Jozef Mihál
09.08.16,20:32
Pri posudzovaní ako má daňovník povinnosť zdaniť svoje príjmy dosiahnuté na Slovensku a v zahraničí, je dôležité správne posúdenie či daňovník je alebo nie je daňovým rezidentom Slovenskej republiky (SR).
Daňovník ktorý pracuje alebo podniká, respektíve dosahuje príjmy v zahraničí, je povinný podať v SR daňové priznanie zo všetkých svojich príjmov vtedy, ak sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov považuje za daňového rezidenta SR, resp. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona.
Daňový rezident SR je povinný podať na Slovensku za rok 2016 daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy, dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a to v prípade, ak celkový (celosvetový) zdaniteľný príjem za rok 2016 presiahol sumu 1901,67 eur, respektíve ak pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu.
Nie je pritom podstatné, akú časť z celosvetových príjmov daňový rezident SR dosiahol na Slovensku a akú časť v zahraničí, v akej krajine atď. Môže ísť a často ide o prípady, kedy občan na Slovensku nemal žiadne zdaniteľné príjmy a mal zdaniteľné príjmy len v zahraničí.
Nie je podstatné ani to, či sú to (len) príjmy zo závislej činnosti.
Určitou výhodou je možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania až o 6 mesiacov pre daňových rezidentov SR, ktorí mali príjmy v zahraničí. Ak to chce daňovník využiť, stačí podať správcovi dane v lehote do 31.3. oznámenie. Daňovník v oznámení uvedie že má zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a lehotu, v ktorej podá daňové priznanie. Ním zvolená lehota musí byť uvedená ako koniec kalendárneho mesiaca, najneskôr 30.9. Takže lehotu si môže stanoviť ako 30.4. – 31.5. – 30.6. – 31.7. – 31.8. – 30.9. V takto stanovenej lehote potom podáva daňové priznanie a v tejto lehote musí uhradiť prípadný daňový nedoplatok.
Naopak, daňovník, ktorý nie je daňovým rezidentom SR, resp. je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, má povinnosť podať v SR daňové priznanie len z príjmov, ktoré dosiahol na Slovensku.
Za rok 2016 má túto povinnosť vtedy, ak jeho zdaniteľný príjem dosiahnutý na Slovensku presiahol sumu 1901,67 eur. V prípade že ako zamestnanec spĺňa príslušné podmienky, môže mu namiesto daňového priznania spracovať jeho zamestnávateľ ročné zúčtovanie.
KTO JE DAŇOVÝ REZIDENT SR
Podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona daňový rezident SR resp. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
- alebo sa tu obvykle zdržiava = ak sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Výnimkou je osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
Toto však platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi, neustanovuje inak.
Slovenská republika má k 1.1.2016 uzatvorených 64 medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a 27 dohovorov o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Ich zoznam nájdete na webe ministerstva financií a jednotlivé zmluvy v Zbierke zákonov.
Pri posudzovaní, či daňovník je daňový rezident SR alebo nie je, je bežné, že podľa predpisov štátu, v ktorom občan pracuje, sa považuje aj za daňového rezidenta tohto štátu.
Pokiaľ však ide o štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, tak platí, že občan môže byť daňový rezident len jedného zmluvného štátu. A to buď Slovenskej republiky alebo druhého zmluvného štátu.
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu
Takéto prípady sú jasné. Ak sa občan považuje podľa nášho zákona o dani z príjmov za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - je daňový rezident SR (viď vyššie), tak musí v SR podať daňové priznanie z celosvetových príjmov. A to bez ohľadu aké povinnosti si musí plniť v štáte, v ktorom mal príjmy a ako ich mal v tomto štáte zdanené.
Príklady štátov, s ktorými nemá SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia:
- Egypt
- Maroko
- Nový Zéland
- Spojené arabské emiráty
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu
Ak mal občan príjmy v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri posudzovaní či občan je daňový rezident SR a teda či má povinnosť podávať daňové priznanie v SR, postupuje sa podľa príslušnej zmluvy. Platí, že občan nemôže byť daňovým rezidentom aj v SR aj v druhom zmluvnom štáte. Pri určení "kam patrí" sa postupuje podľa rozhraničovacích kritérií uvedených v zmluve až kým sa jednoznačne určí, či je občan daňovým rezidentom SR alebo druhého zmluvného štátu.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú v drvivej väčšine prípadov robené podľa jednej "šablóny" a obvykle v článku 4 nájdeme rozhraničovacie kritéria a to v poradí:
1. Stály byt
Pod pojmom „stály byt“ sa nerozumie len „trvalé bydlisko“ v zmysle tohto pojmu, zaužívaného v slovenskom práve. „Stály byt“ znamená obydlie v najširšom slova zmysle (byt, dom, apartmán a pod.), ktoré je pre danú osobu dlhodobo k dispozícií. Môže ísť o obydlie vo vlastníctve danej osoby alebo obydlie dlhodobo prenajaté (dlhodobo prenajatý dom, apartmán, dlhodobo prenajatá izba v byte ...), alebo napr. v prípade „au-pair“ bývanie u „domácich“. Za stály byt sa nepovažuje krátkodobé ubytovanie v hoteli.
2. Stredisko životných záujmov
Pod pojmom „stredisko životných záujmov“ sa myslí ten štát, v ktorom daná osoba bližšie, výraznejšie rodinné vzťahy (kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia), ďalej ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a napokon hospodárske záujmy (napr. kde má nehnuteľnosti, účty v banke, respektíve pôžičky, hypotéky, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.).
3. Miesto kde sa obvykle zdržiava
Rozhoduje sa podľa toho, v ktorom štáte sa preukázateľne občan zdržiava častejšie.
4. Štátne občianstvo
5. Vzájomná dohoda oboch zmluvných štátov
V prípade, že daňovú rezidenciu nie je možné určiť ani podľa štátneho občianstva (v prípade dvojitého štátneho občianstva), musí dôjsť k dohode Finančnej správy SR a úradov druhého zmluvného štátu.
Podľa informácií získaných na webovej stránke Finančnej správy SR, Daňový úrad vydáva potvrdenie o daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka. Potvrdenie sa vydáva na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina).
Daňový úrad môže daňovému rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane týkajúcom sa uplatnenia nároku na oslobodenie alebo zníženie dane vymedzeného v príslušnej medzinárodnej zmluve alebo refundácie dane (časti dane) zrazenej v súlade s vnútroštátnymi daňovými predpismi zmluvného štátu. Ak daňovník je daňovým rezidentom SR a tlačivo ním predložené má vyplnené formálne náležitosti, daňový úrad mu potvrdí daňovú rezidenciu SR na tlačive zahraničného správcu dane.
Ak daňovému úradu daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničného správcu dane, musí si zabezpečiť preklad do slovenčiny (nemusí však ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá (doklady) prekladá spolu s originálom predmetného dokladu (resp. dokumentu). Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predloženého prekladu dokladu, môže v zmysle daňového poriadku od daňovníka požadovať úradne overený preklad tohto dokladu do slovenského jazyka.
Vydanie potvrdenia o daňovej rezidencií je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
Medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR
Dobrým príkladom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je zmluva č. 283/2003 Z. z. uzavretá medzi SR a ČR.
Článok 4 tejto zmluvy určuje príslušnosť občana ako daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo Českej republiky nasledovne:
1. Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta SR v súlade so (slovenským) zákonom č. 595/2003 Z. z., ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní.
Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta ČR v súlade s (českým) zákonom č. 586/1992 Sb. ak má na území Českej republiky bydlisko (stály byt) alebo sa na území Českej republiky zdržiava aspoň 183 dní. Za daňového rezidenta ČR sa však nepovažuje osoba, ktorá sa na území Českej republiky zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia.
2. Ak je fyzická osoba podľa bodu 1. daňovým rezidentom SR i ČR, určí sa daňová rezidencia takto:
- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Čiže postupuje sa tak ako je uvedené v texte vyššie.
Príklad
Anton študuje v Prahe, kde má k dispozícií izbu na internáte. Anton má trvalý pobyt u rodičov v Košiciach. Počas roka 2016 mal v Prahe niekoľko krátkodobých zamestnaní, z ktorých dosiahol príjem v úhrne 70000 Kč.
V zmysle § 2 slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa Anton považuje za daňového rezidenta SR - pretože má trvalé bydlisko na Slovensku.
V zmysle príslušných ustanovení českého zákona o dani z príjmov sa Anton nepovažuje za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia (krátkodobé zamestnania nie sú v tomto prípade dôležité).
Anton bude musieť za rok 2016 podať na Slovensku daňové priznanie, pretože výška jeho celosvetových príjmov (príjem 70000 Kč v ČR) je vyššia, ako 1901,67 eura.
Príklad
Jarmila pôsobí ako au-pair v Londýne. Na Slovensku má trvalý pobyt u rodičov v Žiline. V Londýne má k dispozícií samostatnú izbu v dome domácich, pre ktorých pracuje. Príjmy dosahuje z činnosti au-pair len vo Veľkej Británii, na Slovensku žiaden príjem nemala.
V zmysle príslušných ustanovení zákonov SR a Veľkej Británie (VB) by sa Jarmila považovala za daňového rezidenta SR i VB. Podľa predpisov platných vo Veľkej Británii je považovaná za rezidenta vo VB, pretože sa vo VB zdržiava viac ako 183 dní počas jedného „daňového“ roka.
Stály byt má k dispozícií v oboch štátov. V takomto prípade sa podľa príslušnej zmluvy použije ďalšie kritérium - zváži sa, v ktorom štáte má Jarmila užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Rodičia Jarmily i ostatná jej rodina býva na Slovensku - z tohto pohľadu má Jarmila užšie osobné vzťahy na Slovensku. Jarmila má účty v britských bankách, v Londýne je členom folklórneho súboru i športového klubu. Z tohto pohľadu má Jarmila osobné i hospodárske vzťahy súčasne vo Veľkej Británii. Toto kritérium pri určení daňovej rezidencie preto tiež "nerozhodlo".
Ďalšie kritérium je skutočnosť, kde sa Jarmila obvykle zdržiava. V tomto prípade je to Veľká Británia, na Slovensko chodí len občas.
Podľa toho je Jarmila daňovým rezidentom Veľkej Británie a daňové priznanie na Slovensku podávať nemusí.
Uvedený (v praxi častý) prípad (Jarmila) je však sporný. Ak chce mať Jarmila istotu, že na Slovensku nemusí podávať daňové priznanie, mala by si vyžiadať od príslušného úradu vo Veľkej Británii potvrdenie, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie. Súčasne odporúčame odsúhlasenie faktu, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie, na príslušnom daňovom úrade na Slovensku (podľa miesta trvalého pobytu na Slovensku).
Príklad
Pán Imrich je dlhodobo zamestnaný v Nemecku. V Nemecku má kúpený vlastný dom, v ktorom býva jeho rodina. Na Slovensku si ponechal trvalý pobyt a na Slovensku vlastní byt. Na Slovensku nemá žiadne aktivity ani príjmy.
Pán Imrich je daňovým rezidentom v Nemecku. Stály byt má síce v oboch štátoch, ale jeho stredisko životných záujmov je nespochybniteľne Nemecko.
DVE METÓDY ZDANENIA PRÍJMOV
Pri zdanení príjmov dosiahnutých v zahraničí na Slovensku sa používajú dve metódy.
To že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.
Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide a či s daným štátom je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a o aký druh príjmov ide.
Metóda zápočtu dane
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní, avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.
Ak sadzba dane v cudzom štáte je nižšia ako na Slovensku, resp. daňové zvýhodnenia v cudzom štáte sú výhodnejšie, ako na Slovensku, daňovník bude doplácať na Slovensku daň z príjmov v cudzom štáte - vo výške rozdielu.
Ak je to naopak a z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte daňovník zaplatil daň v cudzom štáte vyššiu, ako daň ktorá mu z týchto príjmov vyšla na Slovensku, nikto mu rozdiel vracať nebude.
Zoznam krajín, s ktorými má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia kde sa pri zdanení príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti použije metóda zápočtu dane (43):
Austrália, Belgicko, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Čína (Taiwan), Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Chorvátsko, Indonézia, Írsko, Island, Izrael, Južná Afrika, Kanada, Kazachstan, Kórea, Kuvajt, Litva, Líbya, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Mexiko, Moldavsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Singapur, Sýria, Slovinsko, Spojené štáty americké, Srbsko a Čierna Hora, Švajčiarsko, Turecko, Turkmenistan, Ukrajina, Uzbecko, Vietnam.
Metóda vyňatia príjmov
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov, na Slovensku z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, respektíve aj z ďalších príjmov, dosiahnutých v cudzom štáte žiadnu daň doplácať nebude.
Metóda vyňatia príjmov je tak výhodnejšia ako metóda zápočtu dane.
Pri metóde vyňatia príjmov síce daňovník musí v daňovom priznaní podávanom na Slovensku uviesť zdaniteľný príjem dosiahnutý v cudzom štáte, samotná daň sa však z tohto príjmu nepočíta.
Rovnako ako pri metóde zápočtu dane sa však ani daňovníkovi žiadna daň nevracia, ak by mala byť daň na Slovensku potenciálne nižšia, ako daň zaplatená v zahraničí.
Pozor, metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal daňový rezident SR príjmy zo závislej činnosti:
- za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,
- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
- zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (teda aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti a zmluva obsahuje metódu zápočtu dane).
Ak to zhrnieme, možno konštatovať, že pre daňových rezidentov SR je nevýhodné, ak majú príjem iný ako zo závislej činnosti (napríklad majú príjem z podnikania) v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov má Slovenská republika uzatvorenú so štátmi (21):
Brazília, Cyprus, Čína, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, India, Japonsko, Bosna a Hercegovina, Luxembursko, Nigéria, Nórsko, Rakúsko, Srí Lanka, Veľká Británia, Nemecko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Tunis.
MALI BY STE VEDIEŤ...
Dopad príjmov v zahraničí na výšku nezdaniteľných častí
V prípade, že daňový rezident SR má zdaniteľný príjem v zahraničí a súčasne má aj zdaniteľný príjem na Slovensku a to zo závislej činnosti (§ 5) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), v daňovom priznaní podávanom na Slovensku si uplatňuje v súlade so zákonom (pri splnení príslušných podmienok) nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manžela/manželku.
Tieto nezdaniteľné časti sa však pri vyššom základe dane postupne znižujú.
Pre nezdaniteľnú časť na daňovníka platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 19809 eur a pri základe dane nad 35022,32 eura je nezdaniteľná časť na daňovníka nulová.
Pre nezdaniteľnú časť na manžela/manželku platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 35022,31 eura a pri základe dane nad 50235,63 eura je nezdaniteľná časť na manžela/manželku nulová.
Príjem dosiahnutý v zahraničí tak môže byť dôvodom zníženia nezdaniteľných častí a príčinou vyššej dane z príjmov dosiahnutých na Slovensku.
Príklad
Pán Juraj mal za rok 2016 zdaniteľné príjmy zo živnosti na Slovensku a súčasne mal aj príjem zo závislej činnosti v Českej republike. Základ dane zo živnosti dosiahol sumu 18000 eur, základ dane zo závislej činnosti (ČR) po prepočte sumu 10000 eur. Príjmy z ČR pán Juraj zapísal do daňového priznania s tým, že si uplatnil metódu vyňatia.
Úhrnný základ dane dosiahol 28000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka sa tak zo sumy 3803,33 eura znížila na 1755,58 eura (o 2047,75 eura menej) a kvôli tomu pán Juraj zaplatil z príjmu zo živnosti, dosiahnutého na Slovensku, daň vyššiu o 389 eur.
Prepočet z cudzej meny na euro
Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:
- použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,
- použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene,
- použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok),
- použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí a výdavky (napr. pri príjmoch zo živnosti) sa prepočítajú rovnako, ako príjem.
Daň (na účely zápočtu dane) sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).
Kurzy, resp. priemerné kurzy voči vybraným menám nájdete na webovej stránke Národnej banky SR, www.nbs.sk (http://www.nbs.sk).
Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu
Aj daňovník, ktorý mal príjem v zahraničí, má nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku) tak ako to uvádzame vyššie.
Daňovník má pri splnení štandardných podmienok nárok aj na daňový bonus. Pri testovaní splnenia podmienky príjmu podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, za rok 2014 najmenej 2112 eur sa zohľadní aj príjem v zahraničí.
ZDANENIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PRÍJMOV
Príjem zo závislej činnosti
Vo všeobecnosti platí, že príjmy zo zamestnania (zo závislej činnosti, § 5 zákona) sa zdania v štáte, kde sa činnosť vykonala. Samotné zdanenie príjmu, uznanie výdavkov, odpočítateľných položiek, výnimiek, použitie sadzieb dane sa riadi príslušnými predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku však daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy, výdavky (poistné zamestnanca v zahraničí) v súlade s "našim" zákonom.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch v štátoch, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu s metódou zápočtu dane si však daňovník môže vybrať a v súlade s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 zákona si môže zvoliť metódu vyňatia príjmov, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je to pre neho výhodnejšie (čo aj je).
Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia - pozor, v takomto prípade len vtedy, ak dané príjmy boli v danom štáte preukázateľne zdanené = sadzba dane je v danom štáte vyššia ako nula!
Tu je problém pri príjmoch dosiahnutých zo závislej činnosti v štáte, v ktorom sú takéto príjmy oslobodené od dane – napríklad v Spojených arabských emirátoch. Takýto príjem musí daňový rezident SR zdaniť na Slovensku.
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
Ak mal daňový rezident SR príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy sú zdanené v zahraničí v závislosti od predpisov daného štátu, obvykle vtedy, ak má daňovník príjem z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni na území daného štátu.
Daňový rezident SR musí takéto príjmy uviesť aj v daňovom priznaní podanom v SR. Pritom postupuje podľa "nášho" zákona o dani z príjmov. Výdavky z príjmov dosiahnutých v zahraničí si uplatňuje v súlade s § 17 až 29 (slovenského) zákona.
Ak spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch v zahraničí uplatniť tzv. paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona.
Na zabránenie dvojitého zdanenia príjmov z podnikania sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
V prípade metódy zápočtu – napríklad Česká republika – reálne hrozí, že daňový rezident SR bude musieť doplácať daň na Slovensku. Napríklad y dôvodu, že pri uplatnení paušálnych výdavkov sú tieto v ČR výhodnejšie ako v SR.
Umelci a športovci
Ak daňový rezident SR mal príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Pri zdaňovaní príjmov z činnosti umelca alebo športovca sa postupuje podľa článku „Umelci a športovci“ príslušnej zmluvy. Konkrétny postup je daný predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve.
Príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí
Ak daňový rezident SR mal príjmy z prenájmu nehnuteľností v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z prenájmu nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ príslušnej zmluvy.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z prenájmu nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom. Aj pre príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí platí, že je (v súčte s prípadnými inými príjmami z prenájmu nehnuteľností a príležitostnými príjmami) oslobodený od dane do výšky 500 eur, zdaniteľný príjem je len časť príjmu presahujúca 500 eur.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príjem z predaja nehnuteľností v zahraničí
Postupuje sa podobne ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.
Ak daňový rezident SR mal príjmy z predaja nehnuteľnosti v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Zisky zo scudzenia majetku“ príslušnej zmluvy.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z predaja nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú podľa § 9 ods. 1 zákona od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pritom sa zohľadňuje spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa), resp. ak daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, či v nej mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred jej predajom.
Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý daňový rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Úroky zo zahraničia
Ak mal daňový rezident SR príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí, či sú to úroky z pôžičiek, ktoré poskytol, úroky z vkladov na bankových účtoch a podobne, postupuje sa podľa toho, či ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a ak áno, ako je zmluvne upravený takýto príjem v článku "Úroky" príslušnej zmluvy. Pri zdanení príjmu z úrokov sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve, avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou ich oslobodenia od dane v tomto štáte je preukázanie, že daňovník je daňovým rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške „maximálnej dane“ vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov). Podmienkou takéhoto „limitovaného“ zdanenia v tomto štáte je preukázanie rezidencie v SR a skutočného vlastníctva príjmov.
Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Dividendy“.
Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
Daňový rezident SR je povinný uviesť príjem z dividend vo svojom daňovom priznaní na Slovensku len vtedy, ak je tento príjem podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Platí, že dividendy vyplatené za obdobie po 1.1.2004 podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane a daňovník ich neuvádza v daňovom priznaní. V daňovom priznaní sa uvádzajú len dividendy vyplatené za obdobie pred 1.1.2004 (uvedú sa v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8 - iný príjem).
Výhry a ceny v súťažiach v zahraničí
Ak daňový rezident SR získal výhru alebo cenu v štáte, s ktorým má Slovensku uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tak vo väčšine prípadov sa takýto príjem zdaňuje len v SR. Zdaňovanie výhier a cien je v zmluvách vymedzené v článku „Iné príjmy“ alebo "Príjmy výslovne neuvedené".
Výnimkou je zmluva s ČR, podľa ktorej je možné zdanenie príjem z výhier v lotériách, súťažiach a pod. aj v štáte zdroja. Čiže ak daňový rezident SR získa výhru v ČR, právo zdaniť takýto príjem má aj ČR. Ďalší postup je potom daný podľa českého zákona o dani z príjmov.
Daňový rezident SR je povinný uviesť výhru alebo cenu získanú v zahraničí vo svojom daňovom priznaní v prípade, ak podľa "nášho" zákona ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pripomeňme, že od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia - viď § 9 ods. 2 písm. l) zákona.
Prijaté výhry a ceny podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona sú oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak cena alebo výhra prevyšuje sumu 350 eur, zdaniteľným príjmom je suma prevyšujúca túto hranicu. Napríklad pre cene v hodnote 500 eur sa v daňovom priznaní uvedie príjem 150 eur.
Dôchodky, materské, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, rodičovské príspevky a iné dávky vyplácané zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberá dôchodok (starobný, invalidný, vdovecký...), nemocenské dávky, materské a iné dávky porovnateľné so (slovenskými) dávkami zo sociálneho poistenia, tieto príjmy sú rovnako ako dávky zo sociálneho poistenia (zo Sociálnej poisťovne) oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.
To isté platí pre dávky, ktoré majú charakter dávok zo štátneho rozpočtu SR a sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona - napríklad prídavky na deti, rodičovské príspevky a iné sociálne dávky.
Pozor, v daňovom priznaní sa uvádza dôchodok prijatý zo zahraničia ak je vyplácaný z nepovinného poistenia resp. zabezpečenia.
Pojem „preukázateľne zdanený príjem“ v zahraničí
Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu.
Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak príslušný štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t.j. sadzba dane je vyššia ako nula. Treba zdôrazniť, že nie je dôležité či je výsledná daň nula (lebo môže byť nula po uplatnení rôznych výnimiek, úľav...) ale či podľa zákona príslušného štátu je vo všeobecnosti nulová alebo nenulová sadzba dane.
Zopakujme si, pretože to je dôležité, že napríklad v Spojených arabských emirátoch sú príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane (sadzba dane je 0%) - daňový rezident SR tak pri ich zdanení v daňovom priznaní v SR nemôže použiť metódu vyňatia, ale musí ich zdaniť.
Daňovník ktorý pracuje alebo podniká, respektíve dosahuje príjmy v zahraničí, je povinný podať v SR daňové priznanie zo všetkých svojich príjmov vtedy, ak sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a podľa medzinárodných zmlúv a dohovorov považuje za daňového rezidenta SR, resp. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona.
Daňový rezident SR je povinný podať na Slovensku za rok 2016 daňové priznanie a v ňom uviesť všetky svoje zdaniteľné príjmy, dosiahnuté nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a to v prípade, ak celkový (celosvetový) zdaniteľný príjem za rok 2016 presiahol sumu 1901,67 eur, respektíve ak pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu.
Nie je pritom podstatné, akú časť z celosvetových príjmov daňový rezident SR dosiahol na Slovensku a akú časť v zahraničí, v akej krajine atď. Môže ísť a často ide o prípady, kedy občan na Slovensku nemal žiadne zdaniteľné príjmy a mal zdaniteľné príjmy len v zahraničí.
Nie je podstatné ani to, či sú to (len) príjmy zo závislej činnosti.
Určitou výhodou je možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania až o 6 mesiacov pre daňových rezidentov SR, ktorí mali príjmy v zahraničí. Ak to chce daňovník využiť, stačí podať správcovi dane v lehote do 31.3. oznámenie. Daňovník v oznámení uvedie že má zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a lehotu, v ktorej podá daňové priznanie. Ním zvolená lehota musí byť uvedená ako koniec kalendárneho mesiaca, najneskôr 30.9. Takže lehotu si môže stanoviť ako 30.4. – 31.5. – 30.6. – 31.7. – 31.8. – 30.9. V takto stanovenej lehote potom podáva daňové priznanie a v tejto lehote musí uhradiť prípadný daňový nedoplatok.
Naopak, daňovník, ktorý nie je daňovým rezidentom SR, resp. je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, má povinnosť podať v SR daňové priznanie len z príjmov, ktoré dosiahol na Slovensku.
Za rok 2016 má túto povinnosť vtedy, ak jeho zdaniteľný príjem dosiahnutý na Slovensku presiahol sumu 1901,67 eur. V prípade že ako zamestnanec spĺňa príslušné podmienky, môže mu namiesto daňového priznania spracovať jeho zamestnávateľ ročné zúčtovanie.
KTO JE DAŇOVÝ REZIDENT SR
Podľa § 2 písm. d) bod 1. zákona daňový rezident SR resp. daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá:
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
- alebo sa tu obvykle zdržiava = ak sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia započítava každý, aj začatý deň pobytu.
Výnimkou je osoba, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky.
Toto však platí len vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred našimi zákonmi, neustanovuje inak.
Slovenská republika má k 1.1.2016 uzatvorených 64 medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a 27 dohovorov o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Ich zoznam nájdete na webe ministerstva financií a jednotlivé zmluvy v Zbierke zákonov.
Pri posudzovaní, či daňovník je daňový rezident SR alebo nie je, je bežné, že podľa predpisov štátu, v ktorom občan pracuje, sa považuje aj za daňového rezidenta tohto štátu.
Pokiaľ však ide o štát, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu, tak platí, že občan môže byť daňový rezident len jedného zmluvného štátu. A to buď Slovenskej republiky alebo druhého zmluvného štátu.
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu
Takéto prípady sú jasné. Ak sa občan považuje podľa nášho zákona o dani z príjmov za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou - je daňový rezident SR (viď vyššie), tak musí v SR podať daňové priznanie z celosvetových príjmov. A to bez ohľadu aké povinnosti si musí plniť v štáte, v ktorom mal príjmy a ako ich mal v tomto štáte zdanené.
Príklady štátov, s ktorými nemá SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia:
- Egypt
- Maroko
- Nový Zéland
- Spojené arabské emiráty
Občan ktorý má príjmy v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu
Ak mal občan príjmy v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri posudzovaní či občan je daňový rezident SR a teda či má povinnosť podávať daňové priznanie v SR, postupuje sa podľa príslušnej zmluvy. Platí, že občan nemôže byť daňovým rezidentom aj v SR aj v druhom zmluvnom štáte. Pri určení "kam patrí" sa postupuje podľa rozhraničovacích kritérií uvedených v zmluve až kým sa jednoznačne určí, či je občan daňovým rezidentom SR alebo druhého zmluvného štátu.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú v drvivej väčšine prípadov robené podľa jednej "šablóny" a obvykle v článku 4 nájdeme rozhraničovacie kritéria a to v poradí:
1. Stály byt
Pod pojmom „stály byt“ sa nerozumie len „trvalé bydlisko“ v zmysle tohto pojmu, zaužívaného v slovenskom práve. „Stály byt“ znamená obydlie v najširšom slova zmysle (byt, dom, apartmán a pod.), ktoré je pre danú osobu dlhodobo k dispozícií. Môže ísť o obydlie vo vlastníctve danej osoby alebo obydlie dlhodobo prenajaté (dlhodobo prenajatý dom, apartmán, dlhodobo prenajatá izba v byte ...), alebo napr. v prípade „au-pair“ bývanie u „domácich“. Za stály byt sa nepovažuje krátkodobé ubytovanie v hoteli.
2. Stredisko životných záujmov
Pod pojmom „stredisko životných záujmov“ sa myslí ten štát, v ktorom daná osoba bližšie, výraznejšie rodinné vzťahy (kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia), ďalej ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a napokon hospodárske záujmy (napr. kde má nehnuteľnosti, účty v banke, respektíve pôžičky, hypotéky, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.).
3. Miesto kde sa obvykle zdržiava
Rozhoduje sa podľa toho, v ktorom štáte sa preukázateľne občan zdržiava častejšie.
4. Štátne občianstvo
5. Vzájomná dohoda oboch zmluvných štátov
V prípade, že daňovú rezidenciu nie je možné určiť ani podľa štátneho občianstva (v prípade dvojitého štátneho občianstva), musí dôjsť k dohode Finančnej správy SR a úradov druhého zmluvného štátu.
Podľa informácií získaných na webovej stránke Finančnej správy SR, Daňový úrad vydáva potvrdenie o daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou k územiu Slovenskej republiky na základe žiadosti daňovníka. Potvrdenie sa vydáva na unifikovanom trojjazyčnom formulári (slovenčina, angličtina, nemčina).
Daňový úrad môže daňovému rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane týkajúcom sa uplatnenia nároku na oslobodenie alebo zníženie dane vymedzeného v príslušnej medzinárodnej zmluve alebo refundácie dane (časti dane) zrazenej v súlade s vnútroštátnymi daňovými predpismi zmluvného štátu. Ak daňovník je daňovým rezidentom SR a tlačivo ním predložené má vyplnené formálne náležitosti, daňový úrad mu potvrdí daňovú rezidenciu SR na tlačive zahraničného správcu dane.
Ak daňovému úradu daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničného správcu dane, musí si zabezpečiť preklad do slovenčiny (nemusí však ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá (doklady) prekladá spolu s originálom predmetného dokladu (resp. dokumentu). Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predloženého prekladu dokladu, môže v zmysle daňového poriadku od daňovníka požadovať úradne overený preklad tohto dokladu do slovenského jazyka.
Vydanie potvrdenia o daňovej rezidencií je podľa Sadzobníka správnych poplatkov oslobodené od správneho poplatku.
Medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR
Dobrým príkladom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je zmluva č. 283/2003 Z. z. uzavretá medzi SR a ČR.
Článok 4 tejto zmluvy určuje príslušnosť občana ako daňového rezidenta Slovenskej republiky alebo Českej republiky nasledovne:
1. Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta SR v súlade so (slovenským) zákonom č. 595/2003 Z. z., ak má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní.
Fyzická osoba sa považuje za daňového rezidenta ČR v súlade s (českým) zákonom č. 586/1992 Sb. ak má na území Českej republiky bydlisko (stály byt) alebo sa na území Českej republiky zdržiava aspoň 183 dní. Za daňového rezidenta ČR sa však nepovažuje osoba, ktorá sa na území Českej republiky zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia.
2. Ak je fyzická osoba podľa bodu 1. daňovým rezidentom SR i ČR, určí sa daňová rezidencia takto:
- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Čiže postupuje sa tak ako je uvedené v texte vyššie.
Príklad
Anton študuje v Prahe, kde má k dispozícií izbu na internáte. Anton má trvalý pobyt u rodičov v Košiciach. Počas roka 2016 mal v Prahe niekoľko krátkodobých zamestnaní, z ktorých dosiahol príjem v úhrne 70000 Kč.
V zmysle § 2 slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa Anton považuje za daňového rezidenta SR - pretože má trvalé bydlisko na Slovensku.
V zmysle príslušných ustanovení českého zákona o dani z príjmov sa Anton nepovažuje za daňového rezidenta ČR, pretože sa na území ČR zdržiava len za účelom štúdia (krátkodobé zamestnania nie sú v tomto prípade dôležité).
Anton bude musieť za rok 2016 podať na Slovensku daňové priznanie, pretože výška jeho celosvetových príjmov (príjem 70000 Kč v ČR) je vyššia, ako 1901,67 eura.
Príklad
Jarmila pôsobí ako au-pair v Londýne. Na Slovensku má trvalý pobyt u rodičov v Žiline. V Londýne má k dispozícií samostatnú izbu v dome domácich, pre ktorých pracuje. Príjmy dosahuje z činnosti au-pair len vo Veľkej Británii, na Slovensku žiaden príjem nemala.
V zmysle príslušných ustanovení zákonov SR a Veľkej Británie (VB) by sa Jarmila považovala za daňového rezidenta SR i VB. Podľa predpisov platných vo Veľkej Británii je považovaná za rezidenta vo VB, pretože sa vo VB zdržiava viac ako 183 dní počas jedného „daňového“ roka.
Stály byt má k dispozícií v oboch štátov. V takomto prípade sa podľa príslušnej zmluvy použije ďalšie kritérium - zváži sa, v ktorom štáte má Jarmila užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov). Rodičia Jarmily i ostatná jej rodina býva na Slovensku - z tohto pohľadu má Jarmila užšie osobné vzťahy na Slovensku. Jarmila má účty v britských bankách, v Londýne je členom folklórneho súboru i športového klubu. Z tohto pohľadu má Jarmila osobné i hospodárske vzťahy súčasne vo Veľkej Británii. Toto kritérium pri určení daňovej rezidencie preto tiež "nerozhodlo".
Ďalšie kritérium je skutočnosť, kde sa Jarmila obvykle zdržiava. V tomto prípade je to Veľká Británia, na Slovensko chodí len občas.
Podľa toho je Jarmila daňovým rezidentom Veľkej Británie a daňové priznanie na Slovensku podávať nemusí.
Uvedený (v praxi častý) prípad (Jarmila) je však sporný. Ak chce mať Jarmila istotu, že na Slovensku nemusí podávať daňové priznanie, mala by si vyžiadať od príslušného úradu vo Veľkej Británii potvrdenie, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie. Súčasne odporúčame odsúhlasenie faktu, že je daňovým rezidentom Veľkej Británie, na príslušnom daňovom úrade na Slovensku (podľa miesta trvalého pobytu na Slovensku).
Príklad
Pán Imrich je dlhodobo zamestnaný v Nemecku. V Nemecku má kúpený vlastný dom, v ktorom býva jeho rodina. Na Slovensku si ponechal trvalý pobyt a na Slovensku vlastní byt. Na Slovensku nemá žiadne aktivity ani príjmy.
Pán Imrich je daňovým rezidentom v Nemecku. Stály byt má síce v oboch štátoch, ale jeho stredisko životných záujmov je nespochybniteľne Nemecko.
DVE METÓDY ZDANENIA PRÍJMOV
Pri zdanení príjmov dosiahnutých v zahraničí na Slovensku sa používajú dve metódy.
To že daňový rezident SR musí v daňovom priznaní uviesť aj príjem v zahraničí, neznamená automaticky, že bude platiť daň z príjmov v zahraničí ešte raz na Slovensku.
Postup pri výpočte dane v prípade príjmov zo zahraničia určuje § 45 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Tento postup závisí od toho, o aký štát ide a či s daným štátom je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a o aký druh príjmov ide.
Metóda zápočtu dane
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane, daň zaplatená v cudzom štáte sa započíta na úhradu dane vypočítanej v daňovom priznaní, avšak najviac vo výške dane pripadajúcej na príjmy z cudzieho štátu.
Ak sadzba dane v cudzom štáte je nižšia ako na Slovensku, resp. daňové zvýhodnenia v cudzom štáte sú výhodnejšie, ako na Slovensku, daňovník bude doplácať na Slovensku daň z príjmov v cudzom štáte - vo výške rozdielu.
Ak je to naopak a z príjmov dosiahnutých v cudzom štáte daňovník zaplatil daň v cudzom štáte vyššiu, ako daň ktorá mu z týchto príjmov vyšla na Slovensku, nikto mu rozdiel vracať nebude.
Zoznam krajín, s ktorými má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia kde sa pri zdanení príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti použije metóda zápočtu dane (43):
Austrália, Belgicko, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Čína (Taiwan), Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Chorvátsko, Indonézia, Írsko, Island, Izrael, Južná Afrika, Kanada, Kazachstan, Kórea, Kuvajt, Litva, Líbya, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Malta, Mexiko, Moldavsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Singapur, Sýria, Slovinsko, Spojené štáty americké, Srbsko a Čierna Hora, Švajčiarsko, Turecko, Turkmenistan, Ukrajina, Uzbecko, Vietnam.
Metóda vyňatia príjmov
Ak mal daňový rezident SR príjem v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov, na Slovensku z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, respektíve aj z ďalších príjmov, dosiahnutých v cudzom štáte žiadnu daň doplácať nebude.
Metóda vyňatia príjmov je tak výhodnejšia ako metóda zápočtu dane.
Pri metóde vyňatia príjmov síce daňovník musí v daňovom priznaní podávanom na Slovensku uviesť zdaniteľný príjem dosiahnutý v cudzom štáte, samotná daň sa však z tohto príjmu nepočíta.
Rovnako ako pri metóde zápočtu dane sa však ani daňovníkovi žiadna daň nevracia, ak by mala byť daň na Slovensku potenciálne nižšia, ako daň zaplatená v zahraničí.
Pozor, metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj v prípade, ak mal daňový rezident SR príjmy zo závislej činnosti:
- za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie,
- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
- zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (teda aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti a zmluva obsahuje metódu zápočtu dane).
Ak to zhrnieme, možno konštatovať, že pre daňových rezidentov SR je nevýhodné, ak majú príjem iný ako zo závislej činnosti (napríklad majú príjem z podnikania) v štáte, v ktorom sú nižšie sadzby dane ako na Slovensku a Slovensko má s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s metódou zápočtu dane. Daň z príjmu zaplatia v danom štáte a naviac budú musieť doplatiť daň i na Slovensku.
Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia metódou vyňatia príjmov má Slovenská republika uzatvorenú so štátmi (21):
Brazília, Cyprus, Čína, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, India, Japonsko, Bosna a Hercegovina, Luxembursko, Nigéria, Nórsko, Rakúsko, Srí Lanka, Veľká Británia, Nemecko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Tunis.
MALI BY STE VEDIEŤ...
Dopad príjmov v zahraničí na výšku nezdaniteľných častí
V prípade, že daňový rezident SR má zdaniteľný príjem v zahraničí a súčasne má aj zdaniteľný príjem na Slovensku a to zo závislej činnosti (§ 5) alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), v daňovom priznaní podávanom na Slovensku si uplatňuje v súlade so zákonom (pri splnení príslušných podmienok) nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manžela/manželku.
Tieto nezdaniteľné časti sa však pri vyššom základe dane postupne znižujú.
Pre nezdaniteľnú časť na daňovníka platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 19809 eur a pri základe dane nad 35022,32 eura je nezdaniteľná časť na daňovníka nulová.
Pre nezdaniteľnú časť na manžela/manželku platí, že k jej znižovaniu dochádza pri základe dane nad 35022,31 eura a pri základe dane nad 50235,63 eura je nezdaniteľná časť na manžela/manželku nulová.
Príjem dosiahnutý v zahraničí tak môže byť dôvodom zníženia nezdaniteľných častí a príčinou vyššej dane z príjmov dosiahnutých na Slovensku.
Príklad
Pán Juraj mal za rok 2016 zdaniteľné príjmy zo živnosti na Slovensku a súčasne mal aj príjem zo závislej činnosti v Českej republike. Základ dane zo živnosti dosiahol sumu 18000 eur, základ dane zo závislej činnosti (ČR) po prepočte sumu 10000 eur. Príjmy z ČR pán Juraj zapísal do daňového priznania s tým, že si uplatnil metódu vyňatia.
Úhrnný základ dane dosiahol 28000 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka sa tak zo sumy 3803,33 eura znížila na 1755,58 eura (o 2047,75 eura menej) a kvôli tomu pán Juraj zaplatil z príjmu zo živnosti, dosiahnutého na Slovensku, daň vyššiu o 389 eur.
Prepočet z cudzej meny na euro
Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Podľa § 31 zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú štyri možnosti ako prepočítať príjem:
- použije sa priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,
- použije sa kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene,
- použije sa ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok),
- použije sa priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
Poistné zaplatené v cudzej mene v zahraničí a výdavky (napr. pri príjmoch zo živnosti) sa prepočítajú rovnako, ako príjem.
Daň (na účely zápočtu dane) sa v súlade s § 31 ods. 4 zákona prepočíta s použitím ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie (za daný rok).
Kurzy, resp. priemerné kurzy voči vybraným menám nájdete na webovej stránke Národnej banky SR, www.nbs.sk (http://www.nbs.sk).
Uplatnenie nezdaniteľných častí a daňového bonusu
Aj daňovník, ktorý mal príjem v zahraničí, má nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na daňovníka, na manželku) tak ako to uvádzame vyššie.
Daňovník má pri splnení štandardných podmienok nárok aj na daňový bonus. Pri testovaní splnenia podmienky príjmu podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 najmenej vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, za rok 2014 najmenej 2112 eur sa zohľadní aj príjem v zahraničí.
ZDANENIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PRÍJMOV
Príjem zo závislej činnosti
Vo všeobecnosti platí, že príjmy zo zamestnania (zo závislej činnosti, § 5 zákona) sa zdania v štáte, kde sa činnosť vykonala. Samotné zdanenie príjmu, uznanie výdavkov, odpočítateľných položiek, výnimiek, použitie sadzieb dane sa riadi príslušnými predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku však daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy, výdavky (poistné zamestnanca v zahraničí) v súlade s "našim" zákonom.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch v štátoch, s ktorými má Slovensko uzatvorenú zmluvu s metódou zápočtu dane si však daňovník môže vybrať a v súlade s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 zákona si môže zvoliť metódu vyňatia príjmov, ak tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je to pre neho výhodnejšie (čo aj je).
Metódu vyňatia príjmov môže použiť aj daňovník, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v štáte, s ktorým Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia - pozor, v takomto prípade len vtedy, ak dané príjmy boli v danom štáte preukázateľne zdanené = sadzba dane je v danom štáte vyššia ako nula!
Tu je problém pri príjmoch dosiahnutých zo závislej činnosti v štáte, v ktorom sú takéto príjmy oslobodené od dane – napríklad v Spojených arabských emirátoch. Takýto príjem musí daňový rezident SR zdaniť na Slovensku.
Výnimkou, kedy príjem zo závislej činnosti nebude zdanený v štáte, kde sa činnosť vykonala ale len na Slovensku je prípad, kedy:
- daňový rezident SR zamestnanie vykonáva v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,
- zamestnanie v danom štáte vykonáva kratšie ako 183 dní v danom roku (presná zásada znie tak, že v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období v príslušnom daňovom roku)
- mzdu mu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň. V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR a
- nejde o tzv. „medzinárodný prenájom pracovnej sily“ (vyslanie do zahraničia pracovnou agentúrou), kedy tzv. užívateľským zamestnávateľom je zahraničný zamestnávateľ - aj keď mzdu zamestnancovi vypláca slovenský zamestnávateľ (pracovná agentúra).
Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
Ak mal daňový rezident SR príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy sú zdanené v zahraničí v závislosti od predpisov daného štátu, obvykle vtedy, ak má daňovník príjem z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni na území daného štátu.
Daňový rezident SR musí takéto príjmy uviesť aj v daňovom priznaní podanom v SR. Pritom postupuje podľa "nášho" zákona o dani z príjmov. Výdavky z príjmov dosiahnutých v zahraničí si uplatňuje v súlade s § 17 až 29 (slovenského) zákona.
Ak spĺňa podmienky, môže si aj pri príjmoch v zahraničí uplatniť tzv. paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona.
Na zabránenie dvojitého zdanenia príjmov z podnikania sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
V prípade metódy zápočtu – napríklad Česká republika – reálne hrozí, že daňový rezident SR bude musieť doplácať daň na Slovensku. Napríklad y dôvodu, že pri uplatnení paušálnych výdavkov sú tieto v ČR výhodnejšie ako v SR.
Umelci a športovci
Ak daňový rezident SR mal príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí v štáte, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Pri zdaňovaní príjmov z činnosti umelca alebo športovca sa postupuje podľa článku „Umelci a športovci“ príslušnej zmluvy. Konkrétny postup je daný predpismi daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z činnosti umelca alebo športovca v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve.
Príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí
Ak daňový rezident SR mal príjmy z prenájmu nehnuteľností v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z prenájmu nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Príjmy z nehnuteľného majetku“ príslušnej zmluvy.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z prenájmu nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom. Aj pre príjem z prenájmu nehnuteľností v zahraničí platí, že je (v súčte s prípadnými inými príjmami z prenájmu nehnuteľností a príležitostnými príjmami) oslobodený od dane do výšky 500 eur, zdaniteľný príjem je len časť príjmu presahujúca 500 eur.
Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príjem z predaja nehnuteľností v zahraničí
Postupuje sa podobne ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí.
Ak daňový rezident SR mal príjmy z predaja nehnuteľnosti v štáte, s ktorým na Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti daný štát. Pri zdanení príjmu sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
Zároveň sa pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti postupuje podľa článku „Zisky zo scudzenia majetku“ príslušnej zmluvy.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom „Zisky zo scudzenia majetku“ v príslušnej zmluve.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z predaja nehnuteľností a výdavky v súlade s "našim" zákonom.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú podľa § 9 ods. 1 zákona od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pritom sa zohľadňuje spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti (napr. pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priamom rade sa doba vlastníctva u nadobúdateľa spočítava s dobou vlastníctva u poručiteľa), resp. ak daňovník nehnuteľnosť nadobudol do konca roka 2010, či v nej mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred jej predajom.
Pri predaji nehnuteľnosti zaradenej v obchodnom majetku je príjem z jej predaja oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Ak sú splnené uvedené podmienky, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý daňový rezident SR neuvedie v daňovom priznaní podanom v SR.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Úroky zo zahraničia
Ak mal daňový rezident SR príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí, či sú to úroky z pôžičiek, ktoré poskytol, úroky z vkladov na bankových účtoch a podobne, postupuje sa podľa toho, či ide o štát, s ktorým má Slovensko uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a ak áno, ako je zmluvne upravený takýto príjem v článku "Úroky" príslušnej zmluvy. Pri zdanení príjmu z úrokov sa postupuje podľa predpisov daného štátu.
V daňovom priznaní podanom na Slovensku daňovník postupuje podľa (slovenského) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V daňovom priznaní uvedie príjmy z úrokov zo zdrojov v zahraničí.
Na zabránenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda uvedená v zmluve, avšak len do výšky (%), ktorú umožňuje zmluva.
V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou ich oslobodenia od dane v tomto štáte je preukázanie, že daňovník je daňovým rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
V prípade iných zmluvných štátov (napr. Belgické kráľovstvo, Poľská republika, Švajčiarska konfederácia) podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia úroky môžu byť zdaniteľné tiež v štáte ich zdroja, avšak len vo výške „maximálnej dane“ vymedzenej v tejto zmluve (napr. 10 % hrubej sumy príjmov). Podmienkou takéhoto „limitovaného“ zdanenia v tomto štáte je preukázanie rezidencie v SR a skutočného vlastníctva príjmov.
Dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku „Dividendy“.
Na to, aby sa táto zmluva uplatnila, je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený. Potvrdenie o rezidencii daňovníkovi vydá na jeho žiadosť miestne príslušný správca dane v SR.
Daňový rezident SR je povinný uviesť príjem z dividend vo svojom daňovom priznaní na Slovensku len vtedy, ak je tento príjem podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Platí, že dividendy vyplatené za obdobie po 1.1.2004 podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane a daňovník ich neuvádza v daňovom priznaní. V daňovom priznaní sa uvádzajú len dividendy vyplatené za obdobie pred 1.1.2004 (uvedú sa v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8 - iný príjem).
Výhry a ceny v súťažiach v zahraničí
Ak daňový rezident SR získal výhru alebo cenu v štáte, s ktorým má Slovensku uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, tak vo väčšine prípadov sa takýto príjem zdaňuje len v SR. Zdaňovanie výhier a cien je v zmluvách vymedzené v článku „Iné príjmy“ alebo "Príjmy výslovne neuvedené".
Výnimkou je zmluva s ČR, podľa ktorej je možné zdanenie príjem z výhier v lotériách, súťažiach a pod. aj v štáte zdroja. Čiže ak daňový rezident SR získa výhru v ČR, právo zdaniť takýto príjem má aj ČR. Ďalší postup je potom daný podľa českého zákona o dani z príjmov.
Daňový rezident SR je povinný uviesť výhru alebo cenu získanú v zahraničí vo svojom daňovom priznaní v prípade, ak podľa "nášho" zákona ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený.
Ak ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník musí uviesť v daňovom priznaní, na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov, alebo metóda zápočtu dane a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva - ak má Slovensko uzavretú s príslušným štátom zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.
Pripomeňme, že od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia - viď § 9 ods. 2 písm. l) zákona.
Prijaté výhry a ceny podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona sú oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru. Cenou alebo výhrou na účely oslobodenia od dane sa rozumie: cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak cena alebo výhra prevyšuje sumu 350 eur, zdaniteľným príjmom je suma prevyšujúca túto hranicu. Napríklad pre cene v hodnote 500 eur sa v daňovom priznaní uvedie príjem 150 eur.
Dôchodky, materské, nemocenské, dávky v nezamestnanosti, rodinné prídavky, rodičovské príspevky a iné dávky vyplácané zo zahraničia
Ak daňový rezident SR poberá dôchodok (starobný, invalidný, vdovecký...), nemocenské dávky, materské a iné dávky porovnateľné so (slovenskými) dávkami zo sociálneho poistenia, tieto príjmy sú rovnako ako dávky zo sociálneho poistenia (zo Sociálnej poisťovne) oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona a v daňovom priznaní sa neuvádzajú.
To isté platí pre dávky, ktoré majú charakter dávok zo štátneho rozpočtu SR a sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona - napríklad prídavky na deti, rodičovské príspevky a iné sociálne dávky.
Pozor, v daňovom priznaní sa uvádza dôchodok prijatý zo zahraničia ak je vyplácaný z nepovinného poistenia resp. zabezpečenia.
Pojem „preukázateľne zdanený príjem“ v zahraničí
Tento výraz znamená, že príjmy boli v zahraničí podrobené zdaneniu podľa legislatívy toho konkrétneho štátu, bez ohľadu na výšku zaplatenej dane po uplatnení nezdaniteľných položiek, resp. úľav poskytnutých daňovou legislatívou daného štátu.
Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak príslušný štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t.j. sadzba dane je vyššia ako nula. Treba zdôrazniť, že nie je dôležité či je výsledná daň nula (lebo môže byť nula po uplatnení rôznych výnimiek, úľav...) ale či podľa zákona príslušného štátu je vo všeobecnosti nulová alebo nenulová sadzba dane.
Zopakujme si, pretože to je dôležité, že napríklad v Spojených arabských emirátoch sú príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane (sadzba dane je 0%) - daňový rezident SR tak pri ich zdanení v daňovom priznaní v SR nemôže použiť metódu vyňatia, ale musí ich zdaniť.
arven
31.01.17,19:24
Ako prosím správne určiť daňovú rezidenciu syna, ktorý bol v Čechách 2 roky
(1.11.14 - 30.11.16)kde mal dlhodobo prenajatý byt, zriadený účet, stredisko záujmov.Trvalý pobyt mal stále na Slovensku u rodičov. V Čechách vykonával len závislú činnosť. Na Slovensku pracoval od 1.12.16 a príjmy boli vyššie ako 2000 eur. Kde a ako bude syn podávať daňové priznania, keď o ročné zúčtovanie nepožiadal ? Dakujem.
(1.11.14 - 30.11.16)kde mal dlhodobo prenajatý byt, zriadený účet, stredisko záujmov.Trvalý pobyt mal stále na Slovensku u rodičov. V Čechách vykonával len závislú činnosť. Na Slovensku pracoval od 1.12.16 a príjmy boli vyššie ako 2000 eur. Kde a ako bude syn podávať daňové priznania, keď o ročné zúčtovanie nepožiadal ? Dakujem.
arven
07.02.17,05:14
Dobré ráno neporadí mi prosím nikto ? Vdaka za každý názor.
Jozef Mihál
16.02.17,22:37
Ako prosím správne určiť daňovú rezidenciu syna, ktorý bol v Čechách 2 roky
(1.11.14 - 30.11.16)kde mal dlhodobo prenajatý byt, zriadený účet, stredisko záujmov.Trvalý pobyt mal stále na Slovensku u rodičov. V Čechách vykonával len závislú činnosť. Na Slovensku pracoval od 1.12.16 a príjmy boli vyššie ako 2000 eur. Kde a ako bude syn podávať daňové priznania, keď o ročné zúčtovanie nepožiadal ? Dakujem.
V sporných prípadoch je najlepšia metóda žiadať o vyjadrenie Finančné riaditeľstvo (fin. správu) jednej alebo druhej krajiny. V danom prípade si myslím, že v roku 2016 bol daňový rezident ČR. Následne:
V ČR musí podať DP zo všetkých príjmov.
V SR musí podať DP zo slovenských príjmov.
(1.11.14 - 30.11.16)kde mal dlhodobo prenajatý byt, zriadený účet, stredisko záujmov.Trvalý pobyt mal stále na Slovensku u rodičov. V Čechách vykonával len závislú činnosť. Na Slovensku pracoval od 1.12.16 a príjmy boli vyššie ako 2000 eur. Kde a ako bude syn podávať daňové priznania, keď o ročné zúčtovanie nepožiadal ? Dakujem.
V sporných prípadoch je najlepšia metóda žiadať o vyjadrenie Finančné riaditeľstvo (fin. správu) jednej alebo druhej krajiny. V danom prípade si myslím, že v roku 2016 bol daňový rezident ČR. Následne:
V ČR musí podať DP zo všetkých príjmov.
V SR musí podať DP zo slovenských príjmov.
arven
22.02.17,17:37
Dakujem velmi pekne za názor. Aj ja si myslím že je rezident ČR vyjadrenie od českej FS som zatial nežiadala, to bude asi problém takto spätne.
mondes
25.02.17,18:45
Prosím Vás, daňovník pracuje na pracovnú zmluvu vo Švajčiarsku. Poberá tam aj rodinné prídavky (Familienzulagen). Ešte v r. 2015 časť roka pracoval u iného zamestnávateľa, ktorý mu v r. 2016 vyplatil rodinné prídavky. Teraz mu predošlý zamestnávateľ poslal potvrdenie o príjme, kde v riadku Bruttolohn a Nettolohn je 1500 CHF a v riadku Daň (Quellensteuerabzug) je nula. V poznámkach je uvedené, že sa jedná o rodinné prídavky.
Musím to započítať ku ostatným príjmom? Viem, že rodinné prídavky zo zahraničia sa na SK nezdaňujú, ale mätie ma to, že je to v riadku s názvom čistá mzda. Ďakujem veľmi pekne.
Musím to započítať ku ostatným príjmom? Viem, že rodinné prídavky zo zahraničia sa na SK nezdaňujú, ale mätie ma to, že je to v riadku s názvom čistá mzda. Ďakujem veľmi pekne.
Jozef Mihál
26.02.17,17:19
Ak vieme, že ide o prídavky na deti, tak tie sa na SK nezdaňujú ako sama správne píšete a nezapočíta sa to k zdaniteľným príjmom v DP podávanom na Slovensku.
Mila123
26.02.17,18:01
Dobrý deň,
moja dcéra pracovala na Sk , počas štúdia na VŠ, bola to jedna dohoda o br. práci študenta. Zarobila na nej cca 1600,- €. Nastúpila do zamestnania v ČR a do 31 12 2016 zarobila asi 10 000 €. Český zamestnávateľ jej odmietol prijať žiadosť o RZD, poslal ju na Finanční úřad podať si DP.
A teraz otázka, dcéra zdaňuje príjem z ČR v Čechách a celosvetové na SK (kde jej ostal trvalý pobyt, väzby má na SK).
V ČR jej vznikne zrejme preplatok na dani (nepracovala celý rok) . Sk daňové priznanie typ A spracujem a podám jej ho elektronicky.
Je postup správny?
Ďakujem
moja dcéra pracovala na Sk , počas štúdia na VŠ, bola to jedna dohoda o br. práci študenta. Zarobila na nej cca 1600,- €. Nastúpila do zamestnania v ČR a do 31 12 2016 zarobila asi 10 000 €. Český zamestnávateľ jej odmietol prijať žiadosť o RZD, poslal ju na Finanční úřad podať si DP.
A teraz otázka, dcéra zdaňuje príjem z ČR v Čechách a celosvetové na SK (kde jej ostal trvalý pobyt, väzby má na SK).
V ČR jej vznikne zrejme preplatok na dani (nepracovala celý rok) . Sk daňové priznanie typ A spracujem a podám jej ho elektronicky.
Je postup správny?
Ďakujem
Jozef Mihál
27.02.17,19:59
Z uvedeného nie je isté, či je daňový rezident ČR alebo SR. Požiadajte o stanovisko finančnú správu a podľa toho postupujte.
FAUKE
01.03.17,21:21
Ako postupovať pri zúčtovaní mzdy, ak bol zamestnanec iba časť mesiaca v zahraničí a jeho príjem by sa mal posuzovať podľa par. 45.
Najhoršie je to, že sa to opakuje každý mesiac a ja neviem čo s tým.
Mohli by ste uviesť príklad a postup výpočtu?
Ako zahrniem zahraničnú daň a poistné do zúčtovania mzdy počas mesiaca, kde je aj príjem slovenský? Aký to bude mať dopad na zamestnaca?
Čo sa stane, ak tento zahraničný príjem neuvediem do zúčtovania v danom mesiaci?
A už vôbec neviem, ako zaúčovať zahraničnú daň a poistné.
Najhoršie je to, že sa to opakuje každý mesiac a ja neviem čo s tým.
Mohli by ste uviesť príklad a postup výpočtu?
Ako zahrniem zahraničnú daň a poistné do zúčtovania mzdy počas mesiaca, kde je aj príjem slovenský? Aký to bude mať dopad na zamestnaca?
Čo sa stane, ak tento zahraničný príjem neuvediem do zúčtovania v danom mesiaci?
A už vôbec neviem, ako zaúčovať zahraničnú daň a poistné.
Jozef Mihál
02.03.17,11:30
Ako postupovať pri zúčtovaní mzdy, ak bol zamestnanec iba časť mesiaca v zahraničí a jeho príjem by sa mal posuzovať podľa par. 45.
Najhoršie je to, že sa to opakuje každý mesiac a ja neviem čo s tým.
Mohli by ste uviesť príklad a postup výpočtu?
Ako zahrniem zahraničnú daň a poistné do zúčtovania mzdy počas mesiaca, kde je aj príjem slovenský? Aký to bude mať dopad na zamestnaca?
Čo sa stane, ak tento zahraničný príjem neuvediem do zúčtovania v danom mesiaci?
A už vôbec neviem, ako zaúčovať zahraničnú daň a poistné.
Komplikovanejšia otázka a z časových dôvodov príklad uvádzať nebudem.
Principiálne ale ide o to, že takémuto zamestnancovi sa jedna časť mzdy zdaní podľa zahraničných predpisov, druhá časť podľa SK zákona s tým, že príjem zdanený v zahraničí sa pri zdanení v SR do úvahy neberie, akoby neexistoval.
Rovnako pri výpočte dane v SR neberiete do úvahy daň zaplatenú v zahraničí. Poistné sa platí buď v SR alebo v zahraničí, a pri výpočte dane v SR odpočítate alikvótnu časť poistného, súvisejúcu s príjmom zdaňovaným v SR.
Najhoršie je to, že sa to opakuje každý mesiac a ja neviem čo s tým.
Mohli by ste uviesť príklad a postup výpočtu?
Ako zahrniem zahraničnú daň a poistné do zúčtovania mzdy počas mesiaca, kde je aj príjem slovenský? Aký to bude mať dopad na zamestnaca?
Čo sa stane, ak tento zahraničný príjem neuvediem do zúčtovania v danom mesiaci?
A už vôbec neviem, ako zaúčovať zahraničnú daň a poistné.
Komplikovanejšia otázka a z časových dôvodov príklad uvádzať nebudem.
Principiálne ale ide o to, že takémuto zamestnancovi sa jedna časť mzdy zdaní podľa zahraničných predpisov, druhá časť podľa SK zákona s tým, že príjem zdanený v zahraničí sa pri zdanení v SR do úvahy neberie, akoby neexistoval.
Rovnako pri výpočte dane v SR neberiete do úvahy daň zaplatenú v zahraničí. Poistné sa platí buď v SR alebo v zahraničí, a pri výpočte dane v SR odpočítate alikvótnu časť poistného, súvisejúcu s príjmom zdaňovaným v SR.
eva6459
03.03.17,07:39
Ak mal rezident SR príjem zo závislej činnosti len v Česku, môže si na Slovensku uplatniť daňový bonus aj keď si uplatnil daňové zvýhodnenie na dieťa podľa českého zákona?
Jozef Mihál
03.03.17,11:29
Áno.
iva673
06.03.17,12:08
Dobrý deň. Daňovník pracoval v Českej republike 3 mesiace na dohodu o pracovnej činnosti. Má potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti plynúcich na základe dohôd o vykonaní práce z ČR, na ktorom je uvedené, že z dohody bola zrazená zrážková daň podľa zvláštnej sadzby dane. Zvyšok roka bol zamestnaný na Slovensku.
Musí sa tento príjem z ČR započítať do daňového priznania v SR? Ďakujem.
Musí sa tento príjem z ČR započítať do daňového priznania v SR? Ďakujem.
Jozef Mihál
06.03.17,19:06
Dobrý deň. Daňovník pracoval v Českej republike 3 mesiace na dohodu o pracovnej činnosti. Má potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti plynúcich na základe dohôd o vykonaní práce z ČR, na ktorom je uvedené, že z dohody bola zrazená zrážková daň podľa zvláštnej sadzby dane. Zvyšok roka bol zamestnaný na Slovensku.
Musí sa tento príjem z ČR započítať do daňového priznania v SR? Ďakujem.
Áno, musí. Použije sa metóda vyňatia.
Musí sa tento príjem z ČR započítať do daňového priznania v SR? Ďakujem.
Áno, musí. Použije sa metóda vyňatia.
lazov
17.03.17,20:05
Dobry den.
Ak je fyzicka osoba zamestnana v Rakusku (1.7.-31.12.16), ma potvrdenie L16 o hrubom prijme a odvodoch. Hruby prijem bol 7950 eur, zdanitelny prijem 5774 eur, , ale nebola mu zrazena žiadna daň, v Rakusku je sadzba dane 0% pri danovom zaklade do 11000 eur. Može uplatniť metodu vyňatia príjmov?
Ak je fyzicka osoba zamestnana v Rakusku (1.7.-31.12.16), ma potvrdenie L16 o hrubom prijme a odvodoch. Hruby prijem bol 7950 eur, zdanitelny prijem 5774 eur, , ale nebola mu zrazena žiadna daň, v Rakusku je sadzba dane 0% pri danovom zaklade do 11000 eur. Može uplatniť metodu vyňatia príjmov?
Iveta Matlovičová
20.03.17,08:52
Dobry den.
Ak je fyzicka osoba zamestnana v Rakusku (1.7.-31.12.16), ma potvrdenie L16 o hrubom prijme a odvodoch. Hruby prijem bol 7950 eur, zdanitelny prijem 5774 eur, , ale nebola mu zrazena žiadna daň, v Rakusku je sadzba dane 0% pri danovom zaklade do 11000 eur. Može uplatniť metodu vyňatia príjmov?
predpokladám, že riešite daňového rezidenta SR, áno - uplatníte metódu vyňatia
Ak je fyzicka osoba zamestnana v Rakusku (1.7.-31.12.16), ma potvrdenie L16 o hrubom prijme a odvodoch. Hruby prijem bol 7950 eur, zdanitelny prijem 5774 eur, , ale nebola mu zrazena žiadna daň, v Rakusku je sadzba dane 0% pri danovom zaklade do 11000 eur. Može uplatniť metodu vyňatia príjmov?
predpokladám, že riešite daňového rezidenta SR, áno - uplatníte metódu vyňatia
Jozef Mihál
20.03.17,13:16
Súhlas.
Po prvé, v zmluve s Rakúskom je metóda vyňatia.
Po druhé, aj keby to tak nebolo, ak ide o zmluvný štát a ide o príjem zo závislej činnosti, daňovník sa môže rozhodnúť pre metódu vyňatia (aj keby v zmluve bola metóda zápočtu).
Po prvé, v zmluve s Rakúskom je metóda vyňatia.
Po druhé, aj keby to tak nebolo, ak ide o zmluvný štát a ide o príjem zo závislej činnosti, daňovník sa môže rozhodnúť pre metódu vyňatia (aj keby v zmluve bola metóda zápočtu).
lazov
20.03.17,22:09
Dakujem
uctoeva
21.03.17,11:35
Daňové priznanie typu A. Z príjmu zo závislej činnosti vyšlo zaplatiť daň 200 € , príjem zo zahraničia ( Anglicko) 4000 €, daň 0 . Uplatňujeme metódu vyňatia. Preddavky zaplatené §35 500€
Budú sa vracať celé preddavky t.j. 500 €, alebo 300 €
Ďakujem
Budú sa vracať celé preddavky t.j. 500 €, alebo 300 €
Ďakujem
Jozef Mihál
24.03.17,08:56
Daňové priznanie typu A. Z príjmu zo závislej činnosti vyšlo zaplatiť daň 200 € , príjem zo zahraničia ( Anglicko) 4000 €, daň 0 . Uplatňujeme metódu vyňatia. Preddavky zaplatené §35 500€
Budú sa vracať celé preddavky t.j. 500 €, alebo 300 €
Ďakujem
Neviem či rozumiem správne. Ak v DP vyšla daň 200 eur a zaplatené preddavky z SK príjmu boli 500 eur - výsledok je preplatok 300 eur. Vráti sa tento preplatok, čiže 300 eur.
Budú sa vracať celé preddavky t.j. 500 €, alebo 300 €
Ďakujem
Neviem či rozumiem správne. Ak v DP vyšla daň 200 eur a zaplatené preddavky z SK príjmu boli 500 eur - výsledok je preplatok 300 eur. Vráti sa tento preplatok, čiže 300 eur.
Dajanka
13.03.18,16:55
Dobrý deň,
zubný lekár, zamestnanec, celý rok pracuje v SR a mal jednorázový príjem za spoluprácu na vytvorení reklamy v ČR, kde vystupoval ako odborník doporučujúci uvedený produkt. Za túto činnosť mu zaplatili odmenu 1100,- Eur. Podľa zmluvy už nie je jasné či mu bola zrazená daň ani odvody. Ako vysporiadať tento príjem v DP a čo odvody? Ďakujem za odpoveď.
zubný lekár, zamestnanec, celý rok pracuje v SR a mal jednorázový príjem za spoluprácu na vytvorení reklamy v ČR, kde vystupoval ako odborník doporučujúci uvedený produkt. Za túto činnosť mu zaplatili odmenu 1100,- Eur. Podľa zmluvy už nie je jasné či mu bola zrazená daň ani odvody. Ako vysporiadať tento príjem v DP a čo odvody? Ďakujem za odpoveď.
Lubkka
15.03.18,12:37
Dobry den, prosim Vas. Nas zamestnanec mal okrem prijmov zo zavislej cinnosti aj prijem ako clen statutarneho organu v Polsku. Priniesol potvrdenie z Polska, odmena 10tis eur, dan 2tis eur. Mozme mu spravit danove priznanie typ A ? Je to pre naš zakon zavisla cinnost, spravne ?
topper1
11.03.22,10:54
Dobrý deň, ak FO-občan dosiahol okrem príjmu zo závislej činnosti v SR aj príjem z UAE na základe zmluvy o spolupráci ohľadom poradenstva, tak príjem zdaňuje a uvádza ho v daňovom priznaní typ B? V akej časti - je to ostatný príjem podľa §8? Ďakujem
Iveta Matlovičová
14.03.22,07:25
Dobrý deň, ak FO-občan dosiahol okrem príjmu zo závislej činnosti v SR aj príjem z UAE na základe zmluvy o spolupráci ohľadom poradenstva, tak príjem zdaňuje a uvádza ho v daňovom priznaní typ B? V akej časti - je to ostatný príjem podľa §8? Ďakujem
ostatný príjem sa uvádza v oddiele VIII.
ostatný príjem sa uvádza v oddiele VIII.
topper1
14.03.22,11:16
ostatný príjem sa uvádza v oddiele VIII.
Dobrý deň, áno tomu rozumiem. Otázka skôr bola, či to uvádzať v daňovom priznaní typ A alebo B, a ak v B tak či je to príjem podľa §5 alebo §8. Daň ani odvody sa v UAE neplatia.
Dobrý deň, áno tomu rozumiem. Otázka skôr bola, či to uvádzať v daňovom priznaní typ A alebo B, a ak v B tak či je to príjem podľa §5 alebo §8. Daň ani odvody sa v UAE neplatia.
Iveta Matlovičová
14.03.22,19:09
Dobrý deň, áno tomu rozumiem. Otázka skôr bola, či to uvádzať v daňovom priznaní typ A alebo B, a ak v B tak či je to príjem podľa §5 alebo §8. Daň ani odvody sa v UAE neplatia.
príjem plynúci zo zmluvy o spolupráci sa nejaví ako príjem zo závislej činnosti, každopádne to, o aký príjem by malo vyplývať zo samotnej zmluvy
príjem plynúci zo zmluvy o spolupráci sa nejaví ako príjem zo závislej činnosti, každopádne to, o aký príjem by malo vyplývať zo samotnej zmluvy
ABD
27.03.22,19:41
Dobrý deň, žena, ktorá má za rok 2021 príjmy zo závislej činnosti v SR, si bola od 15.12.2021 do 14.1.2022 "privyrobiť" v Rakúsku ako chyžná. AT zamestnávateľ vystavil len 1 výplatnú pásku a podľa nej jej vyplatili príjem za celé toto obdobie (12/21-01/22) naraz jednou platbou v 01/22, nie je možné z výplatnej pásky definovať presne čiastku za 12/21 a čiastku za 01/22. Môže si teda celý príjem uviesť (metóda zápočtu) až v daňovom priznaní za rok 2022 resp. ako by ste odporučili v tomto prípade postupovať? Ďakujem.
Iveta Matlovičová
28.03.22,16:03
Dobrý deň, žena, ktorá má za rok 2021 príjmy zo závislej činnosti v SR, si bola od 15.12.2021 do 14.1.2022 "privyrobiť" v Rakúsku ako chyžná. AT zamestnávateľ vystavil len 1 výplatnú pásku a podľa nej jej vyplatili príjem za celé toto obdobie (12/21-01/22) naraz jednou platbou v 01/22, nie je možné z výplatnej pásky definovať presne čiastku za 12/21 a čiastku za 01/22. Môže si teda celý príjem uviesť (metóda zápočtu) až v daňovom priznaní za rok 2022 resp. ako by ste odporučili v tomto prípade postupovať? Ďakujem.
príjem za vykonanú prácu sa viaže k rozdielnym zdaňovacím obdobiam, takže mali by sa tie príjmy rozdeliť: príjem 12/2021 do zdaňovacieho obdobia roku 2021 a príjem 01/2022 do zdaňovacieho obdobia roku 2022 - je potrebné kontaktovať zamestnávateľa
príjem za vykonanú prácu sa viaže k rozdielnym zdaňovacím obdobiam, takže mali by sa tie príjmy rozdeliť: príjem 12/2021 do zdaňovacieho obdobia roku 2021 a príjem 01/2022 do zdaňovacieho obdobia roku 2022 - je potrebné kontaktovať zamestnávateľa
Mila123
28.03.22,18:00
príjem za vykonanú prácu sa viaže k rozdielnym zdaňovacím obdobiam, takže mali by sa tie príjmy rozdeliť: príjem 12/2021 do zdaňovacieho obdobia roku 2021 a príjem 01/2022 do zdaňovacieho obdobia roku 2022 - je potrebné kontaktovať zamestnávateľa
ak môžem ........kedy bola uskutočnená výplaty odmeny (jednorazovo za obe obdobia spolu)? ak po 31 01 2022?
platí tu §4, ods. 3 ZDP ......" Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie".
ak môžem ........kedy bola uskutočnená výplaty odmeny (jednorazovo za obe obdobia spolu)? ak po 31 01 2022?
platí tu §4, ods. 3 ZDP ......" Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie".
Iveta Matlovičová
29.03.22,09:54
ak môžem ........kedy bola uskutočnená výplaty odmeny (jednorazovo za obe obdobia spolu)? ak po 31 01 2022?
platí tu §4, ods. 3 ZDP ......" Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie".
Príjmy, ktoré boli vyplatené za mesiace aktuálneho roka, t.j. roka, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie (napr. príjmy za mesiac január 2022, ktoré boli vyplatené v januári 2022), sa do zdaňovacieho obdobia roku 2021 nesmú započítať - z vami citovaného § 4 ods. 3 ZDP je podstatná je časť vety modrou farbou: "Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie"
platí tu §4, ods. 3 ZDP ......" Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie".
Príjmy, ktoré boli vyplatené za mesiace aktuálneho roka, t.j. roka, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie (napr. príjmy za mesiac január 2022, ktoré boli vyplatené v januári 2022), sa do zdaňovacieho obdobia roku 2021 nesmú započítať - z vami citovaného § 4 ods. 3 ZDP je podstatná je časť vety modrou farbou: "Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie"
Mila123
29.03.22,14:37
Príjmy, ktoré boli vyplatené za mesiace aktuálneho roka, t.j. roka, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie (napr. príjmy za mesiac január 2022, ktoré boli vyplatené v januári 2022), sa do zdaňovacieho obdobia roku 2021 nesmú započítať - z vami citovaného § 4 ods. 3 ZDP je podstatná je časť vety modrou farbou: "Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie"
moja otázka znela, či príjmy (za oba mesiace) boli vyplatené po 31 01 2022?...ak áno tak patria oba príjmy do roku 2022, tak som to myslela......
moja otázka znela, či príjmy (za oba mesiace) boli vyplatené po 31 01 2022?...ak áno tak patria oba príjmy do roku 2022, tak som to myslela......
Iveta Matlovičová
29.03.22,19:37
moja otázka znela, či príjmy (za oba mesiace) boli vyplatené po 31 01 2022?...ak áno tak patria oba príjmy do roku 2022, tak som to myslela......
ano, potom suhlas
ano, potom suhlas
topper1
31.01.24,06:26
Dobrý deň,
občan pracoval prvých 10 mesiacov v SR a v SR má aj trvalý pobyt. V ČR potom pracoval 2 mesiace. Je teda daňovým rezidentom SR a tu si podá daňové priznanie aj s príjmami v ČR. Môže mu zamestnávateľ v ČR urobiť tiež ich ročné zúčtovanie dane?
Ďakujem
občan pracoval prvých 10 mesiacov v SR a v SR má aj trvalý pobyt. V ČR potom pracoval 2 mesiace. Je teda daňovým rezidentom SR a tu si podá daňové priznanie aj s príjmami v ČR. Môže mu zamestnávateľ v ČR urobiť tiež ich ročné zúčtovanie dane?
Ďakujem
Jana Motyčková
31.01.24,07:47
Dobrý deň,
občan pracoval prvých 10 mesiacov v SR a v SR má aj trvalý pobyt. V ČR potom pracoval 2 mesiace. Je teda daňovým rezidentom SR a tu si podá daňové priznanie aj s príjmami v ČR. Môže mu zamestnávateľ v ČR urobiť tiež ich ročné zúčtovanie dane?
Ďakujem
Aké sú povinnosti a pravidlá v ČR neovládam. Ale v ČR si bude daňovo vysporiadavať len príjmy z ČR.
občan pracoval prvých 10 mesiacov v SR a v SR má aj trvalý pobyt. V ČR potom pracoval 2 mesiace. Je teda daňovým rezidentom SR a tu si podá daňové priznanie aj s príjmami v ČR. Môže mu zamestnávateľ v ČR urobiť tiež ich ročné zúčtovanie dane?
Ďakujem
Aké sú povinnosti a pravidlá v ČR neovládam. Ale v ČR si bude daňovo vysporiadavať len príjmy z ČR.