Jozef Mihál
04.08.16,13:10
Od roku 2011 platí, že okrem matky dieťaťa môže ísť na materskú aj otec. Pozor, platí to v zmysle, že potom ako si vyčerpá svoje materské matka, môže čerpať svoje materské aj otec. Teda nie je to „buď matka alebo otec“ ale „aj matka aj otec“.

Málokto o tejto možnosti vie a ak aj vie, málo ľudí pozná detaily a aj tí, ktorí by túto možnosť využiť mohli, sa jej boja.

Napriek tomu stále rastie počet otcov, ktorí čerpajú svoje materské potom ako si ho vyčerpá matka dieťaťa.


KTO OKREM MATKY MÔŽE ČERPAŤ MATERSKÉ

Okrem matky dieťaťa môže čerpať materské aj „iný poistenec“ tak ako to definuje § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podmienkou je, aby prevzal dieťa do svojej starostlivosti.

Iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské.

Ak ide o poistenca ktorý je osamelý, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Znamená to, že iný poistenec – napríklad otec dieťaťa – môže čerpať materské napríklad v čase, kedy má dieťa 2 roky a 10 týždňov. Materské bude čerpať 28 týždňov – po skončení čerpania materského bude mať dieťa 2 roky a 38 týždňov.

Iný príklad – otec dieťaťa začne čerpať materské v čase, kedy má dieťa 2 roky a 30 týždňov. V tomto prípade nebude čerpať materské 28 týždňov ale len dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky.

Podľa § 49 ods. 2 zákona, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:

a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

f) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Z pohľadu našej témy je tu najdôležitejšie ustanovenie § 49 ods. 2 písm. d), podľa ktorého materské môže poberať otec dieťaťa. A to v prípade, ak sa na tom s matkou dieťaťa dohodnú (dohodnú, že o dieťa sa bude starať otec – otec prevezme dieťa do starostlivosti), pričom uplynie najmenej 6 týždňov od pôrodu. Ďalšou podmienkou je, že matka sama nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.


Zosumarizujme si to ešte raz

Otec dieťaťa môže poberať materské a to najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov a najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky. Otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.

Podmienkou je neformálna dohoda s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on. Ďalšou podmienkou je, že matka nemôže súčasne poberať svoje materské ani rodičovský príspevok. Pokiaľ má matka nárok na svoje materské, je logické, že otec sa matkou dohodne na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti až potom, ako si matka vyčerpá svoje materské. Tak budú môcť postupne čerpať materské obaja, matka i otec.

Pozor, nato aby mohol otec čerpať svoje materské, musí splniť aj ďalšie dôležité podmienky týkajúce sa jeho nemocenského poistenia. To nájdete v ďalšom texte.


Čo je problém

Pri úvahe o výhodnosti poberania materského zo strany otca treba zvážiť, že rodina v tom čase nebude môcť súčasne poberať rodičovský príspevok (v roku 2016 je rodičovský príspevok suma 203,20 eura mesačne). Ďalší problém je, že za matku v tom čase štát nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie ani poistenie na zdravotné poistenie. Pokiaľ sa matka nevráti do zamestnania bude si musieť v tom čase platiť zdravotné poistenie sama.


OTEC JE ZAMESTNANEC

Na to aby si otec, ktorý je zamestnanec, mohol uplatniť nárok na materské, musia byť splnené všeobecne platné podmienky na čerpanie nemocenských dávok a ďalšie podmienky na čerpanie materského.

Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na materské ak sa dohodne s matkou na prevzatí dieťaťa do starostlivosti v čase, kedy je nemocensky poistený (trvá mu zamestnanie) alebo po zániku nemocenského poistenia v tzv. ochrannej lehote. Podľa § 32 ochranná lehota je obvykle 7 (kalendárnych) dní po zániku nemocenského poistenia. Pozor, v prípade tehotnej matky je ochranná lehota 8 mesiacov – to sa však otca netýka, u neho je ochranná lehota najdlhšie 7 dní.

Ďalšou podmienkou pre zamestnanca je, že v dobe kedy bude poberať materské, nesmie mať v zamestnaní príjem za aktívnu prácu. Inými slovami, nesmie v zamestnaní pracovať v čase, kedy poberá materské. To však nevylučuje, že:

- bude mať v tomto zamestnaní dodatočne vyplatený príjem za prácu, ktorú vykonal ešte pred nástupom na materské – napríklad ročné odmeny,

- bude mať v tomto zamestnaní príjem nie za vykonanú prácu ale poskytnutý z iného dôvodu – napríklad zdaniteľný príjem zo sociálneho fondu,

- bude mať príjem plynúci z iného právneho vzťahu – napríklad z dohody, ktorú uzavrie v čase kedy poberá materské (je jedno, či u toho istého alebo iného zamestnávateľa).

Napokon podľa § 49 ods. 1 posledná veta (viď vyššie) otec má nárok na materské ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Pozor, tu neposudzujeme len dobu aktuálneho nemocenského poistenia ale zohľadníme aj dobu iného nemocenského poistenia ktoré mal otec v období posledných dvoch rokov a ktoré už skončilo.

Príklad

Pán Ivan je zamestnaný v pracovnom pomere, pracovný pomer mu začal 1.1.2015. S matkou dieťaťa sa dohodol na prevzatí ich dieťaťa do svojej starostlivosti k 1.7.2016, kedy mu trvá pracovný pomer a dieťa má vek 10 mesiacov. Pán Ivan bude mať nárok na materské.

Pán Igor je zamestnaný v pracovnom pomere od 1.1.2016, predtým zamestnaný nebol a nemal ani iné nemocenské poistenie. S matkou dieťaťa by sa chcel dohodnúť na prevzatí ich dieťaťa do svojej starostlivosti od 1.7.2016. V takomto prípade by však nemal nárok na materské, pretože v období posledných dvoch rokov dosiahol menej ako 270 dní nemocenského poistenia. S matkou dieťaťa sa takto môže dohodnúť napríklad k 1.10.2016, kedy už bude mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia.

Pán Imrich bol zamestnaný v pracovnom pomere niekoľko rokov bez prestávky až do 31.5.2016. Od 1.6.2016 je nezamestnaný. K 1.7.2016 sa chce dohodnúť s matkou dieťaťa na prevzatí ich dieťa do starostlivosti a požiadať o materské. Pán Imrich nárok na materské mať nebude, pretože o materské chce požiadať v čase, kedy už nie je nemocensky poistený a ochranná lehota uplynula k 8.6.2016.

Na poslednom príklade je vidieť, že ak chce otec pri strate zamestnania nastúpiť na materské – možné to je avšak otec si musí uvedomiť, že na materské musí nastúpiť ešte počas trvania pracovného pomeru alebo tesne po jeho skončení. Ak pánovi Imrichovi skončilo zamestnanie dňa 31.5.2016, tak ideálne je žiadať o materské k 1.6.2016.


OTEC JE SZČO

V prípade otca, ktorý je povinne nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) platia sčasti iné pravidlá ako v prípade zamestnanca.

Podľa § 31 zákona SZČO má nárok na materské ak sa dohodne s matkou na prevzatí dieťaťa do starostlivosti v čase, kedy je povinne nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni alebo po zániku povinného nemocenského poistenia SZČO v tzv. ochrannej lehote (to je rovnako ako pri zamestnancovi). Pokiaľ SZČO nie je povinne nemocensky poistený v SP a nie je ani v ochrannej lehote, nárok na materské nemá.

Na rozdiel od zamestnanca SZČO môže v dobe, kedy poberá materské, ďalej aktívne podnikať a mať príjmy z činnosti SZČO.

Naviac podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona otec ako SZČO nie je povinný platiť žiadne poistné do Sociálnej poisťovne v období, kedy poberá materské.

Špecifickou podmienkou pre SZČO je podmienka, že zaplatil poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom by mal začať poberať materské. Tu je reč o poistnom za obdobie odkedy mu vzniklo povinné nemocenské poistenie (avšak max. 5 rokov dozadu) až do posledného mesiaca pred mesiacom, v ktorom by mal začať poberať materské. Dlžná suma nižšia ako 5 eur sa toleruje.

Rovnako ako u otca zamestnanca platí podmienka podľa § 49 ods. 1 posledná veta, otec má nárok na materské ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Tu neposudzujeme len dobu aktuálneho nemocenského poistenia SZČO ale zohľadníme aj dobu iného nemocenského poistenia ktoré mal otec v období posledných dvoch rokov a ktoré už skončilo, napríklad zohľadníme dobu nemocenského poistenia v bývalom zamestnaní.

Príklad

Pán Juraj je už niekoľko rokov povinne poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO. Žiadne podlžnosti v SP nemá. S matkou dieťaťa sa dohodol na prevzatí ich dieťaťa do svojej starostlivosti k 1.7.2016. Dieťa má vek 19 mesiacov. Pán Juraj bude mať nárok na materské.

Pán Jindřich je povinne poistený v SP ako SZČO od 1.7.2016. Predtým ako SZČO poistený nebol. Bol však nemocensky poistený z dohody o pracovnej činnosti od 1.1.2014 do 30.6.2015. S matkou dieťaťa sa dohodol na prevzatí ich dieťaťa do svojej starostlivosti od 1.9.2016. Nárok na materské mať bude pretože v čase posledných dvoch rokov, teda od 1.9.2014 do 31.8.2016 mal najskôr približne 270 dní nemocenského poistenia ako zamestnanec na dohodu a k tomu pridal ako SZČO ďalších 62 dní od 1.7.2016 do 31.8.2016. Spolu tak v posledných dvoch rokoch „bezpečne“ dosiahol a presiahol požadovaných najmenej 270 nemocenského poistenia.

Pán Jonatán je povinne poistený ako SZČO v SP od 1.7.2010 až doteraz. K 1.7.2016 sa chce dohodnúť s matkou dieťaťa na prevzatí ich dieťa do starostlivosti a požiadať o materské. Pán Jonatán však nemá zaplatené poistné SZČO na nemocenské poistenie za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016. Nárok na materské od 1.7.2016 bude mať len vtedy, ak podlžnosti uhradí najneskôr do konca júla 2016.


OTEC JE DOBROVOĽNE NEM. POISTENÁ OSOBA

Dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO) v súčasnosti na Slovensku veľa nie je, pretože zákon v § 14 ods. 2 písm. c) vyžaduje súčasne aj dobrovoľné dôchodkové poistenie a to je „drahé“. Napriek tomu sa pozrime na pravidlá pre takéto osoby – sú podobné ako pre povinne poistené SZČO.

Podľa § 31 zákona otec ako DNPO má nárok na materské ak sa dohodne s matkou na prevzatí dieťaťa do starostlivosti v čase, kedy je dobrovoľne nemocensky poistený v Sociálnej poisťovni alebo po zániku dobrovoľného nemocenského poistenia v tzv. ochrannej lehote.

Podobne ako SZČO podľa § 140 ods. 1 písm. a) zákona otec ako DNPO nie je povinný platiť žiadne poistné do Sociálnej poisťovne v období, kedy poberá materské.

Pre DNPO rovnako ako pre SZČO je podmienka, že zaplatil poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom by mal začať poberať materské. Ide o poistné za obdobie odkedy mu vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie (avšak max. 5 rokov dozadu) až do posledného mesiaca pred mesiacom, v ktorom by mal začať poberať materské. Dlžná suma nižšia ako 5 eur sa toleruje.

Rovnako ako u otca zamestnanca a SZČO platí podmienka podľa § 49 ods. 1 posledná veta, otec má nárok na materské ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Tu neposudzujeme len dobu aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia ale zohľadníme aj dobu iného nemocenského poistenia ktoré mal otec v období posledných dvoch rokov a ktoré už skončilo. Teda zohľadní sa napríklad doba nemocenského poistenia v bývalom zamestnaní alebo bývalého povinného nemocenského poistenia SZČO.

Príklad

Pán Ladislav bol od 1.7.2015 do 30.6.2016 povinne nemocensky poistený ako SZČO. Od 1.7.2016 už povinne poistený ako SZČO nie je a nie je poistený ani ako zamestnanec. Začiatkom roku 2016 sa mu narodilo dieťa a rád by využil možnosť čerpania materskej. Musí si však počkať kým si nevyčerpá materské matka dieťaťa – čo bude koncom júla 2016. S matkou dieťaťa sa preto chce dohodnúť na prevzatí ich dieťaťa do svojej starostlivosti k 1.8.2016. Za daných okolností nebude mať nárok na materské, pretože k 1.8.2016 nebude nemocensky poistený a nebude už ani v ochrannej lehote. Riešením je napríklad dobrovoľné nemocenské poistenie. Pán Ladislav sa na DNP prihlási 29.7.2016 a k 1.8.2016 už ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba požiada o materské. Nárok mať bude, pretože za obdobie posledných 2 rokov má v súčte s bývalým povinným poistením SZČO s rezervou viac ako 270 dní nemocenského poistenia.


VÝPOČET MATERSKÉHO


Výška materského všeobecne

Materské sa vypočíta a poskytuje za kalendárne dni a vypočíta sa ako 70% denného vymeriavacieho základu (DVZ) prípadne ako 70% pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Pri výpočte materského tak musíme najskôr vypočítať DVZ respektíve určiť PDVZ.


Denný vymeriavací základ (DVZ)

Určí sa podľa § 55 zákona ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Pri určení počtu dní rozhodujúceho obdobia sa podľa § 54 ods. 10 zákona vylúčia obdobia za ktoré nie je povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (viď § 140 zákona) a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia (viď § 26 zákona).

DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.


Rozhodujúce obdobie (RO)

Definuje ho § 54 zákona. Postup pri určení RO sa odvíja od dátumu od ktorého sa má poskytovať otcovi materské. Ak však otec začne poberať materské v ochrannej lehote, RO sa určí vzhľadom na deň zániku nemocenského poistenia. Príklad nájdete o pár riadkov ďalej.

V prípade zamestnancov sa pri určení RO nepoužije § 26 ods. 5 zákona. To znamená, že prípadné prerušenie nemocenského poistenia nehrá pri určení RO zamestnanca úlohu.

1. Ak nemocenské poistenie (je jedno či zamestnanca, SZČO, DNPO) začalo 1. januára predchádzajúceho roka alebo ešte skôr, tak RO je dané ako celý predchádzajúci kalendárny rok.

Príklad

SZČO je povinne nemocensky poistený od 1.7.2014. Materské sa mu začína poskytovať od 1.8.2016. RO je celý rok 2015.

Zamestnancovi trval pracovný pomer od 1.3.2010 do 31.12.2015. Na materské šiel od 1.1.2016 – po skončení zamestnania a teda i nemocenského poistenia – čiže v ochrannej lehote. RO sa určí vzhľadom na deň skončenia pracovného pomeru (31.12.2015) a bude dané ako celý rok 2014.

2. Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo v predchádzajúcom kalendárnom roku po 1. januári alebo v aktuálnom roku - a nemocenské poistenie sa zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní, tak RO je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer a teda nemocenské poistenie 15.11.2015. Materské sa mu začne poskytovať od 1.6.2016. Platí, že v období od 15.11.2015 do 31.5.2016 sa nemocenské poistenie zaplatilo najmenej za 90 dní. RO je obdobie od 15.11.2015 do 31.5.2016.

3. Ak sa počas trvania nemocenského poistenia zamestnanca nemocenské poistenie zaplatilo za menej ako 90 kalendárnych dní, tak sú dve možnosti.

a) ak v prechádzajúcom kalendárnom roku bol zamestnanec nemocensky poistený u iného zamestnávateľa/zamestnávateľov tak, že nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa/zamestnávateľov zaplatilo najmenej za 90 kalendárnych dní, tak RO je celý predchádzajúci rok a DVZ sa určí z vymeriavacích základov a doby poistenia u toho iného zamestnávateľa/zamestnávateľov.

b) ak v prechádzajúcom kalendárnom roku vôbec nebol zamestnanec nemocensky poistený u iného zamestnávateľa/zamestnávateľov alebo bol nemocensky poistený u iného zamestnávateľa/zamestnávateľov tak, že nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa/zamestnávateľov zaplatilo za menej ako 90 kalendárnych dní, tak sa materské určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Príklad

Zamestnancovi vznikol pracovný pomer a nemocenské poistenie 1.4.2016. Od 1.5.2016 do 31.5.2016 bol práceneschopný a za túto dobu sa nemocenské poistenie neplatilo. Na materské ide od 1.7.2016. Hoci od 1.4.2016 do 30.6.2016 prešlo 91 dní, nemocenské poistenie sa zaplatilo len za 60 dní. Sociálna poisťovňa tak bude skúmať, či mal zamestnanec v roku 2015 iného zamestnávateľa tak, že sa u iného zamestnávateľa v roku 2015 nemocenské poistenie zaplatilo najmenej za 90 dní.

a) Tento zamestnanec bol v roku 2015 zamestnaný u iného zamestnávateľa a v tomto zamestnaní sa poistné zaplatilo najmenej za 90 dní. V takomto prípade Sociálna poisťovňa určí výšku materského z vymeriavacích základov, ktoré zamestnanec mal v roku 2015 u iného zamestnávateľa.

b) Tento zamestnanec v roku 2015 vôbec nemal iného zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa určí materské z PDVZ.

c) Tento zamestnanec v roku 2015 mal iného zamestnávateľa ale nemocenské poistenie sa u tohto iného zamestnávateľa zaplatilo za menej ako 90 dní. Sociálna poisťovňa určí materské z PDVZ.

4. Ak povinné nemocenské poistenie SZČO začalo v predchádzajúcom kalendárnom roku, tak RO je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho roka.

Príklad

SZČO je povinne poistená od 1.7.2015 a na materské nastupuje 1.10.2016. RO je obdobie od 1.7.2015 do 31.12.2015.

5. Ak povinné nemocenské poistenie SZČO začalo v aktuálnom roku, tak RO je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

Príklad

SZČO je povinne poistená od 1.7.2016 a na materské nastupuje 1.10.2016. RO je obdobie od 1.7.2016 do 30.9.2016.

6. Ak povinné nemocenské poistenie SZČO začalo v aktuálnom mesiaci, tak RO je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do predchádzajúceho dňa.

7. Ak dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo najmenej 26 týždňov a začalo v predchádzajúcom kalendárnom roku, tak RO je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka.

8. Ak dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo najmenej 26 týždňov a začalo v aktuálnom roku, tak RO je obdobie od vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

9. Ak dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, tak sa materské určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).


Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

PDVZ sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa teoreticky platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom sa začína vyplácať materské.

Takto určený PDVZ však nemôže byť vyšší ako jedna tridsatina minimálneho vymeriavacieho základu SZČO podľa § 138 ods. 5 zákona platného k prvému dňu vyplácania materského.

V roku 2016 je minimálny vymeriavací základ 429 eur. Pri materskom, ktoré sa začne vyplácať v roku 2016, tak PDVZ nemôže byť vyšší ako 14,30 eura. To pri materskom vyplatenom za mesiac ktorý má 30 dní, znamená sumu materského 300,30 eura.

V roku 2017 je minimálny vymeriavací základ 441,50 eura. Pri materskom, ktoré sa začne vyplácať v roku 2017, tak PDVZ nemôže byť vyšší ako 14,7167 eura. To pri materskom vyplatenom za mesiac ktorý má 30 dní, znamená sumu materského 309,10 eura.

PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Materské sa podľa § 57 určí z PDVZ v týchto prípadoch.

1. Otec nemal v rozhodujúcom období (RO, viď vyššie), žiaden vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Ide o výnimočné situácie, viď príklad.

Príklad

Zamestnanec chce nastúpiť od 1.9.2016 na materské. V pracovnom pomere je od roku 2013. Rozhodujúce obdobie pre určenie DVZ je rok 2015. Problém je, že počas celého roka 2015 bol zamestnanec na PN alebo mal neplatené voľno. V roku 2015 tak nemal žiaden vymeriavací základ na nemocenské poistenie. Materské sa preto určí z PDVZ.

2. Otec – zamestnanec, je v aktuálnom zamestnaní príliš krátko - v aktuálnom zamestnaní sa nemocenské poistenie zaplatilo za menej ako 90 kalendárnych dní. Pritom v predchádzajúcom roku buď vôbec nemal iného zamestnávateľa alebo mal iného zamestnávateľa (zamestnávateľov), tak sa nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa (zamestnávateľov) zaplatilo za menej ako 90 kalendárnych dní (viď vyššie).

Príklad

Zamestnanec bol prihlásený do Sociálnej poisťovne k 1.6.2016. Od 1.7.2016 chce poberať materské. V roku 2015 zamestnancom nebol. Keďže v aktuálnom zamestnaní bolo poistné zaplatené len za 30 dní, Sociálna poisťovňa mu určí materské z PDVZ. Ak chce aby mal materské určené zo skutočného príjmu – skutočného denného vymeriavacieho základu, mal by so žiadosťou o materské počkať na 1.9.2016.

3. O materské žiada otec - SZČO a to presne v deň, kedy mu začalo povinné nemocenské poistenie SZČO.

Príklad

SZČO je povinne poistená od 1.7.2016 a na materské nastupuje v ten istý deň, teda 1.7.2016. Poznámka: na materské má nárok, pretože v období 2 rokov pred 1.7.2016 má najmenej 270 dní iného nemocenského poistenia, napríklad ak bol predtým zamestnancom.

4. Na materské ide dobrovoľne nemocensky poistený otec, pričom dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako celých 26 týždňov.

Poznámka. Tu sa za nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nepovažuje také dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

Príklad

Otec sa na dobrovoľné nemocenské poistenie prihlásil 1.7.2016. Predtým bol povinne nemocensky poistený ako SZČO. O materské požiada k 1.12.2016. Materské sa mu určí z PDVZ, pretože dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov.


Maximálne materské

DVZ je zhora ohraničený. Nesmie byť vyšší ako DVZ určený z 1,5-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začne poskytovať materské.

Pre výpočet materského, ktoré sa začne poskytovať v roku 2016 je najvyšší možný DVZ daný ako 42,3124 eura

Výpočet: 1,5 x 858 (to je priemerná mzda r. 2014) =

1287 ... x 12 = 15444 ... deleno 365 = 42,3124

Pri 28 týždňov trvajúcej materskej otca, ktorá začala v roku 2016 je tak maximálna možná celková suma materského približne 5805 eur.

Výpočet: 70% z 42,3124 x 28 týždňov x 7 dní = 5805 eur

Pre výpočet materského, ktoré sa začne poskytovať v roku 2017 je najvyšší možný DVZ daný ako 43,5453 eura

Výpočet: 1,5 x 883 (priemerná mzda r. 2015) =

1324,50 ... x 12 = 15894 ... deleno 365 = 43,5453

Pri 28 týždňov trvajúcej materskej otca, ktorá začala v roku 2017 je tak maximálna možná celková suma materského približne 5974 eur.

Výpočet: 70% z 43,5453 x 28 týždňov x 7 dní = 5974 eur


KOMPLEXNÉ PRÍKLADY A TIPY

Znova si zopakujme, že otec dieťaťa môže poberať materské:

- najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov,
- najneskôr dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky,
- otec poberá materské obvykle v rozsahu 28 týždňov.

Podmienky ktoré musí spĺňať otec:

- materské začína poberať ako povinne nemocensky poistený zamestnanec alebo ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo v ochrannej lehote po skončení poistenia,
- spĺňa ďalšie špecifické podmienky podľa toho, či je zamestnanec, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistený (viď vyššie),
- v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol celkovo nemocensky poistený najmenej 270 dní (zohľadňujú sa aj doby predchádzajúcich už ukončených poistení),
- má neformálnu dohodu s matkou dieťaťa, že sa o dieťa bude starať on (dohodu treba predložiť Sociálnej poisťovni).

Podmienky ktoré musí splniť matka:

- nemôže súčasne poberať svoje materské,
- nemôže súčasne poberať rodičovský príspevok (musí sa odhlásiť z jeho poberania na úrade práce, soc. vecí a rodiny),
- musí si zabezpečiť zdravotné poistenie – počas poberania materského otcom za ňu štát zdravotné poistenie neplatí.

Príklad – zamestnanec, zvýšenie platu

Otec dieťaťa je zamestnanec, v roku 2015 mal v zamestnaní príjem okolo 800 eur brutto mesačne, v roku 2016 „povýšil“ a jeho hrubý príjem je okolo 1000 eur mesačne. Má dieťa vo veku 1,5 roka a zvažuje, že pôjde na materské. Rozhoduje sa, či na materské pôjde ešte v roku 2016 alebo počká na rok 2017.

Ak by šiel na materské v roku 2016, tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2015. Zjednodušene – ak mal v roku 2015 príjem okolo 800 eur mesačne, tak ak nastúpi na materské v roku 2016, materské bude 70% z 800 eur = 560 eur mesačne.

Ak by počkal a šiel na materské až v roku 2017 (povedzme k 1.1.2017), tak sa materské vypočíta z príjmu ktorý mal v roku 2016 a bude 70% z 1000 eur = 700 eur mesačne.

Príklad nám ukazuje, že ak sa zamestnancovi medziročne zvýšil plat, je dobrá s materskou počkať tak, aby sa zvýšenie platu prejavilo aj na vyššej materskej.

Treba si uvedomiť, že otec sa nemusí na materskú „ponáhľať“. Má čas a materské môže začať poberať prakticky až v čase, kedy má dieťa dvaapol roka. Takýto posun môže byť zaujímavý aj preto, lebo v tomto veku dieťaťa môže matka ľahšie zvážiť návrat do zamestnania. A tým si vyrieši problém zdravotného poistenia.

Príklad – zamestnanec, zmena zamestnania

Otec dieťaťa je zamestnanec s ustáleným platom v hrubom 600 eur mesačne. Ak by šiel na materské, materské bude 70% zo 600 eur = 420 eur mesačne.

Otec však zvažuje zmenu zamestnania, čo sa mu aj podarí a v novom zamestnaní zarába 1200 eur mesačne. Po troch mesiacoch v novom zamestnaní nastupuje na materské. Pokiaľ splnil podmienku, že v novom zamestnaní platil poistné najmenej za 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta ako 70% z 1200 eur mesačne a bude 840 eur mesačne. Pozor, ak by v novom zamestnaní platil poistné za menej ako 90 kalendárnych dní, materské sa vypočíta z jeho príjmu v predošlom zamestnaní v predchádzajúcom roku.

Na tomto príklade vidíme, že zmena zamestnania a vyšší príjem v novej práci sa premietne do adekvátne vyššej materskej ale treba si uvedomiť, že v novom zamestnaní sa musí poistné platiť najmenej za 90 kalendárnych dní (vysvetlenie nájdete v časti popisujúcej ako sa stanoví rozhodujúce obdobie pre DVZ).

Pri snahe o čo najvyššie materské si ďalej treba uvedomiť obmedzenie pre najvyššiu možnú materskú (viď vyššie). To v praxi znamená, že pokiaľ otec plánuje ísť na materské v roku 2016 tak v rozhodujúcom období je optimálny príjem 1287 eur mesačne. Pokiaľ plánuje ísť na materské až v roku 2017 tak v rozhodujúcom období je ideálny príjem vo výške 1324 eur mesačne.

Príklad - SZČO

Otec dieťaťa je SZČO. Poistený v Sociálnej poisťovni ako SZČO je už dlhší čas, podmienku 270 dní nemocenského poistenia tak bez problémov spĺňa. Ako SZČO si uplatňuje v daňovom priznaní skutočné výdavky. Jeho základ dane je tak každoročne pomerne nízky (pred odpočítaním nezdaniteľných častí). Ako SZČO platí povinné minimálne odvody do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, spolu cca 202 eur mesačne.

Od 1.8.2016 ide na materské. Keďže poistné si v roku 2015 platil z minimálneho základu 412 eur, jeho materské bude cca 288 eur mesačne. Okrem toho však bude profitovať zo skutočnosti, že v období kedy poberá materské nemusí platiť žiadne odvody do Sociálnej poisťovne (ušetrí 142 eur mesačne) a len symbolické odvody do zdravotnej poisťovne (v období kedy poberá materské sa na neho ako na poistenca štátu nevyťahujú povinné minimálne odvody na zdravotné poistenie, platí zo skutočného vymeriavacieho základu).

Ísť na materské ako SZČO je výhodné. Aj keď pri platbách z minimálneho základu bude materské len 288 eur mesačne (v roku 2017 to bude 300 eur), je to o 85 eur viac, ako rodičovský príspevok.

Naviac je tu každý mesiac úspora 142 eur (ak nie viac) spočívajúca v neplatení „sociálnych“ odvodov a určitú sumu SZČO ušetrí aj na zdravotných odvodoch. Oplatí sa to najmä vtedy, keď sa matka dieťaťa vracia späť do zamestnania (nemusí si tak sama platiť zdravotné poistenie) a dieťa má vek 2 – 2,5 roka. Pripomeňme, že otec – SZČO na materskej, môže počas materskej podnikať aj naďalej bez akéhokoľvek obmedzenia.

Príklad – spoločník s.r.o.

Spoločník s.r.o. má ročné dieťa. Nie je a ani nebol nemocensky poistený, preto v súčasnosti nemôže čerpať materské.

Od 1.7.2016 si tento spoločník na základe rozhodnutia spoločníka (resp. valnej hromady spoločníkov) začne vyplácať odmenu na zmluvu o výkone funkcie vo výške 1 euro mesačne. Spoločnosť ho tým pádom musí prihlásiť ako svojho zamestnanca s pravidelným príjmom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Z mesačnej odmeny 1 euro spoločnosť odvádza príslušné (symbolické) poistné.

Spoločník tak je od 1.7.2016 nemocensky poistený.

Tento stav trvá do 31.12.2016, kedy spoločník prestáva na základe zmeny zmluvy o výkone funkcie poberať odmenu. Spoločnosť ho odhlasuje ako svojho zamestnanca zo Sociálnej poisťovne i zo zdravotnej poisťovne. Spoločník za toto obdobie dosiahol 184 dní nemocenského poistenia.

Od 1.1.2017 sa táto osoba zamestná v inej spoločnosti XZ na pracovnú zmluvu s príjmom 1324 eur mesačne. Od 1.4.2017 nastupuje na materské – teda má za sebou presne 90 dní za ktoré bolo u nového zamestnávateľa zaplatené poistné na nemocenské poistenie. V súčte s nemocenským poistením vo svojej spoločnosti (184 dní) dosiahol 274 dní nemocenského poistenia.

Nárok na materské tak má a materské sa vypočíta z jeho vymeriavacích základov u aktuálneho zamestnávateľa.

Výpočet DVZ = 3 x 1324 deleno 90 dní = 44,1334 eura

Maximálny možný DVZ v roku 2017 je 43,5453 eura.

Materské bude 70% zo 43,5453 eura. V mesiaci ktorý má 30 dní to bude suma 914,50 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní to bude 945 eur.

Tu vidíme skĺbenie dvoch princípov. Na získanie nároku na materské treba mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v období posledných dvoch rokov pred materskou. Tu nás nezaujíma výška vymeriavacieho základu.

Na získanie maximálnej materskej postačí, aby sa dotyčný zamestnal „so slušným príjmom“ 90 kalendárnych dní pred plánovaným nástupom na materskú. Pozor na jeden detail – pri opísanom príbehu je dôležité, aby prvé poistenie so symbolickým vymeriavacím základom skončilo dostatočne skoro pred nástupom na materské. Inak by sa doba prvého poistenia pri posudzovaní nároku na materské z nového zamestnania nezohľadnila.


Môže materské poberať matka aj otec súčasne? Pozor na výklad zákona Sociálnou poisťovňou

Poberanie materského je viazané na narodenie dieťaťa. Pri každom novonarodenom dieťati sa nárok posudzuje osobitne. Takže matka aj otec by mali mať umožnené poberať materské súčasne – otec na prvorodené dieťa, ktoré má povedzme 2 roky a matka na druhorodené dieťa, ktoré „ešte len nosí pod srdcom“, respektíve sa práve narodilo.

Výhodou je v takomto prípade skutočnosť, že v takomto prípade štát platí za matku aj dôchodkové aj zdravotné poistenie, pretože sa stará o druhorodené dieťa.

Avšak pozor - praktické skúsenosti rodín, ktoré chceli postupovať práve takto sú, že Sociálna poisťovňa odmietne vyplácať otcovi materské na staršie dieťa s odôvodnením, že v rovnakom čase matka poberá materské.

§ 49 ods. 2 písm. d) zákona, podľa ktorého materské "poberá otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok" totiž Sociálna poisťovňa vysvetľuje tak, že nárok u otca nie je ak matka dieťaťa poberá materské na druhé dieťa. Osobne tento výklad považujem za nesprávny, pretože podstata tohto ustanovenia spočíva v tom, že naraz na to isté dieťa logicky nemôžu poberať materské obaja rodičia ale uvedené ustanovenie sa nemá vzťahovať na prípady, kedy matka síce poberá materské ale na druhé dieťa.
Ester plus
28.09.16,08:34
Dobrý deň, mali sme vo firme otca na materskej dovolenke. Kráti sa po nástupe do zamestnania riadna dovolenka tohto zamestnanca?
Jana Motyčková
28.09.16,09:22
V zmysle ZP je otec vždy na rodičovskej dovolenke, aj keď poberá materské. Ale je rozdiel, či je na rodičovskej dovolenke podľa §166 ods. 1 alebo ods. 2. Ja si myslím, že na rodičovskej dovolenke podľa ods. 1 (v súvislosti s narodením dieťaťa v rovnakom rozsahu ako materská dovolenka matky) je len v prípade, že bol na rodičovskej dovolenke do max 34 týždňov od narodenia dieťaťa. Ak bol na rodičovskej dovolenke po tomto čase, je na RD podľa ods. 2.
Ak je na RD poďľa § 166 ods. 1, považuje sa to za výkon práce na účely dovolenky.
Ak je na RD podľa § 166 ods. 2, nie je to výkon práce na účely dovolenky.
nela07
28.09.16,17:40
Dobrý deň, otcovi, ktorý požiadal o materské prišlo rozhodnutie, na ktorom je uvedené, že bude poberať nízku materskú. Tento zamestnanec skončil 1 pracovný pomer a na druhý deň začal nový u toho istého zamestnávateľa. Podľa výšky to asi vyrátali z oboch zamestnaní. Už som sa v iných príspevkoch pani Motyčkovej dočítala, že po novom si Sociálna poisťovňa toto vykladá ako nepretržité poistenie u toho istého zamestnávateľa. Dalo by sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať? Alebo má takýto výklad oporu v zákone? Ďakujem za odpoveď.
para
20.10.16,10:26
Dobrý deň,
zamestnanec je zamestnaný u zamestnávateľa na DU od 1.6.2016 do 27.10.2016, pred týmto obdobím bol zamestnaný u iného zamestnávateľa takže spĺňa podmienku 270 dní NP, od 28.10.2016 t.j. v ochrannej dobe požiada SP o materskú. RO v tomto prípade bude od 1.6.2016 do 27.10.2016 alebo RO bude iné?



Ďakujem
Jana Motyčková
20.10.16,13:49
Ak v období od 1.6. do 26.10. mal zaplatených 90 kalendárnych dní v SP, tak RO bude od 1.6. do 30.9.
para
21.10.16,05:26
Dobré ráno,


p. Motyčková ďakujem.