácaná strata na zárobku?

Ďakujem a pozdravujem
Jana Motyčková
19.02.18,13:56
Dobrý deň,

chcela by som sa opýtať, ako sa započítajú zamestnankyni odpracované roky, a tiež osobný mzdový bod (za obdobie 1991-2003), keď poberala len invalidný dôchodok ( miera poklesu nad 70%).

Ďakujem, Alžbeta
Doba poberania ID sa započíta do obdobia poistenia pri posudzovaní starobného dôchodku. K osobnému mzdovému bodu je to zložitejšie, v rôznych obdobiach sa to zisťuje inak, nevieme kedy robila, ako, navyše je to ID spred r.2003, to neviem ako sa posudzuje pri prechode na SD. Skúste sa pútať na SP. V každom prípade starobný dôchodok nesmie byť nižší ako momentálny invalidný.
Jana Motyčková
19.02.18,14:00
Dobrý deň, prosím Vás o radu:

Osoba narodená r.1955 má priznaný plný invalidný dôchodok a okrem toho má vyplácaný príjem zo straty na zárobku /doplatok za ušlú mzdu/ zo sociálnej poisťovne - priznaný 12/1995.

1. Má nárok na starobný dôchodok - od akého dátumu a z čoho sa bude vypočítavať?

2. Čo je pre danú osobu výhodnejšie - ako postupovať pri prechode na starobný dôchodok?

3. Ak bude priznaný starobný dôchodok - bude naďalej vyplácaná strata na zárobku?

Ďakujem a pozdravujem
ad 1 Nárok na starobný dôchodok vznikne, počítať sa bude od dovŕšenia dôchodkového veku.
ad 2 neviem na čo sa pýtate, čo je výhodnejšie - medzi čím sa rozhoduje
ad 3 bohužiaľ, neviem sa vyjadriť, ide o staré predpisy, ktoré ani nespadajú pod mzdovú učtáreň, takže to nesledujem. Ako v predchádzajúcom prípade, odporúčam obrátiť sa s otázkami na SP.
pam000
24.10.18,11:07
Dobrý deň, prosím Vás o radu. Konateľ má mesačnú odmenu 20 eur, už niekoľko rokov. Iný príjem, z ktorého by si platil poistné nemá. Rieši teraz prípadný starobný dôchodok, ročník 1968 . Chcem sa spýtať, že v akej výške by si mal vyplácať mesačnú odmenu, aby mu vyšiel minimálny dôchodok? Ďakujem
Jana Motyčková
25.10.18,06:50
Presne sa to nedá určiť. Potrebuje získať osobný mzdový bod 0,241 a to je pomer jeho ročného VZ voči priemernej mzde v danom roku. Keďže priemerná mzda je známa až po skončení roka, tak sa to dá iba odhadovať. Ak by napr. priemerná mzda bola v tomto roku 1000 €, aby sa mu tento rok počítal, musí mať za rok 2018 VZ najmenej 1000x12x0,241 = 2892 €. Ale radšej o čosi viac, lebo nemám predstavu, čo spravili s priemernou mzdou zavedené príplatky.
Takých rokov musí mať aspoň 30.
Anasoftmzdy
25.06.19,13:34
Dobrý deň pani Motyčková,
Mám otázku ku odchodu nášho zamestnanca na dôchodok.
Zamestnanec odišiel v priebehu mesiaca na starobný dôchodok ale zostal pracovať do konca mesiaca. Samozrjeme to nebolo možné zúčtovať v aktuálnom mesiaci správne lebo rozhodnutie prišlo až o 3mesiace neskôr ale teraz toto nechcem riešiť.
Hrubá mzda zamestnanca je 1000 €, odchod do dôchodku je 14.marec 2019. (poč. prac. dní 21, poč. kal. dní 31, nečerpal dovolenku a nemal ani inú neprítomnosť) Mzda vyzerá nasledovne:
1. Prvá časť mzdy (od 01.03.2019 do 13.03.2019) je 9 prac. dní: 1000/21*9 = 428,57 € - Z tejto čiastky sa platia všetky odvody.
2. Druhá časť mzdy (od 14.03.2019 do 31.03.2019) je 12 prac. dní: 1000/21*12 = 571,43 € - Z tejto čiastky sa už neplatia FZ a IN.


Sociálna poisťovňa nám ale zrazu reklamuje zle vyrátané vymeriavacie základy fondov FZ a IN, keďže oni počítali jednotlivé obdobia po kalendárnych dňoch nasledovne:
1. Prvá časť mzdy (od 01.03.2019 do 13.03.2019) je 1000/31*13 = 419,35
2. Druhá časť mzdy (od 14.03.2019 do 31.03.2019) je 1000/31*18 = 580,65


Tu som sa zastavil a už ničomu nerozumiem... Predsa ako je možné že prepočítať VZ vybraných fondov na základe pracovných a niektoré na základe kalendárnych dní.
Touto cestou Vás prosím o názor. Ja si osobne myslím že tu SP alebo vybraní zamestnanci SP zle interpretujú niečo lebo toto mi už maximálne nedáva žiadny zmysel. Búra mi to moju predstavu o mzdách ako takých celkovo, predsa mzdy vyplácame podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia ale hlavne podľa odpracovaných dní - nie kalendárnych...
Voprev Vám ďakujem za odpoveď.
S pozdravom
Jana Motyčková
25.06.19,15:58
Vychádza sa z toho, že rozhodujúce obdobie na určenie VZ zamestnanca (§ 139) je kalendárny mesiac a nie kalendárny deň. Čiže ak sa zisťuje časť VZ za časť mesiaca, tak sa to určuje pomerne podľa kalendárnych dní. Alebo inak, keďže rozhodujúce obdobie je mesiac, získaný VZ za mesiac je vymeriavacím základom za 30/31 dní. Nie že VZ za prvý deň je príjem v ten deň, VZ za druhý deň príjem v druhy deň atď.. Potom ak treba platiť poistné iba za časť mesiaca, mesačný VZ sa prepočíta podľa kalendárnych dní.